Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/118/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobkyne: D. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., U. Y. XXXX/X, zastúpenej S. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., U. Y. XXXX/X, proti žalovanej: Y. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., D. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Vladimírom Kašubom, PhD., advokátom so sídlom Martin, Holubyho 51, IČO: 42 058 945, o zaplatenie 7 748,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. -67 zo dňa 23. 02. 2022 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Martin, č.k. -94 zo dňa 06. 05. 2022, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á voči žalobkyni právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin vo výroku I. zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej zaplatenia bezdôvodného obohatenia za užívanie spoluvlastníckeho podielu žalobkyne k rodinnému domu a priľahlých nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX katastrálne územie P.

- F.. Svoje rozhodnutie súd zdôvodnil s poukazom na ust. s odôvodnením, že žalobkyňa po výzve súdu na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovanej, ktorá poprela skutočnosti uvedené v žalobe, ostala nečinná. Na pojednávaní zmocnený zástupca uviedol, že súd si má sám vyhodnotiť skutočnosti uvedené v žalobe, prípadne sám vykonať ohľadom toho dokazovanie. Súd prvej inštancie tak skonštatoval, že žalobkyňa nepreukázala ňou tvrdené skutočnosti a súd nemôže sám vystupovať v konaní ako účastník, vykonávať dôkazy, vyhľadávať informácie, nakoľko sa nejedná o spor so slabšou stranou. Keďže žalobkyňa nepreukázala, či došlo k bezdôvodnému obohateniu a v akej výške, nevyjadrila sa k obrane žalovanej, čo sa týkalo rozsahu užívania sporných nehnuteľností a neboli navrhnuté dôkazy, ktoré by mohol súd vykonať a vyhodnotiť, vychádzajúc zo sudcovskej koncentrácie viedlo to k zamietnutiu žaloby. O trovách konania vo výroku II. rozhodol súd v zmysle s prihliadnutím na úspech strán v konaní.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Rozsudok napadla v celom rozsahu poukazujúc na ust. , , . Tvrdila, že prvostupňový súd porušil a SR, pretože žalobkyni nedoručil listinný dôkaz o jej pohľadávke v sume 1 400,- eur titulom údajnej výmeny vykurovacích telies v predmetnom rodinnom dome. Prvoinštančný súd porušil aj postup v zmysle , keď neurčil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné a ktoré považuje za nesporné, nevyzval sporové strany, aby sa vyjadrili k dokazovaniu a k právnej stránke veci a v zmysle v odôvodnení rozsudku nevysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán. Došlo tak k nedostatočnému odôvodneniu

