Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/175/2015

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa X. W., A.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, dieťa rodičov: matka Ľ. W., A.. XX.XX.XXXX, W. Q. Q. XX, Q. Q. a otec M. W., A.. XX.XX.XXXX, W. H.. XX, XX XXX M. Y. A., X. H. A., zast. JUDr. Ivetou Kalinovou, advokátkou so sídlom Cukrová 14, Bratislava v konaní o návrat maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu takto

rozhodol:

Návrh otca na návrat X. W., A.. XX.XX.XXXX do miesta obvyklého pobytu do Španielska z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

O trovách štátu rozhodne po právoplatnosti uznesenia.

odôvodnenie:

Otec návrhom doručeným súdu dňa 23.11.2015 žiadal, aby nariadil návrat maloletého dieťaťa X. W., A.. XX.XX.XXXX do miesta obvyklého pobytu do Š.. Matka je povinná zabezpečiť návrat maloletého dieťaťa v lehote 14 dní od doručenia uznesenia. Toto rozhodnutie je predbežne vykonateľné, súčasne žiadal priznať otcovi trovy konania.

Otec v návrhu uviedol, že rodičia uzavreli manželstvo dňa 25.9.2006. Matka a otec sú rodičia maloletého dieťaťa X. W., A.. XX.XX.XXXX. V tom čase bývali v Y. Q. D. Š., kde mali aj trvalý pobyt spolu s maloletým X..

Vo februári 2013 sa otec maloletého presťahoval do Nemecka. V júni 2013 podala matka návrh na rozvod. Súd v Y. rozhodol rozsudkom zo dňa 17.3.2013 č.k. tak, že manželstvo rozviedol. Mal. X. zveril do starostlivosti matke a opatrovnícke právo udelil obom rodičom. V rozsudku tiež uviedol, že miesto styku otca s maloletým dieťaťom je v Y. Q. D.. Matka v máji 2014 podala na súd Q. Y. návrh na zmenu bydliska. Súd dňa 7.7.2014 č.k. návrh matky zamietol a rozhodol tak, že bydlisko mal. X. musí zostať v D. F. D. F..

V novembri 2014 matka napísala otcovi email, že sa s maloletým vráti na Slovensko. Matka neoprávnene a proti vôli otca ako aj v rozpore s rozsudkami v Y. premiestnila mal. X. na Slovensko v novembri 2014. Otec žiadal matku, aby sa s maloletým vrátila do Š., čo odmietla.

Dňa 4.2.2015 podal otec žiadosť o návrat ústrednému orgánu v Š.. Centrum pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže opakovane vyzval matku k dobrovoľnému návratu dieťaťa do miesta obvyklého pobytu. Matka návrat dieťaťa odmietla. Z toho dôvodu sa operácia neuskutočnila.

Je nepochybné, že podľa ust. článku 4 Háagskeho dohovoru č. 119/2001 Z.z. o občiansko-právnych aspektoch medzinárodných únosov detí (ďalej len dohovor), má maloletý obvyklý pobyt na území Š.. Matka tým, že mal. X. nevrátila do krajiny obvyklého pobytu, porušila opatrovnícke právo otca. Z toho dôvodu ide o neoprávnené premiestnenie a zadržiavanie dieťaťa.

Opatrovnícke právo možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu alebo na základe dohody platnej podľa právneho poriadku tohto štátu. Manželia vykonávali spoločné opatrovnícke právo k svojmu maloletému dieťaťu na základe rozhodnutia súdu v Y..

Podľa nariadenia rady (ES č. 2201/2003 o súdnej právomoci aj k výkonu rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (EF č. 1347/2000) pojem opatrovnícke právo sa považuje za vykonávané spoločne ak na základe rozsudku alebo zákona jeden nositeľ rodičovských práv a povinností nemôže rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa bez súhlasu druhého nositeľa rodičovských práv a povinností.

Podľa čl. 12 Dohovoru, ak bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo zadržané podľa čl. 3 a v deň začatia konania pred justičnými alebo správnymi orgánmi zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa nachádza, neuplynula odo dňa neoprávneného premiestnenia alebo zadržania lehota jedného roka, nariadi príslušný orgán okamžite návrat dieťaťa. Podľa čl. 11 Dohovoru je justičný orgán povinný vydať toto rozhodnutie v priebehu 6-ich týždňov odo dňa začatia konania.

Matka s návrhom nesúhlasila, nakoľko v Š. nemá žiadnu rodinu. Otec opustil spoločnú domácnosť v Š. a vrátil sa do Nemecka. Rozsudkom španielskeho súdu jej bolo maloleté dieťa pri rozvode zverené. Striedavo žili na území SR. Maloletý sa narodil na Slovensku. Následne žili na Slovensku prvých štyri až päť mesiacov. Vrátili sa na Kanárske ostrovy. V určitom čase keď otec uniesol dieťa do Nemecka, následne opätovne žili rok v Š., pričom mal. X. sa vrátil späť. Na území SR má zamestnanie. Mal. X. navštevuje školu.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa navrhol, aby maloleté dieťa zostalo na území SR s odôvodnením, že tu má vytvorené pozitívne rodinné a sociálne väzby, je tu spokojné, navštevuje základnú školu, v ktorej dosahuje veľmi dobré výchovno-vzdelávacie prostriedky. Matka je v trvalom pracovnom pomere a obidvaja sú prihlásení k trvalému pobytu na území SR a majú tu rodinné zázemie. Kolízny opatrovník uviedol, že matka s dieťaťom je na území SR od 29.10.2014 a žijú v obci Q. Q. XX.

Otec vo svojej výpovedi uviedol, že v podstate v roku 2012 sa matka dieťaťa v Š. skoro o neho nestarala. Niekedy týždne nebola doma, chodila po diskotékach a po baroch. Zabávala sa tam s mužmi i ženami. V tom čase sa staral o trojročné dieťa. Matka chodila domov iba sporadicky sa vyspať. Niekedy neprišla vôbec. Dovtedy mal fungujúcu firmu v Š.. Na základe dvojitého zaťaženia, teda starostlivosti o dieťa a starostlivosti o firmu sa rozhodol, pre starostlivosť o dieťa. Jeho firemné záujmy a profesné záujmy musel pozastaviť z tohto dôvodu. Následne sa presťahoval spoločne do A. X. X.. Toto sa udialo aj so súhlasom matky dieťaťa. V Nemecku bol konfrontovaný so súdnym konaním a súd v Nemecku rozhodol o vrátení dieťaťa, pretože matka trvala na súdnom poriadku Španielska. Súd odmietol únos, pretože matka dala súhlas s presťahovaním. V Španielsku došlo ku konaniu o udelení práva starostlivosti o dieťa. Otec požiadal aj o starostlivosť o maloleté dieťa v Nemecku a to z dôvodu spôsobu života matky, pretože má obavy, že by nebola zabezpečená dobrá a dostatočná starostlivosť o dieťa a jeho výchovu. Matka dieťaťa trvala na tom, aby dieťa zostalo v Španielsku. Matka mala tvrdiť, že X. má veľa priateľov v Španielsku a hovorí dobre po španielsky. Uistila súd, že má dobrú prácu a vie trvale zabezpečiť starostlivosť o dieťa. Tieto skutočnosti sú uvedené v súdnom spise. Následne proti jeho vyslovenej vôli došlo k presťahovaniu matky dieťaťa. Nasledovalo pojednávanie, na ktorom matka oznámila otcovi a súdu, že sa presťahuje. Otec sa proti tomuto odvolal. Potom došlo k pojednávaniu a počas pojednávania matka bola vyzvaná, aby neodišla a nepreviezla dieťa na Slovensko. V konaní bola spochybnená dôveryhodnosť matky a jej výpovedi. Matka sa presťahovala aj napriek súhlasu otca. Otec uviedol, že matka popiera jeho právo na starostlivosť o dieťa ako aj na kontakt s maloletým dieťaťom. Takisto je toho názoru, že matka popiera práva mal. X.. X. má právo navštevovať svojho otca v Nemecku 3x ročne. Otec dieťaťa má právo X. navštevovať v Španielsku každé dva týždne na víkend. Otec dieťaťa má právo na dvojtýždňové víkendy v rámci trojmesačného obdobia kumulovať a potom navštíviť maloletého alebo mať ho u seba na dlhšie obdobie. Toto právo stretávania sa pravidelne využíval. Na základe týchto skutočností podal

