Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27C/6/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci navrhovateľa: DPS financial consulting, s.r.o., IČO: 46 713 930, Mikovíniho 10, Trnava, zastúpený: advoconsulting, s.r.o., IČO: 47 253 428, Tamaškovičova 17, Trnava, proti odporcovi: Š. B., nar. X.X.XXXX, W. XXX, o zaplatenie 1.257,54 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Súd odporcovi nepriznáva náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 10.6.2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.6.2014, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.257,54 € spolu s príslušenstvom ku dňu 27.9.2013 vo výške 318,50 € a úrokmi z omeškania zo výške 5% ročne zo sumy 1.257,54 € od 28.9.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania z titulu nesplateného nepovoleného prečerpania kontokorentného úveru. Navrhovateľ podaním zo dňa 21.7.2015 doručeným súdu dňa 22.7.2015 vzal svoj návrh späť v časti úroku z omeškania z istiny vo výške 5% ročne od 1.1.2015 do zaplatenia.

Súd uznesením č.k. -71 zo dňa 14.8.2015 zastavil konanie v časti úroku z omeškania vo výške 5% ročne od 1.1.2015 do zaplatenia. Predmetom konania zostalo zaplatenie sumy 1.257,54 € spolu s príslušenstvom ku dňu 27.9.2013 vo výške 318,50 € a úrokmi z omeškania zo výške 5% ročne zo sumy 1.257,54 € od 28.9.2013 do 31.12.2014.

Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2013 postúpil postupca Slovenská sporiteľňa, a. s., na neho pohľadávku proti odporcovi. Postupca uzatvoril dňa 5.8.2003 s odporcom zmluvu o kontokorentnom úvere, v ktorej sa odporca zaviazal dodržiavať Všeobecné obchodné podmienky postupcu. Na základe uvedenej zmluvy postupca poskytol odporcovi úver s rámcom 34.000,- Sk/1.128,59 €. Splátky, úroky, poplatky a iné náklady spojené s kontokorentným úverom bol postupca oprávnený uspokojovať z bežného účtu odporcu. V prípade, ak odporca vyčerpal celý úverový rámec a na účte nemá dostatok finančných prostriedkov sa odporca dostane do nepovoleného prečerpania a je povinný okamžite vyrovnať nepovolené prečerpanie minimálne na výšku dohodnutého úverového rámca. Odporca prvýkrát prečerpal úverový limit 31.12.2003 naposledy dňa 28.2.2010. Posledná úhrada odporcu bola dňa 11.2.2010 vo výške 320,60 €.

Odporca sa k návrhu nevyjadril, neúčasť na pojednávaní telefonicky ospravedlnil z dôvodu meškania spojov.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, listinnými dôkazmi zo spisu a zistil nasledovný skutkový stav.

Slovenská sporiteľňa, a.s. uzatvorila s odporcom a W. B. Zmluvu o sporožírovom účte dňa 27.9.2000 a dňa 5.8.2003 s nimi uzatvorila Zmluvu o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX/X/X. Predmetnou zmluvou sa zaviazala odporcovi poskytnúť kontokorentný úver vo výške úverového rámca 34.000,- Sk/1.128,59 €. Z výpisu z účtovných kníh peňažného ústavu Slovenskej sporiteľne, a. s. ku dňu postúpenia pohľadávky 27.9.2013 je zrejmé, že aktuálny zostatok žalovanej pohľadávky je 11.576,04 € a počet dní omeškania je 1 122, t.j. 3 roky a 57 dní, teda do omeškania sa dostal dňa 1.9.2010. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2013 postúpil postupca Slovenská sporiteľňa, a. s. túto pohľadávku na navrhovateľa. Dňa 11.10.2013 postupca zaslal Oznámenie o postúpení pohľadávky odporcovi.

Z výpisu z účtu odporcu súd zistil, že posledná úhrada odporcu bola vykonaná dňa 11.2.2010 vo výške 320,60 € a debetný zostatok na jeho účte k tomuto dňu po započítaní platby bol 823,86 €, následným čerpaním a úhradami poplatkov a splátok ku dňu 28.2.2010 sa opätovne odporca dostal do stavu nepovoleného prečerpania vo výške 1.142,53 €, ktoré už žiadny spôsobom nevyrovnal. Z výpisu z účtu je zrejmé, že ku dňu 21.9.2010 postupca zrušil kontokorentný účet odporcu a dňa 22.7.2011 aj bežný účet odporcu, pričom od zrušenia kontokorentného úveru do zrušenia bežného účtu odporca z účtu nečerpal, na jeho účte bola započítaná len pohľadávka 86,39 € za poplatky.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Právny vzťah, ktorý existuje medzi navrhovateľom a odporcom je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 54 Občianskeho zákonníka ods. 1, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Ods. 2. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Ods. 3 spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 3 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom do 31.12.2007, pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.

Podľa ustanovenia § 5b zákona čl. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 122 Občianskeho zákonníka, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Podľa § 82 ods. 1 O.s.p., konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.

V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších právnych predpisov je povinnosťou súdu z úradnej povinnosti prihliadať k premlčaniu, a preto sa súd zaoberal možným premlčaním uplatneného nároku.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že pohľadávku z titulu nedovoleného prečerpania na účte si mohol postupca - v súčasnosti navrhovateľ, prvý krát uplatniť na súde nasledujúci deň po tom, čo sa odporca dostal do nedovoleného prečerpania účtu 28.2.2010, t.j. do omeškania sa dostal dňa 1.3.2010 a premlčacia lehota uplynula dňa 1.3.2013, pričom návrh na súd podal dňa 3.6.2014, t.j. po uplynutí premlčacej doby. Z tohto dôvodu súd návrh v celom rozsahu zamietol.

To, že je odporca viac ako tri roky v omeškaní, vyplýva aj z prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávky z ktorej vyplýva, že ku dňu postúpenia 27.9.2013 bol v omeškaní 1122 dní, t.j. 3 roky a 57 dní. aj Zmluvu o kontokorentného úveru ukončil postupca dňa 21.9.2010, t.j. viac ako 3 roky pred podaním návrhu na súd.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle uvedeného ustanovenia. Súd plne úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si ju neuplatnil a zo spisu mu trovy konania nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti : Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.