rozhodnutia, čo spôsobilo jeho nepreskúmateľnosť. Súd tak porušil následne SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd posudzoval a hodnotil prejednávanú vec iba jednostranne a nevyvážene v prospech žalovanej, vo veci urobil len formalistický výklad zákonných ustanovení s nesprávnym dôrazom na a týmto nesprávnym postupom porušil základné právo žalobkyne na súdnu ochranu. Súd pri svojom rozhodovaní a pri preukázaných mimoriadnych okolnostiach v pandemickom období pred termínom pojednávania nepochopiteľne a neprípustným spôsobom absolutizoval zásadu sudcovskej koncentrácie konania podľa na úkor ostatných a oveľa dôležitejších zásad civilného sporového konania. Aplikovanie bolo zo strany súdu nekorektné, neprimerané okolnostiam prípadu, odporujúce princípu elementárnej spravodlivosti a určite neprispelo k rozumnému riešeniu vzájomných občianskoprávnych vzťahov medzi sporovými stranami. Súd tak de facto legalizoval hrubo protiprávne správanie žalovanej. Súd ďalej nevykonal navrhnutý dôkaz, a to vykonanie ohliadky predmetných nehnuteľností a získania skutkových poznatkov, napr. ich výmery, interiérového vybavenia, dispozičného charakteru, bonity pozemkov, užívacej hodnoty a celkovej kvality bývania. Následne potom súd nemohol ani vysloviť záver o neunesení dôkazného bremena ohľadom výšky uplatneného nároku. V konečnom dôsledku súd ignoroval ust. , pretože sám neurčil výšku uplatneného nároku napriek tomu, že žalobkyňa preukázala právny základ nároku, avšak z objektívnych a žalobkyňou nezavinených dôvodov nebolo možné preukázať výšku nároku. Súd má určiť výšku nároku v prípade, keď túto možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ju nemožno zistiť vôbec. Mimochodom je absurdné, ak súd od žalobkyne striktne až šikanózne vyžaduje dôkazy preukazujúce výšku nároku, keď je zrejmé, že tieto dôkazy sú pre súd nezáväzné a výšku uplatneného nároku s konečnou platnosťou určí napokon až samotný súd. V tomto prípade bol konajúci súd povinný ex offo určiť výšku nároku podľa svojej vlastnej úvahy. Z uvedených dôvodov odvolateľka žiadala zrušiť rozhodnutie prvostupňového súdu a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že súd prvej inštancie neporušil ustanovenia o nedoručení listinného dôkazu, nakoľko listinný dôkaz o pohľadávke v sume 1 400,- eur súdu nebol poskytnutý a nebolo teda čo doručovať. Čo sa týka nečinnosti žalobkyne po popretí jej skutkových tvrdení obsiahnutých v žalobe napriek doručeniu uznesenia s náležitým poučením, nemôže nedostatok tejto aktivity naprávať súd. Práve vtedy by sa dopustil toho, čo mu žalobkyňa bezdôvodne vyčíta. Žalobkyňa nijako nepreukázala, že predmetné nehnuteľnosti žalovaná „nadužívala“, pričom vyčísľuje výšku nároku napr. k pozemkom, hoci tieto vôbec neužíva a k tomuto by neprispelo ani vykonanie ohliadky, pretože tá by nebola spôsobilá preukázať uplatnený nárok žalobkyne čo do dôvodu, nieto čo aj do výšky. Podľa názoru žalovanej práve, ak by súd postupoval inak (ako mu to vyčíta žalobkyňa), dopustil by sa neprípustného zvýhodnenia procesne pasívne žalujúcej strany, a to v konaní, ktoré nemá povahu konania podľa druhej hlavy . Vzhľadom k uvedeným tvrdeniam žiadala, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal vec v intenciách ust. a a postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. ako vecne správny potvrdil.

5. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolania, zo spisového materiálu a z preskúmavaného rozhodnutia. Medzi účastníkmi sporu sa riešila otázka, či žalovaná ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľností, ktoré mala podľa tvrdenia žalobkyne užívať v celom rozsahu, má povinnosť zaplatiť za užívanie aj podielu žalobkyne žalovanú sumu 7 748,- eur. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že je spoluvlastníčkou v 2/3, žalovaná spoluvlastníčkou v 1/3, k čomu doložila výpis z katastra nehnuteľností na LV č. XXX okres P., katastrálne územie F.. Jedná sa o rodinný dom - zastavanú plochu a nádvorie o výmere 404 m2 a záhradu o výmere 129 m2. V žalobe žalobkyňa poukazovala na to, že požadovaná suma predstavuje bezdôvodné obohatenie za obdobie od 15. 12. 2019 do 30. 04. 2021 za užívanie označených nehnuteľností, pričom k žalovanej sume dospela výpočtom, v zmysle ktorého obvyklá výška nájomného predstavuje 6,- eur/m2 za mesiac, za užívanie prístavby rodinného domu 3,- eur/m2 za mesiac a za užívanie zastavanej plochy a záhrady 0,30 eur/m2 za mesiac. Žalovaná suma tak predstavuje alikvotnú časť (2/3) z jednotlivých výmer nehnuteľností uvedených na liste vlastníctva. Tiež uviedla, že ako väčšinová spoluvlastníčka navrhla spôsob, akým bude spoločná nehnuteľnosť užívaná, čo však zo strany žalovanej nebolo akceptované. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe absolútne poprela skutkové tvrdenia uvedené žalobkyňou, najmä poprela, že užíva predmetné nehnuteľnosti, tak ako to

žalobkyňa uviedla. Absolútne poprela využívanie prístavby, kde podľa jej vyjadrenia sú uložené veci, ktoré ešte patrili rodičom žalobkyne a neužíva ani predmetné pozemky, naopak žalovaná vynakladá finančné prostriedky na ich údržbu - kosenie. Spochybnila aj výšku požadovaného nároku, keď predtým žalobkyňa ju vyzvala na zaplatenie sumy, kde určila výšku za užívanie nehnuteľností sumou 50,- eur za deň. Žalovaná tiež spochybnila, či vôbec žalobkyňa je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, nakoľko pôvodným vlastníkom (stará mama) jej bola zaslaná výzva na vrátenie daru zo dňa 06. 05. 2019. K podanému vyjadreniu sa žalobkyňa nevyjadrila.

