Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_9C-106-2014.pdf
PDF · 102.28 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/106/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Rimavskej Sobote samosudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci navrhovateľa CD Consulting, s.r.o., Politických věznú č. 1272/21, Nové Město, Praha, Česká republika, IČO 26 429 705 zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova č. 4, Bratislava, IČO 36 864 421 proti odporcovi F. zast. JUDr. Róbertom Lakatošom, advokátom v Rimavskej Sobote, Daxnerova č. 5 za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, občianske združenie, Šafárikovo nám. č. 7, Bratislava, IČO 42 362 962 zast. JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom v Bratislave, Dobrovičova č. 13 o zaplatenie 0,- eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 73,06 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu odporcu IBAN J..
Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal na súd návrh, ktorým si uplatňoval na odporcovi zaplatenie príslušenstva pohľadávky v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Svoj nárok opieral o zmenku, ktorú predložil, ktorá bola podpísaná odporcom ako vystaviteľom zmenky. Odporca, ktorému bolo doručené tlačivo „C“ v zmysle nariadenia na vyjadrenie, uviedol, že neakceptuje pohľadávku navrhovateľa, navrhuje, aby sa nariadilo ústne pojednávanie, kde zároveň súdu predložil doklady o zaplatení pohľadávky titulom úveru, ktorý odporca čerpal u právneho predchodcu navrhovateľa spoločnosti Pohotovosť, ktorý úver súvisí s vystavenou zmenkou, ktorú predložil navrhovateľ. Na pojednávaní právny zástupca odporcu uviedol, že v danom prípade ide o spotrebiteľskú vec, kde súd z úradnej povinnosti musí preskúmať aj kauzálne námietky týkajúce sa zmenky a samotný zmluvný vzťah, na základe ktorého bola zmenka vyhotovená a ktorý zmluvný vzťah zmenka zabezpečuje. Poukázal na zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu k otázkam zmeniek vydaných v spotrebiteľských veciach. Poukázal tiež na to, že odporca istinu úveru a časť úrokov uhradil. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, zmenkou zo dňa 23. 12. 2008, vyjadrením odporcu na čl. 18 spisu, dokladmi o úhradách úveru, oznámením exekútora na čl. 22 a 23 spisu, odpoveďou navrhovateľa na čl. 26 spisu, zmluvou o úvere zo dňa 23. 12. 2008, obsahom pripojeného spisu 1Er/2405/2010, žiadosťou o udelenie poverenia zo dňa 05. 08. 2010, rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu č. SR 19847/09 zo dňa 30. 11. 2009, poverením vydaným dňa 06. 10. 2009, uznesením o zastavení exekúcie zo dňa 16. 02. 2012, uznesením Krajského súdu 14CoE 244/12 zo dňa 13. 08. 2012, uznesením Najvyššieho súdu SR 7ECdo 69/13 zo dňa 07. 08. 2013 a zistil nasledovný skutkový stav.
Navrhovateľ si uplatnil svoj nárok podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu č. 861/2007, ktorý svoj nárok opieral o zmenku, ktorú vystavil odporca dňa 23. 12. 2008. Iný dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia nepredložil. Na základe postupu v zmysle citovaného nariadenia súd odporcovi doručil tlačivo „C“ na vyjadrenie sa, kde odporca sa vyjadril v tom smere, že pohľadávku neuznáva, chce, aby bolo nariadené pojednávanie, keďže podľa jeho názoru pohľadávka, ktorá je predmetom konania, bola uhradená v rámci exekúcie na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, kde zároveň predložil doklady o uhradení pohľadávky v rámci exekúcie. Vzhľadom na tú skutočnosť, že odporca požiadal o nariadenie ústneho pojednávania a vzhľadom na predložené doklady súd nariadil vo veci pojednávanie, keďže posúdil, že je potrebné vo veci vykonať dokazovanie na zistenie charakteru právneho vzťahu medzi účastníkmi konania. Na základe dokazovania súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa spoločnosť Pohotovosť uzavrela s odporcom zmluvu o úvere dňa 23. 12. 