Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-23P/30/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú Z. B., I.. X.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh matky L.. R. B., I.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej O. N.Š. I. U. Y. Č.. X, za účasti otca N. Z., I.. XX.X.XXXX, trvale bývajúceho O. N. I. U. N. Č.. XX , v konaní o zvýšenie výživného takto

rozhodol:

Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa 25.4.2001 tak, že zvyšuje výživné zo strany otca voči maloletej Z. B., I.. X.X.XXXX, od 22.1.2015 do budúcna zo sumy 1.500 Sk, t.j. 49,79 €, na sumu 150 € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15-tého dňa toho-ktorého mesiaca vopred, k rukám matky maloletej.

Dlžné výživné zo strany otca voči maloletej Z. za obdobie od 22.1.2015 do 30.1.2016 vo výške 1.232 € zaväzuje otca zaplatiť k rukám matky maloletej do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka maloletej doručila tunajšiemu súdu dňa 22.1.2015 návrh, ktorým žiadala súd o zvýšenie výživného zo strany otca na maloletú zo sumy 50 € na sumu 120 € mesačne, ktorý návrh odôvodňovala tým, že otec maloletú Z. nenavštevuje, nijako sa s ňou nekontaktuje, naposledy ju videl, keď mala 1 rok veku, otec je podľa jej vedomostí zamestnaný ako M.-N. O. T. Q., ona žije so svojimi dvoma maloletými dcérami v trojizbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jej rodičov, hradí všetky náklady spojené s bývaním vo výške 315 € mesačne, je zamestnaná v potravinách J., maloletá Z. je žiačkou 9. ročníka súkromnej základnej školy, navštevuje základnú umeleckú školu, výtvarný odbor, v čase podania návrhu pripravovala sa na prijímacie a talentové skúšky na strednú školu, navštevovala prípravný kurz s poplatkom 35 €, na základnej škole sa učila dva jazyky, anglický a francúzsky, v júni 2015 mala ísť na poznávací výlet do Paríža organizovaný školou s poplatkom 335 €, príjem matky bol cca 470 €, na Z. je platené výživné 50 €, na staršiu dcéru matky F. 130 €, poberá prídavky na obe deti, uviedla mesačné výdavky Z. školné 7 €, stravné 20 € v ZŠ, školné ZUŠ 11 €, poistné 31,23 €, cestovné 10 €, telefón 7 €, drogéria 5 €, plus strava a oblečenie, vzhľadom na uvedené skonštatovala, že otcom platené výživné je nepostačujúce.

Otec vo svojom písomnom podaní doručenom súdu 9.2.2015 s návrhom matky nesúhlasil dôvodiac tým, že od 9.2.2015 nie je v pracovnom pomere, nemá žiaden majetok, býva u rodičov, ktorí ho živia a platia zaňho aj výživné na maloletú Z..

Kolízny opatrovník vo svojej písomnej správe doručenej súdu dňa 4.3.2015, na základe šetrením zistených skutočností, navrhoval upraviť výšku výživného primerane k veku a odôvodneným potrebám maloletej s ohľadom na finančné možnosti otca.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, otca, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav.

Vyživovacia povinnosť otca voči maloletej Z. bola súdom naposledy upravená rozsudkom sp. zn. zo dňa 25.4.2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.5.2001, ktorým bola schválená rodičovská dohoda o zverení maloletej Z. do osobnej starostlivosti matky a o zaviazaní sa otca prispievať na jej výživu výživným vo výške po 1.500 Sk mesačne, pri schvaľovaní ktorej dohody súd vychádzal zo zistení, že matka bola s maloletou na materskej dovolenke, jej príjmom bol rodičovský príspevok vo výške 2.740 Sk (t.j. 91 €), otec bol zamestnaným a dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 9.544 Sk (t.j. 317 €), okrem maloletej Z. mal vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi N., I.. XX.X.XXXX, na výživu ktorého bol zaviazaný prispievať výživným vo výške 1.200 Sk, matka ďalšie vyživovacie povinnosti nemala.

