Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43CoR/1/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam Kamenskej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Márie Kubincovej, PhD. v právnej veci žalobcu REFIZ s.r.o., so sídlom Okružní č. 77, 591 01 Žďár nad Sázavou, IČ: 262 40 394, Česká republika, v konaní zast. JUDr. Miroslav Pekár, advoká, Krížna č. 44, 821 01 Bratislava proti žalovanému MSJ Creative & Consulting s.r.o., so sídlom Kimovská č. 32, 960 01 Zvolen, IČO: 36 028 240, v konaní zast. JUDr. Ľubomír Ivan, advokát, Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen o zrušenie rozhodcovského rozsudku, odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -340 zo dňa 11. apríla 2022, takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -340 zo dňa 11. apríla 2022 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie v prvej výrokovej vete zrušil rozsudok vydaný Rozhodcovským súdom pri SLOVENSKEJ ARBITRÁŽNEJ KOMORE ZZPO, so sídlom V.P.Tótha 1081/17, 960 01 Zvolen v konaní ustanoveným rozhodcom JUDr. Martinom Zubercom vydaným pod č. VK 26/2016 zo dňa 04.11.2016 v celom rozsahu. V druhej výrokovej vete priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100%.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou dňa 21.02.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Rozhodcovským súdom pri SLOVENSKEJ ARBITRÁŽNEJ KOMORE ZZPO, so sídlom V. P. Tótha 1081/17, 960 01 Zvolen pod č. VK 26/2016 zo dňa 04.11.2016 v celom rozsahu. Žalobu odôvodnil tým, že mu nebolo umožnené riadne sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, keďže bola porušená rovnosť účastníkov konania, rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania, alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej a rozhodcovské rozhodnutie je v rozpore s verejným poriadkom. Rozhodcovský súd podľa odôvodnenia rozhodnutia dňa 08.04.2016 ustanovil na rozhodnutie rozhodcu JUDr. Martina Zuberca. Z obsahu rozhodnutia vyplýva, že žalobcovi bol doručený následne rovnopis žaloby spolu s výzvou na vyjadrenie. Dňa 02.05.2016 žalobca doručil rozhodcovskému súdu vyjadrenie ako žalobnú odpoveď zo dňa 28.04.2016, ktorej obsah je zrekapitulovaný na strane 7 až 11 rozhodcovského rozsudku. Z hľadiska primárneho porušenia rovnosti účastníkov konania je rozhodujúci rozsah dokladov/dôkazov, z ktorých rozhodcovský súd pri svojom rozhodnutí vychádzal. Z porovnania dokladov doložených žalobcom s tými,

ktoré následne vykonal rozhodcovský súd vyplýva, že rozhodcovský súd nevykonal ani jeden z dôkazov predložených žalobcom a neuviedol ani jeden dôvod prečo tak neučinil, čím bola hrubo porušená rovnosť zbraní a odňal žalobcovi možnosť riadne sa zúčastniť na konaní. Z obsahu odôvodnenia rozsudku vôbec nevyplýva, že by rozhodcovský súd doručil žalobnú odpoveď žalobcu žalovanému, resp. či sa žalovaný k žalobnej odpovedi žalobcu vyjadril alebo nie. Uvedené má dopad na postavenie žalobcu v konaní najmä v tom smere, že nebola dodržaná štandardná písomná štruktúra konania ako má . Rozhodnutie rozhodcovského súdu sa procesne obmedzilo len doručenie žaloby, následné vyjadrenie protistrany a rozsudok, čím sa rozhodnutie rozhodcovského súdu stalo prekvapivé, keďže žalobca nemohol uplatniť vo veci svoje právo na dupliku, resp. ďalšie vyjadrenia. Žalobca aj napriek tomu, že preskúmavacia právomoc všeobecného súdu sa netýka posúdenia vecnej správnosti rozhodcovského rozsudku mal za to, že napadnutý rozsudok je v hrubom rozpore s hmotným právom. Žalobca žalovanému postavil zadarmo dom, súčasne je zaviazaný na zaplatenie neexistujúceho ušlého zisku, čo žalobca považuje bez ďalšieho za rozpor so zásadami poctivého obchodného styku ako aj dobrými mravmi.

