Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_1Cbi-46-2011.pdf
PDF · 107.54 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cbi/46/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Moťovskou Dobošovou v právnej veci navrhovateľa: SON REAL, spol. s r.o., Nám. SNP 13, 811 06 Bratislava, IČO: 35 896 230, zastúpeného Tomášek & partners s.r.o., Rožňavská 2, 821 01 Bratislava, proti odporcovi: BANKRUPTCY & RECOVERY SERVICE, k.s., Námestie Martina Benku 10, 811 07 Bratislava, IČO: 36 669 415, správca konkurznej podstaty úpadcu: FISCAL SERVICES INTERNATIONAL s.r.o., Tolstého 9, 811 06 Bratislava, IČO: 35 847 140, zastúpeného TaylorWessing e/n/w/c, Panenská 6, 811 03 Bratislava, o návrhu o určenie pravosti pohľadávky vo výške 663.004,49 eura, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa o určenie pravosti pohľadávky vo výške 663.004,49Eur z a m i e t a. Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy právneho zastúpenia 446,67 eur, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu odporcu vedený v Oberbank AG pobočka zahraničnej banky v Slovenskej republike, číslo účtu 2301019978, kód banky 8370.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 24.8.2011 domáhal určenia pravosti pohľadávky vo výške 663.004,49 Eur, a to z nasledujúcich dôvodov: Uznesením Okresného súdu Bratislava sp. zn. 6K/13/2011, zo dňa 2.5.2011, bol vyhlásený konkurz na FISCAL SERVICES INTERNATIONAL s.r.o. v konkurze, Tolstého 9, 811 06 Bratislava, IČO: 35 847 140. Do funkcie správcu konkurznej podstaty bol menovaný odporca. V stanovenej lehote na prihlasovanie pohľadávok si navrhovateľ ako veriteľ uplatnil voči dlžníkovi pohľadávku vo výške 663.004,49 eura, a to prihláškou z 23.6.2011. Právny dôvod prihlásenej pohľadávky odvodzuje od skutočnosti, že spoločnosť SOMNER, spol. s r.o., Nám SNP 13, 811 06 Bratislava, IČO: 35 896 621 (ďalej len „SOMNER, spol. s r.o.) ako mandatár a odporca ako mandant uzatvorili dňa 18.11. 2008 rámcovú zmluvu o spolupráci, na základe ktorej vzniklo spoločnosti SOMNER spol. s r.o. právo na zaplatenie odstupného vo výške 2.250.000 euro a zmluvne dohodnutého úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne z uvedenej sumy od 6.8.2009 do zaplatenia. Spoločnosť SOMNER spol. s r.o. ako postupca uzatvoril 20.1.2010 s navrhovateľom ako postupníkom Zmluvu o postúpení pohľadávok (ďalej len „Zmluva o postúpení“). Na základe uvedenej zmluvy postúpil SOMNER spol. s r.o. na navrhovateľa voči odporcovi vo výške 2.250.000 euro spolu s príslušenstvom a všetkými právami spojenými s touto pohľadávkou . Odporcovi bolo postúpenie pohľadávky zo Zmluvy o postúpení oznámené 21.1.2010. Navrhovateľ ako kupujúci uzatvoril 21.12.2009 s odporcom ako predávajúcim kúpnu zmluvu (ďalej len „Kúpna zmluva“), predmetom ktorej bol záväzok odporcu ako predávajúceho previesť na navrhovateľa vlastníctvo k nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaným v Kúpnej zmluve a záväzok navrhovateľa ako kupujúceho zaplatiť odporcovi ako predávajúcemu kúpnu cenu 3.900.000 euro bez DPH, to znamená 4.641.000 euro s DPH. V článku III ods. 6 Kúpnej zmluvy sa dohodli, že navrhovateľ vyplatí Tatra banke, a.s. záväzok odporcu, ktorý mu vznikol zo Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 1810/2006, a ktorý bol zabezpečený záložným právom, pričom o túto čiastku sa zníži kúpna cena. Výška záväzku predstavovala k 25.1.2010 sumu 2.012,540 eura. Navrhovateľ uviedol, že ako kupujúci nie je v omeškaní so zaplatením kúpnej ceny, pretože odporca mu do dnešného dňa neodovzdal žiadnu dokumentáciu. Dňa 25.1.2010 vykonal voči odporcovi jednostranný zápočet a to nasledovne:
