Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11Co-62-2022.pdf
PDF · 79.08 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/62/2022
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v právnej veci žalobcu: B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, proti žalovanému: J. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, v konaní o neúplnom podaní žalobcu, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 49C/66/2021-27 zo dňa 11.01.2022, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol žalobu žalobcu doručenú okresnému súdu dňa 22.09.2021. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal.
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že nakoľko predmetná žaloba mala nedostatky, ktoré bránili jej vecnému vybaveniu, súd pod následkom odmietnutia žaloby vyzval žalobcu uznesením č. k. 49C/66/2021-16 zo dňa 08.10.2021 na odstránenie vád žaloby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia, a to tak, že označí strany sporu v súlade s ustanovením § 133 Civilného sporového poriadku, doplní znenie žalobného návrhu tak, aby bol presný, určitý, zrozumiteľný a materiálne vykonateľný, a predloží dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 08.12.2021 zrekapituloval tvrdenia uvedené v predchádzajúcich podaniach, avšak podstatné nedostatky žaloby neodstránil, t. j. neuviedol žalobný návrh, svoje podania nepodložil žiadnymi listinnými dôkazmi, resp. neoznačil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, bez ktorých nebolo možné relevantne posúdiť dôvodnosť a trvanie nároku žalobcu uplatneného žalobou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti okresný súd skonštatoval, že sa jedná o také vady žaloby, pre ktoré nie je možné v konaní ďalej pokračovať, a preto žalobu žalobcu doručenú súdu dňa 22.09.2021 ako neurčitú a neúplnú odmietol podľa § 129 ods. 3 CSP.
3. Voči uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie. Uviedol, že sa nestotožňuje s uznesením okresného súdu o odmietnutí žaloby, nakoľko okresný súd niekoľkokrát žiadal, aby mu bola poskytnutá pomoc, nakoľko má zdravotný hendikep a fyzicky sa mu nedá písať. Súd jeho prosby neakceptoval a podľa jeho názoru len účelovo tvrdil, že nevie, čoho sa žalobca domáha, pričom sa domáha len svojich základných práv. Podľa názoru žalobcu súd mal vedomosť o protiprávnom konaní žalovaného, ktorý nezamyká rodinný dom, ktorým spoluvlastníkom je i žalobca, a to i napriek tomu, že rodinný dom sa nachádza na samote pri hore. Považuje za neakceptovateľné, ak spoluvlastník vôbec nedáva pozor na majetok. V ďalšom považuje za neakceptovateľnú i tú skutočnosť, že okresný súd nevykonal žiadne kroky smerujúce k zákazu v protiprávnom konaní žalovaného. Uviedol, že žalovaný mu nesmie brániť vo výkone občianskych práv a nemôže zamykať všetky izby, naviac ho ohrozuje na
bezpečnosti a zdraví tým, že sa správa nezodpovedne. Žalobca v rámci odvolania vyjadril i svoj nesúhlas s postupom okresného súdu ohľadom jeho neoslobodenia od súdneho poplatku za podané odvolanie.
4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379, § 380 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
5. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, pričom s dôvodmi napadnutého rozhodnutia sa v celom rozsahu stotožňuje.
6. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že súd prvej inštancie uznesením č. k. č. k. 49C/66/2021-16 zo dňa 08.10.2021 vyzval žalobcu, aby odstránil vady podania zo dňa 22.09.2021, doplneného podaním zo dňa 28.09.2021, ktoré detailne špecifikoval vo výrokovej časti uznesenia. Uvedené uznesenie žalobca prevzal dňa 06.12.2021. Podaním zo dňa 07.12.2021 žalobca doručil súdu podanie označené ako: „Odpoveď na výzvu.“ V predmetnom podaní uviedol, že nepozná dátum narodenia žalovaného, avšak informácia sa dá zistiť z katastra nehnuteľností. Súd má podľa tvrdenia žalobcu k dispozícii dedičský spis, v ktorom sa nachádzajú všetky potrebné údaje. V ďalšom uviedol, že žalovaný mu bráni v jeho občianskych právach a nezamyká bránu, prestrihol lanko, ktoré žalobca kúpil a nepoužíval reťaz so zámkom na zamykanie brány. Zopakoval, že trpí zdravotným hendikepom, bola mu odtrhnutá časť pravej ruky, takže žiada súd, aby s ním spísal náležité podanie vo veci 49C/66/2021. Žalobca ďalej popísal charakter svojho brata (žalovaného vo veci), ktorý pred žalobcom zamyká elektrické hodiny a pravdepodobne mu zobral drahý TV Samsung. Zdôraznil, že je povinnosťou žalovaného zamykať bránu a rodinný dom, ktorý sa nachádza na samote. Žalobca taktiež namietal, že mu došli písacie potreby a predavačka v U. P. D. mu odmietla predať perá, preto už nebude v budúcnosti reagovať na ďalšie podania súdu. Poukázal i na skutočnosť, že si dopisuje s Centrom právnej pomoci, avšak nešpecifikoval v akej veci. Vzhľadom na to, že z podania, hoc doplneného, v uvedenom znení nebolo možné identifikovať základné skutočnosti, ktoré súd musí mať k dispozícii, aby mohol posúdiť, o čom a na akom právnom podklade má rozhodnúť, súd prvej inštancie pristúpil uznesením č. k. 49C/66/2021-27 zo dňa 11.01.2022 k odmietnutiu žaloby (§ 129 ods. 3 CSP).