2008, na základe ktorej zmluvy právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi úver vo výške 10.000,- Sk (331,99 eur), kde dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 321,32 eur v 12-tich mesačných splátkach po 54,44 eur, kde dlžník zaplatí celkovo čiastku 653,26 eur. V zmysle bodu 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru je uvedené, že je uzavretá dohoda o vyplnení zmenky na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi, v ktorej zmenke nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmenkové strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najneskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časť splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči odporcovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, keď sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatným celý dlh. Číslo úverovej zmluvy, ktoré je uvedené na prvej strane zmluvy o úvere, je totožné s číslom úverovej zmluvy uvedené na zmenke a z toho jednoznačne vyplýva, že zmenku, ktorú predložil navrhovateľ, možno považovať za zabezpečovaciu zmenku, ktorá bola vystavená na zabezpečenie poskytnutého úveru. Zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom má charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 Obč. zákonníka, keďže na jednej strane ju uzavrel právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a odporca ako spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv sa musia vykladať vždy v prospech spotrebiteľa, pričom odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné v zmysle § 52 ods. 2 Obč. zákonníka. Za spotrebiteľskú zmluvu je možné považovať zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom aj z toho dôvodu, že táto zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri uzatváraní ktorej zmluvy spotrebiteľ - odporca nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy na základe individuálneho dojednania, kde buď mohol prijať zmluvu ako takú, alebo zmluvu neprijať. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
- neprijateľná podmienka. Podľa § 53 ods. 5 Obč. zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 53 ods. 4 písm. a) Obč. zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Obč. zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa mimo iné považujú ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom, sa na poskytnutý úver, ktorý zmenka zabezpečuje, vzťahujú ustanovenia Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorá zmluva o úvere musí obsahovať určité náležitosti, kde v prípade, že zmluva tieto náležitosti neobsahuje, má to za následok, v zmysle § 4 ods. 3, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Predmetná zmluva o úvere neobsahuje náležitosť v zmysle § 4 ods. 2 citovaného zákona, a to písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov, písm. g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, písm. i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov, kde je potrebné v každej jednej splátke rozpísať, aká časť splátky ide na istinu, úroky a poplatky a písm. h) ročnú úrokovú sadzbu. Takto možno uzavrieť, že na základe poskytnutej zmluvy o úvere vyplynula povinnosť pre odporcu vrátiť len čistú sumu úveru bez úrokov a bez poplatkov, t.j. sumu 331,99 eur ako následok toho, že zmluva o úvere neobsahuje zákonné náležitosti. Z dokladov, ktoré predložil odporca, ako aj z oznámenia exekútora vyplýva, že odporca celkovo uhradil pre oprávneného 740,- eur, t.j. uhradil viac finančných prostriedkov, ako obdržal od právneho predchodcu navrhovateľa. V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na to, že právny predchodca navrhovateľa si uplatnil svoje nároky titulom uzavretej zmluvy o úvere na rozhodcovskom súde, ktorý rozhodcovský súd v plnom rozsahu vyhovel veriteľovi a vydal rozhodcovský rozsudok, v ktorom bola povinnosť zaplatiť pre odporcu sumu navýšenú o príslušný poplatok, ako aj zmenkový úrok 0,25 % denne z navýšenej sumy. Na základe tohto exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku bola vedená exekúcia na tunajšom súde č. konania 1Er/2405/2010, ktorá exekúcia bola zastavená z dôvodov neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorú súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže zakladá značne nevýhodné postavenie spotrebiteľa proti dodávateľovi. Predmetné uznesenie o zastavení exekúcie nadobudlo právoplatnosť, keďže bolo potvrdené rozhodnutím krajského súdu a dovolanie, ktoré podal oprávnený, bolo odmietnuté. Samotnú dohodu o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru, súd hodnotí ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Obč. zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, keďže súd má za to, že nešlo o podmienku individuálne