započítal pohľadávku odporcu ako predávajúceho z Kúpnej zmluvy z titulu zaplatenia kúpnej ceny; kúpna cena 4.641.000 eura s DPH bola znížená o sumu záväzku odporcu voči Tatra banke, a.s., t.j. o 2.012.549 eur, výška kúpnej ceny podľa Kúpnej zmluvy, po znížení o záväzok voči Tatra banke, a.s., predstavuje sumu 2.628.451 euro proti pohľadávke navrhovateľa voči odporcovi vo výške 2.250.000 euro a úrokov z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy predstavuje sumu 973.125 euro; úroky z omeškania boli vypočítané z dlžnej sumy od 5.8.2009 do 25.1.2010; z titulu postúpenej pohľadávky zo Zmluvy o postúpení v časti, v ktorej sa tieto vzájomné pohľadávky kryli. Po vykonanom jednostrannom započítaní tak navrhovateľ eviduje voči odporcovi časť pohľadávky, ktorá nezanikla započítaním, t.j. sumu 594.674 euro na zaplatenie ktorej odporcu vyzval 25.1.2010. Na základe uvedeného navrhovateľ eviduje voči odporcovi nezaplatené čiastky nasledovne: 1.) Sumu 594.674 euro, 2.) Zmluvne dohodnuté úroky z omeškania 0,25 % z dlžnej sumy 594.674 euro od 31.1.2010 do vyhlásenia konkurzu, t.j. do 11.5.2011 vo výške 68.330,49 eura. Po prihlásení uvedenej pohľadávky správca úpadcu (JUDr. Dušan Daňový), neumožnil navrhovateľovi ako veriteľovi riadne prihlásenej pohľadávky nahliadať do správcovského spisu v zmysle zákona č. 8/2005 Z.z., a zároveň navrhovateľa neinformoval o dôvodoch popretia pohľadávky. Nový správca konkurznej podstaty bol do funkcie ustanovený rozhodnutím súdu, ktoré bolo v Obchodnom vestníku zverejnené 18.8.2011. Podaním doručeným súdu 3.10.2012 sa k veci vyjadril odporca nasledovne: uviedol, že úpadca(v pozícii mandanta) uzatvoril so spoločnosťou SOMNER spol. s r.o. (v pozícii mandatára) rámcovú zmluvu o spolupráci. Odmena za činnosť podľa Rámcovej zmluvy bola dohodnutá vo výške 1.500.000 euro bez DPH, pričom nárok na odmenu mal vzniknúť bez ohľadu na výsledok a bez ohľadu na to, či spoločnosť SOMNER spol. s r.o. uvedené služby dodá. Spoločnosť SOMNER spol. s r.o. plnenie nikdy nerealizovala, napriek tomu si uplatnila nárok na odmenu. Listom z 5.5.2009 vypovedala Rámcovú zmluvu na základe čoho jej mal vzniknúť nárok na odstupné vo výške 1,5 násobku odmeny, t.j. 2.250.000 euro. Kúpnou zmluvou z 21.12.2009 mal úpadca previesť (v pozícii predávajúceho) na navrhovateľa (v pozícii kupujúceho) pozemky na navrhovateľa. Vklad do katastra nehnuteľnosti bol v prospech navrhovateľa povolený 19.1.2010. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 3.900.000 euro bez DPH ( 4.641.000 euro s DPH). Kúpna cena mala byť uhradená v prospech úpadcu formou bezhotovostného prevodného príkazu s tým, že navrhovateľ mal podľa Kúpnej zmluvy vyplatiť pohľadávku Tatra banke, a.s. (vyplývajúcu zo zmluvy o kontokorentnom úvere č. 1810/2006; v tom čase cca 2.000.000 euro), v súvislosti s ktorou bolo na Pozemkoch zriadené záložné právo a kúpnu cenu za prevod Pozemkov ponížiť o túto sumu. Z dôvodu, že kúpna cena za prevod Pozemkov nebola v prospech úpadcu nikdy uhradená (pričom nebola uspokojená ani pohľadávka tatra banka, a.s.). Úpadca odstúpil od Kúpnej zmluvy a to listom z 11.6.2010 z titulu porušenia § 344 a § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka a listom z 27.7.2010 z titulu porušenia ustanovení Kúpnej zmluvy. Dňa 20.1.2010 uzatvorila SOMNER a navrhovateľ zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej malo údajne dôjsť k postúpeniu pohľadávky SOMNER na odstupné podľa Rámcovej zmluvy. Navrhovateľ sa teda na základe tohto