6. Z takto predloženej žaloby a priložených listinných dôkazov súd skonštatoval, že na Okresnom súde Martin pod sp. zn. bolo vedené konanie matkou žalobkyne voči žalobkyni o vrátenie daru, avšak toto konanie nebolo právoplatne skončené rozhodnutím vo veci, bolo zastavené. Mal za to, že teda žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou označených nehnuteľností. Následne z predložených dôkazov súd dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nie je možné konštatovať, že jej požadovaný nárok na zaplatenie 7 748,- eur s príslušenstvom bol preukázaný. Súd v tomto prípade skonštatoval, že nemôže sám vzhľadom na sporové konanie vykonávať dokazovanie z vlastnej vôle bez návrhov strán sporu a tiež nie je možné, aby sám iniciatívne zisťoval prípadnú výšku bezdôvodného obohatenia.

7. Vzhľadom na takto zistené skutočnosti aj odvolací súd dospel k záveru, že z obsahu žaloby a predložených listinných dôkazov (listu vlastníctva) nebolo možné dospieť k záveru, či nárok žalobkyne je dôvodný a či užívanie ňou označených nehnuteľností zo strany žalovanej zakladá právo na vydanie bezdôvodného obohatenia ku konkrétne označenej sume 7 748,- eur. Je nepochybné, že v tomto prípade sa jedná o sporové konanie, kde každá zo strán predloží súdu dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V tomto spore žalobkyňa okrem preukázania toho, že je podielovou spoluvlastníčkou označených nehnuteľností vo výške 2/3 čo doložila výpisom z listu vlastníctva, ostatné svoje tvrdenia nijako nepreukázala. Výpočet výšky bezdôvodného obohatenia nebol ničím podložený, pričom v tomto prípade nemožno tvrdiť, že opodstatnenosť nároku a jeho výšku možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ju nemožno zistiť vôbec. Ako správne na to poukázal súd prvej inštancie, v tomto prípade nemôže byť plnenie požadované žalobkyňou určené voľnou úvahou súdu. V tomto prípade bolo na žalobkyni, aby preukázala, či žalovaná, ktorá je tiež spoluvlastníčkou označených nehnuteľností, tieto „nadužíva“, v akom rozsahu, akým spôsobom a od čoho sa odvíja prípadná výška bezdôvodného obohatenia, tak ako svoj nárok označila žalobkyňa. Nemožno sa stotožniť ani s názorom uvedeným v odvolaní, že v tomto prípade súd striktne až šikanózne vyžadoval dôkazy preukazujúce výšku nároku. Súd od žalovanej nič nepožadoval, bolo na nej, akým spôsobom sa rozhodne preukazovať oprávnenosť svojich nárokov a tvrdení skutkovo vymedzených v žalobe.

8. Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

9. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

10. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby spravodlivé súdne rozhodnutie reagovalo na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania a aby mu dalo jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému. Pokiaľ všeobecný súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, tvoriacimi základ pre rozhodnutie, treba ho považovať za arbitrárne, teda za rozporné a SR a s čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Pod porušením práva na spravodlivý proces sa rozumie aj právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, prípadne právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

11. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že postup súdu prvej inštancie pri prejednaní veci a odôvodnení rozhodnutia bol v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami. Odvolanie žalobcov tak súd druhej inštancie nepovažoval za dôvodné. V danom prípade súd nemal čo preukazovať a vykonať aké dôkazy, nakoľko žalobkyňa okrem doloženia listu vlastníctva prakticky iné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení súdu nepredložila.

12. Odvolací súd potom konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, dokazovanie vyhodnotil v súlade s ust. a vo veci samej dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a na ktoré v zmysle ust. poukazuje. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol zistený skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s zdôvodnil.

13. Nakoľko odvolateľka v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, ktorými by sa súd prvej inštancie nezaoberal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav odvolacím súdom, tento rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a žalovanej, ktorá bola úspešná v odvolacom konaní proti žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).