dojednanú, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy v neprospech spotrebiteľa, a to jednak z dôvodu, že umožňuje vymáhať plnenia uplatňované v rozpore so zákonom, keďže tak, ako súd konštatoval vyššie, vzhľadom na to, že zmluva o úvere neobsahuje zákonné náležitosti, právny predchodca navrhovateľa na základe tejto zmluvy má nárok len na čistý úver bez úrokov a bez poplatkov, pričom na základe tejto dohody o vypĺňacom práve zmenky je umožnené veriteľovi vymáhať na dlžníkovi - spotrebiteľovi plnenia, na ktoré nemá nárok, ktoré sú v rozpore so zákonom, kde je potrebné poukázať aj na to, že samotné konštatovanie v dohode o vyplnení zmenky bodu 17 je umožnené veriteľovi do zmenky napísať zmenkovú sumu, ktorá bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné dojednanie jednoznačne možno chápať ako neurčité a neplatné v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zákonníka, keďže vôbec nie je jasné, aké nároky - zmenkové sumy veriteľ do zmenky vpíše, pričom toto zmluvné dojednanie možno charakterizovať ako neplatné aj s poukazom na ustanovenie § 39 Obč. zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi, keďže toto zmluvné dojednanie umožňuje obchádzať zákonnú úpravu spotrebiteľských úverov a vymáhať od spotrebiteľa nároky, ktoré sú rozporné so zákonom. Ďalej možno charakterizovať zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky ako neprijateľnú zmluvnú podmienku s poukazom aj na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. a) Obč. zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, keďže ide o zmluvné dojednanie, ktoré spotrebiteľ má plniť, avšak nemal žiadnu reálnu možnosť sa s ním oboznámiť pred uzavretím zmluvy, a to s poukazom na tú skutočnosť, že dohoda o vyplnení zmenky je súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré odporca ani nepodpísal, dohoda je začlenená medzi ďalšie úverové podmienky bez osobitného odčlenenia alebo zvýraznenia, celé zmluvné podmienky sú uvedené drobným písmom na hranici čitateľnosti, a preto vzhľadom aj na rozsah všeobecných podmienok, ktoré sú v rozsahu jednej strany drobného husto písaného textu, súd nemá za preukázané, že by veriteľ pri podpise zmluvy o úvere poskytol dlžníkovi - spotrebiteľovi potrebný čas v rozsahu minimálne jednej hodiny na oboznámenie sa s týmito zmluvnými podmienkami do tej miery, aby bolo možné konštatovať, že došlo platne k uzavretiu dohody o vyplnení zmenky a takéto zmluvné dojednania sú neplatné s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Obč. zákonníka. Keďže súd uzavrel, že je neplatná dohoda o vypĺňacom práve zmenky, je neplatná aj samotná zmenka a už len z tohto dôvodu by bolo možné návrh navrhovateľa zamietnuť a nepriznať mu žiadne nároky titulom predloženej zmenky. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišností spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla a ďalšou je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia. To platí aj v právnych veciach podľa Nariadenia č. 861/2007, v ktorých je spotrebiteľ odporcom. Súdny dvor EÚ už vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa Smernice 93/13/EHS (napr. C-240-244/98 Oceano Grupo...) vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách z úradnej povinnosti, dokonca vyslovil, že odporuje európskemu právu, ak ich súd nemôže skúmať priamo v merite veci, kde v takýchto prípadoch musí národný súd vykladať národné, procesné a hmotné právo konformne s právom EÚ. Nariadenie č. 861/2007 neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne
vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená, a preto súdu nič nebráni aj v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, aby ex offo skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Zároveň treba prihliadnuť na to, že v slovenskom právnom poriadku platí ustanovenie § 5b) Zákona č. 250/2007 Z.z., ktoré ukladá súdu pri nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadnuť aj bez návrhu na námietky spotrebiteľa a výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že pre súd vyplýva právo skúmať, či vôbec ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Z tejto povinnosti nie je vyňaté ani konanie podľa Nariadenia č. 861/2007, ktoré v článku 19 odkazuje na použitie národného procesného práva. Pokiaľ ide o kauzálne námietky, navrhovateľ nadobudol zmenku