Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17P-68-2021.pdf
PDF · 98.35 KB
Case nature
Area
Subarea
17P/68/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Petrom Kalatom, vo veci starostlivosti o maloleté deti, T. a D., obe bytom u matky, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: otec - M. matka - U. o návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti a o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom, takto
rozhodol:
I. Návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti súd zamieta.
II. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletú T. na sumu 160 Eur mesačne a na maloletú D. na sumu 160 Eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky do 15. dňa v mesiaci vopred.
Zročné výživné na maloletú T. za obdobie od 22.04.2021 do 30.09.2022 v sume 1 038 Eur je otec povinný uhrádzať v splátkach spolu s bežným výživným vo výške 30 Eur mesačne. Pri neuhradení čo i len jednej splátky sa stáva zročnou celá zostávajúca suma zročného výživného.
Zročné výživné na maloletú D. za obdobie od 22.04.2021 do 30.09.2022 v sume 1 038 Eur je otec povinný uhrádzať v splátkach spolu s bežným výživným vo výške 30 Eur mesačne. Pri neuhradení čo i len jednej splátky sa stáva zročnou celá zostávajúca suma zročného výživného.
III. Týmto rozsudkom sa mení Rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 7C/59/2011-29 zo dňa 06.06.2011 v časti týkajúcej sa výšky vyživovacej povinnosti otca maloletých detí.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu 06.04.2021 sa otec maloletých detí domáhal, aby súd znížil výšku jeho vyživovacej povinnosti určenú rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, č. k. 7C/59/2011-29 zo dňa 06.06.2011 voči maloletej T. a maloletej D.. Uvádzal, že je bezdomovcom, nevlastní žiaden majetok a nemá ani prácu, je vo výkone trestu. Na slobode sa mu ťažko zháňa práca, nakoľko už nie je v produktívnom veku, s tým, že mu k tomu dopomohla momentálna situácia. Nie je schopný platiť 100 eur mesačne, veľakrát nemal ani na jedlo, spáva na ulici, prípadne v mestskej nocľahárni. Mrzí ho, že výživné neplatí, aktuálne to nie je v jeho silách, po návrate z výkonu trestu bude pre neho náročné nájsť si prácu a bývanie. 2. Matka maloletých detí s návrhom otca nesúhlasila. Otec si podľa nej svoju povinnosť nikdy riadne a včas neplnil, naopak, vyhýbal sa plneniu tejto povinnosti, opakovane bol za neplnenie vyživovacej povinnosti súdom odsúdený. Ak je otec bezdomovcom, tak v dôsledku vlastného správania, nie je
zrejmé, prečo uvádza, že nie je v produktívnom veku, hoci má 46 rokov. Deťom neprispieval na výživu, ani keď pracoval (napr. v spoločnosti C.), na deti neprispieva, nekontaktuje ich, neprispieva na ich mimoriadne výdavky (napr. zubný strojček. Deti bývajú s matkou v prenajatom byte (s nájomným 350 eur mesačne), matka okrem toho vlastní časť starého rodinného domu v H. spolu so svojím bratom a jeho manželkou, ktorú nadobudla na základe darovacej zmluvy od matky manželky svojho brata, dom je zaťažený hypotekárnym úverom, ktorý spláca jej brat s manželkou, plánujú ho prerobiť, a bývať v ňom. S úhradou výdavkov jej pomáha rodina (brat, matka), bez toho by nedokázala všetky náklady uhradiť. T. navštevuje obchodnú akadémiu, má zdravotné problémy, laktózovú intoleranciu, histamínovú intoleranciu, s čím sú spojené zvýšené výdavky - na psychológa 160 eur mesačne, probiotiká 