3. Žalovaný považoval žalobu za neopodstatnenú a nedôvodnú. Podľa žalovaného žalobcovi nebola odňatá možnosť konať pred rozhodcovským súdom, žalobcovi boli doručené všetky vyjadrenia žalovaného a na tieto mal možnosť riadne reagovať. Zákon o rozhodcovskom konaní ako dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku rozpor s verejným poriadkom nepozná a v konaní o zrušení rozhodcovského rozsudku nie je možné preskúmavať ani vecnú stránku rozhodcovského rozsudku. Žalobca v rozhodcovskom konaní právomoc a príslušnosť rozhodcovského súdu nenamietal.

4. Žalobca ďalej v konaní na súde prvej inštancie poukázal na to, že rovnako nie je zrejmé, či rozhodcovský rúd rozhodoval v zmysle rozhodcovskej doložky, keďže rozhodoval rozhodcovský súd s obdobným menom, pričom sa jedná o dva odlišné subjekty.

5. Žalovaný ďalej v konaní na súde prvej inštancie poukázal na to, že princíp rovnosti spočíva v tom, že každému sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie a ochranu jeho práv, pričom táto zásada bola zo strany rozhodcovského súdu dodržaná. Rovnako poukázal na to, že je na rozhodcovskom súde aby uvážil výber a spôsob vykonania dôkazov. Keďže Slovenská arbitrážna komora, s.r.o. ako pôvodný zriaďovateľ rozhodcovského súdu sa stala členom zriaďovateľa Slovenská arbitrážna komora ZZPO, došlo len k zmene označenia rozhodcovského súdu v zmysle právneho nástupníctva.

6. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za to, že sú dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa , , keďže bez zabezpečenia rozhodcovského spisu nemohol posúdiť zákonnosť priebehu rozhodcovského konania len z listinných dôkazov predložených stranami sporu, aj napriek opakovaným snahám o zabezpečenie rozhodcovského spisu, a preto nemohol konštatovať, že priebeh rozhodcovského konania, a teda aj úkony tohto súdu boli v súlade s ustanoveniami Zákona o rozhodcovskom konaní a či tieto skutočnosti následne mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

7. Podľa súdu prvej inštancie bolo nepochybné, že rozhodoval príslušný rozhodcovský súd v zmysle uzavretej rozhodcovskej doložky, keď v článku VI. bod 6.8 Zmluvy o spolupráci zo dňa 28.02.2011 strany si dohodli rozhodcovskú doložku a preverením z verejne dostupných zdrojov aj na základe tvrdenia žalovaného mal súd prvej inštancie preukázané, že Slovenská arbitrážna komora s.r.o. ako pôvodný zriaďovateľ rozhodcovského súdu sa stala členom zriaďovateľa Slovenská arbitrážna komora ZZPO, a teda došlo len k zmene označenia rozhodcovského súdu oproti jeho označeniu v rozhodcovskej doložke. Tento súd mal právomoc rozhodovať spory medzi stranami sporu zo Zmluvy o spolupráci zo dňa 28.02.20211.

8. Súd prvej inštancie z obsahu listín, ktoré mu boli stranami predložené, zistil, že absentuje listinný dôkaz o tom, či bol žalobca aj žalovaný v tomto konaní, a teda žalobca a žalovaný v rozhodcovskom konaní, riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu a o rozhodcovskom konaní a ako mu bolo potom umožnené sa rozhodcovského konania riadne zúčastniť, aj keď predložením žalobnej odpovede a z obsahu rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že sa žalobca k žalobe žalovaného vyjadroval. Z listinných dôkazov predložených stranami súdu prvej inštancie bolo doložené len zaslanie žalobnej odpovede žalovaného v rozhodcovskom konaní ku konaniu vedenému na súde pod sp. zn. dňa 04.05.2016, ktoré zasielala súdna tajomníčka rozhodcovského súdu právnemu zástupcovi žalobcu v rozhodcovskom konaní, z ktorej obsahu súd prvej inštancie zistil, že tam nie je zmienka o tom, ako

bol ustanovený rozhodca, ktorý uvedený spor bude rozhodovať a rovnako súd prvej inštancie zistil, že žalobná odpoveď obsahovala i prílohy, ale z podania rozhodcovského súdu z 04.05.2016 vôbec nevyplýva, že by boli tieto prílohy spolu s vyjadrením doručované aj protistrane. Podľa súdu prvej inštancie potom namietané neustanovenie rozhodcovského súdu, ako i rovnosť zbraní zo strany žalobcu, v prípade ich nedoručenia spolu s vyjadrením žalovanému v tomto konaní, je preukázaná.