indosamentom, ktorý je dostatočne určitý a platný, čo ho oprávňuje vymáhať právo zo zmenky vo vzťahu k zmenkovému dlžníkovi. Ustanovenie § 17 Zákona zmenkového a šekového odkazuje na okolnosti nadobúdania zmenky na strane indosatára, a teda jemu možno robiť námietky, ak pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka, teda v podstate ak pri nadobúdaní zmenky nekonal dobromyseľne. Dobromyseľnosť nadobúdateľa práv zo zmenky treba posúdiť s prihliadnutím na všetky okolnosti, či v čase nadobúdania zmenky vedel o tom, že medzi indosantom a dlžníkom existuje určitá dohoda, resp. že zmenka kryje určitý kauzálny vzťah. Ak o tom vedel, treba posúdiť otázku, či sa mohol spoliehať na to, že takýto vzťah je platný a že dlžník z tohto vzťahu nemohol uplatňovať žiadne námietky. Dobromyseľnosť navrhovateľa je vylúčená z dôvodu, že každá zmenka obsahuje číslo zmluvy, ktoré je totožné s príslušným číslom úverovej zmluvy, ktorú uzavrel odporca s právnym predchodcom navrhovateľa, kde u navrhovateľa pri nadobúdaní takého veľkého počtu zmeniek s uvedením čísla zmlúv v týchto zmenkách možno vychádzať z toho, že mal vedomosť o tom, že určite existujú kauzálne vzťahy medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky, ktorú dobromyseľnosť ešte spochybňuje kolízia medzi právnym predchodcom navrhovateľa a navrhovateľom, ktorých v konaniach pred súdom aj v iných veciach zastupuje tá istá advokátska kancelária, pričom jeden z konateľov advokátskej kancelárie JUDr. Paľko bol až do roku 2012 konateľom navrhovateľa. Vzhľadom na to možno tvrdiť, že navrhovateľ pri nadobúdaní zmenky konal na škodu dlžníka v zámere po postúpení zmenky vyhnúť sa kauzálnym námietkam zo strany odporcu ako vystaviteľa zmenky, a teda navrhovateľ pri nadobudnutí práv zo zmenky konal nedobromyseľne na škodu odporcu a odporca môže vznášať kauzálne námietky týkajúce sa právneho vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a odporcom, čo sa v danom prípade aj stalo, pričom súd, ako to bolo uvedené aj vyššie, posúdil tieto kauzálne námietky tak, že zmenka nebola vydaná platne na základe platnej dohody o vyplnení zmenky a na základe zmluvného vzťahu, ktorý zmenka zabezpečovala - úverovej zmluvy, odporcovi nesvedčí žiadna povinnosť na vyplatenie finančných prostriedkov pre navrhovateľa, ani jeho právneho predchodcu. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodca navrhovateľa v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase podpisu zmluvy o úvere a v čase vystavenia zmenky vyplnil zmenkovú sumu nad hodnotu 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, preto vyplnená zmenka na vyššiu sumu je neprípustná. Zákonná úpravu § 4 ods. 6 citovaného zákona zakazuje splnenie úveru zmenkou alebo šekom s tým, že veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek iba na zabezpečenie svojich nárokov ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú alebo vyplnenú veriteľom v rozpore s týmto ustanovením veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Z tejto právnej normy je možné vyvodiť záver, že nie je možné odčleňovať zmenku od noriem spotrebiteľského práva, a teda ak je zmenka vydaná v rozpore so zákonom, je neplatná v zmysle ustanovenia § 39 Obč. zákonníka, keďže aj na zmenku ako právny úkon sa vzťahujú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o platnosti právnych úkonov. V tejto súvislosti je ešte možné poukázať na v zmenke uvedený zmluvný úrok 0,25 % denne, čo predstavuje v ročnom plnení 91,25 %, čo predstavuje plnenie v rozpore s dobrými mravmi s poukazom taktiež na ustanovenie § 39 Obč. zákonníka, keďže takéto plnenie, v ročnom vyjadrení úroky takmer vo výške úveru, v danom prípade z dvojnásobku úveru, jednoznačne možno charakterizovať ako plnenie v rozpore s dobrými mravmi, ktorý zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach oboch zmluvných strán a predstavuje taktiež neprijateľnú zmluvnú podmienku, na ktorej situácii nič nemení to, že navrhovateľ v priebehu konania upravil výšku požadovaného zmenkového úroku na 0,06 % denne, keďže pôvodné zmluvné dojednanie je neplatné a z tohto si navrhovateľ nemôže uplatňovať žiadne nároky v danom prípade. Navrhovateľ je po spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. nástupcom práv zo zmenky, kde naňho dopadajú všetky dôsledky konania právneho predchodcu a musí počítať aj s odmietnutím súdnej kontroly. Súd vyhodnocuje konanie pôvodného veriteľa a navrhovateľa ako odporujúce dobrým mravom aj s poukazom