na matku oznámenie, že mu táto upiera právo. Jedine pod hrozbou ďalšieho trestného oznámenia sa mohol s mal. X. kontaktovať a stretávať. S veľkými finančnými výdavkami ale s vynaložením veľa práce sa presťahoval do Španielska. V Nemecku mal dobrú prácu, pracovnú zmluvu, pričom súd v D. súhlasil s tým, že svoje práva týkajúce sa starostlivosti o dieťa môže vykonávať z Nemecka. Jeho stav v Nemecku bol veľmi dobrý. Mal dobrú prácu, dobrý finančný zárobok aj sociálne zabezpečenie. Tohto všetkého sa musel vzdať a vrátiť sa do Španielska, pričom zobral zle platenú prácu so zlým sociálnym zabezpečením. Vrátil sa preto, že to bola podmienka, nakoľko musí žiť v Španielsku, aby mal právo na starostlivosť o dieťa. Presťahoval sa do Španielska kvôli tomu, aby bol v kontakte so synom a aby mal možnosť vykonávať starostlivosť o syna a mal s ním sociálny a rodinný kontakt. V Španielsku má rodinu, sestru s manželom a s deťmi, brata s manželkou, deťmi. Obidvaja majú dobre fungujúce firmu, pričom sa dal zamestnať vo firme svojho brata. Začiatkom mesiaca december 2015 sa vrátil do Španielska. Do Španielska sa vrátil z Nemecka práve z dôvodov, aby objasnil všetky právne záležitosti. V prípade, že mu matka bude odopierať práva alebo sa nebude chcieť vrátiť do Španielska bude nútený požiadať o určenie práva starostlivosti o dieťa. Ohľadne svojho zamestnania uviedol, že je zamestnaný u brata, pracuje ako inštalatér s týždennou pracovnou dobou 20 hodín týždenne s kompletným sociálnym zabezpečením. Tarifná mzda skúšobná doba sú tri mesiace štandardne. V Španielsku má nehnuteľnosť, ktorú už toho času spravuje jeho brat. K tejto nehnuteľnosti si matka dieťaťa prenajala byt. Potom čo dieťa 4.11.2014 bolo protiprávne prevezené na Slovensko od 25. do 29.11. 2014 nahlásil kumulované právo na stretnutie, teda kontakt so synom a matka dostala predvolanie, aby zaujala stanovisko ku trestnému oznámeniu, pretože zabránila kontaktu s dieťaťom v roku 2013. Otec podal na matku trestné oznámenie z dôvodu únosu dieťaťa, použitia násiliu voči dieťaťu a neakceptovaniu súdnych rozhodnutí. Krátko po oboznámení termínu pojednávania, matka dieťaťa utiekla spoločne so X. na Slovensko a tak sa vyhla trestnému konaniu španielskej prokuratúry. S maloletým dieťaťom sa nestretol. Ihneď potom čo matka oznámila 4.11.2014 súdu aj otcovi, že odchádza na Slovensko, podal námietku a odvolanie. Takisto podal oznámenie na španielske úrady ohľadne tejto skutočnosti. Požiadal španielske úrady o urýchlené vrátenie maloletého dieťaťa. Otec dostal aj oznámenie z Medzinárodnej sociálnej služby v Berlíne, ktorú už predtým kontaktoval a požiadal o pomoc. Následne písal listy aj slovenským úradom, v ktorých sa detailne vyjadril a namietal, že nebol oslovený slovenskými úradmi priamo. Namietal aj postup z Centra pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže z dôvodu nezabezpečenia vhodného slovenského advokáta. Otec kontaktoval slovenských aktivistov, ktorí sa zaoberajú právami detí a kontaktoval viacerých právnikov na území Slovenska.

Matka vo svojej výpovedi poprela výpoveď otca v časti, v ktorej hovoril o tom, že navštevovala diskotéky, čo nie je pravda. Pracovala v pekárni, pričom začínala o štvrtej ráno a vstávala v noci o tretej s tým, aby mohla začať prácu. Otec sa o dieťa nestaral tak ako hovoril, pretože mal problémy so svojim švagrom a so svojou rodinou, čo vedel celý ostrov a stratili aj všetkých zákazníkov. Mal stavebnú firmu, v ktorej robila aj matka bez platenia. Ťažko sa dostávala k peniazom, vôbec nemal nijaký príjem, musela doslova žobrať o peniaze. Počas súdnych konaní opakovane žiadala o právničku v Španielsku ale nikdy jej nebola zabezpečená slovenská prekladateľka, takže niekedy nerozumela všetkému, pričom bol na ňu vyvíjaný nátlak z ich strany. Na územie Slovenska prišla z dôvodu toho, že pekáreň z finančných dôvodov skrachovala. Po tomto období počas šiestich mesiacov poberala podporu a následne už žiadny príjem nemala a nemala ani finančné prostriedky na prežitie. Otec dieťaťa zaplatil výživné iba raz. Uviedla aj to, že mal. X. cestoval letecky za otcom do Nemecka, otec za synom vôbec nechodil. Mal. X. musel letieť do Nemecka sám, musela ho nechať, pretože také boli zákony. Okrem toho otec si z výživného odpočítal aj letenku a prostriedky na cestu. Na Slovensko prišla preto, že v Španielsku si nevedela dlhodobo nájsť prácu, keďže škola začína o pol deviatej a trvá do jednej. Do 29.10.2014 nemala žiadne zamestnanie. V tom čase v byte, ktorý spomínal otec vo svojej výpovedi bývali ako rodina. Po rozvode manželstva otec uviedol, aby platila jeho bratovi výživné ako nájom, pretože on tieto peniaze dal bratovi. Okrem toho otec od nej požadoval aj nájomné za byt. Mal. X. sa narodil na Slovensku v decembri 2008. Niekedy v máji 2009 sa vrátili na Kanárske ostrovy s tým ale, že všetky sviatky trávili na Slovensku. Cestovali na Veľkú noc, Vianoce, v lete na dva mesiace, takže na území Slovenska boli aj 5-6 mesiacov. Otec dieťaťa sa odsťahoval od nich 9.2.2013 s tým, že išiel navštíviť svoju rodinu. Potom sa už nevrátil iba napísala mail, že sa tak rozhodol, má prácu a ostáva v Nemecku. Spolu so synom ich vymazal zo života. Ako otec ju fyzicky napadol keď X. dovŕšil jeden rok, bol násilný a podala trestné oznámenie. V Španielsku navštevovala aj Centrum pre týrané ženy. Ihneď ako sa presťahovala na Slovensko informovala o tom otca ako aj dôvod, pre ktorý sa vrátili na územie Slovenska a to nemožnosť nájsť si zamestnanie. Nemala finančné prostriedky, aby si zaplatila niekoho na stráženie alebo krúžky, pretože je to finančne náročné. Podala na súd návrh na zmenu obvyklého pobytu, pričom to bolo zdĺhavé. Otec dieťa odkedy je na

