Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Cob-82-2020.pdf
PDF · 121.22 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/82/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Renáty Šiškovej v právnej veci žalobcu: TERRASTROJ spol. s r.o., Vlčie hrdlo 90/A, 821 07 Bratislava, IČO: 00 643 581, zastúpeného Advokátska kancelária VIS LEGIS s. r. o., Panenská 7, 811 03 Bratislava, IČO: 47 728 949 proti žalovanému: EUBIRAC a.s., Podunajská 23, 821 06 Bratislava, IČO: 35 683 066, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 876 o zaplatenie istiny 4.211,11 eura s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 58Cb/177/2019-132 zo dňa 4.2.2020 takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 58Cb/177/2019-132 zo dňa 4.2.2020 p o t v r d z u j e .
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava II ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.211,11 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 2.691,71 eura od 10.7.2018 do zaplatenia a zo sumy 1.519,40 eura od 14.7.2018 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur; výrokom II. rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to s poukazom na ustanovenia § 15 ods. 1, ods. 2, § 16, § 536 ods. 1, ods. 2, § 537 ods. 1, ods. 2, § 539 ods. 3, § 541, § 546 ods. 1, § 554 ods. 1 veta prvá, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1, § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, § 255 ods. 1, ods. 2, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobou doručenou na Okresný súd Banská Bystrica dňa 30.7.2019 sa žalobca voči žalovanému domáhal v rámci upomínacieho konania zaplatenia sumy 4.211,11 eura s príslušenstvom, pričom žalobu odôvodnil obchodno-záväzkovým vzťahom, na základe ktorého žalobcovi vznikol záväzok dodať žalovanému tovar a poskytnúť služby spočívajúce vo vykonaní servisných prác a žalovanému vznikol záväzok uhradiť žalobcovi dohodnutú cenu. Žalobca vystavil a riadne doručil žalovanému faktúry, ktorými žalovanému fakturoval cenu za dodaný tovar a poskytnuté služby, ktoré neboli žalovaným vrátené ani spochybnené. Splnenie záväzku žalobcu voči žalovanému vyplýva z protokolov o vykonaní servisných prác, ktoré obsahujú dodaný tovar, ktorý bol pri servisných prácach použitý a ktoré sú podpísané žalovaným, ktorý však doposiaľ neuhradil faktúry č. 31-33-180710 a č. 31-33-180774. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu namietal, že si
u žalobcu neobjednal žiadnu službu alebo tovar, nedošlo k uzatvoreniu žiadnej zmluvy, poprel dodanie fakturovaných služieb, nakoľko žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal ich dodanie s tým, že priložené dokumenty žalobcu absolútne nepreukazujú vykonanie fakturovaných prác a navyše na nich absentuje akýkoľvek podpis oprávnenej osoby, ktorá môže konať za žalovaného.
3. Žalobca vo vyjadrení k odporu poprel pravdivosť tvrdení žalovaného, nakoľko žalobca fakturovaný tovar riadne dodal a rovnako vykonal servisné práce na stroji JCB 1CX, výrobné číslo 808314, ako aj na stroji JCB 4CX, výrobné číslo 963347, pričom dokladom je dodací list zo dňa 22.6.2018 a výkazy prác zo dňa 12.6.2018 a zo dňa 26.6.2018 potvrdené podpismi zamestnancov žalovaného (p. C. a p. P.), s ktorými žalobca bežne a opakovane v súvislosti s objednávkami žalovaného komunikoval s tým, že žalovaný je dlhodobým zákazníkom žalobcu a uvedení zamestnanci pravidelne zväčša telefonicky objednávali v mene a na účet žalovaného ako svojho zamestnávateľa pravidelný i nepravidelný servis strojov alebo tovar, pričom takéto faktúry boli doteraz zo strany žalovaného vždy uhradené a preto mal žalobca odôvodnene za to, že zamestnanci žalovaného sú na takéto úkony oprávnení. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že servis strojov bol vykonávaný u žalovaného, čo preukazujú podpismi zamestnancov žalovaného potvrdené výkazy prác, v ktorých je uvedený dátum vykonania servisu, čas príjazdu a odchodu z priestorov žalovaného, ako aj meno mechanika, ktorý servis vykonal. Podľa žalobcu je mimoriadne neobvyklé, aby sa bežnými prevádzkovými záležitosťami, akými je napríklad servis konkrétnych strojov a objednávka materiálu k jeho vykonaniu, v akejkoľvek väčšej spoločnosti zaoberal priamo predseda predstavenstva. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že jeho zamestnanci neboli oprávnení k objednávke a k prevzatiu prác a tovaru, musel by preukázať, že žalobca o takejto skutočnosti vedel, čo však podľa žalobcu nie je možné vzhľadom na dobromyseľnosť žalobcu podporenú dlhodobými zvyklosťami. Navyše, žalovaný do podania žaloby nikdy nerozporoval vystavenie faktúr, riadne dodanie tovaru, poskytnutie služieb, ako ani ich prevzatie a odplatu, ale smerom k T.. M. A. (service managerovi žalobcu) rozporoval to, že objednávky neboli podpísané predsedom predstavenstva žalovaného. Súčasne žalobca poukázal na skutočnosť, že žalobou uplatnený nárok žalovaný eviduje vo svojom účtovníctve a faktúry žalobcu uviedol i v kontrolnom výkaze pre daň z pridanej hodnoty, na základe ktorého možno usudzovať, že si žalovaný uplatnil odpočet DPH zo žalobcom uplatňovaného nároku.
4. Žalovaný v následnom vyjadrení uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal medzi stranami zavedenú obchodnú prax a ani žiadnym spôsobom nepreukázal, že uvedené osoby boli zamestnancami, resp. vystupovali ako zamestnanci žalovaného. Pri dodržaní opatrnosti riadneho hospodára si mal žalobca u žalovaného overiť, či sa jedná o jeho zamestnancov a stroje a či sú poverení žalovaným. Preto nie je rozhodujúca subjektívna vedomosť žalobcu, ale objektívne okolnosti prípadu. Skutočnosť, že žalovaný si faktúru zaúčtoval a uviedol v kontrolnom výkaze, podľa žalovaného žiadnym spôsobom nepreukazuje, že fakturované služby boli dodané a že si ich dal u žalobcu vykonať žalovaný. Žalovaný v najbližšej dobe zváži vyhotovenie dodatočného daňového priznania, príp. vyzve žalobcu na dobropis faktúry.
5. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil, že z výkazu práce a jázd zo dňa 12.6.2018 vyplýva, že žalobca vykonal v mieste dodania v Bratislave servis stroja typu JCB 1CX, výrobné číslo 808 314, a to dňa 18.5.2015 a 22.5.2018 s použitím materiálu, pričom ako zákazník bol uvedený p. B. C., ktorý výkaz práce a jázd opatril podpisom. Z ďalšieho výkazu práce a jázd viažuceho sa k totožnému dňu (12.6.2018) vyplýva, že žalobca vykonal u žalovaného v dňoch 21.5.2018, 22.5.2018, 1.6.2018, 5.6.2018 a 11.6.2018 servis stroja typu JCB 1CX, výrobné číslo 808 314 taktiež s použitím materiálu, pričom ako zákazník bol uvedený p. B. C., ktorý výkaz práce a jázd opatril podpisom. Podľa všeobecných ustanovení výkazu práce a jázd tento výkaz slúži ako zúčtovací doklad. Za dodané práce a tovar vystavil žalobca dňa 25.6.2018 žalovanému faktúru č. 31-33-180710 znejúcu na sumu 2.691,71 eura s dátumom splatnosti 9.7.2018.