údajného postúpenia stal nadobúdateľom tejto od SOMNER postúpenej pohľadávky na „odstupné“. Popretá pohľadávka je podľa navrhovateľa výsledkom jednostranného započítania, ktorým mal navrhovateľ jednostranne započítať od SOMNER spol. s r.o. nadobudnutú pohľadávku (pohľadávku na „odstupné“) s príslušenstvom voči pohľadávke úpadcu na kúpnu cenu prevod pozemkov (bod II. Jednostranného započítania). Týmto úkonom mal navrhovateľ prejaviť vôľu jednostranne započítať vzájomné pohľadávky vo výške, v ktorej sa vzájomne kryjú (bod IV. Jednostranného započítania).Právnym základom pre jednostranné započítanie mala byť údajná pohľadávky na „odstupné“ z rámcovej zmluvy vo výške 2.250.000 euro s príslušenstvom, ktorú mal navrhovateľ nadobudnúť od SOMNER spol. s r.o. Uviedol, že táto pohľadávka je jednoznačne fiktívne vytvorenou a neexistujúcou pohľadávkou, nakoľko samotná Rámcová zmluva je ako taká neplatná a súčasne je v rozpore so zákonom aj samotná zmluvná úprava nároku na odstupné z rámcovej zmluvy. Z dôvodu neexistencie jednej, resp. oboch započítavaných pohľadávok je aj samotný akt jednostranného započítania absolútne neplatný a nemohol vyvolať žiadne právne účinky. Navyše navrhovateľ v jednostrannom započítaní započítal pohľadávku úpadcu na kúpnu cenu za prevod pozemkov ktorá sa podľa tvrdení navrhovateľa nikdy nestala splatnou. Jednostranné započítanie, kedy jedna z pohľadávok ešte nie je splatná, nie je podľa platnej právnej úpravy prípustné. Navyše aj keby sa pripustila jej existencia, ani pohľadávka navrhovateľa na „odstupné“ z Rámcovej zmluvy nebola splatná. Pohľadávka navrhovateľa na odstupné nielen nebola spôsobilá na započítanie, ale nemohla mať v danom čase ani žiadne príslušenstvo. Úkon jednostranného započítania je nezrozumiteľný a neurčitý, nakoľko pohľadávka navrhovateľa nie je dostatočne určito špecifikovaná čo do právneho dôvodu a obsahuje nesprávne určenie splatnosti a príslušenstva a oba zo
započítaných pohľadávok sú špecifikované v zjavne nesprávnej výške. Z jednostranného započítania vyplýva len to, že malo ísť o pohľadávku voči úpadcovi, ktorú navrhovateľ nadobudol od SOMNER spol. s r.o.(avšak navrhovateľ úpadcovi nikdy nepreukázal nadobudnutie akejkoľvek pohľadávky od SOMNER spol. s r.o., pričom mala byť splatná celkom iná údajná pohľadávka, a to pohľadávka SOMNER spol. s r.o. na zmluvnú odmenu z rámcovej zmluvy vo výške 1.500.000 euro. Súčasťou postúpenia pohľadávky boli aj úroky z omeškania. Nakoľko predmetom započítania boli nesplatné pohľadávky, nevznikol navrhovateľovi nárok na uplatnenie úrokov z omeškania voči úpadcovi (tieto úroky nemohli byť predmetom postúpenia pohľadávky). Jednostranné započítanie vychádza z nepravdivých a zavádzajúcich informácii - navrhovateľ nikdy nesplnil žiadne úverové povinnosti úpadcu voči Tatra banke, a.s. (vyplývajúce zo zmluvy o kontokorentnom úvere č. 1810/2006) a preto ani nemohlo dôjsť k zníženiu kúpnej ceny za prevod pozemkov - pohľadávka úpadcu voči navrhovateľovi teda činila v čase započítania najmenej 4.641.000 euro a nie 2.628.451 euro, tak ako sa uvádza v jednostrannom započítaní. Záväzok úpadcu voči tatra banke, a.s. nijakým spôsobom nezanikol. Preto v prípade, ak bolo jednostranné započítanie platné a prípustné, pohľadávka navrhovateľa jednostranným započítaním v plnej výške zanikla - pohľadávka úpadcu po vykonaní započítania prevyšuje pohľadávku navrhovateľa. Podaním doručeným súdu 14.3.2014 odporca doplnil svoje vyjadrenie nasledovne: navrhovateľ uviedol, že si svoju pohľadávku voči úpadcovi prihlásil do konkurzu vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 6K/13/2011, pričom vyhlásil, že túto pohľadávku eviduje v účtovníctve. Uvedené vyhlásenie, ktoré je podmienkou platnosti prihlášky, je však nepreukázané, keďže navrhovateľ nemá v registri účtovných závierok a ani v zbierke listín Obchodného registra SR uložené žiadne účtovné závierky; s uvedenou skutočnosťou súvisí aj konanie o zrušenie a výmaz navrhovateľa ex offo, vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 33Cbr/387/2013. Na pojednávaní zo dňa 11.9.2014 právny zástupca navrhovateľa uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava podaného návrhu. Mal za to, že všetky právne úkony uvedené v návrhu sú platné, spoločnosť SOMNER spol. s r.o. na základe zmluvy plnila a následne jej vzniklo právo od zmluvy odstúpiť. Uviedol, že zmluvné strany si v zmysle zákonov môžu dohodnúť všetko čo nie je zakázané, platní zmluvná voľnosť, a preto si mohli dohodnúť pre prípad odstúpenia aj úroky, zmluvnú pokutu, odstupné. Spoločníci úpadcu odsúhlasili zmluvu, výšku odmeny a až následne v priebehu fungovania zmarili rakúski spoločníci úpadcu jej ďalšiu realizáciu. Právny zástupca odporcu uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomného vyjadrenia doručeného súdu 3.10.2012. Uviedol, že nie je preukázané tvrdenie navrhovateľa, že spoločníci úpadcu odsúhlasili zmluvu a výšku odmeny. K započítaniu uviedol, že týmto úkonom bola započítaná splatná pohľadávka voči nesplatnej, resp. dve nesplatné pohľadávky, čo je neprípustné. Poukázal na účtovné závierky navrhovateľa, z ktorých nepochybne vyplýva, že navrhovateľ neeviduje žiadnu pohľadávku zodpovedajúcu prihlásenej pohľadávke. Na pojednávaní zo dňa 24.9.2015 právny zástupca odporcu uviedol, že predmetom konania je otázka spornosti, resp. nespornosti prihlášky. Mal za to, že nie je preto potrebné vykonať rozsiahle dokazovanie. Prihláška trpí vadami, nespĺňa zákonom stanovené náležitosti, obsahuje vyhlásenia o tom, že navrhovateľ pohľadávku eviduje v účtovníctve, avšak z predložených dôkazov vyplýva, že ju v účtovníctve neeviduje. Nepravdivé vyhlásenie navrhovateľa má rovnaké následky akoby vôbec nebolo. Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že je dôvodné zaoberať sa skutkovým základom. Odporca popiera základ rámcovej zmluvy, preto trvá na vykonaní dokazovania. Čo sa týka účtovania - súd nie je oprávnený skúmať správnosť účtovania. Na pojednávaní zo dňa 25.1.2016 právny zástupca krátkou cestou založil do spisu fotokópiu z knihy záväzkov, rozhodnutie spoločníkov, ktorým bol odsúhlasený predaj nehnuteľností, odstúpenie odporcu adresované navrhovateľovi zo dňa 01.12.2015, rozhodnutie súdu vo Viedni a komunikáciu medzi Dr. Müllerom a p. C., z ktorých ma vyplývať, že sa na základe rámcovej zmluvy plnilo. Právny zástupca odporcu uviedol, že pravosť fotokópie z knihy záväzkov sa nedá verifikovať a podľa dátumu (15.2.2010) sa jedná o stav po údajnom započítaní avšak tento doklad potom nesedí k skutkovému stavu. Rozhodnutie spoločníkov podľa vyjadrenia právneho zástupcu odporcu potvrdzuje, že zmluva bola uzavretá v rozpore s vôľou spoločníkov a neboli dodržané podmienky. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi založenými v spise, a to najmä: podaným návrhom, vyjadreniami účastníkov, Rámcovou zmluvou o spolupráci z 18.11.2008, faktúrou č. 00022009 z 22.7.2009, odstúpením od zmluvy, Zmluvou o postúpení pohľadávok z 20.1.2010, Kúpnou zmluvou z 21.12.2009, Započítaním pohľadávok jednostranným právnym úkonom z 25.1.2010, prihláškou pohľadávky navrhovateľa z 23.6.2011, účtovnými závierkami navrhovateľa zo dňa 31.12.2010, 31.12.2011, 31.12.2012, dôkazmi predloženými právnym zástupcom navrhovateľa na pojednávaní dňa 25.1.2016 ako i s ostaným spisovým materiálom a zistil nasledovný stav veci:
