Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoP/9/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a z členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského, v právnej veci navrhovateľky: D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/X, A. B., právne zastúpenej JUDr. Jozefom Karabašom, advokátom so sídlom v Sabinove, Ružová 10, proti odporcovi: W. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. T. XXX/X, A. B., právne zastúpeného JUDr. Danielom Blyšťanom, advokátom so sídlom v Košiciach, Rastislavova 68, o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností rodičov k mal. M., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny M., o odvolaní navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu M., č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 04.09.2015, jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zastupovaní maloletého a o spravovaní jeho majetku, vo výroku o výživnom a vo výroku o trovách konania.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) manželstvo účastníkov konania, W. A., nar. XX.XX.XXXX a D. A., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v A. B., zapísané v knihe manželstiev - sobášnej matrike Miestneho národného výboru v A. B., zväzok X, ročník XXXX, strana XXX, pod poradovým číslom X, rozviedol. Mal. M. A., nar. XX.XX.XXXX, zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu mal. M. A., nar. XX.XX.XXXX, sumou vo výške 180,00 Eur mesačne, ktorú je povinný poukazovať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, opakovane do budúcna. Stretávanie otca s mal. dieťaťom súdu neupravil. Matke maloletého uložil písomne informovať otca dieťaťa vždy pravidelne k poslednému dňu každého mesiaca v kalendárnom roku o zdravotnom stave mal. dieťaťa, o jeho školských výsledkoch, o jeho mimoškolských aktivitách a priebežne mu podávať správy o aktuálnych mimoriadnych podstatných veciach, veciach, ktoré nie sú bežné v prípade zmien, týkajúcich sa mal. dieťaťa. Vyslovil, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie súd prvého stupňa právne odôvodnil ustanoveniami §§ 23, 24, 25, 62, 63, 75 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon rodine“).

Pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností prihliadal súd prvého stupňa na záujem mal. dieťaťa, ako aj na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Dbal tiež o to, aby sa zabezpečili čo najpriaznivejšie podmienky pre zdarný a zdravý vývoj dieťaťa a jeho citové väzby k tomu ktorému rodičovi. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, v súlade so zhodnými návrhmi

účastníkov konania a so stanoviskom kolízneho opatrovníka, zveril mal. M. do osobnej starostlivosti matky.

Vykonaným dokazovaním mal ďalej za preukázané, že matka má príjem na hranici životného minima a nedokáže zabezpečiť potreby mal. M., keďže jej príjem pozostáva z peňažného príspevku na opatrovanie vo výške 270 Eur mesačne a prídavku na dieťa vo výške 23,52 Eur. Na druhej strane odporca je zamestnaný v spoločnosti O. s.r.o., pričom z opisu mzdových listov vyplýva jeho priemerná čistá mzda za rok 2014 vo výške 735,42 Eur. Odporca má teda stabilný príjem z pracovného pomeru, navrhovateľka dosahuje príjem zhruba v tretinovej výške ako odporca. Poukázal na ustanovenie § 28 Zákona o rodine, v zmysle ktorého okrem iných je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj mal. dieťaťa. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodiča vychovávať svoje dieťa a naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený princíp ochrany práv teda zahŕňa zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej i nemateriálnej povahy k tomu, aby sa dieťa mohlo dostatočne vyvíjať, rozvíjať svoje schopnosti a možnosti vedúce k uplatneniu v spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom podľa kritérií uvedených v § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Uviedol, že ako odporca v priebehu konania uvádzal, že zabezpečuje rodinu po finančnej stránke, do domácnosti finančne a materiálne prispieva, podieľal sa aj na nákladoch v súvislosti so zdravotným stavom mal. M.. Súd prvého stupňa pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti vychádzal aj z tohto prejavu vôle odporcu a zhodnotil, že je v jeho možnostiach a schopnostiach plniť výživné vo výške 180 Eur na mal. M.. Odôvodnené potreby mal. M. boli prezentované v priebehu konania a odzrkadľujú jeho zdravotný stav. Uvedená výška výživného bude mesačne pokrývať nevyhnutné životné potreby dieťaťa prospešné pre jeho rast, vývoj, školskú dochádzku, záujmovú činnosť, ale aj výdavky v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou (hygiena, lieky, lekárske vyšetrenia, rehabilitačné pobyty).

Súd stretávanie odporcu s mal. M. neupravil, nakoľko účastníci žijú v spoločnej domácnosti.