Slovensku nekontaktuje a nie je pravda, že by telefón nezdvihla. Koľkokrát zavolal mal. X. bol k dispozícii. Otec sa na obdobie 5-ich mesiacov odmlčal, následne matke vynadal, že mal. X. nehovorí dobre po nemecky. Keď otca požiadala o nemeckú knihu, aby mu mohla čítať, odpoveď bola negatívna, pričom sa na ňu vykričal, že on nemá čo posielať. Keďže bola v Španielsku požiadala ho na príspevok na školské potreby, nakoľko nemala dostatok finančných prostriedkov. V Španielsku sú povinné uniformy. Otec to prejednal so svojou zástupkyňou a povedal, že nie je povinný jej platiť oblečenie ani učebné pomôcky. Maloletý bez uniformy nemohol ísť do školy. Mal. X. bol v škole bez kníh až dovtedy kým neodišli. Uviedli jej, že nemôže chodiť do školy, keďže nemá knihy, pričom matka mala len 400 Eur a uniforma stojí ďalších 400 Eur. Tieto náklady boli finančné náročné. V ďalšom matka uviedla, že opakovane škola uvádzala, že mal. X. nehovorí dobre po španielsky, pretože otec dieťaťa s ním komunikoval po nemecky a matka po slovensky. Matka uviedla, že mal. X. mal narodeniny, pričom otec mu ani na narodeniny ani na sviatky nezavolal a neposlal pohľadnicu. Od novembra 2014 neplatí výživné 200 Eur mesačne a na výživnom dlhuje spolu 2.800 Eur. Mal. X. sa narodil na Slovensku, má tu trvalý pobyt, pravidelné lekárske kontroly, očkovania, potvrdenie z materskej školy, ktorú navštevoval, potvrdenie z obecného úradu. Matka na otca podala trestné oznámenie z dôvodu neplatenia výživného. Matka uviedla, že chcela pre mal. X. len to najlepšie. Na Slovensku má veľa kamarátov. Na území SR má matka dobrú prácu a je spokojná, takisto je veľmi spokojný aj mal. X.. Opakovane uviedla, že otec sa chová agresívne, pričom podala naňho trestné oznámenie v Španielsku. Matka sa snažila s otcom viackrát dohodnúť, čo nebolo možné. Otec predtým ako uniesol dieťa do Nemeckej republiky plánoval vycestovať do Nórska s tým, že keď sa ho opýtala čo majú robiť, on jej povedal, že môže vycestovať na Slovensko, prípadne, že si majú robiť čo chcú.

Z pripojenej chronológie otca maloletého dieťaťa bolo zistené, že dňa 25.8.2006 uzatvorili manželstvo. Obaja manželia bývali na D. Q. Š.F.. Dňa 31.12.2008 sa narodil mal. X. W.. Dňa 25.12.2012 sa otec presťahoval do Nemecka, dňa 22.5.2013 matka požiadala o zachovanie sídla súdu Q. Y. na základe Háagskeho dohovoru. Žiadosť matky dieťaťa bola prejednávaná Krajským súdom v Štutgarde dňa 22.5.2013 k rozhodnutiu o vrátení syna X., aby bolo zachované miesto súdu v Y.. Príslušný sudca odmietol odsúdenie otca dieťaťa, pretože matka dieťaťa dala súhlas pre pobyt syna X. v Nemecku. Dňa 25.8.2013 návrat mal. X. do Španielska, dňa 17.3.2014 na žiadosť matky dieťaťa bol uskutočnený rozvod manželstva na súde pre rodinné záležitosti so sídlom na D.. Otcovi dieťaťa bola uložená rodičovská zodpovednosť, právo na styk každé dva týždne, na jeden víkend na D. polovicu letných prázdnin stráviť u otca v Nemecku, polovicu vianočných prázdnin od 21.12. vrátane 31.12. má dieťa právo stráviť u otca v Nemecku, celé veľkonočné prázdniny u otca v Nemecku, mesačné platenie výživného a zmena miesta bydliska a školy iba so súhlasom otca dieťaťa. Od 18.4. do 27.4.2014 na vyzvanie práva na styk otca s dieťaťom na D., dňa 29.5.2014 oznámenie matky dieťaťa adresované otcovi dieťaťa a súdu pre rodinné záležitosti a to zmena bydliska na Slovensku a okamžitý protest otca, dňa 16.6.2014 uloženie predbežného opatrenia voči matke dieťaťa neopustiť D., dňa 14.7.2014 rozhodnutie súdu pre rodinné záležitosti na D. a to potvrdenie rozhodnutia o rozvode zo dňa 17.3.2014, dôraz na vyzvanie matky dieťaťa nemeniť bydlisko ani školu syna X. bez súhlasu otca, dieťaťa alebo súdneho rozhodnutia, výčitka voči matke dieťaťa pri pojednávaní, že klamala sudkyni pre rodinné záležitosti štátneho zástupcu otca dieťaťa a tým získala výhody pri hľadaní riešenia ohľadne starostlivosti o dieťa, dňa 15.7. až 31.8.2014 realizovanie práva na styk syna X. s otcom dieťaťa, počet letných prázdnin v Nemecku, dňa 5.9.2014 otec dieťaťa sa pokúšal telefonicky zastihnúť syna X., dňa 7.9.2014 brat otca dieťaťa Á. W. žijúci na D. podal správu o vysťahovaní matky dieťaťa, policajný príkaz na hľadanie z výsledkom, že matka dieťaťa napriek dvom právoplatným rozsudkom súdu pre rodinné záležitosti a jednému predbežnému opatreniu opustila D.. Vycestovanie najskôr do Bruselu potom do Viedne, písomné vyzvanie od otca dieťaťa adresované matke, aby sa ihneď vrátila na D. a umožnila školskú dochádzku ich synovi, oznámenie od matky dieťaťa, že odletela na dovolenkový pobyt na Slovensku. 2.10.2014 návrat matky so synom na D., 12.10.2014 pozvanie matky dieťaťa a otca dieťaťa na pojednávanie pred trestným súdom na D. kvôli ublíženiu na tele, odobratie dieťaťa a pohŕdanie súdnym rozhodnutím zo dňa 22.12.2013, žalobcom bol Španielsky štát, tunajší žalobca otec dieťaťa a obžalovaná matka dieťaťa. Pojednávanie bolo stanovené na 25.11.2014. Dňa 20.10.2014 písomné oznámenie otca dieťaťa matke o prianí stráviť nahromadené právo na styk s dieťaťom od 21.11. do 26.11.2014 na D.. Dňa 5.11.2014 písomné oznámenie matky dieťaťa otcovi o preložení miesta bydliska na Slovensko. Okamžitý písomný protest otca dieťaťa a výzva ihneď sa vrátiť na D., aby mohlo byť uskutočňované právo na styk s dieťaťom ako aj školská dochádzka. Dňa 1.12. až 5.12.2015 podanie na občiansko a trestno-právne oznámenie zo strany otca na matku dieťaťa a to porušenie práva na styk otca s dieťaťom, porušenie zmluvy, opovrhovanie rozhodnutím súdu a žiadosť o výkon súdnych rozhodnutí. Dňa 4.3.2015 príjem žiadosti na centrálnom justičnom orgáne v

Madride o prejednaní civilno-právnych aspektov únosmi dieťaťa na Slovensko, dňa 11.4.2015 návšteva z konzulátu u syna X. v SR, dňa 18.5.2015 podané medzinárodné trestno-právne oznámenie na matku dieťaťa za únos a odobratie dieťaťa pred trestným súdom v D. v zastúpení spolkovým advokátom v Madride, dňa 22.5.2015 písomné vyzvanie na občiansko-právne pojednávanie na prvostupňový súd v Y., za porušenie zmluvy s odškodným vo výške 9.000 Eur, žalobca otec dieťaťa a obžalovaná matka dieťaťa.