9. Súd prvej inštancie s poukazom na uviedol, že potom z predloženej listiny, ktorou preukazoval žalovaný, že rozhodcovský súd postupoval v súlade s ustanoveniami a bola zachovaná i rovnosť účastníkov podľa zákona číslo , keď mu doručoval žalobnú odpoveď žalobcu v rozhodcovskom konaní, nemal súd prvej inštancie za preukázané jeho tvrdenie, lebo rozhodcovský súd neoznámil žalobcovi ustanovenie rozhodcu pre danú vec a súd prvej inštancie nemal preukázané ani to, že s doručením žalobnej odpovede boli doručované aj prílohy k nej a žalovaný na preukazovanie svojich tvrdení v tomto konaní ich v zmysle výzvy súdu prvej inštancie k predloženej listine ani nepredložil, čo možno považovať za ich nedoručenie rozhodcovským súdom. Súd prvej inštancie bez rozhodcovského spisu a bez doručenky od predmetnej zásielky doručovanej rozhodcovským súdom žalovanému v tomto konaní preto nemal za preukázané, že došlo zo strany rozhodcovského súdu k naplneniu .

10. Súd prvej inštancie na základe už konštatovaného mal za to, že predloženie žalobného návrhu spolu s prílohami, predloženie listinného dôkazu o tom, že rozhodcovský súd doručoval vyjadrenie žalobcu žalovanému, ako i samotná žalobná odpoveď žalobcu spolu s rozsudkom rozhodcovského súdu, nie sú dostatočnými listinnými dôkazmi o tom, aby súd prvej inštancie posúdil zákonnosť priebehu rozhodcovského konania vrátane ustanovenia rozhodcovského súdu/rozhodcu, upovedomenia strany o ustanovení rozhodcu, ako i jeho ďalší priebeh, t.j. či bolo ustanovenie a postup rozhodcu v danom konaní v súlade s ustanoveniami , ako i rokovacím poriadkom súdu a následne na vyvodenie záveru súdom prvej inštancie, že tieto skutočnosti ne/mohli mať vplyv na rozhodnutie rozhodcovského súdu.

11. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca v žalobnom návrhu doručenom súdu prvej inštancie namietal zásadu rovnosti účastníkov konania, ustanovenie a priebeh rozhodcovského konania, a to aj z dôvodu, že aj napriek predloženým prílohám k jeho vyjadreniu k žalobe v rozhodcovskom konaní sa rozhodca so všetkými dôkazmi žalobcu nevysporiadal, tieto ani všetky v odôvodnení rozsudku neuviedol. Ide predovšetkým o listinné dôkazy, ktoré predložil k žalobnej odpovedi z konania vedeného na OS Zvolen pod sp. zn. , ktoré rozhodca podľa obsahu odôvodnenia rozhodcovského rozsudku nevyhodnotil, pričom dané konanie na OS Zvolen úzko súviselo s uplatnenou pohľadávkou žalovaného na rozhodcovskom súde. V odôvodnení vyhodnotil len všetky listinné dôkazy predložené žalobcom, t.j. žalovaným v tomto konaní, pričom rozhodca neuviedol ani jeden dôvod, prečo tak neučinil aj ohľadne dôkazov predložených od žalobcu s prihliadnutím na argumentačnú selekciu „bezvýznamných argumentov“, čo žalobca považoval tiež za porušenie rovnosti zbraní.

12. Súd prvej inštancie na základe uvedeného mal preto zato, že boli naplnené zákonné dôvody podľa , pre zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pochybnosti ohľadne zákonnosti ustanovenia rozhodcu rozhodcovským súdom a zákonnosti jeho ďalšieho postupu v konaní a vplyv týchto skutočností na rozhodnutie nevyvrátil žalovaný ani predložením listín, ktoré boli rozhodcovskému súdu stranami doručované, a preto jeho námietky k nedodržaniu písomnej formy namietanej žalobcom a k výberu a spôsobu vykonania dôkazov rozhodcom, boli bez právneho významu pre rozhodnutie súdu prvej inštancie. K nim by mohol súd prvej inštancie prihliadnuť len vtedy, ak by bol zistil zákonný postup rozhodcovského súdu v danej veci.

13. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.

14. V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie z odvolacích dôvodov podľa , , , , zákona číslo ( ďalej len „CSP“ ), t.j. z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne a zaviaže ho nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

15. Žalovaný v odvolaní uviedol, že sa nemôže stotožniť s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol nesprávne, nezákonne a bez opory svojho rozhodnutia v právnych predpisoch, v súdnych rozhodnutiach a najmä vykonaných dôkazov. Žalobe bolo vyhovené bez toho, aby bol skúmaný priebeh rozhodcovského konania, hoci nebolo sporné, že je možná rekonštrukcia spisu tak, že strany predložia svoje podania predložené v rozhodcovskom konaní. Nie je a nebolo pritom sporné, že strany sporu si dohodli príslušnosť rozhodcovského súdu pre rozhodovanie vzájomných sporov. Súd prvej inštancie teda odňal žalovanému právo na súdnu ochranu a právo na riadne prejednanie sporu, hoci bolo zrejmé, že predloženie rozhodcovského spisu žalovaný nemohol ovplyvniť a ani jeho predloženie zabezpečiť. Je tiež zrejmé, že súd prvej inštancie nemal právomoc posudzovať vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a v zásade ani kvalitu vydaného rozsudku. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uvádza úvahu o tom, či žalovanému bola doručená kompletná žalobná odpoveď a že aj jej riadne nedoručenie by mohlo byť dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku, avšak s touto úvahou žalovaný nesúhlasí, keďže nemôže byť dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku porušenie procesných práv iného ako žalobcu.

16. Dňa 08.06.2022 súd prvej inštancie odvolanie žalovaného doručoval žalobcovi a vyzval ho, aby sa v lehote 15 dní od doručenia písomne vyjadril k odvolaniu. Žalobca si v tomto civilnom sporovom konaní ako zástupcu zvolil advokáta a keďže podľa splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť, advokát je zo zákona zástupcom so splnomocnením na celé konanie, a preto podľa súd prvej inštancie správne písomnosti doručoval len zástupcovi žalobcu, a to do jeho elektronickej schránky. Písomnosti boli zástupcovi žalobcu doručené dňa 15.06.2022, žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

17. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi ( ). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil ( ). Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.09.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici ( a , ).

18. Odvolací súd dokazovanie nezopakoval a nedoplnil, preto bol podľa viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.

19. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že rozhodcovským rozsudkom sp.zn. zo dňa 04.11.2016 rozhodcovský súd pri SLOVENSKEJ ARBITRÁŽNEJ KOMORE ZZPO, so sídlom Zvolen v konaní ustanoveným rozhodcom JUDr. Martinom Zubercom v právnej veci žalobcu MSJ Creative & Consulting, s .r. o., Zvolen, t.j. žalovaný v tomto civilnom sporovom konaní, proti žalovanému REFIZ s. r. o., Žďár nad Sázavou, t.j. žalobca v tomto civilnom sporovom konaní, o zaplatenie 144.000,- Eur s príslušenstvom uložil v rozhodcovskom konaní žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 144.000,- Eur, povinnosť nahradiť žalobcovi trovy rozhodcovského konania vo výške 8.640,- Eur a povinnosť nahradiť žalobcovi trovy jeho právneho zastúpenia vo výške 1.729,51 Eur.

20. Podľa o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní,

3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.

21. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým sa strana sporu domáha, aby odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha prieskumu odvolacím súdom len z dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie v podanom odvolaní, resp. podľa doplní do uplynutia lehoty na podanie odvolania, keďže podľa odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Viazanosť odvolacími dôvodmi znamená, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní môže prihliadať len na také pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré odvolateľom boli uplatnené a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo a na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Uvedenie dôvodov, z akých sa rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne, t.j. uvedenie odvolacích dôvodov, je aj zákonnou obsahovou náležitosťou odvolania podľa . Zákonná povinnosť uviesť odvolacie dôvody znamená, že odvolateľ musí aj obsahovo vymedziť, prečo má za to, že je ten ktorý odvolací dôvod naplnený, a teda musí uviesť konkrétne tvrdenia a podoprieť ich konkrétnymi dôkazmi na preukázanie toho ktorého ním tvrdeného odvolacieho dôvodu. Účelom odvolacieho konania totiž nie je, aby odvolací súd vyhodnocoval tvrdenia a dôkazy, ktoré strany uviedli a označili v konaní na súde prvej inštancie, ale odvolací súd posudzuje správnosť napadnutého rozhodnutia, a to len v kontexte odvolacích dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie a obsahovo vymedzí do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