Vykonaným dokazovaním bolo súdom zistené, že vzťahy rodičov sú vážne narušené a ich vzájomná komunikácia je napätá a obmedzená. Súd prvého stupňa preto považoval za potrebné upraviť realizáciu práva na pravidelné informácie o dieťati zo strany odporcu a uložil navrhovateľke povinnosť informovať odporcu vždy pravidelne k poslednému dňu každého mesiaca v kalendárnom roku o zdravotnom stave mal. dieťaťa, jeho školských výsledkoch, mimoškolských aktivitách a priebežne podávať správy o aktuálnych mimoriadnych podstatných veciach, veciach, ktoré nie sú bežné v prípade zmien, týkajúcich sa mal. M.. Povinnosť informovať otca súd uložil matke písomne, aby v uvedenej oblasti v budúcnosti nedochádzalo k akýmkoľvek pochybnostiam. Jasne určené oblasti podliehajúce informačnej povinnosti vylúčia vzájomne obviňovanie zo strany rodičov.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p..

Proti tomuto rozsudku, pokiaľ ide o výrok o zastupovaní a spravovaní majetku maloletého dieťaťa a výrok o určení výživného, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. Má za to, že výrok v časti o zastupovaní a spravovaní majetku mal. dieťaťa je arbitrárny, v rozpore so zákonom, pretože nezákonne zasiahol do základných práv otca. Poukázal na to, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností musí súd vždy rešpektovať § 28, § 38 a § 39 zákona o rodine a vykladať ich vo vzájomnej súvislosti aj s § 24 zákona o rodine. Namietal, že keďže v žiadnom inom konaní nebolo rozhodnuté o zásahu do rodičovských práv odporcu, možno v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rozhodnúť výlučne tak, že súd ponechá toto právo zastupovať a spravovať jeho majetok obom rodičom aj na čas po rozvode. Vo vzťahu k výroku o určení výživného namietal, že súd prvého stupňa priznal navrhovateľke výživné, ktoré nezodpovedá bežným oprávneným výdavkom syna M. a nezodpovedá ani príjmovým a majetkovým pomerom otca. Zverením mal. M. matke zanikne odporcovi nárok na uplatnenie daňového bonusu a na uplatnenie prídavku na dieťa, v dôsledku čoho sa jeho čistý mesačný príjem trvalo podstatne zníži. Má za to, že sa súd prvého stupňa nevysporiadal s námietkami odporcu ohľadom matkou deklarovaných výdavkov, ako aj s tým, ako zohľadnil iné príjmy matky (P., G., o.z.) pri stanovovaní výšky výživného. V odvolaní zároveň navrhol opravu odôvodnenia vo vzťahu k príčinám rozvratu. Na základe uvedeného žiadal rozsudok v napadnutej časti zmeniť a určiť, že obaja rodičia budú mal. M. zastupovať a spravovať jeho majetok, a že je povinný prispievať na jeho výživu 150 Eur mesačne, eventuálne zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.

Vo vzťahu k výroku rozsudku o určení výživného podala v zákonnej lehote odvolanie i navrhovateľka. Namietala nedostatočne zistení skutkový stav veci. Uviedla, že výdavky na starostlivosť o mal. M., ktorý je ťažko zdravotne postihnutý, sú veľmi vysoké a ona ich ani pri najväčšej snahe pri súdom určenej výške 180 Eur mesačne nedokáže zabezpečiť. Poukázala na to, že 3-krát do roka absolvujú so synom liečenia, ktoré si vyžadujú náklady. Rovnako sú pre neho potrebné aj rehabilitačné pomôcky, na ktoré musí stále doplácať (invalidný vozík, špeciálny podsedák, schodová plošina, stropný zdvihák). Poukázala aj na výdavky týkajúce sa povinnej školskej dochádzky mal. M. do O., výdavky súvisiace s prepravou autom, vyšetreniami u špecialistov. Od 1.11.2015 jej mal byť pridelený sociálny byt, teda bude mať výdavky s jeho užívaním. V domácnosti s ňou býva aj dcéra, ktorá je študentkou, a celú starostlivosť o ňu zabezpečuje výlučne matka. Príjem matky je opatrovateľský príspevok vo výške 270,32 Eur a rodinné prídavky na dcéru D.. Potvrdila, že poberá príspevok z organizácie Q. X. vo výške 100 eur mesačne, avšak ten je dobrovoľný zo strany tejto organizácie a môže byť kedykoľvek zrušený. Vzhľadom na celodennú starostlivosť o syna nie je možné nájsť si z jej strany zamestnanie. S poukazom na uvedené navrhla rozsudok v napadnutej časti zmeniť a zaviazať odporcu na výživu mal. M. sumou 300 Eur.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky poprel, že by výdavky na lieky a vreckové počas liečenia uvedené matkou predstavovali takú sumu. Náklady na údržbu auta, či jeho opravu, nepovažuje za pravidelné, či každoročné. Rovnako aj rehabilitačné pomôcky nie sú pravidelné, ale ide o pomôcky dlhodobej spotreby. Pomôcky ako schodová plošina a stropný zdvihák sú už zakúpené a nie je ich preto potrebné opäť kupovať. Prispela na nich aj sociálny poisťovňa, ako aj rôzni darcovia a neziskové organizácie. Poprel, že by nepomáhal pri zabezpečovaní týchto pomôcok. Má za to, že navrhovateľkou uvádzané náklady na bývanie sú nepreukázané. Dcéra D. býva v domácnosti s otcom. Jeho výdavky len na inkaso sú 200 Eur mesačne. Sumu 150 Eur mesačne preto považuje za primeranú pomerom otca i potrebám M..