20 eur mesačne, bezlaktózová strava 100 eur mesačne. Dvakrát do roka absolvuje očné vyšetrenie, má náklady na okuliare. T. má navyše zubný strojček, s čím sú spojené vyššie výdavky. Na stravu v škole má výdavky 45 eur mesačne, na cestovanie do školy 25 eur, na osobnú hygienu 20 eur, na oblečenie 20 eur, telefón 10 eur. Celkové mesačné výdavky na T. predstavujú sumu okolo 400 eur mesačne. D. navštevuje základnú školu, mesačné výdavky na zubára sú okolo 20 - 30 eur, na osobnú hygienu 20 eur, na oblečenie 20 eur, na IT krúžok 912 eur ročne (mesačne teda 76 eur), na telefón 10 eur, mesačné náklady vyčíslila v sume 160 eur. Uviedla že poberá náhradné výživné na T. vo výške 100 eur mesačne a na D. vo výške 100 eur mesačne. Uviedla, že už aktuálna výška výživného nereflektuje aktuálne oprávnené potreby maloletých detí, vyhovením jeho návrhu sa zníži ich životná úroveň, sťaží sa prístup k zdravotnej starostlivosti, ako aj možnosti úhrady základných potrieb maloletých detí. Uviedla, že otec aktuálne dlží na výživnom sumu okolo 6.635 eur, jeho povinnosť supluje štát. Navrhla, aby súd vyživovaciu povinnosť otca zvýšil pokiaľ ide o T. na sumu 160 eur mesačne a pokiaľ ide o U. na sumu 160 eur mesačne. 3. Matka v rámci výsluchu účastníka konania uviedla, že otec sa vyživovacej povinnosti zámerne vyhýba. Výživné prakticky neuhrádza od rozvodu, aktuálne jej dlhuje už sumu okolo 10 000 Eur. Za celých 10 rokov alebo 11 rokov od rozvodu uhrádzal výživné súvisle len asi dva roky. Podľa jej informácií si zarába neoficiálne a príjmy nepriznáva. Keďže je druhýkrát vo väzení kvôli výživnému vyjadril sa, že ho uhrádzať ani nebude. Matka pracuje v spoločnosti V. ako Q. s mesačným príjmom okolo 800 Eur netto. Poberá prídavky na deti, uplatňujem si daňový bonus. Výdavky na bývanie má okolo 350 Eur, čo predstavuje prenájom bytu (polovica výšky nájomného, druhú polovicu uhráda jej priateľ). D. chodí na záujmový krúžok v súvislosti s počítačmi, ročný poplatok je 912 Eur. Chodí tiež na športový krúžok Kraumaga (bojové umenie) mesačné náklady sú 40 Eur, 15 Eur je cestovné, 15 Eur telefón, 40 Eur je strava v škole. Obe dcéry majú zubný strojček, mesačné náklady na každú z nich v tejto súvislosti sú 40 Eur. Týždenne hradila detského psychológa vo výške 40 Eur. Medzi časom to ukončila, keďže to boli vysoké náklady (hoci to bolo psychológom indikované). Na stravu D. má náklady okolo 100 Eur. T. má intoleranciu, náklady na stravu sú okolo 150 Eur, snaží sa však šetriť, aby nemusela kupovať špeciálnu stravu. Inak by boli náklady v jej prípade vyššie. Taktiež chodí na zubný strojček, založila tiež doklady k extrakcii zubov. Cesta do školy stojí 30 Eur. Strava v škole 66 Eur, kupuje si stravenky. Náklady na telefón sú 15 Eur. Na T. sú tak celkové náklady 200 Eur (400 Eur uvádzala, keďže navštevovala psychológa), na D. sú celkové náklady 160 Eur. Na náklady spojené s bývaním platí matka sumu 350 Eur mesačne. Vlastní auto Škodu superb, r. výroby 2013, náklady na PHM sú 150 Eur mesačne. Aktuálne mesačné náklady zvláda uhrádzať aj s pomocou svojej matky, pomáha jej napr. s potravinami, pomáha jej aj jej brat a priateľ, pomáhajú jej aj s nákupom oblečenia a stravy. Má priateľa, s ktorým je od roku 2015, je aktuálne nezamestnaný, podnikal, jeho firma je v konkurze, podieľa sa nákupe potravín do domácnosti, uhrádza polovicu nájomného v byte v ktorom býva, teda tiež sumu 350 eur.
