Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_5C-348-2015.pdf
PDF · 91.33 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/348/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci žalobcu: R. U., nar. X.X.XXXX, bytom Ž. Q. F., D.. F. XXX/XX, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu z a m i e t a .
Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa podaným návrhom, doručeným Okresnému súdu v Žiari nad Hronom domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava vydaného v konaní vedenom pod sp. zn. SR 13895/10 dňa 8.6.2011 a zároveň žiadal povoliť aj odklad exekúcie. Návrh odôvodnil tým, že rozhodcovská zmluva, na podklade ktorej mala byť daná právomoc rozhodcovského súdu na konanie je neplatná, boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa tým, že rozhodcovský rozsudok ju ako účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania zaväzuje na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom a tiež z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej žalobca uviedol, že uzavretím rozhodcovskej zmluvy viažucej sa k zmluve o úvere si ako spotrebiteľ zhoršil svoje postavenie, medzi ňou a žalovaným došlo k nerovnováhe pokiaľ ide o výber súdu na riešenie prípadných sporov z uzavretej zmluvy, výber rozhodcovského súdu ani osoby rozhodcu nemohol nijako ovplyvniť. Poukázala aj na dojednanie odplaty za poskytnutie úveru predstavujúcej 95,43 % ročné navýšenie úveru označiac uvedené ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ako aj na absenciu náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá žalovaným nebola zohľadnená v podobe kvalifikovania úveru ako bezúročného a bezpoplatkového. V návrhu namietal aj porušenie povinnosti súdnym exekútorom poučiť ho ako povinného - spotrebiteľa o možnosti podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu s poskytnutím vzoru takejto žaloby.
Žalovaný k návrhu uviedol, že žalobca bol povinný preukázať existenciu dôvodu pre zrušenie rozhodcovského rozsudku vymedzenú v ustanovení § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a včasnosť podania návrhu v prekluzívnej 30-dňovej lehote. Nesúhlasil s argumentmi žalobcu ohľadom formulárového charakteru rozhodcovskej zmluvy, túto označil za individuálne dojednanú zmluvnú podmienku z obsahu ktorej vyplýva, že žalobca sa nevzdal práva na súdnu ochranu poskytnutú všeobecnými súdmi SR s poukazom na to, že rozhodcovská zmluva obsahuje alternatívu riešenia sporu buď pred stálym rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Rozhodcovská zmluva podľa jeho názoru obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, je platná a
súladná s ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Zároveň poukázal na to, že dlžník nemienil použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu, a preto nie je spotrebiteľom. Vzájomný právny vzťah účastníkov konania teda nie je obchodnoprávny, a uplatnenie právnych noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa nie je namieste, nakoľko dlžník si vzal prostriedky za účelom zamestnania. Návrh žalobcu žiadal zamietnuť.
Súd prejednal vec na pojednávaní dňa 25.1.2016, ktorého sa zúčastnil žalobca, právny zástupca žalobcu sa pojednávania nezúčastnil, neúčasť na pojednávaní ospravedlnil s tým, že súhlasí, aby sa konalo v jeho neprítomnosti. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, hoci naň bol predvolaný riadne a včas, svoju neúčasť ospravedlnil za súčasného vyjadrenia súhlasu s tým, aby súd o veci rozhodol v jeho neprítomnosti.
Z výpovede žalobcu na pojednávaní vyplynulo, že v čase uzatvárania úveru nebol SZČO, bol zamestnaný v Strojal SLOVALCO na riadnu pracovnú zmluvu, potom mal prejsť pracovať do inej spoločnosti, kde bola podmienka, že po pol roku buď s ním skončia pracovný pomer, alebo bude SZČO. On si úver bral z toho dôvodu, aby sa mohol pripraviť na podnikanie, avšak potom to padlo, takže ho vlastne na toto ani nevyužil. Časť peňazí použil na domácnosť. V čase, keď uzatváral zmluvu, podnikateľskú činnosť nevykonával.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, listinnými dôkazmi, a to zmluvou o úvere zo dňa 27.11.2008, so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, upovedomením o začatí exekúcie zo dňa 21.8.2015 a rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 13895/10 zo dňa 8.6.2011 v spojení s doručenou preukazujúcou doručenie rozhodcovského rozsudku žalobcovi.
Podľa § 73 ods. 1 Zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len ako „Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní“), ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.
Podľa § 73 ods. 2 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 <http://www.zakonypreludi.sk/ zz/2014-335> tým nie je dotknuté.
Podľa § 73 ods. 3 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
Podľa § 372w O.s.p., spory o neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie rozhodcovského rozsudku v spore spĺňajúcom podmienky podľa osobitného predpisu, o ktorých sa začalo konať na súde a ktoré sa do 1. januára 2015 právoplatne neskončili, prerokujú a dokončia súdy príslušné na konanie podľa doterajších predpisov.
Podľa § 41 ods. 1 prvá veta Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do 31.12.2014), žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 243d ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), v znení účinnom od 01.01.2015, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom od 01.01.2015, exekútor poverený vykonaním exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
podľa osobitného predpisu v upovedomení o začatí exekúcie poučí povinného, ktorý je spotrebiteľom, o možnosti podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu. Poučenie musí obsahovať aj vzor žaloby podľa osobitného predpisu.
V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrhu žalobkyne nie je možné vyhovieť.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca ako dlžník uzavrel so žalovaným ako veriteľom dňa 27.11.2008 Zmluvu o úvere č. 6372175, na základe ktorej mu žalovaný poskytol úver vo výške 14.000,-Sk (464,71 €) za odplatu vo výške 13.360,-Sk (443,47 €). Žalobca sa úver zaviazal vrátiť spolu vo výške 27.360,-Sk (908,19 €), a to v 12 mesačných splátkach po 2.280,-Sk (75,67 €), počnúc dňom 13.1.2009.
