Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/246/2015

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: O. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. B. XXX/XX, XXX XX J. - S., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1004,87 Eur s prísl., vedenej pod sp. zn. EX 19459/12 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. -11 zo dňa 31. októbra 2012 takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. -11 zo dňa 31. októbra 2012 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. -11 zo dňa 31. októbra 2012 podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v spojení s § 45 ods. 1 písm. b), c), § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj ako „ZRK“), zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučným titulom v predmetnom prípade bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn.: SR 02267/11 zo dňa 10.06.2011, ktorý uložil povinnému povinnosť na zaplatenie sumy vo výške 1004,87 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 1004,87 Eur od 17.11.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1004,87 Eur od 13.12.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Exekučný súd po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 24.11.2009 zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 800,- Eur, pričom dlžník sa zaviazal vrátiť túto sumu zvýšenú o 772,- Eur, teda ide o odplatu za poskytnutie úveru vo výške 96,50 % z poskytnutej sumy úveru. Plnenie zo zmluvy bolo zabezpečené blankozmenkou, kde povinný vystupuje ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Povinný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil, čím sa stal dlh splatný a oprávnený v zmysle Dohody o vyplnení zmenky blankozmenku vyplnil. Povinný ako vystaviteľ zmenky podpísal predtlač blankozmenky, kde je predtlačená výška zmenkového úroku 0,25 % denne a doplnená výška zmenkovej sumy a deň, od ktorého sa má úročiť. Podľa názoru exekučného súdu bola povinnému predložená predtlač zmenky s vopred vytlačenou výškou zmenkového úroku 0,25%, t.j. 91,25 % ročne. Priznané plnenie odplaty za poskytnutie úveru vo výške 96,50 % a zároveň aj zmenkového úroku vo výške 91,25 % ročne exekučný súd považoval za plnenie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 45 ods. 2 a § 45 ods. 1 písm. b), c) ZRK.

Proti rozhodnutiu exekučného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolateľ namietol, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).

Exekučný súd v danej veci podľa názoru odvolateľa prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok (§ 44 ods. 2) a zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „ZRK“). Odvolateľ uviedol, že súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu. Preskúmavaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi), exekučný súd však nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. Exekučný súd sa musí obmedziť len na skúmanie výroku rozhodcovského rozsudku. Ak súd na zistený stav aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 ZRK ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva ZRK alebo Občiansky súdny poriadok, a to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Podľa názoru odvolateľa postupom súdu v danej veci a jeho výkladom § 45 ZRK dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. V ďalšom odvolateľ namietol nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Odvolateľ konštatoval, že súd sa v rozhodnutí vôbec nezaoberal splnením podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu, t.j. existenciou spotrebiteľa a dodávateľa. Súd v tomto zmysle nevykonával dokazovanie, rozhodnutie je tak založené na konštatovaní, ktoré nie je možné preskúmať pre nedostatok dôvodov v odvolacom konaní. Na uvedený prípad nemožno podľa názoru odvolateľa aplikovať § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd musí mať pri posúdení vzťahu ako spotrebiteľského napevno ustálené, že fyzická osoba, ktorá uzatvára zmluvu na predtlačenom formulári je v skutočnosti spotrebiteľom. V závere odvolateľ uviedol, že postup súdu, ktorým zjednodušene zrušil celé rozhodnutie rozhodcovského súdu je v rozpore so zásadou civilného práva, a to pacta sunt servanda. Podľa odvolateľa keď exekučný súd posudzoval exekučný titul aj z jeho vecnej a právnej stránky, súd mohol a mal posudzovať aj to, do akej miery je exekučný titul súladný so zákonom a v tomto zmysle mal aj vykonávať dokazovanie. Podľa odvolateľa nie každý rozpor so zákonom automaticky vedie k neplatnosti celého právneho vzťahu, v civilnom práve sa uplatňuje princíp tzv. delenej neplatnosti podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka. Ak súd zastavil celé exekučné konanie, vlastne tak pozbavil oprávneného práva domáhať sa plnenia, ktoré je v súlade so zákonom, nakoľko oprávnený už nemá inú možnosť uplatniť si svoje právo, a to z dôvodu prekážky rozhodnutej veci (res iudicata).

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p..

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie exekučného súdu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie exekučného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ a ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Exekučný súd v danom prípade žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka (povinného) na plnenie odplaty za poskytnutie úveru vo výške 96,50 % z poskytnutého úveru a plnenie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, t.j. 91,25 % ročne zo zmenkovej sumy, čo považoval za rozporné s dobrými mravmi podľa § 45 ods. 1 písm. b), c) a § 45 ods. 2 ZRK.

Nesprávnosť napadnutého rozhodnutia okresného súdu vidí odvolací súd v primárnom posudzovaní primeranosti plnenia. Plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom považoval okresný súd za odporujúce dobrým mravom, avšak opomenul skúmať aj povahu účastníkov konania, čo má byť základom pre rozhodnutie v danej veci. Nakoľko súd neskúmal povahu účastníkov konania, nie je vylúčené, že zmluva na základe ktorej vznikol právny vzťah medzi oprávneným a povinným je zmluvou o úvere bez spotrebiteľského prvku (neprichádzala by do úvahy aplikácia §§ 52 - 62 Občianskeho zákonníka). V zmysle ustanovenia § 52 ods. 2 posledná veta Občianskeho zákonníka, ustanovenia Občianskeho zákonníka sa prednostne použijú len v prípade ak účastníkom právneho vzťahu je spotrebiteľ, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Preto ak okresný súd dospel k záveru, že priznané plnenie je v rozpore s dobrými mravmi, vyžadovalo to iné dokazovanie, spočívajúce v primárnom posudzovaní povahy účastníkov konania. Aplikácia právneho režimu vyplývajúca z priznaného plnenia v rozpore s dobrými mravmi prichádza do úvahy len v prípade preukázania značnej nerovnováhy postavenia subjektov práva, čo v danom prípade zatiaľ nebolo splnené. V predmetnom prípade postupom okresného súdu došlo k odňatiu práva oprávneného konať pred súdom,

v dôsledku neúplného zistenia skutkového stavu. Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než spotrebiteľského právneho vzťahu, skúmanie priznaného plnenia v exekučnom konaní ex offo je vylúčené. Ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní umožňujú účastníkovi takéhoto konania, aby namietal priznané plnenie, a aby žalobou podanou na príslušnom súde sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku. V týchto ustanoveniach sa totiž premieta klasická rímska právna zásada (princíp) „ vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva alebo „zákony sú písané pre bdelých“).

Keďže vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa oprávnenému odňala možnosť riadne brániť svoje záujmy v odvolacom konaní, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Úlohou exekučného súdu bude podrobne sa vysporiadať s otázkou povahy vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi a v prípade zistenia (preukázania) dôvodov pre nemožnosť vedenia exekúcie opätovne vo veci rozhodnúť a vydať rozhodnutie, ktorého štruktúra odôvodnenia bude zodpovedať zásadám vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 167 ods. 2 O.s.p..

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.