na ustanovenie § 4 ods. 8 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keďže konal v rozpore s čestnou obchodnou praxou. Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje konanie veriteľa vrátane jeho nástupcu, aby dlžník plnil z neprijateľnej zmluvnej podmienky, kde navrhovateľ a jeho právny predchodca konal bez odbornej starostlivosti na strane dodávateľa a spotrebiteľ urobí ekonomické rozhodnutie smerujúce k vykonaniu takéhoto plnenia, ktoré by inak neurobil, ak by dodávateľ konal s odbornou starostlivosťou. Povahu nekalej obchodnej praktiky spĺňa jednak zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne, čo ide o neprimeranú sankciu, taktiež súd poukazuje aj na uplatnený poplatok za úver, ktorý je taktiež neprimerane vysoký, pri úvere poskytnutom vo výške 331,99 eur na 12 mesiacov je poplatok vo výške 321,32 eur. Ide o absolútne neprijateľné plnenia, ktoré si navrhovateľ uplatňuje na základe nekalých obchodných praktík využívajúc svoju ekonomickú silu v neprospech spotrebiteľa. Navrhovateľ si musí byť vedomý pri takomto počte vecí rádovo tisíce vecí, že ide v skutočnosti o zmenkových dlžníkov ako spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana v § 52 a nasl. Obč. zákonníka, ktorých postavenie nie je možné zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje Občiansky zákonník v § 54 ods. 1. Vzhľadom na skutočnosti, ktoré súd konštatoval v rámci odôvodňovania rozhodnutia, že s poukazom na neplatnosť dohody o vypĺňacom práve zmenky je aj samotná zmenka ako právny úkon neplatná, kde sú neplatné aj ďalšie zmluvné dojednania, ktoré sú súčasťou zmenky týkajúce sa zmluvných úrokov s prihliadnutím na to, že v danom prípade je možné prihliadnuť aj na kauzálne námietky, či už vznesené priamo účastníkom konania alebo s prihliadnutím na tieto námietky z úradnej povinnosti, kde s prihliadnutím na tieto námietky je možné konštatovať, že zmenka bola vydaná na zabezpečenie úveru, ktorý je poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov a odporcovi svedčí len povinnosť vrátiť poskytnuté finančné prostriedky, čo sa v danom prípade stalo. Samotná zmenka bola vydaná v rozpore so Zákonom o spotrebiteľských úveroch § 4 ods. 6, a preto navrhovateľ si nemôže uplatňovať titulom predloženej zmenky žiadne nároky, a preto súd jeho návrh zamietol, kde záverom súd poukazuje na stanovisko č. 2 zo spoločného zasadnutia občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. 10. 2015, v zmysle ktorého v prípade uplatnenia nároku na základe zmenky ak sa v konaní preukáže, že vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ, je možné skúmať zmenku až po úroveň dohody o vypĺňacom práve, prihliadnuť na kauzálne námietky vystaviteľa zmenky, zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Súd prihliadol aj na ustanovenie § 17 ods. 1, 2 Zákona č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového v znení Zákona č. 438/2015, v zmysle ktorého pri spotrebiteľských zmluvách možno majiteľovi zmenky robiť námietky vždy, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom a súd z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Keďže tieto ustanovenia upravujú procesné práva účastníkov konania, ako aj činnosť súdu, ide o procesné ustanovenia, ktoré možno použiť od účinnosti právneho predpisu, t.j. 23. 12. 2015. Vzhľadom na všetky horeuvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa zamietol. Odporcovi, ktorý mal úspech v konaní, súd v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. priznal právo na náhradu trov konania, ktoré spočívajú v trovách právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci po 28,22 eur (prevzatie veci, pojednávanie dňa 25. 01. 2016), 1 x režijný paušál 8,04 eur a 1 x 8,58 eur, spolu vo výške 73,06 eur. Keďže vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý mal úspech v konaní, si trovy konania neuplatňoval, súd mu právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie musí obsahovať náležitosti v zmysle § 205 a 205a/ O.s.p.
Z odvolania musí byť, v zmysle § 42 ods. 3 O.s.p., zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní je potrebné, podľa § 205 ods. 1 O.s.p., popri vyššie uvedených všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.