4. Matka v konaní ďalej uviedla, že otec po rozvode predal byt, z ktorého ich s deťmi vyhodil, vyhýba sa oficiálnej práci, aby nemusel platiť výživné, pracuje načierno, za obdobie od roku 2011 platil výživné len asi dva roky, keď bol v podmienke, aj to pod vplyvom jeho vtedajšej priateľky, ktorej záležalo na tom, aby si plnil vyživovaciu povinnosť voči deťom, tej napokon tiež zostal po rozchode dlžen nie málo finančných prostriedkov. Uviedla, že so stredoškolským vzdelaním v strojárskej oblasti má otec možnosť zaobstarať si aj v regióne C. príjem okolo 950 až 1600 eur btto. Uviedla, že jej aktuálny čistý príjem ako fakturantky v spoločnosti Intercom, s.r.o. je okolo 900 eur mesačne, s náhradným výživným a prídavkami na deti má disponibilný príjem okolo 1200 eur mesačne. Náklady na nájomné mesačne hradí vo výške 350 eur, na svoj telefón 40 eur, na daň pre I. 10,75 eur, na naftu hradí mesačne okolo 100 eur, na stravu pre seba okolo 100 eur, na PZP v prepočte mesačne uhrádza sumu 14,55 eur mesačne, spolu mesačné náklady len matky predstavujú sumu okolo 615 eur mesačne. Aktualizovala mesačné výdavky na maloletú T., pravidelné výdavky v sume okolo 509,57 eur mesačne (telefón 15 eur, MHD 15 eur, strava v škole 44 eur, ISIC 1,08 eur mesačne, vreckové 10 eur mesačne, plavecký 54 eur mesačne, potreby do školy v prepočte 10 eur mesačne, lieky a vitamíny v prepočte 12,50 eur mesačne, prehliadka u očného lekára
po prepočte 6,66 eur, dentálna hygiena po prepočte 3,33 eur mesačne, oblečenie 62 eur mesačne, drogéria a kozmetika 10 eur mesačne, nájom 116 eur mesačne, strava 150 eur mesačne), mimoriadne výdavky predstavujú výdavky na zubára, a očkovania, po prepočte spolu 59,60 eur mesačne. Na D. matka vyčíslila pravidelné výdavky na sumu 547,09 eur, (telefón 15 eur, Krav Maga krúžok 10,80 eur, PC krúžok po prepočte 50 eur mesačne, vreckové 10 eur mesačne, ISIC 2,75 eur mesačne, potreby do školy 12,50 eur mesačne, lieky a vitamíny 8 eur mesačne, zubár strojček 30 eur mesačne, dentálna hygiena 3,33 eur mesačne, strava v škole 37 eur mesačne, oblečenie 65,71 eur mesačne, nájom 116 eur mesačne, strava 100 eur mesačne, drogéria a kozmetika 10 eur mesačne), mimoriadne výdavky na zubný strojček 38,03 eur mesačne, očkovanie 9,60 eur mesačne.
5. Podľa § 28 ods. 1 písm. a), b) a c) Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa. 6. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
7. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
8. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
9. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
10. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
11. Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie
13. Podľa § 78 ods. 1 prvej vety zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
14. Návrh otca súd zamietol, nakoľko mal v konaní preukázané, že nie je dôvodný. Argumenty otca, pre ktoré by mal súd znížiť jeho vyživovaciu povinnosť sú v rozpore s objektívnymi možnosťami otca a predovšetkým s oprávnenými potrebami maloletých detí. Súd naposledy rozhodoval o vyživovacej povinnosti otca v roku 2011, vychádzal v tom čase s potrieb maloletých detí zodpovedajúcich v tom období ich veku 6, resp. 4 roky. Otec maloletých detí v tom čase dosahoval príjem okolo 400 eur mesačne ( súd zistil zo schválenej dohody rodičov z č. l. 29 v spise). Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že v otcových možnostiach je dosahovať vyšší príjem, z akého súd vychádzal pri schvaľovaní dohody rodičov o výške vyživovacej povinnosti v roku 2011. Otec v roku 2016 dosahoval vymeriavací základ v spoločnosti G. od 515,47 do 1.121,10 eur, neskôr od januára 2017 do septembra 2017 od 378,01 eur, do 1082,43 eur, v spoločnosti C. od septembra 2017 do decembra 2017 od 23,35 eur po 1.258,57 eur, resp. v spoločnosti C. od 678,37 eur do 1.838,52 eur. Argument, že otec nie je