Kolízny opatrovník k podaným odvolaniam vyjadrenie nepodal.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a dospel k záveru, že rozsudok je v napadnutej časti vecne správny. Odvolací súd s poukazom na § 206 ods. 2 O.s.p. neposudzoval a nepreskúmaval výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené, výrok o zverení mal. M. do osobnej starostlivosti matky a výrok o povinnosti informovať o mal. dieťati, z dôvodu, že suspenzívny (odkladný) účinok opravného prostriedku, sa týchto výrokov nedotýkal, preto sa uvedené výroky stali právoplatnými.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1 a ods. 2 Zákona o rodine, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Vo vzťahu k odvolacej námietke odporcu týkajúcej sa zastupovania a spravovania majetku maloletého dieťaťa, odvolací súd poukazuje na to, že podľa ustanovenia § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. V súlade s uvedeným a tiež vzhľadom na to, že nedostatky vo výchove navrhovateľkou v konaní zistené neboli, súd prvého stupňa v súlade so zhodnými návrhmi účastníkov konania a so stanoviskom kolízneho opatrovníka rozhodol tak, že maloletého M. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Uvedený postup nie je možné hodnotiť ako nesprávny alebo ústavne nekonformný.

Podľa ústavného výkladu ustanovenia § 24 Zákona o rodine (viď Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 6.7.2006, sp. zn. ) týmto rozhodnutím nedochádza zároveň k obmedzeniu základných rodičovských práv odporcu a tieto sú naďalej zachované. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, a preto obaja rodičia sú oprávnení a povinní svoje maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, pokiaľ neboli ich práva a povinnosti rozhodnutím súdu obmedzené alebo pokiaľ súd rodičov týchto práv a povinností nepozbavil alebo ich výkon pozastavil. Oprávnenie a povinnosť obidvoch rodičov zastupovať deti a spravovať ich majetok trvá, aj keď súd upraví ich práva a povinnosti k maloletému dieťaťu na čas po rozvode podľa § 24 a rozhodne, že jednému z rodičov zveruje maloleté dieťa do osobnej starostlivosti a tento rodič bude dieťa aj zastupovať a spravovať jeho majetok. Rodičovské práva a povinnosti zostávajú zachované (R 8/1971, R 55/1996, R 96/1967), pôjde len o úpravu výkonu týchto rodičovských práv a povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia s osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa. Vo všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností by sa však rozvedení manželia mali dohodnúť. Ak by sa o týchto podstatných veciach nedohodli, podľa § 35 Zákona o rodine na návrh niektorého z rodičov rozhodne súd. So zreteľom na uvedené nebolo možné považovať odvolaciu námietku odporcu za dôvodnú.

Rovnako sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s výrokom súdu prvého stupňa o výživnom a osvojujúc si dôvody napadnutého rozhodnutia konštatuje, že rozsudok je aj v tejto časti správny.

Pri určení výšky výživného sa totiž prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Odôvodnenými potrebami pri určovaní výšky výživného sú nielen základné a najnutnejšie hmotné potreby pre život človeka ako jedlo, ošatenie, obuv, ale aj ďalšie potreby dôležité pre vývoj a všestranný rozvoj osobnosti, rovnako sem patria aj náhodné výdavky spojené napr. so zdravotným stavom alebo s koníčkami dieťaťa. Miera odôvodnených potrieb je rôzna a je závislá od veku, fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, a podobne.

Na určení výživného zo strany povinnej osoby vplývajú viaceré faktory. Predovšetkým sú to jej zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností a výška príspevku ostatných povinných k oprávnenej osobe.