22. Vychádzajúc z princípu viazanosti odvolacími dôvodmi, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal len podľa obsahového vymedzenia žalovaným podaného odvolania a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, keď rozhodcovský rozsudok zrušil a v konaní na súde prvej inštancie odvolací súd nezistil porušenie práva na spravodlivý proces a nezistil ani inú vadu konania alebo vady procesných podmienok.

23. Odvolací súd sa podľa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a s poukazom na obsahové vymedzenie podaného odvolania dopĺňa ďalšie dôvody.

24. Účelom inštitútu zrušenia rozhodcovského rozsudku je umožniť preskúmať, či boli splnené základné podmienky, aby bolo suspendované právo domáhať sa svojich práv na všeobecnom súde, teda všeobecný súd má vo vzťahu k rozhodcovskému konaniu kontrolnú funkciu, na základe čoho aj zákonodarca presne taxatívne vymedzil dôvody, z ktorých sa účastník rozhodcovského konania môže na všeobecnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku. V prípade žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku tak podľa rozhodcovský rozsudok môže byť všeobecným súdom zrušený len ak účastník rozhodcovského konania, ktorý proti druhému účastníkovi žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podal, preukáže zákonom taxatívne definované dôvody na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku alebo ak všeobecný súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku. Rozsah prieskumu rozhodcovského konania teda v zásade určuje účastník rozhodcovského konania, ktorý žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podáva a všeobecný súd posudzuje dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku len v kontexte ako dôvodí žalobca v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku, s výnimkou ex offo prieskumu podľa . Účelom tohto civilného sporového konania preto nebol prieskum celého priebehu rozhodcovského konania, ale len prieskum v rozsahu vyplývajúcom z dôvodov, z ktorých sa žalobca zrušenia rozhodcovského rozsudku

domáhal, resp. v rozsahu ex offo dôvodov, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku.

25. Pretože účelom tohto civilného sporového konania nebol prieskum celého rozhodcovského konania a v rozsahu žalobcom uplatnených dôvodov na zrušenie rozhodcovského konania alebo v rozsahu ex offo dôvodov na zrušenie rozhodcovského konania žalovaný v odvolaní nešpecifikoval v čom konkrétne súd prvej inštancie priebeh rozhodcovského konania neskúmal, námietku žalovaného, že žalobe bolo vyhotovené bez toho, aby bol skúmaný priebeh rozhodcovského konania, odvolací súd vyhodnocuje ako nedôvodnú.

26. Žalobca v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku ako dôkaz označil a k žalobe pripojil rozhodcovský rozsudok. Žalobca v žalobe navrhol vyžiadať aj spis rozhodcovského súdu. Súd prvej inštancie mienil spis rozhodcovského súdu vyžiadať, avšak z dôvodu zrušenia rozhodcovského súdu, ktorý napadnutý rozhodcovský rozsudok vydal, súd prvej inštancie rozhodcovský spis nezískal, hoci o jeho zapožičanie žiadal pôvodného, ako aj nastupujúceho zriaďovateľa rozhodcovského súdu a žiadal aj konajúceho rozhodcu a súdnu tajomníčku rozhodcovského súdu. Následne súd prvej inštancie od žalovaného vyžiadal listiny a písomnosti, ktorými z rozhodcovského konania disponovali. Žalovaný súdu prvej inštancie predložil žalobu z rozhodcovského konania spolu s prílohami, medzi ktorými bola aj Zmluva o spolupráci zo dňa 28.02.2011 a ktorá žaloba podľa prezenčnej pečiatky rozhodcovského súdu došla dňa 24.03.2016. Žalovaný predložil súdu prvej inštancie aj žalobnú odpoveď žalobcu, ktorá podľa prezenčnej pečiatky rozhodcovského súdu došla dňa 02.05.2016 a ktorú žalobnú odpoveď zasielal rozhodcovský súd žalovanému listom zo dňa 04.05.2016, označeným ako Zaslanie Vyjadrenia žalovaného ku konaniu vedenému na tunajšom súde pod sp.zn. , keď súčasne žalovaný súdu prvej inštancie podaním zo dňa 12.12.2018 oznámil, že spoločnosť žalovaného na toto vyjadrenie nereagovala.