Matka maloletej je zamestnankyňou spoločnosti Y. M..L..T.. N., u ktorého zamestnávateľa je zamestnaná od 20.5.2014 a v tomto pracovnom pomere dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 480 €. Okrem tohto príjmu matka iné príjmy nemá.

Okrem maloletej Z. matka má naďalej vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére F., I. XX.XX.XXXX, pochádzajúcej z jej toho času už rozvedeného manželstva.

Matka spolu s maloletými dcérami býva v trojizbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jej rodičov, v súvislosti s ktorým bývaním hradí mesačné poplatky okolo 330 €, matka nevlastní žiaden majetok.

Otec maloletej bol od 1.1.2014 do 3.12.2014 zamestnancom spoločnosti E. Q. M..L..T.. K., kde pracoval na dohodu o pracovnej činnosti a v ktorom pracovnom pomere dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 65,20 €. Dňa 3.12.2014 otec so spoločnosťou E. Q. M..L..T.. K. podpísal dohodu o skončení dohody o pracovnej činnosti.

Zo správ úradu práce, sociálnych vecí a rodiny súd zistil, že otec bol v minulosti vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 7.10.1992 do 31.12.1992, od 4.4. do 10.6.1993, od 15.1. do 8.4.1996, od 21.9.2004 do 1.2.2005, od 9.6. do 3.8.2006, od 10.8.2009 do 28.2.2010, od 9.3. do 31.10.2011, od 5.12. do 5.6.2013, od 7.8.2013 do 21.10.2014, pričom dňa 22.10. 2014 bol z evidencie vyradený pre nespoluprácu. Zo správy úradu práce vyplýva, že z úradu pomoc hmotnej núdzi, rodičovský príspevok ani žiadne iné sociálne dávky aktuálne nepoberá, v minulosti poberal pomoc v hmotnej núdzi v období od 1.9.2013 do 31.8.2014, od 1.5.2015 do doby trvania podmienok po 61,6 € mesačne.

Lustráciou v registri sociálnej poisťovne súd zistil, že otec v spoločnosti Q. M..L..T.. pracoval ako dohodár aj v období od 1.3.2011 do 29.2.2012, od 1.1.2014 do 3.12.2014, okrem toho na základe dohody o pracovnej činnosti pracoval od 6.6. do 16.7.2013 v spoločnosti Q. W. M..L..T.. N..

Zo správy spoločnosti Q. W. M..L..T.. N. z júna 2015 vyplýva, že otec u nich pracoval v období od 6.6.2013 do 16.7.2013 na dohodu o pracovnej činnosti a v tom čase dosiahol priemerný mesačný čistý príjem 380,34 €.

Zo správy spoločnosti Q. M..L..T.. Z. súd zistil, že v tejto spoločnosti otec pracoval na dohodu o pracovnej činnosti od 1.3.2011 do 29.2.2012, pracovný pomer skončil uplynutím doby určitej a dosiahol priemerný mesačný čistý príjem 76,47 €.

Zo správy spoločnosti U.. M.. M. N. - M. M..L..T.. zo dňa 26.6.2015 súd zistil, že otec tam bol nezamestnaný od 1.1.2001 do skončenia pracovného pomeru 1.12.2003, pričom pracovný pomer otec skončil dohodou a u tohto zamestnávateľa počas trvania pracovného pomeru dosahoval v roku 2001 priemerný mesačný čistý príjem 10.678 Sk a v poslednom roku trvania pracovného pomeru v roku 2003 13.800 Sk ( čo je v prepočte 458 €). Spoločnosť U.. M.. M. N. - M. M..L..T.. následne na opakovanú výzvy súdu svoju správu doplnila a uviedla porovnateľné priemerné mesačné čisté príjmy, ktoré by otec mohol

dosahovať, ak by bol v pracovnom pomere zotrval a to od roku 2004 do septembra 2015, z ktorého podania vyplýva, že v roku 2004 otec mohol dosahovať priemerný mesačný čistý príjem 661,38 € a v roku 2015 687,01 €, túto doplňujúcu správu spoločnosť súdu doručila v októbri 2015 a opakovane uviedla, že dôvodom skončenia pracovného pomeru bola dohoda.

