Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/633/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a členiek senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Gabriela Brišková v právnej veci žalobcu: J. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., J. XXXX/XX, Česká republika, zastúpený: JUDr. Dušan Mikuláš, advokát so sídlom v Bratislave, Nejedlého 12, IČO: 42 174 872, proti žalovaným: 1) Mgr. T. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, 2) Z. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, U., Česká republika, o určenie neexistencie dôvodov vydedenia, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k. -80 zo dňa 1. apríla 2014, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa s a r u š í a vec s a mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že nepreukázal na požadovanom určení o neexistencii dôvodov vydedenia naliehavý právny záujem, ktorý sa vyžaduje podľa § 80 ods. 1 písm. c) O.s.p. Súd rozsudok odôvodnil tým, že žalobca je synom nebohej M. T., nar. XX.XX.XXXX a zomrelej XX.XX.XXXX. Z dôvodu novoobjaveného majetku po poručiteľke M. Y., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, ktorá bola starou matkou M. T., bol Ministerstvom financií SR dňa 24.09.2008 podaný návrh na dodatočné prejednanie dedičstva na Okresnom súde Galanta sp. zn. . Ako dedičia prichádzajú do úvahy nebohá J. N. a nebohá M. U. a po nej nebohá M. T., právom nej J. T., žalobca, nebohá F. U., právom nej žalované 1) a 2). Vykonaním úkonov v dedičskom konaní bol poverený notár JUDr. Fedor Klimo. Na pojednávaní dňa 20.04.2010 žalovaná 1) uviedla, že poručiteľkina dcéra M. U. pravdepodobne zanechala jednostranný právny úkon pre prípad smrti, ktorý mal byť uložený u notára JUDr. Ota Sabola v Galante. Následne sa zistilo, že nebohá M. U. zanechala závet a listinu o vydedení zo dňa 15.05.1998, ktoré neboli spísané vlastnou rukou poručiteľky ale inou osobou písacím strojom. V uvedenej listine poručiteľka žalobcu vydedila podľa § 469 a ods. 1 písm. b) z dôvodu, že žalobca počas jej života o ňu ako potomok neprejavoval žiadny záujem. S týmto tvrdením sa žalobca nestotožňuje, v roku 1996 žalobca podal na Mestský súd v Brne žalobu o neplatnosť listiny o vydedení s tým, že dôvody, pre ktoré ho mala vydediť jeho adoptívna nebohá matka M. T., neboli dané. Rozsudkom Krajského súdu v Brne sp. zn. bolo rozhodnuté, že žalobca je dedičom po nebohej M. T.. Žalobca prejavoval záujem ako o svoju matku tak ani o nebohú starú matku M. U.. Táto však až do smrti svojej dcéry M. T. väčšinu času bývala s ňou v spoločnej domácnosti. Pár krát sa pokúsil navštíviť svoju starú matku, avšak do bytu ho nevpustili. K narušeniu vzťahov došlo v roku 1995 kedy sa M. U. presťahovala do E. do svojho bytu. Žalobca po odsťahovaní zo spoločnej domácnosti začal trpieť vážnou chorobou a bol viackrát hospitalizovaný. M. U. za ním nevycestovala a neprišla ho navštíviť. V roku 1999 M. U. začala bývať v zariadení Y., a to až do svojej smrti v roku XXXX. Počas tohto obdobia ju žalobca so svojou druhou manželkou niekoľkokrát navštívil a to aj v nemocnici, na ktorej návšteve stretli žalovanú 1) s jej synom H.. V apríli 2004 bol žalobca na návšteve u M. U., ktorá ho navádzala, aby sa so žalovanou 1) zmierili. Naposledy ju navštívil v máji 2004, kedy už tušil, že stará matka zomrie, pre tento prípad nechal na seba telefonický kontakt. Opätovne sa telefonicky informoval na zdravotný stav M. U. v júni 2004, kedy mu povedali, že XX.X.XXXX jeho stará matka zomrela. V októbri 2004 vycestoval do

