Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Pu/15/2016

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v Bratislave vo veci o vyslovenie prípustnosti držania umiestneného: K.. E. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. 5, F., zastúpený opatrovníkom: Františka Grillusová, r. č. 356119/722, trvale bytom Švantnerova 5, Bratislava, do ústavu: Univerzitná nemocnica s poliklinikou Bratislava, Pažítkova 4, Bratislava, pracovisko: Nemocnica Staré Mesto, Mickiewiczova 13, Bratislava, Psychiatrická klinika I. FUK a UNB, takto

rozhodol:

rozhodol:

Držanie umiestneného: E. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. 5, F. v ústave: G. nemocnica s poliklinikou Bratislava, Pažítkova 4, Bratislava, pracovisko: Nemocnica Staré Mesto, Mickiewiczova 13, Bratislava, Psychiatrická klinika I. FUK a UNB, ku ktorému došlo dňa 22.01.2016 o 13:30 hod.

nemá zákonné dôvody.

odôvodnenie:

Dňa 22.01.2016 o 15:29 hod ústav súdu oznámil, že dňa 22.01.2016 o 13:30 hod bol umiestnený E. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. 5, F., bez jeho súhlasu. Z dôvodu podľa § 191b ods. X Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len " O.s.p. " ), § 81 ods. 1 O.s.p. súd uznesením č. k. - 3 zo dňa 25.01.2016 začal konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia umiestneného do ústavu zdravotníckej starostlivosti. Súd v prejednávanej veci vykonal dokazovanie výsluchom ošetrujúceho lekára, a umiestneného a zistil tento skutkový stav veci: Súd z výsluchu ošetrujúcej lekárky zistil, že umiestnený bol opakovane psychiatricky hospitalizovaný. Na oddelenie bol privezený z domu na podnet manželky, ktorá udávala, že umiestnený je doma vulgárny, tvrdí, že schovali peniaze, vraj to dávali v televízii, že ich dcéra si zmenila pohlavie. Pri prijatí opakovane upozorňoval, že nie je buzerant. Diagnóza: schizoafektívna porucha s predpokladanou dobou liečby 2 týždne. Pri výsluchu umiestnený uviedol, že požiadal manželku aby zavolal lekára pretože sa zle cítil a pociťoval potrebu lekárskej starostlivosti. Chcel odbornú pomoc od psychiatra pričom podrobne o dôvodoch nechcel hovoriť nakoľko sa jedná o jeho súkromnú záležitosť. Ku konfrontácii s vyjadreniami ošetrujúceho lekára uviedol, že tvrdenia sa nezakladajú na pravde. Správal sa normálne ako slušný človek. Súčasne umiestnený požiadal o ustanovenie manželky ako opatrovníka v konaní. Umiestnený bol pri výsluchu pokojný, racionálne reagoval na otázky súdu ako aj objasnenie podstaty a účelu konania. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že prevzatie umiestnenej do ústavu nemá zákonné dôvody uvedené v citovanom § 6 ods. 9, písm. d) ZoZS. Úvodom je nevyhnutné uviesť, že osoby s duševným postihnutím sú rovnako ako ktokoľvek iný nositeľmi všetkých ľudských práv a slobôd a tie im garantujú ochranu a rešpekt k ich prirodzenej ľudskej dôstojnosti. Preto nemožno tieto osoby zo spoločnosti vylučovať, ich ľudské práva bagatelizovať a zachádzať s nimi len ako s objektom právnej regulácie a procedúr.