Z pripojeného rozsudku súdu v Y. zo dňa 17.3.2014 bolo zistené, že manželstvo rodičov maloletého dieťaťa bolo rozvedené v súvislosti so vzťahom k spoločnému dieťaťu bola rodičovská moc nad neplnoletým dieťaťom udelená obom rodičom s právami a povinnosťami určenými zákonom, starostlivosť o maloleté dieťa a jeho zastupovanie bolo udelené matke a otcovi bol stanovený plán návštev a komunikácie. Otcovi bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 200 Eur mesačne.

Rozsudkom súdu v Y. zo dňa 7.7.2014 bola zamietnutá žaloba matky ohľadne zmeny bydliska mal. X., ktorý musí zostať v D. provincia D. F..

Z pripojenej mailovej komunikácie medzi rodičmi dieťaťa bolo zistené, že matka oznámila otcovi návrat na územie SR 4.11.2014. Otec reagoval dňa 5.11.2014, pričom s konaním matky nesúhlasil, toto považoval za protizákonné, žiadal ju, aby sa okamžite vrátila do Španielska.

Otec podal súdu prvého stupňa v Y. dňa 6.11.2014 žalobu proti matke o navrátenie maloletého dieťaťa do Španielska.

Otec podal na súd prvého stupňa v Y. žalobu za únos dieťaťa v zmysle nariadenia rady č. 2201/2003 voči matke Ľ. W.. V žalobe otec uviedol, že dňa 5.11.2014 učinil na policajnej stanici v D. F. Q. L. I. oznámenie potom ako sa dozvedel, že matka nezákonne presunula miesto obvyklého pobytu maloletého dieťaťa na Slovensko. Priložil uvedené oznámenie a email matky, ktorý mu poslala v deň 4.11.2014, aby mu oznámila, že s maloletým dieťaťom býva na Slovensku a poskytla mu údaje o novom bankovom účte, na ktorý mal zasielať výživné. Otec žiadal, aby súd konal s najväčšou naliehavosťou a primäl matku vrátiť mal. X. do Španielska na jeho určené miesto pobytu. Otec dňa 26.11.2014 prehlásil príslušnému súdu v Y., že podáva žalobu proti matke Ľ. W. a to z dôvodu, že si pricestoval z Nemecka a nemohol si uplatniť právo na návštevu syna, pripojil kópiu letenky. Uviedol, že matka sa nenachádza na ostrove, následkom čoho si otec nemohol uplatniť právo na návštevu syna. Matka jednostranne premiestnila bydlisko dieťaťa na Slovensko, čím konala v rozpore s rozsudkom vydaným súdom v Y. a zabránila otcovi kontakt so synom. Otec bol nútený učiniť oznámenie a podať niekoľko súdnych žalôb za neuposlúchnutie a únos dieťaťa. Otec súčasne požiadal, aby matke za jej neplnenie rodinných povinností aj neuposlúchnutie súdnej moci a aby po vykonaní príslušných právnych postupov rozhodol a nariadil zodpovedajúce opatrenie a trestu voči matke.

Z pripojeného potvrdenie Obvodného oddelenie PZ v Bardejove bolo zistené, že matka dňa 22.4.2015 urobila oznámenie pre podozrenie z prečinu zanedbania povinnej výživy zo strany otca M. W. N. A..

Matka predložila potvrdenie obce Q. Q. ohľadne jej trvalého pobytu a pobytu maloletého dieťaťa.

Z pripojeného potvrdenia Materskej školy Q. Q. bolo zistené, že mal. ju navštevoval od 19.10.2011.

Z pripojeného potvrdenia ošetrujúcej lekárky P.. U. P. bolo zistené, že dieťa je v evidencii, pravidelne navštevuje detské preventívne prehliadky, očkovanie, starostlivosť zo strany matky je veľmi dobrá.

Matka predložila správu o psychologickom vyšetrení pre potreby súdneho konania a to Centrum pre rovnosť a pomoc ženám. Matka prišla prvýkrát do tohto zariadenia 1.2.2010. Menovaná podstúpila dňa 10.2.2010 na vlastnú žiadosť psychologické vyšetrenie, potom ako podala žiadosť o rozvod s otcom dieťaťa pre domáce násilie. Pri rozhovore uviedla, že už je 5 rokov vo vzťahu s otcom dieťaťa, s ktorým sa zobrali v Dánsku. Uviedla, že roky ju psychicky týra a došlo u nich aj k hádke, pri ktorej ju fyzicky napadol, pričom matka podala návrh na rozvod manželstva. Pri rozhovore s matkou boli zistené známky možného fyzického, psychického násilia (vyhrážky, že jej vezme maloletého, nenechá ju cestovať do rodnej krajiny, aby jej príbuzní spoznali maloletého urážky, krik a pod.) ako aj finančná ujma (už roky pracuje pre podnik jeho a jeho rodiny a nikdy ju neplatili aj keď mali zmluvu, ťažko sa dostávala k vlastným

peniazom) zo strany jej otca voči matke. Matka nemá opornú sieť, žije s rodinou otca a prakticky jediné vzťahy, ktoré udržuje sú prepojené na jeho rodinu. Matka uviedla, že jej navrhol, aby začali chodiť na manželskú terapiu so špecialistom. Ona súhlasila, na čo jej bolo vysvetlené, že vo vzťahu kde dochádza k domácemu násiliu, nie je možné začať s terapiou z dôvodu pozície moci, ktorú by otec na terapii zaujal. Matka podceňuje a plne si neuvedomuje násilie, ktoré prežila, obáva sa o svoj vzťah so svojim partnerom, pripisuje mu nerealistické vlastnosti o tom, ako by sa mohol zmeniť. Idealizuje si ich spoločný vzťah, vytvorila si o ňom určité presvedčenie a mienku, bojí sa ako by mu to ublížilo keby trvala na svojej žiadosti o rozvod, bojí sa o syna a že by sa jej mohol pomstiť. U matky sa prejavovali pocity citovej závislosti od partnera a získanej bezbrannosti, ktorá sa spája so situáciami násilia, ku ktorým vo vzťahu neustále dochádzalo a následkom toho žena nie je schopná sa k nim postaviť. Jej osobnosť sa mení, pričom prijíma svoju podriadenú a pasívnu rolu. Následne sa stráca pocit psychickej pohody a je viac náchylná k depresii a úzkosti. Tento stav znemožňuje žene, ktorá je obeťou vnímať a konať v rizikovej situácii. Dňa 16.4.2013 na žiadosť matky sa znovu začalo so psychologickou poradňou potom ako otec odviezol maloletého do Nemecka so zámerom, že sa na D. nevráti. Matka uviedla, že v roku 2010 obnovila vzťah s otcom dieťaťa, že sa odohrávali situácie s psychologickým a psychickým násilím, no nikdy kvôli tomu nechcela podať návrh na rozvod, pretože cítila, že nemohla vzťah ukončiť kvôli synovi. Bol zistený stav úzkostnej depresie vzhľadom na aktuálnu situáciu, pretože nemôže vidieť a kontaktovať svojho syna, nakoľko otec jej tento kontakt neumožňuje. Poradenstvo sťažuje aj cestovanie matky do Nemecka, kde vybavuje právne záležitosti.

Z pripojenej kópie vyšetrovacieho súdu príslušného okresu v Y. bolo zistené, že matka dňa 27.3.2013 podala trestné oznámenie na otca z dôvodu únosu maloletého do Nemecka, ktoré malo byť dňa 9.2.2013. Otec mal zobrať dieťa do Nemecka na návštevu rodiny, pričom nemal kúpený spiatočný lístok späť na ostrov. Matka žiadala, aby bolo akceptované trestné oznámenie a pristúpilo k začatiu trestné oznámenie a pristúpilo sa k začatiu trestného stíhania pre spáchanie trestného činu únosu maloletého spolu s uložením trestu.