Galanty na notársky úrad JUDr. Janky Plachej, kde sa informoval o dedičskom konaní po nebohej starej matke. Konajúci notár mu oznámil, že syn žalovanej 1) H. U. žalobcu ako dediča nenahlásil, pričom v samotnej zápisnici je skonštatované, že poručiteľka zomrela ako vdova a žiaden závet nezanechala. Z uvedeného vyplýva, že v čase spísania listiny o vydedení neexistovali dôvody na vydedenie žalobcu. Z právneho hľadiska poukázal na judikát NS SR č. 23/1998, podľa, ktorého je nutné zisťovať, či potomok poručiteľa mal reálnu možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejaviť, t. j. či poručiteľ mal sám záujem sa s dieťaťom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy. Naliehavý právny záujem je daný vnútornou a osobnou potrebou žalobcu, pretože tieto právne úkony osobne pociťuje ako krivdu. Rovnako má aj materiálny záujem na určení neplatnosti závetu a listiny o vydedení vzhľadom na to, že v prípade, ak by súd vyslovil, že dôvody vydedenia neexistujú resp. by vyslovil neplatnosť listiny, zmenilo by sa jeho právne postavenie, nakoľko by prichádzalo do úvahy, že by bol v dedičskom konaní ďalším dedičom. Od roku 2002 až do roku 2004 poručiteľka existenciu závetu a listiny nikdy nespomenula. Táto nebola predložená ani v rámci dedičského konania po nebohej poručiteľke. Bola predložená žalovanou 1) až v rámci dedičského konania po matke poručiteľky M. Y. a práve z tohto dôvodu si žalobca myslí, že tento závet je falošný, a to napriek tomu, že v konaní na Okresnom súde Galanta spisová značka bolo súdom rozhodnuté opačne. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje žalobcu. Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie, rozsudok NS SR zo 06.12.2012, sp. zn. .) Súd naliehavý právny záujem na žiadanom určení zisťuje z vyjadrení navrhovateľa a z jeho celkového postavenia k právnemu vzťahu, ktorého určenia sa domáha. V praxi súdov sa bežne akceptuje názor, že naliehavý právny záujem existuje najmä vtedy, ak by bez tohto určenia bolo právo navrhovateľa ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti určovacej žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Predmetom tohto konania je určenie, že dôvody vydedenia žalobcu jeho starou matkou M. U., zomrelou dňa XX.XX.XXXX, uvedené v závete a listine o vydedení zo dňa 15.05.1998, nie sú dané. Formálne i obsahovo ide teda o určovaciu žalobu. Podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p. jedným zo základných predpokladov pre úspešnosť žalobcu v konaní o určenie, či tu právo je alebo nie je, je preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Naliehavý právny záujem predstavuje špecifickú právnu kategóriu, ktorej hlavným účelom je v súvislosti s určovacou žalobou zdôvodniť predovšetkým jej opodstatnenosť a teda predpoklad pre zaoberanie sa a vykonávanie dokazovania vo veci samej. Z vyššie uvedeného výkladu je zrejmé, že naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak petitom žiadané určenie má rozhodujúci dosah na právne postavenie žalobcu v prípade jeho úspešnosti v danom určovacom konaní. Žalobca odôvodnil existenciu naliehavého právneho záujmu v tejto súvislosti existenciou konania o novoobjavenom dedičstve po neb. M. Y., vedenom na Okresnom súde v Galante pod sp. zn. , v súčasnosti prerušenom do právoplatného skončenia tohto konania, kde by v prípade úspešnosti v tomto konaní dosiahol postavenie dediča poručiteľky, a to ako potomok neb. dcéry poručiteľky M. U. a jej dcéry M. T. (vydedenie matkou žalobcu M. T. bolo právoplatne vyhlásené sa neplatné rozsudkom Krajského súdu v Brne sp. zn. ). Súd mal preukázané, že predmetné konanie a jeho výsledok priamo ovplyvní procesné postavenie žalobcu v konaní vedenom na OS Galanta pod sp. zn. a teda že uvedené konanie nie je konaním samoúčelným, bez praktického dosahu na práva a povinnosti žalobcu. Ďalším