Podľa § 32 odsek 1 zákona č. 7/2005 Z. z. v platnom znení Každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť. Podľa § 32 odsek 2 zákona č. 7/2005 Z. z. v platnom znení Prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie. Podľa § 32 odsek 3 zákona č. 7/2005 Z. z. v platnom znení Pohľadávku možno poprieť a) do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok, b) do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky. Podľa § 32 odsek 6 zákona č. 7/2005 Z. z. v platnom znení Popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá. Podľa § 32 odsek 9 zákona č. 7/2005 Z. z. v platnom znení Veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde. Podľa § 32 zákona odsek 15 č. 7/2005 Z. z. v platnom znení V žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške. Podľa § 118a odsek 1 OSP Vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo veciach ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, o základe veci v sporoch o ochranu hospodárskej súťaže, o základe veci v sporoch o ochranu práv porušených alebo ohrozených nekalým súťažným konaním, o základe veci v sporoch z porušenia alebo ohrozenia práva na obchodné tajomstvo sú účastníci povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania; to neplatí, ak neboli splnené podmienky na vykonanie prvého pojednávania a došlo k jeho odročeniu (§ 101 ods. 2). Podľa § 120 odsek 1 OSP Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Preskúmavaním prihlášky sa rozumie zisťovanie, či prihláška má stanovené formálne a obsahové náležitosti, či bola podaná včas na súde a u správcu a či sa údaje v týchto prihláškach zhodujú. Preskúmavaním pohľadávky sa rozumie zisťovanie pohľadávky, ktorá je uplatnená v prihláške v rozsahu, ktorý je stanovený zákonom. Správca preskúmava iba tie pohľadávky, ktoré boli riadne a včas prihlásené a sú zapísané v zozname pohľadávok. Správca preskúmava pohľadávky na základe účtovnej dokumentácie dlžníka, zoznamu záväzkov a vlastného zisťovania. Pohľadávku veriteľa správca preskúmava v zákonom ustanovenom rozsahu. Správca musí pri každej pohľadávke preskúmať právny dôvod, vymáhateľnosť, poradie, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom a poradie zabezpečovacieho práva. Pravosť znamená oprávnenosť pohľadávky spravidla podľa hmotného práva. Správca musí pri popieraní pravosti zistiť, či pohľadávka podľa hmotného práva vznikla a ak áno, tak v akej výške. Právny dôvod vzniku zahrňuje aj konkrétnu právnu skutočnosť, na základe ktorej pohľadávka vznikla. Ak správca nezistí existenciu právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky, musí ju poprieť. V uvedenom prípade odporca vykonávajúci funkciu správcu úpadcu na základe podnetu veriteľa TC Real Estate development Immobilien GmbH posúdil prihlásenú pohľadávku navrhovateľa a túto dňa 26.7.2011 poprel, a to čo do výšky prihlásenej pohľadávky, právneho dôvodu a poradia. Keďže predmetom tohto konania je určenie pravosti odporcom popretej pohľadávky, úlohou súdu bolo, v zmysle vyššie uvedeného, zistiť, či pohľadávka podľa hmotného práva vznikla a ak áno, tak v akej výške. Podľa § 132 OSP Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Navrhovateľ za právny dôvod vzniku pohľadávky voči úpadcovi označuje zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 20.1.2010, na základe ktorej mal ako postupník nadobudnúť pohľadávku vo výške