Zo správy kolízneho opatrovníka bolo zistené, že matka spolu s mal. X. býva v jednopodlažnom rodinnom dome v obci Q. Q. XX. V obci spolu s maloletým dieťaťom je prihlásení k trvalému pobytu. Rodinný dom je vo vlastníctve matky maloletého dieťaťa. V čase šetrenia sa v domácnosti nachádzal mal. X.. Mal. X. je spokojné usmievavé šantivé dieťa. Z jeho správania bolo badať, že je spokojný s bývaním na území SR. Maloletý má uspokojené všetky potreby na požadovanej úrovni. Neboli zistené nedostatky v starostlivosti o dieťa. V domácnosti sa nachádzala kamarátka v jeho veku, s ktorou sa spolu hrali. Dieťa je v kontakte so svojimi sesternicami a príbuznými, ktorí bývajú v dedine alebo blízkom okolí a s ktorými má vytvorené pozitívne vzťahy. Pohovorom s matkou bolo zistené, že s dieťaťom od 29.10.2014 žije na Slovensku v obci Q. Q. XX. Matka dieťaťa pracuje od 1.12.2014 vo firme S. X..H..E.. Bardejov s miestom výkonu práce v Bardejove s čistým mesačným príjmom 420 Eur mesačne. Mal. X. po návrate na Slovensko navštevoval predškolské zariadenie vo Q. Q.. Od septembra 2015 nastúpil do 1. ročníka na Základnej škole v Bardejove. Kolízny opatrovník vyžiadal správu zo základnej školy, ktorú maloletý navštevuje. Maloletý je v starostlivosti detskej lekárky P.. P.. Z vyjadrenia matky maloletého dieťaťa je zrejmé, že mal. X. bol naposledy v osobnom kontakte s otcom počas letných prázdnin v roku 2014, v ktorej 1a pol mesiaca strávil s otcom v Nemecku. Matka dieťaťa poukazovala na to, že telefonické kontakty otca so synom sú nepravidelné, otec sa odmlčí na viac mesiacov, nezaujíma sa o maloleté dieťa a po dlhšom čase sa so synom telefonicky skontaktuje. Uvádza, že dieťaťu nezavolá počas vianočných sviatkov ani na jeho meniny či narodeniny. Kontaktuje sa len sa matkou prostredníctvom emailu skoro každý týždeň. Vyčíta jej, že ovplyvňuje dieťa voči nemu, čo nie je pravda a zároveň sa dožaduje, aby sa s dieťaťom vrátila do Španielska. Otec podľa vyjadrenia matky výživné na maloleté dieťa od novembra 2014 vo výške 200 Eur mesačne neplatí. Matka na otca dieťaťa podala trestné oznámenie.

Z pripojenej správy vypracovanej P.. Y. X. triednou učiteľkou Základnej školy v Bardejove bolo zistené, že mal. X. dochádza do školy, dochádzka je výborná, vymeškaných hodín ku dňu 8.12.2015 sú štyri a vymeškané sú zo zdravotných dôvodov. V škole dosahuje veľmi dobré výchovno-vzdelávacie výsledky, číta priemerným tempom, učivo zvláda. Dokáže napísať slová i vety z preberaného učiva na výbornej úrovni. V matematike sa orientuje v číselnom obore do 9, výborne zvláda učivo, ktoré je primerané 1. ročníku. Jeho pracovné tempo je pomalé, je hravý, na hodine často zasnívaný, jeho pozornosť je kolísavá, často krát žije ako keby vo svojom vlastnom svete. Potrebuje stále upozorňovať, aby dával pozor a sústredil sa na prácu. Na lavici má často krát neporiadok, nevie si usporiadať svoje veci na lavici tak ako je to požadované od učiteľky. V kolektíve je pomerne obľúbený kamarátov má, tvorí

súčasť kolektívu 1. D triedy. Ak je v prítomnosti pokojných detí aj jeho správanie je pokojné. Sám bitky nezačína, agresívny nezvykne byť, pokiaľ nie je vyprovokovaný. Veľmi rýchle sa dá ovplyvniť a zviesť k nevhodnému správaniu. Na činnosti, ktoré ho zaujímajú sa sústredí s maximálnu pozornosťou a zanietením a radosťou. Domáca príprav je na vysokej úrovni. Matka sa zaujíma, do školy chodí pripravený a v čistom oblečení. Školské pomôcky nosí, je to dieťa zdravé a milované. Všetky finančné záležitosti boli včas uhradené. Komunikácia s matkou je vynikajúce. O synove výsledky sa zaujíma a nevhodné správanie sa vždy po dohovore s matkou upraví.

Z pripojenej správy Prof. Dr. G.. U. W. honorárneho konzula Spolkovej republiky Nemecko na Slovensko bolo zistené, že na základe žiadosti Veľvyslanectva Spolkovej republiky Nemecko a písomného súhlasu matky mal. X., ktorej bol na základe súdneho rozhodnutia zverený maloletý do opatery, bol dňa 11.4.2015 u X. v jeho bydlisku a uskutočnil konzulárnu návštevu. Pretože má k dispozícii iba jednostranné informácie od X. otca, vypočul si ho za účelom objektívneho posúdenia vecného stavu, teda aj matky, ktorá mu poskytla detailný pohľad na vzniknutú situáciu a na dôvody matky, ktoré ju viedli k takémuto riešeniu predovšetkým s ohľadom na mal. X.. Prirodzene sa koncentroval na mal. X., pretože dôvody súčasnej situácie medzi rozvedenými manželmi neboli predmetom jeho záujmu ani predmetom návštevy. Jeho poznatky boli nasledovné : 1.) X., ktorý má 6 rokov je veľmi milý, vnímavý a rozumný chlapec, ktorý má so svojou matkou veľmi blízky a pekný vzťah. Obaja žijú v rodinnom dome, ktorý matka zdedila po svojich rodičoch a ktorý postupne v rámci svojich možností rekonštruuje. 2.) X. navštevuje posledný ročník materskej školy. Pripravuje sa na septembrové začatie školskej dochádzky na základnej škole. Matka ho informovala, že X. úspešne absolvoval všetky požadované testy pre zaradenie do 1. ročníka základnej školy. 3.) X. je podľa vlastného vyjadrenia veľmi spokojný tam, kde žije. 4.) Matka pracuje ako projektová managérka v spoločnosti v Bardejove. 5.) Otec je so X. sporadicky v telefonickom kontakte z čoho vyplýva, že X. ho vníma ako otca. Na jeho otázku, či by sa chcel stretnúť s otcom odpovedal „áno el doma kde býva s mamou“. 6.) Matka ho informovala o tom, že otec si neplní voči X. zákonom stanovenú povinnosť platenia výživného 200 Eur mesačne. 7.) Pripojil niekoľko fotografií, ktoré urobil v rámci svojej návštevy so súhlasom matky. 8.) Matka ho informovala, že nie je proti tomu, aby otec prišiel k nim na návštevu, aby sa stretol so synom každopádne v jej prítomnosti. 9.) Na základe toho čo počul od X. a čo videl konštatuje, že X. žije v prostredí, ktoré má rád a kde je spokojný. Uvedenú správu dal na vedomie tak matke Ľ. W. ako i otcovi M. W.. Predmetná správa bola adresovaná vedúcej právneho a konzulárneho referátu Veľvyslanectva v Bratislave, Nemecké Veľvyslanectvo na Slovensku, Bratislava, dňa 13.4.2015.