6. Z dodacieho listu zo dňa 22.6.2018 pre č. objednávky: SKLAD 211 NR súd prvej inštancie zistil, že žalobca dodal žalovanému tovar, pričom ako príjemca je označená osoba p. P. s telefónnym číslo: XXXX XXX XXX, opatrený jeho podpisom. Totožného dňa boli na stroji typu JCB 4CX, výrobné číslo 963 347 vykonané servisné práce s použitím materiálu, pričom miestom dodania bolo mesto Piešťany, objednávateľom bol p. P. s uvedeným telefónnym číslom XXXX XXX XXX. Z výkazu práce a jázd viažuceho sa k dodaciemu listu č. J1-25-061900 vyplýva, že žalobca dňa 22.6.2018 vykonal jazdu z Nitry do Piešťan za účelom opravy vyššie uvedeného stroja, pričom oprava bola vykonaná mechanikom žalobcu p. K.. Výkaz práce a jázd bol za žalovaného opatrený podpisom p. P.. Podľa všeobecných
ustanovení výkazu práce a jázd tento výkaz slúži ako zúčtovací doklad. Za dodané práce a tovar vystavil žalobca dňa 29.6.2018 žalovanému faktúru č. 31-33-180774 znejúcu na sumu 1.519,40 eura s dátumom splatnosti 13.7.2018.
7. Na preukázanie minulej spolupráce so žalovaným žalobca súdu prvej inštancie predložil faktúru č. 31-33-180092 s výkazom práce a jázd podpísaným zamestnancom žalovaného p. P. a s výpisom prijatých platieb. Jedná sa o dodanie tovaru a prác zo dňa 16.1.2018 pre stroj typu JCB 4CX, výrobné číslo 963 347 v mieste dodania Piešťany, vykonané mechanikom žalobcu p. Č.. Faktúra č. 31-33-180092 vystavená dňa 31.1.2018 a znejúca na sumu 1.280,82 eura s dátumom splatnosti 14.2.2018 bola žalovaným uhradená. V nadväznosti na vyššie uvedené súd prvej inštancie ustálil, že postup sporových strán vo výkone servisu strojov je totožný ako pri predmete sporu. Žalobca predložil súdu prvej inštancie písomnú dokumentáciu (faktúry, dodacie listy, výkaz práce a jázd, výpis úhrady faktúr zo strany žalovaného z obdobia od 10.8.2018 do 17.9.2018), z ktorej je možné zistiť, že aj napriek tomu, že tieto sú z neskoršieho obdobia ako dokumentácia viažuca sa k predmetu sporu, žalovaný na základe týchto dokladov (vo svojej podstate totožných ako pri pre predmete sporu, kde za objednávateľa vystupoval p. P.) žalobcovi plnil, pričom žalovaný túto skutočnosť v konaní žiadnym relevantným spôsobom nenapadol (okrem tvrdenia, že ide o faktúry z neskoršieho obdobia a preto sa na spor nevzťahujú).
8. Naproti tomu žalovaný doložil dve objednávky, ktoré boli schválené štatutárom žalovaného v zmysle vyjadrenia žalovaného na pojednávaní konanom dňa 9.1.2020, z ktorých vyplýva, že prvá bola zo dňa 8.8.2019 (správne malo byť uvedené „zo dňa 8.8.2018“ - poznámka odvolacieho súdu) a druhá zo dňa 5.9.2018, z čoho možno podľa súdu prvej inštancie usúdiť, že tvrdenia žalovaného o tom, že každá objednávka musí byť opatrená podpisom štatutára žalovaného, týmito objednávkami preukázané neboli, nakoľko z týchto objednávok a ani zo žiadneho iného dôkazu nevyplýva okamih vzniku takejto náležitosti objednávky s tým, že bolo povinnosťou žalovaného, aby súdu predložil dokument žalovaného, ktorý by o takejto náležitosti objednávky pojednával, čo sa v tomto prípade rozhodne nestalo. Navyše, predložené objednávky sú z neskoršieho obdobia ako dokumentácia viažuca sa k predmetu sporu (žalovaný mal podľa súdu prvej inštancie predložiť dôkazy napríklad spred obdobia výkonu prác tvrdených žalobcom a uplatnených žalobou, čo sa však nestalo).
9. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd prvej inštancie vyvodil záver o dôvodnosti žaloby. Súd prvej inštancie ustálil, že medzi stranami bolo sporné, či žalobca dodal žalovanému ním fakturované služby a tovar ku dňu 12.6.2018 a ku dňu 22.6.2018, za ktoré vystavil žalovanému faktúry č. 31-33-180710 a č. 31-33-180774, avšak nebolo sporné, že zmluvné strany na rovnakom skutkovom základe (obvykle) viedli záväzkový vzťah napríklad dodaním tovaru a služieb ku dňu 16.1.2018, ako i v nasledujúcom období po spornom nároku od 10.8.2018 do 17.9.2018. Z uvedených dôkazov súd prvej inštancie vyvodil, že medzi stranami sporu bola uzavretá ústna zmluva o dielo, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu vykonať pre žalovaného údržbu alebo opravu strojových zariadení žalovaného s použitím materiálu obstaraného žalobcom a záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi odplatu. V zmysle dodacích listov a výkazu práce a jázd je zrejmé, že žalobca vykonal práce objednané žalovaným, čo potvrdzuje i označenie a podpis žalovaného v zastúpení (p. C. a p. P.), pričom žalovaný nepoprel, že by tieto osoby neboli zamestnancami žalovaného a p. P. vystupuje aj pri plnení objednávok minulých či budúcich a zo žiadneho dôkazu predloženého súdu prvej inštancie nevyplýva, že by žalovaný informoval žalobcu o akomkoľvek vnútornom priebehu schvaľovania alebo podpisovania objednávok žalovaného, v nadväznosti na čo súd prvej inštancie konštatoval neunesenie dôkazného bremena žalovaným. Za irelevantné považoval súd prvej inštancie aj tvrdenie žalovaného, že žalobca nepreukázal, že by uvedený zamestnanec mal oprávnenie na vykonanie objednávky, či prijatie plnenia, a to s poukazom na § 15 a § 16 Obchodného zákonníka, nakoľko žalobca vychádzal z praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli v minulosti a ktorá sa praktizovala i v neskoršom období pri objednávkach z obdobia od 10.8.2018 do 17.9.2018. Skutočnosť, že žalobca dodal žalovanému fakturované služby a tovar potvrdzuje podľa súdu prvej inštancie i fakt, že žalovaný nárok uplatnený žalobou eviduje vo svojom účtovníctve, pričom v konaní nevyšlo najavo, že by žalovaný podal opravu daňového priznania. Žalovaný si nárok uplatnený žalobou uviedol i v kontrolnom výkaze dane z pridanej hodnoty (pričom v konaní nevyšlo najavo, že by žalovaný podal opravný kontrolný výkaz), v ktorom sa uvádzajú podrobné údaje o jednotlivých daňových povinnostiach platiteľa dane a o jednotlivých odpočtoch uplatňovaných platiteľom dane za dané zdaňovacie obdobie, pričom tieto sa vykazujú na základe vyhotovených a prijatých faktúr o dodaní tovarov alebo služieb, z ktorých v tuzemsku vznikne platiteľovi dane povinnosť platiť daň a z ktorých platiteľovi dane vznikne právo na odpočítanie dane. Na základe uvedeného súd
prvej inštancie ustálil, že žalovaný síce nárok uplatnený žalobou neuznal, tento nezaplatil, avšak uplatnil si nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty. Tým, že žalovaný riadne a včas nezaplatil žalobcovi odplatu za vykonané dielo, dostal sa v zmysle § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka do omeškania s plnením peňažného dlhu a preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj nárok na zákonný úrok z omeškania vo výške 8% ročne tak, ako si ich žalobca uplatnil v podanej žalobe a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že žalobca mal vo veci úspech v celom rozsahu.
10. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolacím návrhom sa žalovaný domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovaný svoje odvolanie odôvodnil tým, že žalobca svoj nárok preukazoval faktúrami č. 31-33-180774, č. 31-33-180710 a záznamami o oprave, resp. zo servisných prehliadok a jedným dodacím listom. Prevzatie faktúr podľa žalovaného nebolo preukázané. Záznamy, ktoré boli prílohou faktúry, boli ručne vypísané a za žalovaného to mali podpísať osoby „C.“ (12.6.2018 2x) a „P.“ (26.6.2018). Žalovaný namietal, že z predmetných príloh nevyplýva, že sa vzťahujú k predmetným faktúram (nie je na nich vidieť súvisiace čísla). Žalovaný poukázal na povinnosť strán preukázať svoje skutkové tvrdenia s tým, že najmä žalobca musí dostatočne preukázať dôvodnosť žaloby, pričom podľa žalovaného nebolo sporné, že žalovaný či už odporom alebo svojimi ďalšími vyjadreniami skutkovo poprel dodanie služieb a podľa názoru žalovaného nebolo jeho povinnosťou produkovať dôkazy o neexistencii zmluvného vzťahu. Žalobca napríklad nedal vykonať dôkaz dopytom na Sociálnu poisťovňu, či osoby „C.“ a „P.“ boli zamestnancami žalovaného, ale ani nenavrhol, aby žalovaný uviedol, či boli jeho zamestnancami. Navrhol iba svedeckú výpoveď vlastných mechanikov, čo súd nevykonal. Z nečitateľných záznamov môže byť meno C., C., C., atď., pričom osoba s označením P. tiež nemusí byť iba jedna. Žalovaný poukázal na zásadu formálnej pravdy, ktorou sa podľa CSP riadi sporové konanie a zároveň uviedol, že dôkaz o obchodnej praxi medzi stranami žalobca preukazoval až v priebehu konania, kedy mu to súd prvej inštancie umožnil nad rámec sudcovskej koncentrácie, pričom z dôkazov vyplynulo, že medzi stranami boli aj iné zmluvy, avšak žalovaný k týmto dodal písomné objednávky, ku ktorým sa žalobca nevyjadril vôbec, a teda ich nepoprel. Podľa žalovaného bolo preukázané, že obchodná prax bola založená na základe písomných objednávok s dohodnutou cenou, a nie iba na základe ústnych objednávok, čo súhlasí aj so systémom manažmentu u žalovaného. Faktúra sama osebe nie je dôkazom obchodnej praxe. Súd prvej inštancie podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku tiež usúdil, že žalobca so žalovaným uzavreli jednu ústnu zmluvu o dielo (napriek viacerým časovo a obsahovo nenadväzujúcim faktúram). Žalovaný v odvolaní tiež namietal absenciu dohody o cene, nakoľko z dodacích listov, resp. zo záznamov o oprave nevyplýva, že by obsahovali aj dohodu o cene, je tam iba druh opráv, prípadne použitý materiál a počet hodín práce. Nakoľko žalovaný poprel dodanie diela, resp. existenciu zmluvy, poprel aj existenciu dohody o cene, preto nešlo o nesporné tvrdenie. Nakoľko táto skutočnosť vyplýva z hmotného práva a súd pozná právo, podľa názoru žalovaného nebolo dôvodné na to upozorňovať v priebehu konania, a to s poukazom na zásadu formálnej pravdy. Ak nie je preukázaná zmluva o dielo, žalobca nepreukázal ani výšku domnelého bezdôvodného obohatenia, a teda podľa žalovaného neuniesol dôkazné bremeno.
11. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním svojho právneho zástupcu zo dňa 23.4.2020, v ktorom poukázal na skutočnosť, že žalovaný sám prakticky v celom konaní nerozporoval vystavenie faktúr, či dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, ale na dodané faktúry reagoval T.. M.U. A. ako service managerovi žalobcu vrátením faktúr s tým, že objednávky k daným službám či dodaniu tovaru neboli potvrdené predsedom predstavenstva žalovaného, na základe čoho podľa žalobcu možno konštatovať, že žalovaný zároveň potvrdil prevzatie predmetných sporných faktúr, pri ktorých odmieta povinnosť ich úhrady, no na druhej strane dané faktúry uviedol v kontrolnom výkaze pre daň z pridanej hodnoty, čím si odpočítal DPH, čo taktiež preukazuje ich doručenie. Takéto konanie žalované žalobca považuje za krajne špekulatívne a právne pochybné v úmysle vyhnúť sa plneniu záväzku. Rukou vypísané dokumenty nemožno len z tohto dôvodu považovať za nedôveryhodné pre právne účely. K tvrdeniu žalovaného, že nie je zrejmé, či sa predmetné prílohy vzťahujú k faktúram, lebo údajne neobsahujú „súvisiace čísla“, žalobca uviedol, že ako na faktúre, tak aj na výkazoch prác je uvedené sériové číslo a typ stroja, čím sú veľmi ľahko a jednoznačne spárovateľné s predmetnými faktúrami a navyše tovar
dodaný počas vykonania servisu a/alebo na objednávku je uvedený ako na dodacom liste, resp. výkaze prác, tak aj na danej faktúre. Žalobca má jednoznačne za to, že dostatočne skutkovo, ako aj materiálne preukázal dôvodnosť podania žaloby a uniesol v konaní dôkazné bremeno, pričom s poukazom na kontradiktórnosť sporového konania žalobca zastáva názor, že žalovaný mal v celom súdnom konaní dostatočné možnosti a príležitosť uviesť svoje protiargumenty vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu, s ktorými nesúhlasil, v dôsledku čoho jeho dodatočné tvrdenia uvádzané v odvolaní opäť svedčia o účelovosti jeho krokov. Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že aj z vyjadrenia žalovaného na pojednávaní dňa 9.1.2020 vyplýva, že malo ísť o „interný spôsob kontroly“ (navyše vytvorený žalovaným až v poslednom období), ktorý nebol tretím stranám známy a nezodpovedal ani obchodnej praxi medzi žalobcom a žalovaným, pričom žalovaný nepreukázal, že by žalobca o takejto potrebe „potvrdenia“ objednávky vedel a zároveň potvrdil, že k objednávkam zo strany zamestnancov dochádzalo, v dôsledku čoho žalobca nemal ani najmenšie pochybnosti o tom, že zamestnanci vystupujúci v mene žalovaného nie sú na takéto konanie oprávnení a v tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že dôkazné bremeno o tom, že tretia osoba vedela, že konajúca osoba nie je oprávnená konať v mene podnikateľa, je na strane podnikateľa, v mene ktorého osoba konala. V predmetnom súdnom konaní nešlo ani tak o faktúry, ktoré by žalobca predkladal na dôkaz existencie obchodnej praxe, ale obchodnú prax žalobca preukázal práve prílohami k faktúram
- výkazmi prác a dodacími listami, kde boli podpísané práve zamestnancami žalovaného, ktorí v jeho mene komunikovali so žalobcom od ústnej objednávky až po prevzatie tovaru a služieb a na podklade týchto následne došlo k vystaveniu faktúr, ktoré boli žalovaným uhradené, pričom podľa žalobcu úhradou takýchto faktúr žalovaný preukázal to, že zamestnanci, v danom prípade p. P., boli oprávnení konať v mene žalovaného, ako aj to, že zamestnanci objednávali služby a tovar u žalobcu. Žalovaný síce doložil objednávky, avšak tieto nepreukazujú jeho tvrdenie o tom, že by potvrdzovanie objednávok predsedom predstavenstva bolo od počiatku obchodného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, t.j. bolo obchodnou praxou, a to predovšetkým z dôvodu, že žalovaný nepredložil žiadne objednávky (lebo takéto ani neexistujú), ktoré by boli spred obdobia, kedy došlo k vystaveniu sporných faktúr a ktoré by boli potvrdené žalovaným a žalobcom (a to aj napriek dlhoročnej spolupráci). Žalobca tiež odmieta tvrdenie žalovaného, že nedošlo k dohode o cene, nakoľko uvedené žalovaný v celom konaní ani len nerozporoval, pričom v tejto súvislosti žalobca opätovne poukázal na skutočnosť, že žalovaný si tieto fakturované sumy uplatnil aj v kontrolnom výkaze pre DPH, čím v zásade uznal ich výšku. Žalobca sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom, ktorý považuje za vecne správny a vydaný v súlade so zákonom, na podklade čoho žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
12. Zo strany žalovaného nebola predložená odvolacia replika, pričom vyjadrenie žalobcu k odvolaniu spolu s výzvou súdu prvej inštancie na predloženie vyjadrenia boli právnemu zástupcovi žalovaného doručené dňa 4.5.2020.
13. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku.
14. Podľa § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.
15. Podľa § 15 ods. 2 Obchodného zákonníka ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť.
16. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
17. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
18. Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
19. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
20. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
21. Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
22. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
23. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
24. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalovaného a následného vyjadrenia žalobcu k odvolaniu odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého zaväzujúceho výroku I. rozsudku a s ním súvisiaceho výroku II. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP presvedčivo a náležitým spôsobom odôvodnil, keď sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej, pričom z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, nakoľko súd prvej inštancie sa logickým, zrozumiteľným a vecne i právne správnym spôsobom vysporiadal so všetkými medzi stranami v priebehu konania spornými skutočnosťami majúcimi podstatný a zásadný vzťah k meritu sporu, a to predovšetkým vo vzťahu k ustáleniu záverov o uzavretí platných ústnych zmlúv o dielo, na základe ktorých došlo zo strany žalobcu k riadnemu splneniu ich predmetov a následne zo strany žalovaného k riadnemu prevzatiu poskytnutých plnení prostredníctvom svojich zamestnancov, a to aj s ohľadom na do toho času medzi stranami zaužívanú obchodnú prax, pričom súd prvej inštancie veľmi jasne a vyčerpávajúcim spôsobom v odôvodnení napadnutého rozsudku poskytol odpovede k otázkam vystavším z procesnej obrany žalovaného v súvislosti s námietkami žalovaného týkajúcimi sa spochybňovania samotného uzavretia platných zmlúv o dielo, prevzatia žalobcom poskytnutých plnení žalovaným, následného vzniku nároku žalobcu na zaplatenie fakturovaných cien diela a v neposlednom rade v súvislosti so zvyklosťami a spôsobom objednávania a dodávania tovarov a servisných prác existujúcimi v inkriminovanom čase.
25. Na zdôraznenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že zo žalobcom predložených listinných dôkazov predstavujúcich predmetné faktúry a k nim patriace prílohy je zrejmá ich vzájomná súvislosť a previazanosť, pričom ak žalovaný považoval žalobcom predložené fotokópie za nedostatočne čitateľné, nič mu nebránilo, aby v konaní pred súdom prvej inštancie navrhol vykonanie dôkazu predložením originálov sporných listín, jednoznačnou identifikáciou (plné mená a ďalšie identifikačné údaje) na nich uvádzaných osôb, ktoré konali v mene žalovaného z pozície ich pracovného pomeru so žalovaným v spojení s následným
prípadným návrhom na ich výsluchy ako svedkov. Vzhľadom na skutočnosť, že minimálne jedna z týchto osôb figuruje z pozície zamestnanca žalovaného aj na dokladoch súvisiacich s inými realizovanými zmluvnými vzťahmi medzi sporovými stranami, ktoré boli žalovaným riadne akceptované a ceny za na ich základe žalobcom poskytnutých plnení žalovaným riadne uhradené, sa odvolací súd stotožňuje s argumentáciou žalobcu, podľa ktorej ide len o účelovú obranu žalovaného majúcu za cieľ zbavenie sa povinnosti uhradiť ceny diela za riadne splnené predmety zmlúv o dielo. Navyše nemožno opomenúť fakt, že žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil skutočnosť, že predmetné sporné faktúry eviduje vo svojom účtovníctve a zahrnul ich aj do svojho kontrolného výkazu pre daň z pridanej hodnoty, čo jednak jednoznačne preukazuje riadne doručenie týchto faktúr žalovanému a jednak nepriamo preukazuje aj ich vecnú akceptáciu zo strany žalovaného. Žalovaný ani v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a ani v odvolacom konaní nijako nerozporoval skutočnosť, že predmetný materiál a servisné práce boli realizované na strojných zariadeniach vo vlastníctve žalovaného a v jeho prospech, pričom v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje napríklad aj na skutočnosť, že totožný stroj typu JCB 4CX, výrobné číslo 963 347 figuruje aj v súvislosti s faktúrou č. 31-33-180092 vystavenou dňa 31.1.2018 a znejúcou na sumu 1.280,82 eura s dátumom splatnosti 14.2.2018, ktorá bola žalovaným riadne uhradená. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalovaný ani v odvolaní žiadnou relevantnou odvolacou argumentáciou nespochybnil správnosť záverov súdu prvej inštancie premietnutých do výrokovej časti napadnutého rozsudku, pričom ani dostatočným spôsobom nekonkretizoval a nerozvinul ním uplatňované odvolacie dôvody (odvodzované zo znenia § 365 ods. 1 CSP) spôsobom, ktorý by nasvedčoval nesprávnosti tak skutkových ako i právnych záverov súdu prvej inštancie, ale v zásade len zopakoval svoju argumentáciu prezentovanú v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa však dôsledne vysporiadal už súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa absencie dohody o cene, odvolací súd jednak uvádza, že absencia tejto zmluvnej náležitosti nebola žalovaným v konaní pred súdom prvej inštancie výslovne rozporovaná, avšak aj v prípade, ak by odvolací súd akceptoval argumentáciu žalovaného, v zmysle ktorej pred súdom prvej inštancie poprel existenciu platne uzavretých zmlúv o dielo ako takých, táto obrana žalovaného neobstojí s poukazom na dikciu ustanovenia § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva možnosť uzavretia platnej zmluvy o dielo aj bez výslovnej dohody o cene diela alebo o spôsobe jej určenia, pričom v tejto súvislosti nemožno nechať bez povšimnutia ani skutočnosť, že žalovaný predmetné faktúry v ich plnej výške zahrnul do svojej účtovnej dokumentácie vrátane kontrolného výkazu pre daň z pridanej hodnoty, čím de facto akceptoval ich výšku a v priebehu konania vôbec žiadnym spôsobom nepreukázal vrátenie predmetných faktúr žalobcovi s namietaním či už ich celkovej neopodstatnenosti z pohľadu na nich uvádzaného rozsahu dodania tovaru a servisných prác alebo namietaním nimi fakturovanej výšky ceny diel. Ako irelevantnú odvolací súd vyhodnotil aj odvolaciu námietku žalovaného, ktorou vytýkal súdu prvej inštancie, že nad rámec sudcovskej koncentrácie umožnil žalobcovi predložiť dôkaz o obchodnej praxi medzi stranami sporu. Žalovaný v odvolaní túto svoju odvolaciu námietku žiadnym konkrétnym spôsobom nezdôvodnil, keď presne nešpecifikoval, o ktoré konkrétne dôkazy by malo ísť, kedy boli žalobcom uplatnené a z akého dôvodu ich žalovaný považuje za nepredložené včas spôsobom súladným so zásadou sudcovskej koncentrácie konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na dikciu ustanovenia § 153 ods. 2 CSP, z ktorého vyplýva pre konajúci súd možnosť (a nie povinnosť) neprihliadať na neskoro predložené prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, a to predovšetkým za situácie, ak by na ich predloženie nadväzovala potreba nariadenia ďalšieho pojednávania alebo vykonania ďalších úkonov súdu, pričom však z obsahu spisu nevyplýva, že by v súvislosti s akýmkoľvek žalobcom predloženým dôkazom takáto potreba v konaní pred súdom prvej inštancie vyvstala.
26. Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také vecne a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu a správnym smerom, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a napokon aj vec správne rozhodol po právnej stránke. Rozsudok je podrobne odôvodnený, súd prvej inštancie v ňom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal, na ktoré dôkazy neprihliadal a zároveň náležitým a zrozumiteľným spôsobom uviedol, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Keďže žalovaný v podanom odvolaní nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími
dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil.
27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný.
28. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).