Z dôkazov realizovaných pred súdom prvého stupňa vyplynulo, že mal. M. má v súčasnosti 16 rokov, je ťažko zdravotne postihnutý, imobilný, pohybuje sa pomocou invalidného vozíka, neudržiava si čistotu a vyžaduje si 24-hodinovú starostlivosť, ktorú mu zabezpečuje navrhovateľka. Navštevuje 8. ročník základnej školy v O.. Navštevuje neurologickú, neurochirurgickú, urologickú, nefrologickú, kožnú, ortopedickú, protetickú a plastickú ambulanciu, za pol roka absolvuje 10 lekárskych kontrol. Pravidelne užíva lieky zhruba za 500 - 700 Eur ročne. Absolvuje pobyty v nemocnici, liečebné pobyty, chodí na gitaru. Absolvuje rôzne odborné rehabilitácie.

Odvolací súd sa nestotožňuje s námietkou odporcu týkajúcou sa nedostatočného posúdenia odôvodnených výdavkov na strane mal. M.. V predmetnej veci bolo totiž nepochybne preukázané, že mal. M. má v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť (lieky, lekárske vyšetrenia), hygienu, stravu. Ďalšie jeho výdavky predstavujú oblečenie, školské potreby, voľnočasové aktivity. Odvolací súd nemá dôvod pochybovať o oprávnenosti a nevyhnutnosti preukázateľne vynaložených výdavkov.

Súd prvého stupňa správne zistil výšku priemerného mesačného zárobku u odporcu, pričom v rozsudku uvádza priemernú čistú mesačnú mzdu, z ktorej pri určovaní výživného vychádzal, a teda sumu 735,42 eur. Rovnako správne prihliadol aj na to, že odporca prispieval do domácnosti po finančnej stránke (deklarované výdavky za byt vo výške 200 Eur), ako aj na to, že sa podieľal aj na nákladoch v súvislosti so zdravotným stavom maloletého dieťaťa. Námietka odporcu, že zverením mal. M. do starostlivosti navrhovateľky sa zníži jeho príjem o daňový bonus a taktiež o prídavok na maloleté dieťa vyznieva, s ohľadom na navrhovateľkou dosahovanú výšku príjmu, nepochopiteľne a nemožno ju posúdiť ako rozhodujúcu pre určenie nižšej sumy výživného, ako bola určená súdom prvého stupňa.

Pokiaľ ide o navrhovateľku, mal súd prvého stupňa za preukázané, že poberá peňažný príspevok na opatrovanie vo výške 270 Eur mesačne a prídavok na dieťa vo výške 23,52 Eur. Vzhľadom na to, že zabezpečuje celodennú starostlivosť o mal. M., je zrejmé, že nie je v jej možnostiach nájsť si stále zamestnanie a zvýšiť si takýmto spôsobom príjem. Je potrebné pripomenúť, že obligatórnym zákonným hľadiskom pri určovaní výšky výživného je aj osobný výkon starostlivosti, ktorý zákon o rodine nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy.

Odvolací súd má za to, že s ohľadom na vek a predovšetkým zdravotný stav maloletého M. vyžadujúci si celodennú starostlivosť zo strany navrhovateľky, ako aj na zárobkové schopnosti a majetkové pomery otca a matky maloletého dieťaťa, pri zohľadnení nenárokovateľného príspevku z neziskovej organizácie Q. X., bolo dôvodné určiť výživné vo výške 180 Eur mesačne. Stanovené výživné považuje odvolací súd v súčasných pomeroch za adekvátne schopnostiam odporcu, ako aj veku, zdravotnému stavu a potrebám mal. M. so zreteľom na príjem navrhovateľky a jej osobnú starostlivosť. Výška výživného určená súdom prvého stupňa je plne súladná s hľadiskami, ktoré sú uvedené v § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine.

Odvolací súd považuje za potrebné na záver uviesť, že v prípade, že dôjde k zmene pomerov na strane účastníkov, je možné rozhodnutie, ktorým sa určilo výživné, zmeniť. Pri takejto zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Predmetnú zmenu odôvodnených potrieb na strane maloletého dieťaťa je potrebné vidieť najmä v pribúdajúcom veku, jeho zdravotnom stave, či pokračujúcej školskej dochádzke.

So zreteľom na prezentované dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o zastupovaní maloletého a o spravovaní jeho majetku, vo výroku o výživnom a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil ( §219 ods. 1, 2 O.s.p.).

Vo vzťahu k návrhu odporcu na opravu odôvodnenia rozsudku v časti týkajúcej sa rozvodu manželstva, odvolací súd uvádza, že vzhľadom na to, že rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť, nebolo dôvodné sa týmto návrhom v odvolacom konaní zaoberať.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení § 146 ods. písm. a) O.s.p.. Podľa tohto ustanovenia žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať bez návrhu. Konanie vo veciach starostlivosti o maloletých je podľa § 81 ods. 1 O.s.p. konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.