Zo správy spoločnosti F. Q. M. M..L..T.. Z. súd zistil, že otec v tejto spoločnosti pracoval v období september 2006 až marec 2007, počas ktorého pracovného pomeru dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 13.616 Sk (t.j. 452 €) a pracovný pomer v spoločnosti ukončil otec dohodou.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice z októbra 2015 vyplýva, že otec bol opätovne vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 5.5.2015 do 20.9.2015, dňa 21.9.2015 bol znovu vyradený pre nespoluprácu, pomoc v hmotnej núdzi mu bola vyplácaná od 1.5.2015 do doby trvania podmienok v sume 61,60 € mesačne.

Otec okrem maloletej Z. má vyživovaciu povinnosť naďalej, ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného, voči synovi N., I.. XX.X.XXXX, vyživovacia povinnosť voči ktorému synovi bola otcovi naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. z 5.2.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 30.9.2015, ktoré rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 13.10.2015 a ktorými rozhodnutiami súdu bolo výživné zo strany otca na toto dieťa zvýšené zo sumy 39,83 € na sumu 70 € mesačne, pričom pri tejto úprave výživného pokiaľ ide o pomery na strane otca súd vychádzal zo zistení, že otec v minulosti pracoval v spoločnostiach F. M.. M. L..T.., Q. M..L..T.., Q. W. M..L..T.., E. Q. M..L..T.. tak, ako je to uvedené aj vyššie, pričom tento syn otca v septembri 2014 nastupoval do prvého ročníka strednej školy a z predmetných rozhodnutí vyplýva, že dôvodom pre rozhodnutie súdov o zvýšení výživného bola podstatná zmena odôvodňujúca takéto rozhodnutie súdu a to zvýšenie odôvodnených potrieb maloletého dôsledku uplynutia dlhého obdobia od poslednej úpravy výživného, keďže posledná úpravy bola vykonaná v roku 2000 a teda uplynulo od nej už cca 15 rokov, taktiež skutočnosť, že v čase predchádzajúcej úpravy výživného maloletý bol v celodennej starostlivosti matky, mal dva roky a aktuálne bol študentom prvého ročníka strednej školy, pokiaľ ide o pomery na strane otca, súd konštatoval, že otec vykonával práce na základe dohody o pracovnej činnosti, k zhoršeniu jeho majetkových pomerov - príjmov došlo jednoznačne aj v dôsledku jeho správania, keďže ako vyplynulo zo správ jednotlivých predchádzajúcich zamestnávateľov opakovane došlo k ukončovaniu pracovného pomeru z dôvodov bez toho, že by sa jednalo o dôvody na strane zamestnávateľa, súd teda musel prihliadnuť na túto skutočnosť, že otec sa vzdal bez dôležité dôvodu výhodnejšieho zamestnania - zárobku a posudzoval jeho situáciu tak, aký príjem by mohol dosahovať od predchádzajúcich zamestnávateľov zohliadniac ich správy o otcom dosahovaných priemerných príjmoch, súd zároveň zohľadnil ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej dcére Z. I.. O. L. XXXX a dal do pozornosti skutočnosť, že aj na maloletú Z. otec uhrádzal výživné vo vyššej výške ako bolo pôvodne stanovené na N. ( v sume 50 €), zohľadnil pribudnutie dvoch vyživovacích povinností na strane matky tohto maloletého syna otca, skutočnosť, že táto uzatvorila manželstvo, jej manžel bol nezamestnaným a poberal dávky v hmotnej núdzi; v dôsledku otcom podaného odvolania voči predmetnému rozsudku vec bola predložená na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach, ktorý sa vo svojom rozhodnutí stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, zdôraznil, že pri rozhodovaní o výživnom je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič mohol reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý prakticky dosahuje, keďže princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity, konštatoval, že otec sa dlhodobo pripravuje aspoň o čiastočný príjem vo forme sociálnych dávok, keďže bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie lebo si neplnil riadne povinnosti z toho vyplývajúce, čo odôvodňuje tvrdenie, že otec nevyužíva všetky svoje schopnosti a možnosti aby si našiel prácu, opätovne aj krajský súd poukázal na to, že vyživovacia povinnosť otca bola upravovaná voči maloletému N. naposledy pred pätnástimi rokmi, odkedy výdavky tohto jeho dieťaťa sa podstatne a výrazne zvýšili, pričom dôvodom zvýšenia výživného je samotné uplynutie 3 rokov od poslednej úpravy výživného a zároveň krajský súd konštatoval, že vo väčšom rozsahu prispievajú na výživu otca jeho rodičia než on prispieva na výživu svojich maloletých detí a to aj napriek tomu, že ich vyživovacia povinnosť voči otcovi dávno zanikla a otec je schopný živiť sa sám a plniť si už vlastné vyživovacie povinnosti.

