Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-277-2012.pdf
PDF · 72.04 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/277/2012
Uznesenie
Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bajkalská 29/A, 821 08 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému O. D., D.. XX.XX.XXXX, N. M.. Š. XX, XXX XX N., v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Ivan Lutter, Exekútorský úrad so sídlom Pribinova 32, 821 09 Bratislava 2, o vymoženie 280,56 € a trov exekúcie takto
rozhodol:
Exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Ivan Lutter pod č. Ex 2195/2012 z a s t a v u j e.
Povinnému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 51,78 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 12.03.2012 adresovaného súdnemu exekútorovi sa dňa 19.03.2012 začalo exekučné konanie proti povinnému. Ako exekučný titul oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označil Výkaz nedoplatkov č. 1110029898 zo dňa 22.07.2011 vydaný Union zdravotná poisťovňa, a.s. Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal vymoženia istiny vo výške 280,56 Eur a trov exekúcie.
Okresný súd Bardejov na základe žiadosti súdneho exekútora vydal dňa 21.05.2012 poverenie na vykonanie exekúcie č. 5701 * 052016.
Podaním zo dňa 23.07.2013 doručeným súdu dňa 30.07.2013 súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti („Exekučný poriadok“) podaný oprávneným zo dňa 04.07.2013.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Z dôvodu podania návrhu na zastavenie exekúcie oprávneným súd exekúciu zastavil.
Podaním návrhu na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v sume 99,35 €.
Podľa § 200 ods. 1, 5 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Výška trov exekúcie v prípade jej zastavenia vyplýva z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení.
O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že oprávnený navrhol zastavenie exekúcie, a stalo sa tak pre správanie povinného, ktorý uhradil pohľadávku oprávneného po podaní návrhu na začatie exekúcie, trovy exekúcie znáša povinný.
Podľa § 14 ods. 1, 2 citovanej vyhlášky ak je exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna odmena za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.
Podľa § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nasledovne:
1/ odmenu podľa § 14 ods. 1, vyhl. v najnižšej zákonnej výške 33,19 €. Keďže si súdny exekútor uplatnil odmenu v najnižšej zákonnej výške, súd sa skúmaním rozsahu úkonov bližšie nezaoberal.
2/ náhradu hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhl. vo výške 9,96 € pozostávajúcu z poštovného,
3/ DPH z priznanej odmeny vo výške 20% (§ 27 ods. 1, 3 zák. č. 222/2004 Z.z.) zo sumy 47,91 € t.j. 8,63 €.
Spolu boli priznané súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 51,78 € (33,19 € odmena + 9,96 € poštovné + 8,63 € DPH).
Súd súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu za archivovanie spisu vo výške 14,11 €, nakoľko táto náhrada a jej výška nebola súdnym exekútorom nijako preukázaná.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi požadovanú náhradu vo výške 7,90 € súdnym exekútorom špecifikovanú ako „náklady za administratívny materiál - kancelársky papier, obal, etikety, obálky“. Súd má za to, že požadovanú náhradu vo výške 7,90 € súdnemu exekútorovi priznať nemožno, a to z nasledujúcich dôvodov.
Vyhláška MS SR č.288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora upravuje v § 22 ods.1 tak, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Následne táto vyhláška vo svojich spoločných a záverečných ustanoveniach v § 25 autoritatívne stanovuje, že v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 vyhlášky, a to náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si súdny exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda nielen v súvislosti s potrebami a situáciou v tej - ktorej individuálnej exekučnej veci. Súd je však toho názoru, že náhrada za tieto výdavky a náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria aj náklady na spisové obaly, etikety, obálky, na ktoré poukazoval súdny exekútor vo vyčíslení trov exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky neprináleží, nakoľko ani pri akokoľvek extenzívnom výklade § 22 vyhlášky ich nemožno priradiť k ostatným v tomto ustanovení demonštratívne uvedeným výdavkom, za ktoré exekútorovi náhrada patrí. Na základe výkladu ustanovenia § 22 vyhlášky, § 25 vyhlášky a ustanovení upravujúcich odmenu exekútora je súd toho názoru, že normotvorca nezahrnul vyššie spomínané náklady vrátane nákladov za kancelárske potreby do výpočtu nákladov, náhrada ktorých patrí súdnemu exekútorovi úmyselne preto, lebo predpokladal, že tieto náklady si exekútor bude uhrádzať z odmeny za svoju činnosť, nepochybne aj z dôvodu, že hodnoverné preukazovanie takýchto výdavkov v ich konkrétnom číselnom vyjadrení v danom mieste a čase vo vzťahu ku konkrétnej exekúcii by bolo značne obtiažne resp. v mnohých prípadoch nemožné.
Vzhľadom na uvedené súd považuje priznanú výšku trov exekúcie za primeranú a vyplývajúcu z predloženého spisu súdneho exekútora.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podľa § 374 ods. 4 O.s.p. podať na tunajší súd odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.