Účastníci konania neuzatvorili samostatnú rozhodcovskú zmluvu. Vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v zmysle bodu 18. je okrem iného konštatované, že rozhodcovská doložka, uzatvorená podľa Zákona č. 244/2002 Z. z.: Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky, zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenie práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené a/ pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35922761, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom, ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b/ pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Zmluva o úvere, ako aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru majú formulárový charakter bez možnosti zmeny ich obsahu.
Rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761 sp. zn. SR 13895/10 zo dňa 8.6.2011 bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 976,81 € spolu s úrokom z omeškania, ako aj povinnosť nahradiť trovy konania. Konanie pred rozhodcovským súdom bolo začaté na podklade návrhu doručeného žalovaným (tam v procesnom postavení žalobcu) dňa 15.11.2010. Z predloženej doručenky odosielateľa Slovenská rozhodcovská, a.s. je preukázané, že rozhodcovský súd žalobcovi predmetný rozhodcovský rozsudok doručil do vlastných rúk dňa 17.6.2011. Na podklade tohto rozhodcovského rozsudku (ako exekučného titulu) je voči žalobcovi vedená exekúcia súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, ktorý už žalobcovi doručil upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 21.8.2015.
Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že splnenie zákonných podmienok pre zrušenie rozhodcovského rozsudku je potrebné posudzovať podľa Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014. Od 01. januára 2015 síce nadobudol účinnosť zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ustanovujúci o.i. dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku, lehotu na podanie žaloby a iné), tento však v prechodnom ustanovení § 73 ods. 1 určuje, že ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015.
Konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 13895/10 zo dňa 8.6.2011 sa síce začalo doručením návrhu tunajšiemu súdu dňa 24.06.2015, t. j. za účinnosti Zákona č. 335/2014 Z. z., včasnosť podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku bolo potrebné posudzovať podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2014, a to s poukazom na znenie prechodného ustanovenia § 73 ods. 2 Zákona č. 335/2014 Z. z., ktoré určuje, že na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014. V prejednávanej veci bolo preukázané, že žalobcovi bol sporný rozhodcovský rozsudok doručený dňa 17.6.2011, preto s poukazom na citované zákonné ustanovenie lehota na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku začala žalobcovi plynúť nasledujúcim dňom po doručení tohto rozhodcovského rozsudku, ktorá lehota bola v trvaní 30 dní (§ 41 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2014). Preto pokiaľ žalobca doručil súdu žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku dňa 17.6.2015, bolo to po zákonom stanovenej lehote.
Neopodstatnená bola aj námietka žalobcu, že v upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 21.8.2015 nebol ako povinný v postavení spotrebiteľa poučený o možnosti podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Z vykonaného dokazovania síce vyplynulo, že v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie bola účinná novela Exekučného poriadku (vykonaná zákonom č. 355/2014 Z. z.) zakotvujúca poučovaciu povinnosť súdneho exekútora o možnosti povinného žalovať zrušenie rozhodcovského rozsudku a zároveň bolo preukázané, že súdny exekútor si túto povinnosť podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku nesplnil, uvedené nesplnenie povinnosti nemalo žiadny vplyv na právne posúdenie veci. Platí totiž, že aj v prípade, kedy by súdny exekútor postupoval v intenciách ustanovenia § 48 ods. 2 Exekučného poriadku a žalobcu by náležite poučil o možnosti podania žaloby v lehote na námietky proti exekúcii, uvedené by žalobcovi neprivodilo plynutie novej lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, keď z prechodného ustanovenia § 73 ods. 2 Zákona č. 355/2014 Z. z. jednoznačne vyplýva, že na trvanie lehoty na podanie tejto žaloby, ktorá začala plynúť pred 01.01.2015 (ako je tomu v súdnej veci) sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
Súd považoval námietku žalovaného, že žalobca nemá postavenie spotrebiteľa, nakoľko úver mu bol poskytnutý za účelom zamestnania, ako nedôvodnú. Aj z výpovedi samotného žalobcu vyplynulo, že finančné prostriedky nebral na výkon zamestnania, pretože na zamestnanie finančné prostriedky nepotreboval. Finančné prostriedky si bral za iným účelom. Súdu je známe z rozhodovacej činnosti, že v zmluvách o úvere pri rovnakom veriteľovi sú zaškrtované políčka na výkon zamestnania v mnohých prípadoch, pokiaľ dlžníci finančné prostriedky na tento výkon vôbec nepotrebujú. Súd preto uzatvára, že žalobca má postavenie spotrebiteľa v zmysle § 3 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z. z., účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, a v danej veci ide zároveň aj o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy, kde žalobca mal opätovne postavenie spotrebiteľa, nakoľko bol fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Keďže žalobca zmeškal lehotu na podanie návrhu, súd sa nezaoberal preskúmavaním rozhodcovského rozsudku z hľadiska jeho súladnosti so zákonom a návrh žalobcu bez ďalšieho zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov, potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 OSP ak účastník v lehote podľa ods. 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania, vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takémuto účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná, a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Žalovaný bol v konaní úspešný, vzniklo mu právo na náhradu trov konania, trovy konania si uplatnil, avšak nevyčíslil si ich najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia. Súd mu preto náhradu trov konania nepriznal, zo spisu nevyplýva, že by žalovanému okrem trov právneho zastúpenia prislúchali aj iné trovy konania, a preto súd v tomto prípade nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.