Z judikatúry Ústavného súdu ako aj judikatúry ESĽP vyplýva, že právo na osobnú slobodu je jedno z najvýznamnejších základných práv a k aplikácii zákonných výnimiek z tohto práva je nutné pristupovať iba za prísneho dodržania všetkých zákonných podmienok a tieto vykladať reštriktívne. Podľa čl. 17 ods. 1 Ústavy sa osobná sloboda zaručuje. Podľa čl. 17 ods. 6 Ústavy zákon ustanoví, v ktorých prípadoch možno prevziať osobu do ústavnej zdravotníckej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu. Týmto zákonom je zákon č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov,( ďalej len "ZoZS" ), ktorý v § 6 ods. 9, písm. d) ZoZS, umožňuje nútenú hospitalizáciu pacienta, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby, alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. Pojem ohrozenie je potrebné vykladať v kontexte rozsudku ESĽP vo veci Plesó proti Maďarsku zo dňa 02.10.2012, č. 41242/08, § 64, že umiestnený je výraznou bezprostrednou hrozbou pre seba alebo svoje okolie a nie potenciálne či vzdialené riziko hrozby alebo zhoršenia zdravotného stavu umiestneného. Je povinnosťou súdov aby nastolili spravodlivú rovnováhu medzi zodpovednosťou spoločnosti zaistiť osobám s obmedzenými schopnosťami najlepšiu možnú lekársku starostlivosť a právom týchto ľudí na sebaurčenie, vrátane práva odmietnuť hospitalizáciu, teda práva "byť chorý". Účelom citovaných hmotnoprávnych podmienok je vylúčenie svojvôle pri zbavovaní osobnej slobody. ESĽP vo svojej judikatúre definoval tri podmienky, na ktoré opakovane vo svojich rozhodnutiach poukazuje, a to: 1. musí byť spoľahlivo preukázané, že je duševne chorý, to znamená, že pred príslušným orgánom musí byť na základe objektívneho lekárskeho posudku preukázaná existencie duševnej poruchy; 2. duševná porucha musí byť takého druhu a stupňa, ktorý vyžaduje nútené držanie; oprávnenosť pokračujúceho držania je závislá na trvaní danej poruchy ( Sabeva proti Bulharsku, rozsudok, 10. 6. 2010, č. 44290/07, § 56 ), 3. menej prísne opatrenia boli zvážené a bola konštatovaná ich nedostatočnosť k ochrane osobného alebo verejného záujmu vyžadujúceho zadržanie. Musí byť preukázané, že zbavení slobody umiestneného bolo vzhľadom k okolnostiam nevyhnutné ( tamtiež; C. B. proti Rumunsku, rozsudok, 20. 4. 2010, č. 21207/03, § 48, S proti Nemecku, rozsudok, 28.06.2012, č. 3300/10, § 80 ). Podľa § 9 ods. 4 ZoZS, ak ide o ústavnú starostlivosť, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas podľa § 6 ods. 9 písm. d), poskytovateľ je povinný prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti nachádza. O zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života a zdravia osoby alebo na zabezpečenie jej okolia. Podľa § 191b ods. 4 O.s.p. do piatich dní odo dňa, keď došlo k obmedzeniu podľa § 191a, súd uznesením rozhodne, či k prevzatiu došlo zo zákonných dôvodov ( § 191a ods. 1 O.s.p. ). Schizoafektívna porucha je psychiatrická diagnóza označujúca vážne duševné ochorenie, pri ktorom sa prejavujú symptómy psychózy (čiže poruchy myslenia a vnímania) spolu so symptómami afektívnej poruchy (teda poruchy nálady). Ide tak o skupinu porúch na rozhraní medzi afektívnymi a schizofrénnymi psychózami, ktorá vyúsťuje do výrazných patologických zmien správania, prežívania, emócií a často v akútnej fáze aj do straty schopnosti viesť zodpovedný, sociálne a ekonomicky usporiadaný život. Chorý obvykle musí čeliť viacerým symptómom, ktoré narušujú vykonávanie jeho sociálnej roly. Základom ochorenia je epizodický výskyt porúch nálady, čo predstavuje predovšetkým akútnu alebo chronickú depresiu s možným striedaním sa s mániou alebo hypomániou. Chorý môže byť emočne nestabilný a hypersenzitívny, alebo môže pociťovať citovú vyprahnutosť spojenú s apatiou. Obzvlášť vážnymi príznakmi sú prejavy schizofrénnej psychózy, kedy sa môžu objaviť halucinácie a chorý vytvára bizarné, grandiózne alebo paranoidné bludné konštrukcie. S poukazom na vyššie citované kritéria, v danom prípade z výsluchu ošetrujúcej lekárky a výsluchu umiestnenej súd má za preukázané, že správanie umiestneného opodstatnene mohlo vzbudzovať znaky duševnej poruchy avšak jej prejavy sa obmedzili na verbálnu rovinu pričom aj skutočnosť, že umiestnený sa dobrovoľne podriadil prevozu na oddelenie psychiatrie, z výsluchu ošetrujúceho lekára ani umiestneného nevyplýva, že by bola potrebná prítomnosť polície alebo použitie iných obmedzujúcich prostriedkov, nasvedčuje kladnému vzťahu umiestneného k ústavnej eventuálne ambulantnej liečbe, ktorá má prednosť pred jeho nedobrovoľné umiestnením v ústave. Nielen predchádzajúce správanie ale aj správanie umiestneného v priebehu výsluchu nenasvedčujú splneniu druhej podmienky pre nedobrovoľné umiestnenie v zdravotníckom zariadení, a to dosiahnutie určitého stupňa duševnej poruchy v dôsledku čoho je umiestnený bezprostrednou a reálnou hrozbou pre seba a svoje okolie

a súčasne súčinnosť zo strany umiestneného je pre jeho nesúhlas s liečbou vylúčená. Je prvoradou úlohou zdravotníckeho zariadenia pokúsiť sa v priebehu 24 hodín od prevzatia získať dobrovoľný súhlas umiestneného s liečbou. Vyššie uvedené závery však nebránia ústavu, aby, za splnenia zákonných podmienok, ústav obmedzil umiestneného vo voľnom pohybe alebo styku s vonkajším svetom až v priebehu liečenia postupom podľa § 191a ods. 2 O.s.p. ak zo správania umiestneného vyplýva, jeho negatívny vzťah k ďalšej liečbe a umiestnený je aj naďalej hrozbou pre seba alebo svoje okolie. Vzhľadom na uvedené a vyššie citované ustanovenia súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde, písomne. Prípadne podané odvolanie nemá odkladný účinok. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( §42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.