aspektom existencie naliehavého právneho záujmu je však, ako to vyplýva z gramatického významu slova „naliehavý“, aj časový aspekt. Naliehavý právny záujem treba posudzovať v širšom kontexte, s prihliadnutím na všetky rozhodujúce skutočnosti súvisiace s určovacím konaním. V konaní bolo preukázané, že napriek tomu, že napadnutý závet a listina o vydedení bola vyhotovená 15.05.1998, žalobca sa o nej dozvedel až v rámci dedičského konania , a to najneskôr v roku 2010 (vyjadrenie žalobcu, spis OS Galanta sp. zn. ). Napriek uvedenej skutočnosti predmetné konanie inicioval až podaním návrhu na začatie konania 01.10.2013, t.j. minimálne tri roky po tom, ako sa o existencii a obsahu napadnutej listiny dozvedel. Naliehavosť jeho záujmu na určení, že dôvody vydedenia nie súd dané, teda v tomto svetle neobstoja. Žalobca najskôr inicioval konanie o určenie (formálnej) neplatnosti závetu a listiny o vydedení na OS Galanta, sp. zn. a až v čase, keď uvedené konanie právoplatne prehral, inicioval toto konanie ako ďalšiu z možností, ako sa dostať do postavenia dediča v konaní sp. zn. . Dôvody uvedené v návrhu na začatie tohto

konania nesporne existovali už v roku 2010. Žalobcovi za predpokladu, že jeho záujem na určení je skutočne naliehavý, nič nebránilo v tom, aby obe konania, t.j. toto konanie ako aj konanie vedené pod sp. zn. inicioval paralelne. Žalobca však takýto postup nezvolil, pričom podľa názoru súdu uvedeným konaním dlhodobo bezdôvodne obmedzuje práva a povinnosti tretích osôb (nesporných dedičov po poručiteľke v konaní o novoobjavenom dedičstve), ktoré konanie je v rozpore s dobrými mravmi. Časový aspekt v priamej súvislosti s konkrétnym predmetom konania má i ďalší rozmer, a to predovšetkým v slabnúcej možnosti jednoznačne vyhodnotiť predovšetkým skutkový (následne aj s ním spojený právny) stav veci, nakoľko s odstupom času sa v danom konkrétnom prípade výrazne znižuje možnosť reálne vyhodnotiť, či dôvody vydedenia boli alebo neboli dané vzhľadom na dôkazy prichádzajúce do úvahy ako rozhodujúce v predmetnom spore. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd existenciu danosti naliehavého právneho záujmu na určovacom sporovom konaní za preukázanú nemal, na základe čoho návrh v plnom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaným 1) a 2) v konaní trovy nevznikli, súd im ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu. Žalobca sa v konaní vedenom na Okresnom súde Galanta sp. zn. domáhal určenia neplatnosti listiny o vydedení a závetu (ďalej len pôvodné konanie). Pôvodné konanie bolo iniciované z dôvodu, že jedna z prítomných svedkýň (X.), ktorá bola zároveň svedkyňou alografného závetu po zosnulej M. U., sa na prejednaní dedičstva u príslušného notára vyjadrila, že pri podpisovaní neboli prítomné obe svedkyne súčasne, teda ani druhá svedkyňa (E.). Táto skutočnosť vyvolala u žalobcu podozrenie, že listina o vydedení, ktorá bola zároveň aj závetom nemá zákonom predpokladanú formu, teda napadol súdnou cestou formálny nedostatok závetu určovacou žalobou. V súdnom konaní bol však žalobca neúspešný z jediného dôvodu, že uvedená svedkyňa zmenila svoje vyjadrenie v prospech žalovaných ešte počas prejednávania dedičstva u notára, avšak nedôveryhodným spôsobom. Žaloba žalobcu v pôvodnom konaní bola rozsudkom Okresného súdu Galanta zamietnutá a tento rozsudok bol potvrdený odvolacím súdom. Možno teda konštatovať, že pôvodné konanie bolo iniciované dôvodne, pre dôvodné podozrenie z neplatnosti závetu obsahujúceho listinu o vydedení. Z dôvodu, že notár prejednávajúci dedičstvo po zosnulej M. U. nemohol bez vyriešenia tejto predbežnej otázky ďalej konať, musel dedičské konanie prerušiť. Pôvodné konanie bolo