Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Er-1310-2016.pdf
PDF · 71.48 KB
Case nature
Subarea
10Er/1310/2016
Uznesenie
Okresný súd Galanta v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: A. F., K.. XX.XX.XXXX, O. G.. S. XXXX/XX, W., proti povinnému: P. F., K.. XX.XX.XXXX, G.. XX.XX.XXXX, K. O. S. XXX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Eva Pálffyová, Exekútorský úrad Šaľa, so sídlom Javorová 7, Šaľa, o vymoženie uloženej povinnosti zaostalého, bežného výživného a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje exekúciu za neprípustnú.
II. Exekúcia sa zastavuje.
III. Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Na návrh oprávneného sa začalo exekučné konanie, v ktorom súd poverením č.k. 10Er/1310/2016-12 zo dňa 04.10.2016 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na uspokojenie pohľadávky oprávneného na zaostalom, bežnom výživnom a trov exekúcie, na základe exekučného titulu, vykonateľného rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 26C/267/2010-36 zo dňa 19.10.2010 a rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 16P/11/2012-24 zo dňa 27.02.2012
2. Dňa 05.08.2022 doručil súdu poverený súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel a exekučné konanie bolo vedené na vymoženie zročného a bežného výživného. Skúmaním podmienok bolo zistené, že povinný zomrel a dedičské konanie bolo vedené na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 28D/241/2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.08.2022. Z predmetného dedičského uznesenia ma súd preukázané, že povinný zomrel dňa 19.12.2021 a jeho dedičkou sa stala oprávnená.
3. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
4. Podľa. § 7 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zaniká.
5. Podľa § 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka, smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník.
6. Podľa § 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka, smrťou veriteľa právo zanikne, ak bolo plnenie obmedzené len na jeho osobu; zanikne aj právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.
7. Podľa § 584 Občianskeho zákonníka, ak akýmkoľvek spôsobom splynie právo s povinnosťou (záväzkom) v jednej osobe, zanikne právo i povinnosť (záväzok), ak zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
10. Základným procesným predpokladom na výkon exekúcie je spôsobilosť účastníkov konania na práva a povinnosti. Keďže povinný zomrel, je zrejmé, že nemá ďalej spôsobilosť byť účastníkom v exekučnom konaní, tak ako to predpokladajú ustanovenia CSP. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú, ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa (povinného) stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky hodnoty nadobudnutého dedičstva. Tie práva, ktoré sa viažu výlučne na osobu dlžníka, prípadne veriteľa, však smrťou jedného z nich zanikajú. Týmto, právom, resp. povinnosťou je aj vyživovacia povinnosť, ktorá zaniká smrťou oprávnenej osoby (právo), resp. smrťou osoby povinnej poskytovať výživné (povinnosť).
11. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti, nakoľko v posudzovanej veci je predmetom vymáhanie výživného, pričom povinný zomrel, zanikla dňom jeho smrti jeho vyživovacia povinnosť voči oprávnenému, pretože táto je z povahy veci osobnou povinnosťou rodiča - povinného. Súd preto v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a na základe toho exekúciu zastavil.
12. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
13. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
14. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
15. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
16. Súdny exekútor si podaním zo dňa 02.08.2022, doručeným súdu dňa 05.08.2022 vyčíslil trovy exekúcie vo výške 182,- Eur, pozostávajúce z odmeny vo výške 152,- Eur a k tomu prislúchajúce DPH 20 % vo výške 30,- Eur.
17. Na náhradu trov exekúcie by mal byť podľa ust. 203 ods. 2 poslednej vety Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 zaviazaný súd v prípade, ak by bol povinný zomrel ako nemajetný. V danom prípade povinný zomrel ako majetný a zároveň sa jeho dedičom stal oprávnený. Súd tiež nemôže na náhradu trov exekúcie podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 zaviazať ani oprávneného, nakoľko tento nezavinil zastavenie exekúcie. Vzhľadom na vyššie uvedené súd nemá komu uložiť povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, preto rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Súd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 351/07-11, v ktorom sa okrem iného uvádza: „navyše ústavný súd konštatuje, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko,
ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstatne monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. Novembra 1983, séria A č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v citovanom prípade advokáta), kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie“.
18. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti I a II. výroku tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí byť na ňom uvedená spisová značka konania. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho podal.
Proti III. výroku tohto uznesenia nie je možné podať odvolanie.