7. Vzhľadom na skutočnosť, že podaným odvolaním žalobca len opäť zopakoval a rozšíril skutkové tvrdenia uvádzané v žalobe, odvolací súd podanie posudzoval s poukazom na § 129 ods. 4 CSP. Dané ustanovenie upravuje špecifický prípad autoremedúry, podľa ktorého ak strana zhojí vady podania vo veci samej brániace jej prejednaniu najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, nastáva fikcia, že podanie bolo bez vád už od počiatku. Možno však konštatovať, že žalobca neuviedol skutočnosti slúžiace k individualizácii nároku, a to v takom rozsahu a takým spôsobom, aby bolo možné identifikovať samotný nárok a aby mal súd jasno v tom, aké skutočnosti žalobcu viedli k podaniu žaloby a čím žalobca presne odôvodňuje opodstatnenosť svojho nároku.
8. V uvedených súvislostiach odvolací súd považuje za potrebné poukázať i na opakujúcu sa argumentáciu ústavného súdu, podľa ktorej obligatórnou náležitosťou návrhu na začatie konania je okrem iných nielen presné, určité a zrozumiteľné označenie, čoho sa navrhovateľ v konaní domáha (petit), ale aj opísanie, akej veci sa návrh týka, resp. opísanie rozhodujúcich skutočností, o ktoré sa tento návrh na rozhodnutie opiera (odôvodnenie petitu), ktorých opísanie je prejavom tzv. povinnosti tvrdenia, teda povinnosti substancovať (vytvoriť materiálny základ) svoje skutkové tvrdenia tak, aby na ich základe mohol súd rozhodnúť. Inými slovami, tak ako všeobecný súd nie je spôsobilý konať a rozhodnúť o podaní, z ktorého nevyplýva návrh na rozhodnutie (absencia petitu), rovnako nie je spôsobilý rozhodovať ani o navrhovanom petite, ak nie je náležite odôvodnený (absencia odôvodnenia), ktoré zložky návrhu, t. j. petit aj jeho odôvodnenie, je nevyhnutné vnímať a posudzovať v ich vzájomnom súzvuku a jednote ako zložky jednoliateho celku (návrhu na začatie konania). V prípade zistenia súdu o nejasnosti, neurčitosti alebo nezrozumiteľnosti podania, prípadne niektorej jeho zložky v kontexte celého podania, súd vyzve navrhovateľa, aby tieto nedostatky doplnil alebo opravil s poučením, že v prípade neodstránenia týchto nedostatkov, kvôli ktorým nebude môcť pokračovať v konaní o podaní, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania, takéto podanie odmietne (nález Ústavného súdu I. ÚS 192/2015-29 zo dňa 07. októbra 2015).
9. Nad rámec uvedeného považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že v uznesení okresného súdu č. k. 49C/66/2021-16 zo dňa 08.10.2021, súd žalobcu poučil v bode 9. odôvodnenia o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci alebo na advokáta, ktorú možnosť žalobca nevyužil.
10. Záverom odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie sa v hlavičke napadnutého uznesenia dopustil chyby v písaní v časti označenia žalobcu (mena žalobcu), kde vystala potreba vo veci vydať opravné uznesenie.
11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a ustanovením § 262 ods. 2 CSP tak, že stranám sporu nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú a ani si ich neuplatnil. V odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takéhoto rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/544/2015.
12. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)