právoplatne skončené dňa 12.08.2013. Po skončení pôvodného konania, v ktorom žalobca napádal formálne nedostatky závetu a listiny o vydedení, podal žalobca dňa 01.10.2013 prostredníctvom svojej pôvodnej právnej zástupkyne žalobu v tomto konaní, v ktorom sa domáha určenia, že dôvody vydedenia navrhovateľa nebohou M. U. uvedené v listine o vydedení zo dňa 15.05.1998 nie sú dané. Okresný súd Galanta žalobu prejednal, dokazovanie však smeroval výlučne k preukazovaniu naliehavého právneho záujmu a nie k dôvodom podanej žaloby. Je nutné poukázať najmä na skutočnosť, že v dedičskom konaní závet a listina o vydedení vyšla najavo až 05.05.2010 po jej založení do dedičského spisu. Dedičské konanie bolo v roku 2008 iniciované ako dedičské konanie o prejednaní novoobjaveného dedičstva, pričom v pôvodnom dedičskom konaní nemal existovať žiaden majetok, ktorý by bol predmetom dedenia (žalobca sa nevzdal dedičstva a v danom čase nebol predložený žiaden závet, ani listina o vydedení. O existencii tohto závetu, ktorý obsahoval aj listinu o vydedení sa dozvedel žalobca 26.07.2010. Notár ani neskôr po zmene výpovede svedkyne alografného závetu nepoučil žalobcu ako účastníka konania, že by mal podať žalobu o určenie, že nie sú dané dôvody vydedenia, spis nepostúpil súdu na rozhodnutie o dedičstve a taktiež žalobcovi nebola stanovená ani žiadna lehota na podanie žaloby o určenie, že nie sú dané dôvody vydedenia. Odvolanie podal žalobca podľa § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p. z dôvodu, že súd nedostatočne zistil skutkový stav, nevykonal navrhované dôkazy, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zákon nespomína lehotu, v akej sa má účastník konania domáhať svojho práva pri určovacej žalobe. Naliehavý právny záujem je nutné vykladať ako záujem účastníka súdneho konania na rozhodnutie v spornej veci súdnou cestou, pričom je nemožné, prípadne neexistuje iný spôsob riešenia takejto spornej otázky. Nemožno viazať domáhanie sa svojich práv výlučne iba na plynutie času, pričom v danom prípade sa nejednalo o márne uplynutie času, ale o účelné spochybňovanie platnosti závetu a listiny o vydedení. Každý dedič má právo dediť po svojich rodičoch, ich rodičoch, prípadne po iných poručiteľoch, ak sú nato dané podmienky. V tomto prípade bol podľa žalobcu závet a listina o vydedení použité v rozpore s dobrými mravmi až po zistení, že predsa len existuje majetok po nebohej M. U., teda až v konaní o novoobjavenom dedičstve. V pôvodnom dedičskom konaní predložené neboli, teda správanie žalovaných možno vyhodnotiť ako účelové. Žalobca z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie malo zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, rozsudok súdu prvého stupňa nie je správny, preto ho bolo potrebné zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Predmetom tohto konania je návrh žalobcu, ktorým sa domáha voči žalovaným 1) a 2) určenia, že dôvody vydedenia žalobcu nebohou M. U. zomrelou XX.XX.XXXX, uvedené v listine o vydedení zo dňa 15.05.1998, ktorá je súčasťou závetu nie sú dané. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že v dedičskom konaní o novoobjavenom dedičstve po zomrelej poručiteľke (prastarej matke M. Y.) vedenom na Okresnom súde Galanta sp. zn. bola žalovanou 1) predložená listina o vydedení žalobcu zo dňa 15.05.1998, napísaná starou matkou žalobcu M. U.. Žalobca však s obsahom listiny nesúhlasí, podľa jeho názoru neboli dané dôvody na jeho vydedenie starou matkou a trvá na tom, aby sa s ním konalo ako dedičom (účastníkom konania) v konaní o prejednanie novoobjaveného dedičstva po poručiteľke M. Y.. Konanie v dedičskej veci sp. zn. je prerušené do skončenia konania vo veci samej.