v produktívnom veku je v zjavnom rozpore s realitou, otec sa narodil v roku 1975, v produktívnom veku teda je, a bude ešte najmenej 15 rokov. Súd teda mohol odôvodnene predpokladať, že je v možnostiach otca dosahovať príjem okolo 1.000 eur mesačne. Skutočnosť, či ho aj reálne dosiahne, je pritom oveľa menej určovaná vonkajšími objektívnymi faktormi (napr. nepriaznivá situácia na trhu práce), ako faktormi subjektívnymi (vôľa otca pracovať a dosiahnuť primeraný príjem, ktorý zodpovedá jeho možnostiam). Súd mal preukázané, že otec v obdobiach, kedy pracovať chcel, dokázal dosiahnuť príjem s vymeriavacím základom presahujúcim 1.000 eur mesačne (a to ja výrazne presahujúcim), pričom v konaní nemal preukázané žiadne objektívne skutočnosti a obmedzenia, ktoré by mu porovnateľný príjem bránili dosiahnuť. Skutočnosť, že otec bol v minulosti trikrát právoplatne odsúdený za trestný čin zanedbania povinnej výživy (trestné rozkazy z č. l. 14, 16 a 18 v spise), nie je dôvodom, na ktorý by mal súd prihliadať, ako na dôvod, pre sú objektívne možnosti otca prispievať na výživu maloletých detí znížené. Je to len dôsledok v minulosti nezodpovedného prístupu otca k jeho vyživovacej povinnosti. Súd tak vychádzal pri posúdení možností otca z výšky príjmu , ktorý otec dosahoval v spoločnostiach C., resp. C.., čo v prípade, že otec pracoval celý mesiac, v priemere presahovalo vymeriavací základ vo výške 1.200 eur mesačne, prezumovaný potenciálny netto príjem otca tak súd vyčíslil v sume okolo 1.000 eur mesačne.
15. Pokiaľ ide o možnosti matky, tá pracuje ako fakturantka v spoločnosti V. (č. l. 58 v spise, 186 až 191 v spise), jej aktuálny priemerný mesačný príjem sa pohybuje okolo 900 eur mesačne netto. Predým pracovala v spoločnosti U. s priemerným mesačným príjmom okolo 800 eur mesačne (potvrdenie z č. l. 24, resp. 57 v spise).
16. Matka preukázala súdu, že aktuálne oprávnené potreby maloletých detí sú oproti poslednému rozhodovaniu súdu výrazne vyššie, čo je spôsobené vyšším vekom detí, obe sú staršie o 11 rokov, kým v čase posledného rozhodovania v roku 2011 boli v predškolskom veku, aktuálne sú stredoškolskom veku. Okrem toho súd prihliadal na vývoj životných nákladov, keď predovšetkým od roku 2017 sa ceny zvyšujú v priemere o približne 2 % ročne, od polovice roku 2021 je cenový nárast výrazný, keď sa inflácia dostala nad hodnotu presahujúcu 10 % ročne. Maloleté deti vo veku 17 resp. 15 rokov majú nepochybne nepomerne vyššie náklady ako deti v predškolskom veku, či už sa jedná o náklady na základné oprávnené potreby (náklady bývania, náklady na stravu, oblečenie, náklady spojené so školskou dochádzkou a zdravotnou starostlivosťou), ako aj náklady spojené so záujmovou činnosťou a voľnočasovými aktivitami. Ak by súd pri posúdení matkou vyčíslených oprávnených výdavkov na maloleté deti vzal len náklady na základné potreby tak v prípade Nikol by oprávnené náklady na stravu (doma aj v škole) po zohľadnení zdravotných determinantov, predstavovali sumu okolo 200 eur, na bývanie pomerné náklady 116 eur mesačne, na dopravu do školy (MHD) 15 eur mesačne, na potreby do školy 10 eur mesačne, na oblečenie okolo 60 eur mesačne a na zdravotnú starostlivosť