V záverečnej reči právna zást. otca poukázala na to, že miestom obvyklého pobytu mal. X. je Y. Q. Š., H. vykonávali spoločné opatrovnícke právo na základe rozsudku zo dňa 17.3.2014 a na základe rozsudku zo dňa 7.7.2014 bolo určené bydlisko maloletého dieťaťa. Matka premiestnila mal. X. neoprávnene čo vyplýva z mailovej komunikácie, ktoré poslala otcovi a otec trval na tom, aby sa vrátila do Španielska. Najlepším záujmom dieťaťa je najdôležitejšia zásada, ktorou sa dohovor o únose maloletých detí riadi a to je právo nebyť odňaté zo svojho prostredia bez meritórneho rozhodnutia autoritatívneho orgánu. Účelom Haagskeho dohovoru aj nariadenie aj zabezpečiť okamžitý návrat dieťaťa. Z uvedených dôvodov žiada, aby súd rozhodol v zmysle podaného návrhu.

Matka v záverečnej reči uviedla, že otec o dieťa nejaví záujem. Od kedy sa odsťahoval z Kanárskych ostrovov do Nemecka, vôbec dieťa nenavštívil, pričom bola nútená maloleté dieťa nechať samé cestovať lietadlom do Nemecka. Otec dieťaťa si neplní vyživovaciu povinnosť od septembra 2014. O dieťa nejaví žiadny záujem, nekontaktuje sa s maloletým. V čase pojednávania v decembri 2015 maloleté dieťa nenavštívil. V priebehu roka a sviatkov, narodením maloleté dieťa nekontaktuje. Preto s návrhom nesúhlasí.

Kolízny opatrovník v záverečnej reči po prešetrení bytových, rodinných a sociálnych pomerov navrhol návrh otca zamietnuť s odôvodnením, že neboli zistené nedostatky v starostlivosti o dieťa. Dieťa má na území Slovenska vytvorené vhodné podmienky, vhodné rodinné sociálne zázemie, adaptovalo sa v škole.

Podľa článku 1 ods. 2 Ústavy SR Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorým je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. Podľa článku 1, písm. a/ Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí je publikované oboznámením Ministerstvo zahraničných vecí SR pod č. 119/2001 Z.z. prijatého Haagskou konferenciou medzinárodného práva súkromného 25.10.1980, ktorý pre Slovenskú republiku vstúpil v platnosť 1.2.2001 ( ďalej len Dohovor ). Predmetom tohto Dohovoru je zabezpečiť okamžitý návrat detí neoprávnene premiestnených alebo zadržiavaných v niektorom zmluvnom štáte. Podľa článku 3 Dohovoru premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak: a/ je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba buď spoločne alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, b/ v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne, alebo samostatne, alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu, či zadržaniu. Opatrovnícke právo uvedené v písmene a/ možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona, alebo na základe rozhodnutia súdu, alebo právneho orgánu alebo na základe dohody platnej podľa právneho poriadku tohto štátu. Podľa článku 13 Dohovoru bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu nemusí nariadiť návrat dieťaťa ak osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá nesúhlasí s jeho vrátením preukáže, že: a) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá mala dieťa v osobnej starostlivosti, v čase premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke právo skutočne nevykonávala alebo že súhlasila, či následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním, alebo b) existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie. Pri hodnotení okolností uvedených v tomto článku justičné a správne orgány vezmú do úvahy informácie o sociálnom prostredí dieťaťa, ktoré poskytol ústredný orgán alebo iný príslušný orgán štátu obvyklého pobytu dieťaťa.

Podľa článku 17 Preambuly Nariadenia Rady ES č. 2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje Nariadenie (ES č. 1347/2000) v prípadoch neoprávneného premiestnenia dieťaťa sa má bez odkladu dosiahnuť návrat dieťaťa a na tento účel by sa mal naďalej uplatňovať Haagsky dohovor z 25.10.1980 doplnený ustanoveniami tohto nariadenia najmä článku 11.

Podľa článku 11 ods. 4 Nariadenia súd nemôže odmietnuť návrat dieťaťa podľa článku 13, písm. b/ Haagskeho dohovoru z roku 1980, ak sa preukáže, že sa vykonali primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho návrate.

Haagsky dohovor z 25. októbra 1980 o občiansko-právnych aspektoch, medzinárodných únosov detí ( ďalej len Haagsky dohovor ), ktorými sú viazané všetky členské štáty sa aj naďalej uplatňuje medzi členskými štátmi. Nariadenie dopĺňa Haagsky dohovor z roku 1980 o určité ustanovenia, ktoré sa uplatnia v prípadoch únosu dieťaťa medzi členskými štátmi. Pravidlá Nariadenia majú prednosť pred normami dohovoru vo vzťahoch medzi členskými štátmi vo veciach, na ktoré sa uplatňuje Nariadenie. Cieľom Nariadenia je zabrániť rodičovskému únosu dieťaťa medzi členskými štátmi a pokiaľ k tomu predsa len dôjde zabezpečiť okamžitý návrat dieťaťa do jeho členského štátu pôvodu. Na určení Nariadenia sa únos dieťaťa vzťahuje na neoprávnené premiestnenie aj na neoprávnené zadržiavanie ( čl. 2 ods. 11 ). Ak bolo dieťa unesené z jedného členského štátu do iného členského štátu, nariadenie zaručuje, že súdy členského štátu pôvodu si aj napriek únosu zachovávajú právomoc rozhodovať v otázke opatrovníckeho práva. Keď súd v dožiadanom členskom štáte dostane žiadosť o návrat dieťaťa postupuje podľa Haagskeho dohovoru z roku 1980 v znení ustanovení nariadenia. Ak súd dožiadaného členského štátu rozhodne, že dieťa sa nevráti, okamžite zašle vyhotovenie svojho rozhodnutia príslušnému súdu členského štátu pôvodu. Tento súd môže na návrh účastníka preskúmať otázku opatrovníckeho práva.

Predmetom tohto konania je návrh otca na navrátenie maloletého dieťaťa z dôvodu jeho neoprávneného premiestnenia zo Španielska na územie Slovenskej republiky, preto súd právny vzťah medzi účastníkmi konania posudzoval podľa Haagskeho dohovoru o občiansko-právnych aspektoch medzinárodných únosov detí, ktorý bol prijatý dňa 25.10.1980 podpísaný v mene Českej a Slovenskej federatívnej republiky dňa 28.12.1992 a Slovenská republika vyslovila súhlasným dohovorom dňa 15.6.2000. Z

citovanej právne úpravy týkajúcej sa predmetu konania vyplýva základný cieľ predmetného dohovoru a to zaistenie bezodkladného návratu dieťaťa protiprávne premiestneného alebo zadržiavaného v niektorom zmluvnom štáte. Premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa sa považuje za protiprávne vtedy, ak k nim dôjde k porušeniu práva starostlivosti o dieťa, ktoré má osoba, inštitúcia alebo ktorýkoľvek iný orgán podľa právneho poriadku štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním.

Podľa čl. 13, písm. b/ Dohovoru bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu nemusí nariadiť návrat dieťaťa, ak osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá nesúhlasí s jeho vrátením preukáže, že existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme, alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie. Podľa uvedeného článku súd nie je povinný nariadiť návrat, ak by dieťa bolo vystavené fyzickej alebo duševnej ujme alebo ak by sa dostalo do neznesiteľnej situácie. Nariadenie rozširuje povinnosť nariadiť návrat dieťaťa aj na prípady, kedy by dieťa mohlo byť vystavené takejto ujme, ale napriek tomu je preukázané, že orgány v členskom štáte pôvodu vykonali alebo sú pripravené vykonať primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po návrate. Súd musí tento aspekt posúdiť na základe okolnosti daného prípadu. Nestačí, že v členskom štáte pôvodu takýto postup na ochranu dieťaťa existuje, ale musí byť preukázané, že orgány v členskom štáte pôvodu prijali konkrétne opatrenia na ochranu daného dieťaťa.