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrh žalobcu zamietol s odôvodnením, že nepreukázal naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe. Na jednej strane súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku skonštatoval, že mal preukázané, že toto konanie a jeho výsledok priamo ovplyvní procesné postavenie žalobcu v konaní vedenom na OS Galanta pod sp. zn. , a teda, že uvedené konanie nie je konaním samoúčelným, bez praktického dosahu na práva a povinnosti žalobcu, ale na druhej strane uzavrel, že žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem na žiadanom určení, z hľadiska širšieho, časového aspektu. V konaní bolo preukázané, že napadnutý závet a listina o vydedení bola vyhotovená 15.05.1998, žalobca sa o nej dozvedel v rámci dedičského konania , a to najneskôr v roku 2010. Napriek tomu konanie inicioval až podaním žaloby 01.10.2013, t.j. minimálne tri roky po tom, ako sa o existencii a obsahu napadnutej listiny dozvedel. Naliehavosť jeho záujmu na určení, že dôvody vydedenia nie súd dané, teda v tomto svetle neobstoja. Žalobca najskôr inicioval konanie o určenie (formálnej) neplatnosti závetu a listiny o vydedení na OS Galanta, sp. zn. a až v čase, keď uvedené konanie právoplatne prehral, inicioval toto konanie ako ďalšiu z možností, ako sa dostať do postavenia dediča v konaní sp. zn. . Dôvody uvedené v návrhu na začatie tohto konania nesporne existovali už v roku 2010. Žalobcovi za predpokladu, že jeho záujem na určení je skutočne naliehavý, nič nebránilo v tom, aby obe konania, t.j. toto konanie ako aj konanie vedené pod sp. zn. inicioval paralelne. Žalobca však takýto postup nezvolil, pričom podľa názoru súdu uvedeným konaním dlhodobo bezdôvodne obmedzuje práva a povinnosti tretích osôb (nesporných dedičov po poručiteľke v konaní o novoobjavenom dedičstve), ktoré konanie je v rozpore s dobrými mravmi. Časový aspekt má i ďalší rozmer, a to predovšetkým v slabnúcej možnosti jednoznačne vyhodnotiť predovšetkým skutkový (následne aj s ním spojený právny) stav veci, nakoľko s odstupom času sa v danom konkrétnom prípade výrazne znižuje možnosť reálne vyhodnotiť, či dôvody vydedenia boli alebo neboli dané vzhľadom na dôkazy prichádzajúce do úvahy ako rozhodujúce v predmetnom spore.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným odvolacou argumentáciou žalobcu, s poukazom na dôvody zamietnutia návrhu prvostupňovým súdom, bolo posúdiť správnosť záverov súdu prvého stupňa o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu v spore.

Podľa § 175k ods. 1, 2 O.s.p. ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča.

V dedičskom konaní ak niekto o sebe tvrdí, že je dedičom a popiera, že by mohol byť vydedený, vzniká spor o dedičské právo. Tvrdené dedičské práva viacerých osôb v takomto prípade vedľa seba nemôžu obstáť. Pretože účastníctvo v dedičskom konaní odráža hmotné dedičské právo, nie je možné uvedený spor riešiť v uznesení o dedičstve. Spor o dedičské právo má vplyv tiež na to, kto má byť považovaný za účastníka dedičského konania. Ak sa súdnemu komisárovi (súdu) nepodarí uvedený spor vyriešiť dohodu a skutočnosti rozhodné pre posúdenie dedičského práva zostanú aj po pokuse

o odstránenie sporu medzi účastníkmi rozporné, vydá súdny komisár (súd) uznesenie, ktorým odkáže toho z účastníkov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Vo výroku uznesenia podľa § 175k ods. 2 musí byť uvedený účastník, ktorého súd odkazuje na podanie žaloby, ostatní účastníci budú (podľa okolností každého prípadu) v spore začatom touto žalobou označení na strane žalovaných. Výrok uznesenia musí ďalej obsahovať údaj o tom, akú žalobu má odkázaný účastník žalobu podať. Vzhľadom k tomu, že § 175k ods. 2 umožňuje dedičovi, aby žalobou uplatnil svoje dedičské právo, zodpovedá tomuto ustanoveniu, v závislosti na konkrétnej situácii, žalobný petit buď na určení, že žalobca je dedičom po poručiteľovi, alebo že žalovaný (niektorý zo žalovaných) nie je dedičom po poručiteľovi. Sporné skutočnosti, alebo právne otázky, ktoré sú pre takéto určenie významné (že závet alebo listina o vydedení je neplatná, že je tu dôvod k dedičskej nespôsobilosti, či existujú dôvody vydedenia), predstavujú len posúdenie predbežnej otázky, ktorá sa neuvádza vo výroku, ale len v odôvodnení uznesenia.