okolo 20 eur mesačne, hygiena 10 eur mesačne, čo predstavuje náklady okolo 420 eur na základné potreby, čo súd nepovažoval s ohľadom na vek a zdravotný stav maloletej (laktózová a histamínová intolerancia) za neprimerané. V tejto sume pritom ešte nie sú zahrnuté matkou vyčíslené mimoriadne výdavky dosahujúce po prepočte sumu okolo 60 eur mesačne a tiež výdavky na záujmovú činnosť a voľnočasové aktivity. Pokiaľ ide o T., pravidelné mesačné oprávnené náklady na stravu sú okolo 140 eur mesačne, náklady na bývanie okolo 116 eur mesačne, náklady na školu po prepočte okolo 12,50 mesačne, náklady na oblečenie okolo 65 eur mesačne, náklady na zdravotnú starostlivosť okolo 40 eur mesačne, náklady na dopravu do školy (MHD) okolo 15 eur mesačne, náklady na hygienu okolo 10 eur mesačne. Už tieto náklady tak dosahujú mesačne sumu okolo 400 eur mesačne a taktiež v nich nie sú zahrnuté priemerné mesačné výdavky na mimoriadne oprávnené výdavky (okolo 50 eur mesačne), ako aj náklady spojené so záujmovou činnosťou a voľnočasovými aktivitami. Matka pritom svoje výdavky a ich oprávnenosť, ako aj výdavky maloletých detí preukázala dokladmi z č. l. 25 až 31 v spise, 79 - 81 v spise, 107 - 117 v spise, 123 až 172 v spise , 192 až 246 v spise). Matke s úhradou mesačných výdavkov pomáhajú tak príbuzní (č. l. 182 až 185 v spise, resp. vyhlásenie priateľa z č. l. 249 v spise, o ktorého pravdivosti súd nemal dôvod s ohľadom na všetky preukázané okolnosti pochybovať.
17. Súd tak mal za to, že výživné určené na maloletú Nikol vo výške 160 eur, ako aj na maloletú D. vo výške 160 eur mesačne nepochybne zodpovedá aktuálnej výške oprávnených výdavkov maloletých detí, pri zohľadnení (potenciálnych) možností otca. Súd nemal žiaden dôvod pochybovať o tom, že otec je schopný dosahovať príjem okolo 1.000 eur mesačne netto (otec takýto príjem dokázal dosahovať už v roku 2019), a pri takomto príjme by výživné v súhrne predstavovalo 32 % príjmu, teda by otcovi zostalo dostatok prostriedkov na zabezpečenie jeho základných potrieb, vrátane bývania a stravy.
18. Pokiaľ ide o zročné výživné, súd ho určoval za obdobie od uplatnenia vyššieho výživného matkou (matka doručila vzájomný návrh 22.04.2021) do konca mesiaca september 2022 (keďže súd rozhodoval v čase, kedy už zročné výživné za mesiac september 2022 bolo zročné). Jedná sa tak o obdobie celých 17 mesiacov a deviatich dní za mesiac apríl 2021, čo predstavuje spolu sumu zročného 1038 eur tak pre maloletú T., ako aj pre maloletú D. (17x60= 1020 plus 18 eur (alikvótna časť za mesiac apríl 2021). Napriek tomu, že súd na účely posúdenia možností otca plniť si vyživovaciu povinnosť skutočnosť, že bol vo výkone trestu pre právoplatné odsúdenie pre spáchanie trestného činu zanedbania povinnej výživy nebral do úvahy (o to viac, že otec si vyživovaciu povinnosť riadne neplnil nielen počas výkonu trestu, ale aj v čase, keď riadne pracoval a dosahoval dostatočný príjem), súd umožnil otcovi v záujme umožnenia riadneho plnenia si vyživovacej povinnosti splácať zročné výživné v splátka po 30 eur mesačne (tak na maloletú T., ako aj na maloletú D.), s tým, že neuhradím čo i len jednej splátky zročného výživného sa stane zročnou celá zostávajúca suma zročného výživného.
19. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon ustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava IV, písomne v 3 vyhotoveniach. Právo na podanie odvolania nemajú matka a kolízny opatrovník, ktorí sa tohto práva vzdali. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.