Justičný alebo správny orgán môže odmietnuť nariadiť návrat dieťaťa aj vtedy, ak zistí, že dieťa nesúhlasí s návratom a ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory. Nariadenie posilňuje právo dieťaťa vyjadriť sa v konaní. Preto súd dá dieťaťu možnosť vyjadriť sa v konaní, ak to s ohľadom na vek alebo stupeň vyspelosti dieťaťa nepovažuje za nevhodné.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že obvyklý pobyt maloletého dieťaťa je na území SR. Manželstvo rodičov maloletého dieťaťa bolo rozvedené rozsudkom súdu prvého stupňa v meste Y. dňa 17.3.2014. Maloleté dieťa bolo zverené matke, pričom otec mal právo na styk s maloletým dieťaťom a bola mu uložená povinnosť platiť výživné vo výške 200 Eur mesačne. Matka požiadala o zmenu bydliska maloletého dieťaťa návrhom, avšak tento bol súdom v Y. dňa 17.7.2014 zamietnutý. Napriek tomu matka 29.10.2014 sa vrátila na územie SR. Z uvedenou skutočnosťou mailom oboznámila otca dňa 4.11.2014, ktorý následne 5.11.2014 s návratom na územie SR nesúhlasil a dňa 19.11.2014 podal na súde v Y. žalobu za únos dieťaťa. Okrem iného podal otec na matku dieťaťa aj viacero trestných oznámení s tým, aby bol matke udelený trest za takéto konanie. Matka napriek všetkému ostala na území SR spolu aj s maloletým dieťaťom. Maloleté dieťa po návrate na územie SR navštevovala materskú školu a následne v septembri 2015 nastúpil do 1. ročníka základnej školy. Z pripojenej správy kolízneho opatrovníka bolo zistené, že starostlivosť o dieťa je na veľmi dobrej úrovni. Uvedené skutočnosti boli zistené aj zo správy triednej učiteľky základnej školy. Vykonaným dokazovaním a s prihliadnutím na pripojené listinné dôkazy a rozhodnutia súdov na území súdov v Španielsku, súd dospel k záveru, že matka neoprávnene premiestnila a zadržala maloleté dieťa na území SR, avšak od 29.10.2014 do 23.11.2015 kedy otec podal návrh na príslušný súd o navrátenie maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu uplynul viac ako jeden rok. Súd je toho názoru, že miestom obvyklého pobytu sa stalo územie SR a teda maloleté dieťa patrí pod jurisdikciu súdov na území SR. Na základe vykonaného dokazovania opatrovnícke právo prislúchalo obom rodičom a to aj napriek tomu, že medzi rodičmi k dohode nedošlo. Takéto premiestňovanie alebo zadržiavanie dieťaťa, ktoré je porušením opatrovníckeho práva podľa právneho poriadku členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt pred únosom opatrovnícke právo sa vykonávalo spoločne vtedy ak jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností nemôže rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa bez súhlasu druhého nositeľa rodičovských práv a povinností. Z toho vyplýva, že premiestnenie dieťaťa z jedného členského štátu do iného, bez súhlasu dotknutej osoby je podľa nariadenia únosom dieťaťa. V danom prípade je súd toho názoru, že ide o otázku, o ktorej mali rozhodnúť obaja rodičia a pokiaľ súhlas s vycestovaním matky a maloletého dieťaťa na územie SR otcom daný nebol a nebol nahradený ani rozhodnutím príslušného súdu v Španielsku, takéto konanie súd považoval za neoprávnené premiestnenie maloletého dieťaťa. Pokiaľ dôjde k protiprávnemu premiestneniu alebo zadržaniu dieťaťa a pokiaľ je podaný rodičom návrh na vrátenie dieťaťa do jedného roku, od protiprávneho zadržania alebo premiestnenia, musí súd nariadiť vrátenie dieťaťa do miesta jeho pobytu povinnosť. Túto povinnosť nemá len vtedy, ak je daná niektorá z výnimiek uvedených v citovanom článku 13, prípadne článku 20 Dohovoru.

Keďže otec nepodal návrh v lehote jedného roka po premiestnení maloletého dieťaťa zo Španielska na Slovensko, nebola splnená zákonná podmienka pre rozhodnutie súdu o navrátení maloletého dieťaťa do miesta obvyklého pobytu. Na uvedenom nemení ani tá skutočnosť, že otec podal na úrady v Španielsku žalobu proti matke ohľadne únosu. Súd poukazuje, že svoje rozhodnutie založil aj na tom, že otec sa v roku 2013 presťahoval do Nemecka a v Nemecku žil až do decembra 2015 kedy sa vrátil do Španielska s odôvodnením, že v konaní bude úspešný iba vtedy pokiaľ svoje práva bude vykonávať na území Španielska. Vo svojej výpovedi uviedol, že v Nemecku sa vzdal výhodného zamestnania, výhodného príjmu a výhodného sociálneho zabezpečenia iba kvôli tomu, aby bol s maloletým synom. Napriek tomu, že otec v Nemecku mal finančné prostriedky na výživu maloletého dieťaťa, nijakým spôsobom neprispel ani v čase keď matka sa s dieťaťom zdržiavala v Španielsku. Matka sa vrátila na územie SR z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie ako aj z dôvodu, že nevedela zabezpečiť všetky potreby pre mal. X. hlavne zabezpečenie školských potrieb, pomôcok a uniformy. Napriek jej žiadosti otec na tieto výdavky matke neprispel. V ďalšom otec pokiaľ maloleté dieťa vycestovalo za ním do Nemecka cenu letenky si odpočítal z prípadného výživného. V ďalšom poukazuje súd aj na tú skutočnosť, že otec maloleté dieťa nenavštevuje, nekontaktuje ho, kontaktuje sa iba s matkou, ktorej danú situáciu vyčíta. Napriek pojednávaniu uskutočnenému v decembri 2015 kedy sa nachádzal na území SR maloletého syna nenavštívil. Vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu si otec doposiaľ dobrovoľne neplní. V ďalšom súd poukazuje aj na psychologické vyšetrenie matky, z ktorého vyplýva, že bola psychicky a fyzicky týraná.

Premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za protiprávne vtedy, ak ním dôjde k porušeniu práv v starostlivosti o dieťa, ktorá má osoba, inštitúcia alebo ktorýkoľvek iný orgán podľa právneho poriadku štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním. To však za predpokladu, že toto právo starostlivosti o dieťa (opatrovnícke právo) bolo v dobe premiestnenia alebo zadržania skutočne vykonávané alebo by bolo takto vykonávané, keby nedošlo k premiestneniu alebo zadržaniu. Potrebné je však zdôrazniť, že v tomto konaní súd rozhoduje výlučne o tom, či bude dieťa do miesta obvyklého pobytu vrátené alebo nie. Nerozhoduje ani o výchove a výžive dieťaťa ani o styku rodičov s dieťaťom. Právna úprava obsiahnutá v Dohovore je pomerne jasná a striktná. Pokiaľ dôjde k protiprávnemu premiestneniu alebo zadržaniu dieťaťa a pokiaľ je podaný rodičom návrh na vrátenie dieťaťa do jedného roku od protiprávneho zadržania alebo premiestnenia, musí súd nariadiť vrátenie dieťaťa do miesta jeho obvyklého pobytu. Túto povinnosť nemá len vtedy, ak je daná niektorá z výnimiek uvedených v čl. 13, príp. čl. 20 Dohovoru. Článok 11 Nariadenia zároveň stanovuje, že pri rozhodovaní o návrhu na vrátenie dieťaťa je výnimka z povinnosti nariadiť návrat dieťaťa stanovená v čl. 13 písm. b/ Dohovoru obmedzená, pretože aj pri existencii okolností predvídaných v tomto ustanovení, musí súd nariadiť vrátenie dieťaťa, pokiaľ boli prijaté vhodné opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho návrate.