2.250.000 eur spolu s príslušenstvom, ktorá mala vzniknúť v dôsledku odstúpenia pôvodného veriteľa od rámcovej zmluvy o spolupráci zo dňa 18.11.2008. Dňa 21.12.2009 uzatvoril navrhovateľ s úpadcom kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vo vlastníctve úpadcu, pričom kúpna cena bola dohodnutá na sumu 4.641.000 eur. V zmysle kúpnej zmluvy mal navrhovateľ vyplatiť Tatra banke, a.s. záväzok úpadcu, ktorý mu vznikol zo Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 1810/2006, a ktorý bol zabezpečený záložným právom, pričom o túto čiastku (2.012,540 eur ku dňu 25.1.2010) sa mala znížiť kúpna cena. Konečná výška prihlásenej pohľadávky vo výške 663.004,49 eur, ktorá je predmetom tohto konania mala následne vzniknúť tak, že navrhovateľ dňa 25.1.2010 vykonal voči úpadcovi jednostranný zápočet v rámci ktorého započítal pohľadávku úpadcu z titulu zaplatenia kúpnej ceny vo výške 4.641.000 eura s DPH zníženú o sumu záväzku úpadcu voči Tatra banke, a.s., t.j. o 2.012.549 eur proti pohľadávke navrhovateľa vo výške 3.223.125 eur (istina 2250000 eur + úrok z omeškania 973.125 eur). Časť pohľadávky navrhovateľa, ktorá nezanikla započítaním, t.j. suma 594.674 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 68.330,49 eur (0,25 % denne zo sumy 594.674 eur od 31.1.2010 do vyhlásenia konkurzu, t.j. do 11.5.2011) predstavuje práve prihlásenú a následne odporcom popretú pohľadávku. Pri posúdení jednotlivých dôkazov, ktoré by mali podľa názoru navrhovateľa preukazovať existenciu popretej pohľadávky súd dospel k záveru, že navrhovateľom predložené dôkazy sú vo vzájomných súvislostiach nekonzistentné a nepreukazujú existenciu pohľadávky vo výške uplatnenej navrhovateľom. Prihlásená pohľadávka navrhovateľa by v zmysle tvrdení navrhovateľa mala predstavovať časť pohľadávky navrhovateľa, ktorá nezanikla započítaním s pohľadávkou úpadcu z titulu práva na zaplatenie kúpnej ceny. Pri jednostrannom zápočte, ktorý vykonal navrhovateľ dňa 25.1.2010, navrhovateľ svoju pohľadávke nadobudnutú postúpením započítal s pohľadávkou úpadcu, ktorá bola znížená o sumu rovnajúcu sa záväzku úpadcu voči Tatra banka, a.s., t.j. o 2.012.549 eur. Navrhovateľ však žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal, že ku dňu vykonania zápočtu bola výška pohľadávky úpadcu skutočne nižšia o 2.012.549 eur. Práve naopak, spoločnosť Tatra banka, a.s. si svoju pohľadávku voči úpadcovi prihlásila do konkurzu, čo vyvracia tvrdenia navrhovateľa o znížení pohľadávky úpadcu jej uhradením. Navyše v zápočte je nesprávne špecifikovaná aj splatnosť pohľadávky nadobudnutej navrhovateľom na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, keďže je v ňom uvedený dátum 05.08.2009. Pohľadávka, ktorá mala byť predmetom postúpenia mala vzniknúť až v dôsledku odstúpenia od rámcovej zmluvy, a to z titulu práva na zaplatenie odstupného vo výške 2.250.000 eur. K odstúpeniu však došlo, podľa navrhovateľa, až 04.09.2009 kedy pôvodný veriteľ oznámil úpadcovi, že odstupuje od rámcovej zmluvy. Splatnosť pohľadávky, ktorá mala byť predmetom započítania tak mala podľa obsahu započítania vzniknúť skôr ako vznikla samotná pohľadávka, čo je však logicky vylúčené. V dôsledku uvedeného tak zápočet obsahuje nesprávne vyčíslenie výšky príslušenstva tejto pohľadávky. Na základe uvedeného je teda zrejmé, že zápočet vykonaný dňa 25.1.2010 vychádzal z nesprávnej výšky oboch započítavaných pohľadávok, a preto nemohlo dôjsť k zániku pohľadávok v takom rozsahu ako to uvádza navrhovateľ a zároveň teda nemôže byť výška prihlásenej pohľadávky 