Otec doručil súdu čestné vyhlásenie svojej matky zo dňa 29.4.2015 v ktorom prehlásila, že otec maloletej Z. býva u rodičov, u mami a otca, k uvedenému dňu vyhlásenia nepracoval, nepoberal žiadne príspevky od štátu, preto mu ona prispievala na základné životné potreby a platila 100 € mesačne na jeho dve deti.

Maloletá Z. na začiatku sporného obdobia bola žiačkou 9. ročníka základnej školy, kde jej matka hradila školné 7 € mesačne, za obedy v školskej jedálni 20 € mesačne, na začiatku školského roka jej uhradila poplatok ZRPŠ 20 €, za učebnice spolu 25 €. Maloletá sa každoročne zúčastňovala pobytov v škole v prírode, kde bol hradený poplatok 110 € na jeden pobyt, v poslednom školskom roku 2015/2016 nebol školou organizovaný pobyt v škole prírode, ale výlet do Paríža s úhradou 350 €. Mimo školy maloletá navštevovala výtvarný krúžok, kde jej matka hradila mesačný poplatok 11 € a s čím súviseli výdavky na pomôcky ako i na dopravu formou MHD 10 € mesačne. Maloletá bola aj je zdravá, matka jej hradí životné poistenie. Maloletá od septembra 2016 sa stala študentkou strednej školy úžitkového výtvarníctva, v škole jej matka uhradila ročný školný poplatok 35 €, za obedy v školskej jedálni uhrádza 21 € mesačne, naďalej študuje výtvarnú výchovu, t.č. už na strednej umeleckej škole, kde je matkou hradený poplatok 11 €, naďalej matka jej hradí náklady na cestovné v priemere 10 € mesačne. Otec na výživu maloletej prispieval a prispieva sumou 50 € mesačne.

Z výpovede otca na pojednávaní konanom v júni 2015 vyplynulo, že otec v tom čase nemal žiadne príjmy, nevlastnil žiaden majetok, nikde nepracoval, tvrdil, že z evidencie úradu práce bol vyradený z dôvodu toho, že „také sú zákony,“ „že stačí, že nedonesie nejaký papier alebo podobne.“ Ako dôvod skončenia pracovného pomeru v spoločnosti Q. M..L..T.. otec udával, že bol týždeň práceneschopný, dostal zápal mozgových blán, týždeň bol v nemocnici, dlhšie bol PN, preto údajne bol pracovný pomer skončený, pričom upresnil, že pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú a následne s ním nanovo nebol predĺžený, aj keď neskôr následne v spoločnosti pracoval opätovne na dohodu.