Žaloba podaná účastníkom konania o dedičstve na základe odkazu, urobeného súdom v konaní o dedičstve podľa ustanovenia § 175k ods. 2 O.s.p., nie je žalobou o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p.; naliehavý právny záujem na určenie právneho vzťahu z dedičského práva, z ktorého vyplýva, s kým bude naďalej konané ako s účastníkom konania o dedičstve, preto nie je potrebné tvrdiť a ani preukazovať. Uvedené však platí len vtedy, ak zodpovedá žaloba požiadavkám ustanovenia § 175k ods. 2 O.s.p. na to, akého práva sa odkázaný účastník dedičského konania má žalobou domáhať. Ak požaduje žalobca niečo iné, môže byť žalobe o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, vyhovené, len ak bude preukázaný naliehavý právny záujem na požadovanom určení (80 písm. c) O.s.p.).

Uznesenie, ktorým súd v konaní o dedičstve odkáže toho z účastníkov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou, nemusí vždy zodpovedať všetkým požiadavkám ustanovenia § 175k ods. 2 O.s.p. V takomto prípade, ako vyvodila už ustálená judikatúra súdov (porov. napr. rozsudok NS ČR zo dňa 28.04.2005 sp. zn. , ktorý bol uverejnený pod č. 12 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, roč. 2006) je súd, ktorý o žalobe rozhoduje, vždy povinný poučiť žalobcu o náležitostiach žaloby tak, aby vyhovovala požiadavkám ustanovenia § 175k ods. 2 O.s.p.

V prejednávanej veci je nesporné, že sa vedie dedičské konanie o novoobjavenom dedičstve po M. Y., zomrelej XX.XX.XXXX, prastarej matke žalobcu, sp. zn. , jej právnymi nástupkyňami boli jej už nebohé dcéry J. N. a M. U., zomrela XX.XX.XXXX. M. U. zanechala závet a listinu o vydedení žalobcu zo dňa 15.05.1998, ktorá bráni žalobcovi v tom, aby sa s ním konalo ako dedičom v dedičskom konaní po M. Y.. M. U. mala dcéru M. T., ktorá zomrela XX.XX.XXXX. M. T. (matka žalobcu) rovnako vydedila žalobcu, ale žalobca bol úspešný v konaní o určenie, že je dedičom po svojej matke, M. T., vedenom na Mestskom súde v Brne č.k. . Dedičmi po M. T. bol žalobca a F. U., ktorá však zomrela a jej právnymi nástupkyňami sú žalované 1) a 2). Prichádza potom do úvahy, že dedičom po M. Y. by mohol byť okrem žalovaných 1) a 2) aj žalobca. Byť dedičom po menovanej mu však doposiaľ bráni závet a listina o vydedení zo dňa 15.05.1998 spísaná M. U.. Z obsahu spisu vyplýva, že konanie o novoobjavenom dedičstve sp. zn. je prerušené, nie je však zrejmé do skončenia akého konania (dedičský spis nie je pripojený) a žalobca namieta v odvolaní, že nebol poučený súdom, akú žalobu mal podať. Súd prvého stupňa sa v rozsudku nezmieňuje o tom, či zisťoval, či si súdny komisár (súd) v dedičskom konaní splnil svoju povinnosť a vydal uznesenie tak, ako je hore uvedené, podľa § 175k O.s.p. Ak ide o právo žalobcu vyplývajúce mu z ust. § 175k O.s.p. podať žalobu o určenie, že je dedičom po M. Y., na podanie takejto žaloby nemusí mať naliehavý právny záujem a súd ho ani neskúma (tak ako je vyššie uvedené), pretože podanie takejto žaloby vyplýva priamo zo zákona. Ak ide o žalobu, ktorá nespĺňa požiadavky vymedzené § 175k ods. 2 O.s.p., žalobca musí mať na žiadanom určení naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c) O.s.p. Ak ide o takúto žalobu v prejednávanej veci, je možné uzavrieť, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení, že dôvody vydedenia neexistujú, pretože v prípade, ak súd žalobe vyhovie, zmení sa jeho právne postavenie v tom, že sa stane dedičom po M. Y.. Byť dedičom po menovanej mu doposiaľ bráni listina o vydedení zo dňa 15.05.1998. V situácii, keď prichádza do úvahy, že súdny komisár (súd) nevydal uznesenie v súlade s § 175k ods. 2 O.s.p. (súd v tomto konaní nepoučil žalobcu o jeho právach tak, ako bolo vyššie uvedené) a na podanie žaloby o určenie, že osoba je dedičom po právnom predchodcovi nie je v zákone stanovená lehota, časové hľadisko (ako to vyhodnotil súd prvého stupňa neobstojí) nemôže byť dôvodom pre zamietnutie žaloby. Dôvodom pre zamietnutie žaloby v prejednávanej veci tiež nemohol

byť výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, z dôvodu, že žalobca sa v konaní domáha len takého práva, ktoré mu zákon priznáva. Výkon práva v súlade s hmotným právom nie je možné považovať za uplatnený v rozpore s dobrými mravmi. Neobstojí ani záver súdu o tom, že s odstupom času sa znižuje možnosť reálne hodnotiť, či dôvody vydedenia boli, alebo neboli dané. Je na účastníkoch konania, aby svoje tvrdenia preukázali relevantnými dôkazmi. Prichádza do úvahy, že s odstupom času sa znižuje možnosť predkladať a navrhovať vykonanie dôkazov a účastník sa môže dostať do dôkaznej tiesne, čo však nemôže mať vplyv na hodnotenie dôkazov súdom.