27. Pri rozhodovaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku je častou praxou, že strany ako dôkaz označia aj spis rozhodcovského súdu, resp. navrhnú jeho vyžiadanie a rovnako je častou praxou, že aj samotný všeobecný súd si spis rozhodcovského súdu vyžaduje, keďže v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku nejde o spor, ktorý by vyplýval len z vlastných vzťahov sporových strán, avšak nie každý tvrdený dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku je potrebné verifikovať s listinami tvoriacimi rozhodcovský spis alebo so skutočnosťami a okolnosťami vyplývajúcimi z rozhodcovského spisu. Žalovaný pritom v odvolaní nešpecifikoval ako konkrétne spôsobuje nesprávnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie okolnosť, že súd prvej inštancie rozhodoval bez spisu rozhodcovského súdu a len na základe listín a písomností predložených stranami alebo ako konkrétne táto okolnosť porušuje právo žalovaného na súdnu ochranu a na riadne prejednanie sporu, a preto odvolací súd vyhodnocuje ako nedôvodnú námietku žalovaného, že súd prvej inštancie porušil právo žalovaného na spravodlivý súdny proces.

28. Pre úplnosť veci odvolací súd udáva, že skutočnosť, že žalovaný v odvolaní obsahovo nešpecifikoval konkrétne tvrdenia o tom ako nebol skúmaný priebeh rozhodcovského konania a o tom ako mali byť porušené jeho práva na spravodlivý proces, nezakladala táto okolnosť dôvod na postup súdu podľa veta prvá , t.j. vyzvať žalovaného ako odvolateľa na doplnenie chýbajúcich náležitostí. Odvolanie žalovaného obsahovalo všetky zákonné náležitosti, vrátane odvolacích dôvodov, žalovaný však odvolacie dôvody obsahovo nevymedzil tak, aby umožnil odvolaciemu súdu preskúmať správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie pokiaľ ide o námietku žalovaného, že žalobe bolo vyhovené bez toho, aby bol skúmaný priebeh rozhodcovského konania a že bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý proces, hoci bolo zrejmé, že predloženie rozhodcovského spisu nemohol ovplyvniť a ani jeho predloženie zabezpečiť. Skutočnosť, že odvolateľ v odvolaní neuvedie také relevantné tvrdenia a nepoukáže na také relevantné dôkazy, ktoré by existenciu ním uvádzaných odvolacích dôvodov obsahovo vymedzili a preukázali totiž nepredstavuje vadu odvolania, ale vedie odvolací súd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, a teda rozhodnutie je vo výroku vecne správne. Navyše, podľa výslovného zákonného príkazu v in fine súd odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov ani nevyzýva.

29. K námietke žalovaného v odvolaní, že nie je a nebolo sporné, že strany si dohodli príslušnosť rozhodcovského súdu pre rozhodovanie vzájomných sporov, odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že v článku VI bod 6.8 Zmluvy o spolupráci zo dňa 28.02.2011 si strany dohodli rozhodcovskú doložku a rovnako súd prvej inštancie dospel k záveru, že preverením z verejne

dostupných zdrojov, aj na základe tvrdenia žalovaného, mal preukázané, že Slovenská arbitrážna komora s.r.o., ako pôvodný zriaďovateľ rozhodcovského súdu, sa stala členom zriaďovateľa Slovenská arbitrážna komora ZZPO, a preto došlo len k zmene označenia rozhodcovského súdu v zmysle právneho nástupníctva oproti jeho označeniu v rozhodcovskej doložke, a je teda nepochybné, že rozhodoval príslušný rozhodcovský súd v zmysle uzavretej rozhodcovskej doložky a tento mal právomoc rozhodovať spory medzi stranami zo Zmluvy o spolupráci zo dňa 28.02.2021.

30. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nemal právomoc posudzovať vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a v zásade ani kvalitu vydaného rozsudku, odvolací súd súhlasí, že v prípade žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku všeobecný súd len skúma, či boli splnené základné podmienky pre prejednanie a rozhodnutie veci v rámci rozhodcovského konania a neposudzuje uplatnený návrh aj podľa predpisov hmotného práva. Súd prvej inštancie síce v napadnutom rozhodnutí uviedol, že: „..žalobca namietal zásadu rovnosti účastníkov konania, ustanovenie a priebeh rozhodcovského konania aj z dôvodu, že aj napriek predloženým prílohám k jeho vyjadreniu k žalobe v rozhodcovskom konaní sa rozhodca so všetkými dôkazmi žalobcu nevysporiadal, tieto ani všetky v odôvodnení rozsudku neuviedol. Ide predovšetkým o listinné dôkazy, ktoré predložil k žalobnej odpovedi z konania vedeného na OS Zvolen pod sp. zn. , ktoré rozhodca podľa obsahu odôvodnenia rozhodcovského rozsudku nevyhodnotil, pričom dané konanie na OS Zvolen úzko súviselo s uplatnenou pohľadávkou žalovaného na rozhodcovskom súde. V odôvodnení vyhodnotil len všetky listinné dôkazy predložené žalobcom, t. j. žalovaným v tomto konaní, pričom rozhodca neuviedol ani jeden dôvod, prečo tak neučinil aj ohľadne dôkazov predložených od žalobcu s prihliadnutím na argumentačnú selekciu „bezvýznamných argumentov“, čo žalobca považoval tiež za porušenie rovnosti zbraní.“, avšak nešlo o vlastný hodnotiaci úsudok súdu prvej inštancie, ale súd prvej inštancie len vlastnými slovami konštatoval, čo žalobca v žalobe uviedol.

31. K námietke žalovaného, že dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku nemôže byť porušenie procesných práv iného ako žalobcu, odvolací súd udáva, že preukázanie dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku je potrebné posudzovať v kontexte dôvodov tvrdených tým účastníkom rozhodcovského konania, ktorý sa zrušenia rozhodcovského rozsudku domáha, a teda skutočne je potrebné, aby sa dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku týkali práv a postavenia toho účastníka rozhodcovského konania, ktorý sa zrušenia rozhodcovského rozsudku domáha. V súdenej veci však dôvodom pre zrušenie rozsudku nebola len okolnosť, či žalovanému bola doručená žalobná odpoveď aj s prílohami, ale podľa záverov súdu prvej inštancie, tak ako to súd prvej inštancie uviedol v ods. 16 odôvodnenia, dôvodom boli aj „pochybnosti ohľadne zákonnosti ustanovenia rozhodcu“, keď konkrétne podľa ods. 13 odôvodnenia „z obsahu listín, ktoré boli stranami predložené, súd zistil, že absentuje listinný dôkaz o tom, či bol žalobca aj žalovaný v tomto konaní, a teda žalobca a žalovaný v rozhodcovskom konaní, riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu a o rozhodcovskom konaní“. Súd prvej inštancie teda rozhodcovský rozsudok zrušil aj z dôvodu, že žalobca ako účastník rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, čo predstavuje zákonom taxatívne určený dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa . . K tomuto dôvodu a záveru súdu prvej inštancie žalovaný odvolaciu námietku neuplatnil. Pre zrušenie rozhodcovského rozsudku pritom stačí aj len preukázanie jedného ktoréhokoľvek zo zákonom definovaných dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku.

32. Pokiaľ žalovaný v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie podľa jeho názoru rozhodol nesprávne, nezákonne a bez opory svojho rozhodnutia v právnych predpisoch, súdnych rozhodnutiach a najmä vykonaných dôkazoch, toto všeobecné tvrdenie žalovaného nebolo spôsobilé, aby odvolací súd podrobil prieskumu aj ďalšie zistenia a závery súdu prvej inštancie. Šlo o tvrdenie, ktoré bolo urobené bez bližšej špecifikácie konkrétnych okolností danej veci a konkrétnych dôvodov nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto neumožňovalo odvolaciemu súdu preskúmavať správnosť aj ostatných záverov súdu prvej inštancie, resp. aj z iných hľadísk preskúmavať rozhodnutie súdu prvej inštancie.

33. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej, ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodol podľa pomeru úspechu vo veci, podľa ako vecne správne potvrdil.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa , a a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti

žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Podľa o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).