Podľa čl. 3 Dohovoru sa premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa považuje za neoprávnené, v prípade, ak bolo porušené opatrovnícke právo, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba podľa právneho poriadku štátu, na území ktorého malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním a zároveň sa tto právo aj skutočne vykonávalo spoločne alebo samostatne alebo by sa bolo vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu. Súd je toho názoru, že obvyklý pobyt maloletého dieťaťa už nie je v Španielsku. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že obvyklý pobyt dieťaťa v rámci aplikácie Dohovoru sa podľa čl. 3 zisťuje podľa okolností, ktoré tu boli bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním dieťaťa na území iného štátu. Pojem obvyklého pobytu, ktorý zaviedla do terminológie medzinárodného práva súkromná Haagska konferencia prostredníctvom Dohovoru a nikdy ho nedefinovala, nevymedzujú ani zákon SR. Záväzná interpretácia pre členské štáty EÚ pojmu obvyklého pobytu dieťaťa vyplýva z rozhodnutí súdneho dvora (napr. vo veci C-523/07), z ktorej vyplýva, že mu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie pravidelnosť podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátna príslušnosť dieťaťa miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom členskom štáte.

Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že otec od roku 2013 do decembra 2015 býval v Nemecku a matka spolu s maloletým dieťaťom bývala v Španielsku, kde sa o maloleté dieťa starala. Otec maloleté dieťa navštevoval výlučne z dôvodu upraveného styku rozsudkom súdu v Y. pri rozvode manželstva. Napriek zlej finančnej situácii matky a žiadneho rodinného zázemia otec nesúhlasil so zmenou bydliska

maloletého dieťaťa. Matka nedisponovala rozhodnutím súdu o nahradenie jeho súhlasu podstatnej veci týkajúcej sa maloletého dieťaťa. Preto súd považoval premiestnenie maloletého dieťaťa matkou za neoprávnené. Po rozvode manželstva matka naďalej spolu so synom zostala bývať v Španielsku, aby otec mohol realizovať pravidelný kontakt so synom. Pri rozchode však obaja rodičia si museli byť vedomí následkov, ktoré nastanú ak sa otec presťahuje do Nemecka. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z ust. článku 12 ods. 1, kde je stanovená jednoročná lehota odo dňa protiprávneho premiestnenia alebo zadržania dieťaťa. Otec podal návrh o navrátenie dieťaťa do Španielska dňa 23.11.2015, teda po vypršaní takto stanovenej lehoty. Z dôkazov predložených tak matkou ako i otcom, správou kolízneho opatrovníka bolo zistené, že maloletý už má v súčasnej dobe bydlisko na území SR v obci Q. Q.. Veľmi dobre sa adaptovalo, hovorí plynule po slovensky a má vytvorené všestranné zázemie. Materskú školu navštevovalo od roku 2014 a od septembra 2015 navštevuje už základnú školu. Mal. X. nehovorí plynule po španielsky čo nenamietala ani jedna zo strán. Maloletý hovorí plynule po slovensky, pričom otec namietal aj to, že maloletý nehovorí plynule ani po nemecky. V Španielsku s maloletým po španielsky nerozprával nikto, maloletý komunikoval s rodičmi po slovensky a po nemecky. Základná škola v rámci hodnotenia sa o maloletom a plnenie jeho školských povinností vyjadrila kladne. V danom prípade je potrebné rešpektovať súčasný záujem maloletého dieťaťa. Z vykonaných dokazovaní bolo zistené, že mal. X. je v bydlisku SR od 29.10.2014, je zakorenený jeho ďalší vývoj, je riadne zabezpečený. Vytrhnutie dieťaťa z tohto prostredia by nebolo v jeho záujme, pričom otec má možnosť pokračovať vo vykonávaní svojho práva styku s dieťaťom v zmysle právoplatného rozhodnutia súdu v Španielsku. Napriek právoplatnému rozhodnutiu španielskeho súdu otec sa s maloletým dieťaťom od kedy sa nachádza na území SR nekontaktoval a ani nestretol. Otcovi nič nebráni pokračovať vo vykonávaní svojho práva styku s dieťaťom, otec nespochybnil naviazanosť dieťaťa na matku, už aj z dôvodu, že prevažnú časť starostlivosti vykonávala matka, preto z hľadiska zdravého psychického a fyzického vývoja maloletého dieťaťa nie je možné ani len predpokladať, že by maloleté dieťa mohlo byť vrátené do Španielska bez súčasného návratu matky. Otec v tomto smere nepredniesol žiadnu konkrétnu predstavu o tom, ako by bola zabezpečená starostlivosť o maloleté dieťa po jeho návrate do Španielska bez matky tak, aby bola minimalizovaná možnosť vzniku akejkoľvek ujmy maloletého dieťaťa. Navyše aj širšie rodinné zázemie dieťaťa je sústredené na Slovensku, nezanedbateľná je aj skutočnosť, že otec na matku podal viacero trestných oznámení pre únos. Je možné predpokladať, že v prípade návratu matky do Španielska by táto bola trestne stíhaná, čo nie je v záujme maloletého dieťaťa. Súd poukazuje aj na stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý vykonala pohovor s mal. X. ako aj na správu Prof. Dr. G.. U. W. honorárneho konzula, ktorý vykonal návštevu mal. X. v mieste jeho bydliska. Táto správa bola adresovaná konzulárnemu referátu nemeckého veľvyslanectva na Slovensku. Maloletý uviedol, že by sa s otcom stretol ale iba doma, kde býva s matkou. Záverom konštatoval, že mal. X. žije v prostredí, ktoré má rád a kde je spokojný. Navrátenie maloletého dieťaťa nie je v súlade s jeho najlepším záujmom. Matka opakovane uviedla, že v Španielsku sa dostala do situácie úplnej odkázanosti na otca dieťaťa vo všetkých smeroch, ktorú otec v konaní neodstránil žiadnymi zárukami, nepredložil žiadny dôkaz. Poukazuje na naviazanosť maloletého dieťaťa na matku, na psychologické vyšetrenie matky v Centre pre rovnosť a pomoc ženám v roku 2010, pričom otec zjavne pozabudol na svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, t.j. prihliadol na jeho postoj vo vzťahu k plneniu vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu.

Doposiaľ zhrnúc vyššie uvedené s odkazom na citované zákonné ustanovenia súd je toho názoru, že otec nepodal svoj návrh v lehote do jedného roka po premiestnení maloletého dieťaťa na územie SR a teda nebola splnená zákonná podmienka pre rozhodnutie súdu o navrátení maloletého dieťaťa do miesta jeho obvyklého pobytu. Súd považuje za miesto obvyklého pobytu mal. X. Slovenskú republiku. Vyhodnotiac obsah vykonaného dokazovania preto návrh otca zamietol.

Podľa ust. § 146 ods. 1, písm. a/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

V platnom znení Občianskeho súdneho poriadku nie je zakotvené konanie o návrate maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu. Keďže svojou podstatou ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa, súd analogicky aplikoval ust. § 146 ods. 1, písm.a/ O.s.p.

Vzhľadom na uvedené, preto rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

O trovách štátu súd rozhodne po právoplatnosti uznesenia (§ 151 ods. 3 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.