Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-400-2015.pdf
PDF · 97.29 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-10C/400/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Martinusovou, v právnej veci navrhovateľa: AB 1 B. V., so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, 1077XX, Holandské kráľovstvo, registračné číslo: 560 07 043, zastúpený Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Trenčín, Piaristická 25, proti odporcovi: Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. X, XXX XX S., o zaplatenie 4 223,65 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 4 182,65 EUR, ročný úrok z omeškania v sume 39,35 EUR z tejto sumy za obdobie od 04.10.2014 do 10.12.2014, ďalej úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4 182,65 EUR od 11.12.2014 do zaplatenia a trovy konania v sume 253,00 EUR a trovy právneho zastúpenia v sume 381,82 EUR, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným na tunajší súd dňa 18.12.2014 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 4 223,65 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4 223,65 EUR odo dňa 11.12.2014 do zaplatenia, vyčíslený úrok v sume 39,74 EUR a náhrady trov konania titulom nedoplatku zo Zmluvy o úvere zo dňa 10.09.2013, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi bezúčelový úver v sume 4 000 EUR. Odporca porušil platobnú disciplínu v zmysle úverovej zmluvy, na výzvu k zaplateniu dlhu nereagoval.
Odporca sa k veci nevyjadril. Navrhovateľ a jeho právny zástupca svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s postupom súdu podľa § 115a O.s.p. Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením s listinnými dôkazmi a to Zmluvou o úvere zo dňa 10.9.2013, oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 17.9.2014, predžalobnou výzvou zo dňa 27.11.2014, špecifikáciou splátok a úhrad zo zmluvy - splátkovým kalendárom, úverovými zmluvnými podmienkami navrhovateľa, ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav: Na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.09.2013 bol odporcovi ako dlžníkovi poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 4 000 EUR /schválená výška úveru/, ktorý bol splatný v 84 mesačných splátkach vo výške 92,72 EUR. Celkom tak mal zaplatiť navrhovateľovi sumu 7 131,60 EUR (úver + úroky). Odporca z úveru zaplatil sumu 649,04 EUR. Navrhovateľ listom zo dňa 17.09.2014 vyzval odporcu k splateniu celého úveru a vyzval ho na splatenie dlhu do 15 dní od odoslania výzvy. Doručenie výzvy nepreukázal. Dlh odporcu si navrhovateľ uplatňuje v sume 4 223,65 EUR, a tá pozostáva zo sumy istiny 136,79 EUR do času zosplatnenia, zo zosplatnenej istiny v sume 3 698,30 EUR, z úroku z úveru v sume 291,46 EUR, zmluvnej pokuty v sume 17 EUR, z dlžného poistného 32,65 EUR, poplatku za upomienky v sume 5 EUR, 24 EUR a 12 EUR, poplatku za možnosť zmeny splátok v sume 1,50 EUR a poplatok za
možnosť odloženia splátok v sume 4,95 EUR. Ďalej si uplatňuje sumu 39,74 EUR ako úrok z omeškania zo sumy 4 223,65 EUR od 04.10.2014 do 10.12.2014(vyhotovenie návrhu). Po posúdení veci súd zistil, že sa v tomto prípade jedná o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa preto musí použiť spotrebiteľské právo a to z týchto dôvodov: Z obsahu zmluvy vyplýva, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o úvere (§ 2 písm. a/ zák. o spotrebiteľských úveroch, ďalej len ZSÚ), pretože veriteľ - oprávnený je podnikateľom v danom predmete (podľa výpisu z obchodného registra) a považuje sa teda za dodávateľa a odporca je jednoznačne spotrebiteľom, a to v súlade s § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1, 2 ZSÚ, pričom veriteľ dočasne poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo forme odloženej platby, úveru, pôžičky alebo v inej právnej forme (podľa § 2 písm. a/ ZSÚ). Zo samotnej zmluvy je zrejmé, že boli už vopred pripravené dodávateľom - veriteľom pre veľký počet spotrebiteľov - dlžníkov a preto povinný dlžník ani nemohol ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania (§ 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka). Z tohto dôvodu sa na uvedený právny vzťah použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a to konkrétne zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách v § 52 až § 54, t.j. ide o právne normy spotrebiteľského práva. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadne na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obratom, alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 54 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 53 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „ neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľnú podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť sa oboznámiť pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ a odporca ako dlžník uzatvorili dňa 10.09.2013 úverovú zmluvu bol odporcovi ako dlžníkovi poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 4 000 EUR, s
výškou mesačnej splátky 92,72 EUR, ročnou úrokovou sadzbou 18,18 %, hodnotou RPMN od 19,7 % do 20,3 %. Priemernou hodnotou RPMN 18,84 %. Podľa § 1 hlavy 5 Úverových podmienok klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to v stanovených mesačných splátkach. Počet, výška a termín splatnosti jednotlivých splátok sú určené v ÚZ. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, úroky a úhrada za poistenie (ďalej iba „splátka“), ak z údajov v ÚZ nevyplýva inak. Podľa Hlavy 4 § 2 Úverových zmluvných podmienok( ďalej UZP), klient ako dlžník sa zaväzuje spoločnosti platiť úroky od doby poskytnutia úveru až do úplného vrátenia poskytnutého úveru s príslušenstvom. V zmysle hlavy 7 § 3 Úverových podmienok klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie Spoločnosti v prípade že: a) sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, b) uviedol v návrhu nepravdivé údaje, c) porušil niektorú z ďalších povinností vyplývajúcich z ÚZ, d) bolo začaté exekučné, konkurzné alebo vyrovnacie konanie alebo iné konanie na majetok klienta. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. V zmysle § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Ako vyplýva z § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy ( ďalej len ,, zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. V zmysle § 2 ods. 1. písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. V zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Súd skúmal odôvodnenosť jednotlivých nárokov z ktorých sa žalovaná suma skladá a to s poukazom na ustanovenie § 5b zák. č. 270/2001 Zb., podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Toto novelizované znenie § 5b ustanovuje povinnosť ex offo postupu orgánov dozoru a orgánov posudzujúcich nároky zo spotrebiteľskej zmluvy skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva predávajúceho voči spotrebiteľovi.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Ďalej súd zistil, že podľa Úverových podmienok sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka ako aj Občianskeho zákonníka, ide však o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca navrhovateľa (ďalej len navrhovateľ) ako dodávateľ a odporca ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Úverových podmienok bol daný navrhovateľom bez možnosti odporcu privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa výhodnejšie.
Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že k zosplatneniu úveru a teda k strate výhody splátok došlo u odporcu odoslaním listu navrhovateľa o zosplatnení úveru. List bol doručovaný odporcovi avšak z predloženého podacieho hárku nie je zrejmý dátum odoslania výzvy. Doručenie listu odporcovi navrhovateľ nepreukázal. Napriek tomu odporca stratil výhodu splátok a podľa vyššie citovanej Hlavy 7 § 3 ÚZP a bol povinný celý čerpaný úver splatiť do 15 dní počítaných od dňa odoslania listu o predčasnej splatnosti úveru dňa 04.10.2014. Z uvedeného vyplýva, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi všetky nesplatené splátky. Odporca zaplatil sumu 649,04 EUR, teda 7 splátok.
Čerpaným úverom bola suma 4 000 EUR ako to vyplýva z bodu 37 úverovej zmluvy, a teda pri predčasnom zosplatnení úveru je klient (v danom prípade odporca) povinný splatiť iba istinu, nie však aj úrok z tejto istiny.
Súd sa zaoberal jednotlivými nárokmi, ktoré tvoria žalovanú sumu. Pokiaľ ide o výšku dohodnutého úroku z úveru, jeho sadzba v danom prípade predstavovala 18,18 % ročne (bod 41. zmluvy). Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 5 rokov v septembri 2013 činil úrok 14,27 % p.a. Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi v danom prípade neprevyšuje výrazne a v rozpore s dobrými mravmi mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami.
Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009).
Súd preto zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 4 182,65 EUR, ktorá pozostáva zo sumy istiny 136,79 EUR do času zosplatnenia, zo zosplatnenej istiny v sume 3 698,30 EUR, z úroku z úveru v sume 291,46 EUR, zmluvnej pokuty v sume 17 EUR, z dlžného poistného 32,65 EUR, poplatku za možnosť zmeny splátok v sume 1,50 EUR a poplatok za možnosť odloženia splátok v sume 4,95 EUR.
Súd navrhovateľovi priznal zmluvnú pokutu v sume 17 EUR ako zmluvné dojednanie pre prípad porušenia povinností vyplývajúcich z Hlavy 18 bod 2, ktoré nie je v rozpore s dobrými mravmi. Celkom tak zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 4 182,65 EUR.
Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku na poplatky za upomienky v sume 41 EUR, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku tejto časti pohľadávky, ktorú si uplatňuje, preto súd v tejto časti návrh v tejto časti zamietol a zamietol aj požadovaný úrok z omeškania vymáhaných a súdom zamietnutých poplatkov za upomienky. Navrhovateľ vyčíslil úrok z omeškania celkom v sume 39,74 EUR ako úrok z omeškania zo sumy 4 223,65 EUR od 04.10.2014 do 10.12.2014 (vyhotovenie
návrhu), od ktorej súd odrátal úroky z omeškania za uplatňované upomienky v sume 0,11 EUR, 0,23 EUR a 0,06 EUR. Preto súd priznal len úrok z omeškania v sume 39,35 EUR.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka - Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku z úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Nakoľko odporca sa dostal do omeškania so zaplatením sumy 4 182,65 EUR. a navrhovateľ požaduje úrok z omeškania od 11.12.2014, súd mu tento úrok z omeškania priznal tak, ako je vo výroku rozsudku uvedené.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. Trovy konania úspešného navrhovateľa pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh z priznanej sumy, v sume 253 EUR a trov právneho zastúpenia v sume 381,82 EUR. Advokát poskytol 2 úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd v sadzbe 151,05 EUR za úkon z priznanej sumy, 2x režijný paušál á 8,04 +20 % DPH (vyhl. č. 655/2004 Z. z. v plat.znení). Trovy konania predstavujú celkom 381,82 EUR, ktoré podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je odporca povinný zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa. Navrhovateľ mal neúspech v nepatrnej časti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach, na tunajšom súde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: § v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, § konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, § súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, § súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/ § musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované: § musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je nevyhnutné odôvodniť dôvodmi uvedenými v ust. § 205 ods. 2 OSP.
Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh a to pod následkom zastavenia konania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.