Zamietnutie žaloby len z dôvodu, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na žiadanom určení, čo z hore uvedených dôvodov po právnej stránke neobstojí, bolo dôvodom zrušenia rozsudku podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., pretože súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a na vrátenie veci súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 2 O.s.p.

Povinnosťou súdu bude pokračovať v konaní. Bude potrebné zisťovať, ako skončili dedičské konania po M. Y., M. U. a M. T. v tom smere, kto bol dedičom po uvedených poručiteľkách. Tiež bude potrebné zistiť stanovisko súdneho komisára (súdu), z akého dôvodu nebolo vydané uznesenie podľa § 175k ods. 2 O.s.p., resp. či nebude vydané, aby súd mohol ustáliť, o akú žalobu ide a či je potrebné zisťovať naliehavý právny záujem na žiadanom určení. Žaloba podaná v zmysle § 175k ods. 2 O.s.p. nie je určovacou žalobou v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. ale je žalobou na určenie právnej skutočnosti, u ktorej naliehavý právny záujem vyplýva z právneho predpisu. Takáto žaloba nemôže byť zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, avšak iba v tom prípade, ak vo veci bol namieste postup podľa citovaného ustanovenia. Súdna prax napríklad ustálila, že pri dodatočnom prejednaní novoobjaveného dedičstva súd nemôže znova zisťovať okruh účastníkov, ani postupovať podľa § 175k ods. 2 O.s.p., preto žalobca v takomto prípade nemôže mať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Jeho právne postavenie bez toho určenia nebude neisté (porovnaj rozsudok NS SR z 29.9.2008 ). Ak súd z dedičských spisov zistí, že nebol ustálený okruh dedičov, napr. preto, že konanie bol zastavené pre nemajetnosť, dospeje k záveru, že nejde o žalobu podanú v súlade s § 175k ods. 2 O.s.p. a žalobca má naliehavý právny záujem na žiadanom určení, pretože v prípade, ak súd žalobe vyhovie, bude dedičom po poručiteľke M. Y., bude následne pokračovať v konaní vykonávaním dôkazov smerujúcich k posúdeniu žaloby vo veci samej, t.j. k záveru, či existovali, resp. neexistovali dôvody pre to, aby poručiteľka žalobcu vydedila.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní opätovne rozhodne, v odôvodnení rozsudku uvedie, aké skutočnosti zistil z pripojených dedičských spisov, vykonané dôkazy vyhodnotí podľa § 132 O.s.p., rozhodnutie odôvodní podľa § 157 ods. 2 O.s.p. Súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov konania (vrátane odvolacieho konania, § 224 ods. 3 O.s.p.). Na záver je potrebné uviesť, že rozhodnutie vo veci samej odvolacím súdom (zmenou rozsudku) by za tohto stavu veci v celom rozsahu nahrádzalo prvostupňové rozhodnutie, čím by bolo účastníkom odoprené právo namietať správnosť skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde a tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov odvolacieho súdu. Posúdenie podstaty veci v rámci dvojinštančného súdneho konania je súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti konania bolo možné učiniť zadosť iba zrušujúcim rozhodnutím v uvedenej časti rozsudku súdu prvého stupňa. Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.