663.004,49 eur. Ak by aj došlo k platnému započítaniu pohľadávok, vychádzajúc z dôkazov predložených účastníkmi konania, výška pohľadávky navrhovateľa bola v čase zápočtu nižšia ako výška pohľadávky úpadcu, a preto nemohla navrhovateľovi po ich započítaní zostať žiadna pohľadávka voči úpadcovi. Vzhľadom k tomu, že predmet jednostranného započítania je neurčitý a k danému dňu preukázateľne nekorešponduje so skutočnou výškou oboch započítavaných pohľadávok, súd má za to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k existencii pohľadávky vo výške ako bola prihlásená do konkurzu. Na základe predložených účtovných závierok navrhovateľa zo dňa 31.12.2010, 31.12.2011, 31.12.2012 mal súd za preukázané, že navrhovateľ pohľadávku nadobudnutú postúpením neevidoval v účtovníctve, napriek tomu, že v prihláške nepravdivo vyznačil, že ju v účtovníctve eviduje. Z výpovede konateľa navrhovateľa na pojednávaní dňa 10.12.2015 vyplynulo, že tento nevie vysvetliť prečo navrhovateľ neeviduje pohľadávku v účtovníctve, napriek tomu, že osobne podpísal účtovné závierky za roky 2010 až 2013. Skutočnosť, že navrhovateľ neeviduje pohľadávku v účtovníctve spoločne s vyššie uvedenými nezrovnalosťami vyplývajúcimi z listinných dôkazov predložených navrhovateľom značným spôsobom znižuje hodnovernosť existencie pohľadávky, ktorú mal navrhovateľ nadobudnúť od postupníka. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že pohľadávka navrhovateľa v čase jej prihlásenia do konkurzu neexistovala, a preto odporca postupoval v súlade so zákonom keď na základe podnetu od veriteľa poprel túto pohľadávku čo do výšky v plnej výške prihlásenej pohľadávky, právneho dôvodu a poradia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 veta prvá OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd priznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 446,67 eur za nasledovné úkony: 1. prevzatie a príprava zastúpenia (2011): 57 eur + 7,41 eur režijný paušál + DPH, tj 77,29 eur 2. vyjadrenie odporcu na výzvu súdu (2012) 58,69 eur + 7,63 Eur + DPH, tj 79,58 eur 3. účasť na pojednávaní 27.3. 2014 bez prejednania veci 1 z 61,85 eur + 8,04 eur + DPH, tj 20,97 eur 4. účasť na pojednávaní 11.9.2014 61,85 eur + režijný paušál 8,04 eur + DPH, tj 83,87 eur 5. účasť na pojednávaní 24.9. 2015 64,54 eur + režijný paušál 8,39 eur + DPH, tj 87,52 eur 6. účasť na pojednávaní 10.12. 2015 64,54 eur + režijný paušál 8,39 eur + DPH, tj 87,52 eur 7. účasť na pjednávaní 25.1. 2016 66 eur + režijný paušál 8,58 eur + DPH, tj 89,50 eur Súd nepriznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpeniaza ním uplatnené úkony v podaní doručenom súdu 28.1. 2016: doplnenie vyjadrenia zo dňa 14.3. 2014, návrh na vykonanie dôkazov zo dňa 25.7. 2014 a záverečné vyjadrenie, nakoľko uvedené úkony vykonal právny zástupca odporcu bez výzvy súdu. Súd má za to, že takýmto spôsobom (pri priznávaní náhrady trov právneho zastúpenia aj za úkony, ktoré neboli vykonané na základe výzvy súdu) by mohlo dôjsť k ich neúmernému navyšovaniu zo strany účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava 1. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. odvolanie musí byť podpísané a datované, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak budú vyhotovené kópie odvolania a jeho príloh na trovy účastníka podávajúceho odvolanie. Odvolanie proti rozsudku , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť podľa § 205, ods. 2 O.s.p. len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205a/ f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákon