Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_28C-238-2015.pdf
PDF · 79.06 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-28C/238/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci navrhovateľa: Východoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Mlynská 31, Košice, IČO: 36 599 361, proti odporcovi: H. S., F.. XX.X.XXXX, bytom A. XX, Košice, v konaní o zaplatenie 710,87 Eur s príslušenstvom, rozhodol
rozhodol:
Konanie o návrhu na začatie konania navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 150,- Eur z a s t a v u j e .
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 560,87 Eur v mesačných splátkach po 30,- Eur mesačne splatných vždy do 20-teho dňa v kalendárnom mesiaci so splatnosťou prvej splátky v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku až do úplného zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania so zaplatením čo i len jednej z takto určených mesačných splátok.
V r a c i a navrhovateľovi časť zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 2,30 Eur prostredníctvom Slovenskej pošty a.s..
Odporca j e p o v i n n ý nadradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 40,20 Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, podaným na súde dňa 13.4.2015, sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 710,87 Eur. Uplatnený nárok predstavoval podľa opisu rozhodujúcich skutočností v návrhu odporcom nesplnený záväzok nahradiť škodu za neoprávnený odber elektriny zistený na odbernom mieste A. XX, Košice a vyčíslený navrhovateľom za obdobie od 27.1.2013 do 29.7.2013 (zistený neoprávnený odber) v rozsahu 37 881 kWh a vyúčtovaný faktúrou č. 8200082695 na sumu 860,87 Eur. Navrhovateľ tvrdil, že odporca písomne dňa 22.10.2014 uznal čo do právneho dôvodu a výšky a zaviazal sa splniť v dohodnutých splátkach po 30,- Eur mesačne, so splatnosťou prvej splátky dňa 27.10.2014 a poslednej dňa 27.12.2016. Podľa tvrdenia navrhovateľa (v podaní doručenom súdu dňa 24.8.2015) odporca nezaplatil včas už v poradí splátku splatnú dňa 27.11.2014, následkom čoho odporca v zmysle ust časti III bod 3 dohody o uznaní a splácaní dlhu stratil výhodu splátok a dňom 28.11.2013 sa stal splatným celý ním uznaný dlh. Napriek tomu odporca podľa tvrdenia navrhovateľa pred uplatnením nároku na súde zaplatil z uznanej sumy (pred uznaním zaplatil sumu 30,- Eur) 830,87 Eur sumu 150,- Eur a v postupnom splácaní záväzku na peňažné plnenie pokračoval aj po podaní návrhu na začatí konania tak, že k 24.8.2015 vykonal odporca ďalšie úhrady v sume spolu 150,- Eur, v ktorej časti navrhovateľ návrh na začatie konania vzal späť. V tejto časti súd postupom podľa ust. § 96 ods. 1 O.s.p., konanie zastavil.
Odporca v odpore proti platobnému rozkazu, vydanému na základe návrhu navrhovateľa, poukázal na existenciu dohody o zaplatení jeho peňažného záväzku v splátkach, poznamenal, že z dohodnutých splátok zaplatil (k 29.6.2015) už 9 splátok a vyjadril ochotu splácať ostatnú časť svojho peňažného záväzku dohodnutými splátkami.
Navrhovateľ vo svojom stanovisku k odporu poukázal na (už spomenutú) stratu výhody splátok následkom omeškania odporcu so zaplatením jednej z dohodnutých splátok, i napriek tomu vyjadril súhlas s tým, aby súd určil na vykonanie peňažného plnenia odporcovi mesačné splátky.
Podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa ust. § 133 O.s.p., skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.
Vo všeobecnosti uznanie dlhu podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka, je samostatným zabezpečovacím inštitútom, ktorý zabezpečovaciu funkciu plní tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania. Tým sa v spore posilňuje procesná pozícia veriteľa, pretože v ňom nemusí dokazovať vznik dlhu ani jeho trvanie v čase, kedy k uznaniu došlo. Je naopak na dlžníkovi, ktorý namieta, že dlh nevznikol, že bol splnený alebo zanikol inak, aby to preukázal. Uznaním dlhu teda prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka. K platnému uznaniu dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, je okrem všeobecných náležitostí (§ 34 a násl. Občianskeho zákonníka) potrebné, aby tento jednostranný právny úkon dlžník robil písomnou formou, vyjadril v ňom prísľub zaplatenia dlhu a uviedol dôvod a jeho výšku, teda uznal dlh čo do dôvodu a výšky. Pokiaľ ide o uznanie práva čo do dôvodu, nemusí byť tento dôvod v listine obsahujúcej uznanie práva uvedený vždy výslovne, ale musí byť jednoznačne vyvoditeľný z inej skutočnosti, ktorá je v listine o uznaní dlhu nesporná. Výška dlhu musí byť vyjadrená tak, aby bola objektívne určiteľná. Nestačí, aby dlžníkovi a veriteľovi bol jasný dôvod uznania dlhu ako aj jeho výška, pokiaľ to nie je poznateľné z textu listiny o uznaní dlhu. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou a tento prejav by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb. Za dostatočnú formuláciu právneho dôvodu dlhu (mimo jeho výšky) sa považuje aj odkaz na okolnosti, v ktorých je dôvod dlhu obsiahnutý (špecifikovaný) alebo z nich nepochybne vyplýva.
Premietnutím týchto všeobecných východísk na daný prípad dospel súd k záveru, že písomné uznanie dlhu zo dňa 22.10.2014, v ktorom odporca výslovne uznal dlh titulom zodpovednosti škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny v sume 860,87 Eur s vyjadrením prísľubu zaplatenia dlhu v dohodnutých mesačných splátkach, spĺňa všetky zákonom predpokladané formálne i obsahové náležitosti uznania dlhu podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka, zakladajúceho právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania. Riadiac sa týmito úvahami, v súlade s ust. § 133 O.s.p., súd zo skutočnosti (existencie dlhu) ako z preukázanej, vyšiel, nakoľko odporca v konaní nepreukázala opak, teda že dlh nevznikol, že bol splnený alebo zanikol inak.
Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa ust. § 46 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).
Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy, posúdil súd uplatnený nárok navrhovateľa, smerujúci k uloženiu povinnosti odporcovi zaplatiť mu peňažnú sumu 6560,87 Eur za dôvodný. V tomto svojom závere súd vyšiel z v konaní preukázanej skutočnosti, že odporca mal ku dňu uznania dlhu voči navrhovateľovi nesplnený záväzok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom v sume 830,87 Eur, ktorú postupnými splátkami znížil na sumu 560,87 Eur.
Z dohody o uznaní a splácaní dlhu (čl. 9) súd zistil tiež, že v poradí druhá splátka peňažného záväzku odporcu bola splatná dňa 27.11.2014, pričom z ústrižku poštovej peňažnej poukážky, predloženej odporcom (čl. 21) mal súd v tejto súvislosti za preukázané, že skutočne (tak ako to navrhovateľ v konaní tvrdil)sa odporca s úhradou tejto splátky omeškal, keďže platbu navrhovateľovi poukázal až dňa 17.12.2014 (pozn. súdu: v tomto mesiaci vykonal v jeden deň 2 platby v rovnakej sume). Následkom toho, vychádzajúc z ust. časti III bod. 3 dohody o uznaní a splácaní dlhu došlo k zosplatneniu celého dlhu ku dňu 28.11.2014, na čom už nebola spôsobilá nič zmeniť ani skutočnosť, že odporca v platení mesačných splátok pokračoval ďalej. Keďže navrhovateľ s návrhom odporcu na vykonanie peňažného plnenia v splátkach súhlasil s použitím ust. § 160 ods. 1 O.s.p. určil odporcovi splátky vo výške zodpovedajúcej skoršej dohode účastníkov, nakoľko odporca dohodnutý splátkový kalendár plní a dá sa povedať, že len nedôslednosťou pri plnení jednej zo splátok, privodil zosplatnenie celého dlhu a tým zadal dôvodnosť uplatnenia na súde celej peňažnej pohľadávky.
Podľa ust. § 11 ods. 3 veta prvá a ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb., v znení neskorších zmien a doplnkov, poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie. (4) Okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
Nakoľko navrhovateľ vzal návrh na začatie konania, čo do zaplatenia sumy 150,- Eur, späť, a to ešte pred prvým pojednávaním, v súlade s citovanými ustanoveniami zákona súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku, zaplateného z tejto časti uplatneného nároku, po zákonnom krátení, v sume 2,30 Eur, navrhovateľovi.
Podľa ust. § 11 ods. 6 zák. č. 71/1992 Zb., v znení neskorších zmien a doplnkov, ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok, orgány podľa § 3 zašlú odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu (sídla) poplatníka alebo prevádzkovateľovi systému, ak sú orgány podľa § 3 zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, ktoré poplatok alebo preplatok vrátia najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení; ak orgán štátnej správy súdov alebo prokuratúra nevydali rozhodnutie, zašlú písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a daňový úrad alebo prevádzkovateľ systému vrátia poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.
V súlade s citovaným ustanovením zákona bude súdny poplatok vrátený navrhovateľovi prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., ktorej súd doručí odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení súdneho poplatku.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo a podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p, v zmysle ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Z celkovo uplatnenej sumy 710,87 Eur bol navrhovateľ úspešný čo do zaplatenia sumy 560,87 Eur. V ostatnom rozsahu, teda čo do zaplatenia sumy 150,- Eur, zodpovedá za trovy zastaveného konania odporca, keďže v tejto časti vzal navrhovateľ návrh späť pre správanie sa odporcu po začatí konania. Pri tomto procesnom úspechu navrhovateľa a zodpovednosti odporcu za trovy zastaveného konania vzniklo právo na náhradu trov konania navrhovateľovi. Priznaná náhrada trov konania spočíva v náhrade zaplateného súdneho poplatku za návrh, po odpočítaní vrátenej časti, v sume 40,20 Eur.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice II.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.)
V Košiciach 25. januára 2016