Ako dôvod skončenia pracovného pomeru v spoločnosti W. M..L..T.. M. (U.. M.. M. M.), kde pracoval po dobu 7. rokov od roku 1996 do roku 2003, ako dôvod skončenia pracovného pomeru dohodou udával, „že zamestnávateľ znižoval stavy a prepúšťal“, následne otec tvrdil, že už nikde nepracoval natrvalo, pracoval brigádnicky, bol vedený na úrade práce, tvrdil, že si nevedel nájsť stabilnú prácu. Má ukončenú hutnícku priemyslovku, je vyučený v odbore hutníctvo ako tavič, po skončení štúdia, tvrdil, že mal nastúpiť do O., ale keď ukončil štúdium jeho ročníky „nebrali do O.“ a keď sa vrátil z vojenčiny do práce sa mu nepodarilo nastúpiť. Práce vykonával v pracovných pomeroch na dohodu, pracoval okrem M. na stavbách u kamaráta a iné práce už nevykonával. Tvrdil, že jeho zdravotný stav nie je dobrý, že má problémy so srdcom, názov diagnózy ale uviesť nevedel, pričom uviedol sám, že každý druhý človek na Slovensku má takýto problém so srdcom a jeho zdravotný stav nie je dôvodom na invalidný dôchodok. Tvrdil, že ako dôsledok prekonaného zápalu mozgových blán sa uňho prejavuje únava, čo upresnil, že ak odrobí 12 hodín denne, cíti únavu, búšenie srdca a bolesť hlavy, upresnil, že 12 hodín denne pracoval, keď mal brigády naposledy v spoločnosti E. Q. M..L..T.., kde, tvrdil, že mal mesačne odpracovaných 30 hodín, keďže sa tam pracovalo podľa potrieb v dvanásť hodinových zmenách. Tvrdil, že nemá šťastie na prácu s dobrým príjmom, ale má snahu vyplatiť obidve deti tak, aby sa mali dobre, ale „dnes je taká doba.“ Tvrdil, že ak sa mu podarí mať príjem, všetko dá svojim deťom, naďalej tvrdil, že býva u svojich rodičov v ich rodinnom dome, výšku nákladov súvisiacich s týmto bývaním nevie uviesť, pričom jeho rodičia sú starobnými dôchodcami, nevedel uviesť či popri poberaní starobného dôchodku jeho rodičia aj niekde pracujú, na náklady na bývanie rodičom neprispieva, jeho stravu, oblečenie, hygienické potreby mu zabezpečujú jeho rodičia, on nemá žiaden majetok; ďalej otec doplnil, že dohodu o pracovnej činnosti, ktorú mal uzavretú so spoločnosťou E. Q. M..L..T.. nemal limitovanú dokedy táto dohoda mala trvať a obe strany dohody ju mohli ukončiť kedykoľvek, tvrdil, že spoločnosť mu nevysvetlila dôvod pôvodne uzatváranej dohody o skončení dohody o pracovnej činnosti. Na pojednávaní konanom dňa 22.1.2016 otec uviedol, že uňho došlo k zmene pomerov, uzavrel pracovnú zmluvu so spoločnosťou F. M. M..L..T.. Z. dňa 21.10.2015, ktorým zamestnávateľom bol dočasne pridelený na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi W. W. B. G. M..L..T.. N., s dňom začiatku pridelenia 2.11.2015, na dobu do 29.2.2016, druh práce operátor výroby, pomoc v sklade, jednoduchá obsluha strojov, s dohodnutou mesačnou hrubou mzdou 464,71 €, uviedol, že u tohto zamestnávateľa dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 420 €. Nevedel či do budúcna dôjde k predĺženiu tejto jeho pracovnej zmluvy. Otec súhlasil so zvýšením výživného na maloletú Z. na sumu 70 € mesačne od rozhodnutia súdu do budúcna. Tvrdil, že spätné výživné by splácať nemohol.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. (3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné. (3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. (4) Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. (3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a výživné zo strany otca na maloletú Z. zvýšil od dňa, kedy matka doručila návrh vo veci súdu t.j. od 20.1.2015 do budúcna z pôvodne určenej sumy 1.500 Sk, t.j. 49,79 €, na sumu 150 € mesačne, keďže dospel k jednoznačnému záveru, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatným kvalifikovaným zmenám pomerov, ktoré nastali predovšetkým na strane maloletej, ktorá v čase predchádzajúcej úpravy výživného bola dieťaťom v útlom veku, nemala ani jeden rok veku, bola v celodennej starostlivosti matky, od tejto doby uplynulo doba

takmer 15.-tich rokov. K začiatku tohto sporného obdobia, čiže uplynulo opakovane 5 - krát obdobie 3 rokov, pričom uplynutie doby 3 rokov bez ďalšieho býva na základe ustálenej súdnej praxe dôvodom pre rozhodnutie súdu o zvýšení výživného, keďže v súvislosti s takýmto časovým úsekom dochádza k podstatnému odôvodnenému nárastu potrieb maloletého dieťaťa v súvislosti s jeho psychickým a fyzickým vývinom (to znamená, že od posledného rozhodnutia súdu matka len z uvedeného dôvodu uplynutej doby mohla 5-krát žiadať o úpravu výživného spôsobom jeho zvýšenia a dieťaťu vznikol minimálne 5-krát už len z tohto dôvodu nárok na úpravu výživného zo strany jeho otca). Navyše došlo k podstatným kvalifikovaným zmenám na strane maloletej aj v súvislosti s tým, že táto medzičasom začala navštevovať kolektívne zariadenie (materskú škôlku), následne začala študovať na prvom a neskôr na druhom stupni základnej školy a od septembra 2016 sa stala študentkou strednej školy, každá z týchto zmien je taktiež dôvodom pre rozhodnutie súdu o úprave výživného spôsobom jeho zvýšenia, rešpektujúc odôvodnené potreby dieťaťa po zohľadnení možností a schopností rodičov. Zmenili sa aj pomery na strane matky dieťaťa, ktorá v čase predchádzajúcej úpravy výživného bola s maloletou na materskej dovolenke a jej príjmom, ako je uvedené vyššie, boli dávky v materstve vo výške 91 € mesačne, t.č. je zamestnaná u zamestnávateľa spoločnosti Y.Š. M..L..T.. a teda došlo v čase sporného obdobia na jej strane k nárastu jej priemerného mesačného čistého príjmu v priemere o 380 €, navyše matke medzičasom pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť voči maloletej dcére F., I.. XX.XX.XXXX. K zmene pomerov došlo aj na strane otca maloletej, ktorý v čase ostatnej úpravy výživného dosahoval príjem, z ktorého súd vychádzal pri schvaľovaní rodičovskej dohody, ako je uvedené vyššie, 12.000 Sk, čo je v prepočte 317 € a táto zmena pomerov na strane otca spočíva v tom, že otec pracovný pomer v ktorom bol zamestnaný v čase predchádzajúcej úpravy výživného, ako vyplýva z vyššie uvedených vykonaných dôkazov, spoločnosti U.. M.. M. - M. M..L..T.. (B. W. M. M..L..T..) skončil dohodou bez preukázania vážnych dôvod, pričom zo správy tohto jeho bývalého zamestnávateľa jednoznačne vyplýva, že v prípade, ak by bol v pracovnom pomere zotrval, mohol dosahovať priemerný mesačný čistý príjem vyšší v priemere o 360 € než bol jeho príjem, z ktorého sa vychádzalo pri predchádzajúcej úprave výživného. Počet vyživovacích povinností na strane otca sa nezmenil, nezmenili sa ani jeho osobné ani majetkové pomery. Bolo preukázané výpoveďou otca i čestným prehlásením matky otca, že otec si nehradí žiadne výdavky a to ani osobné, keďže náklady na bývanie, ošatenie, stravovanie, hygienu, dokonca i platenie výživného na jeho dve maloleté deti zabezpečujú jeho rodičia, napriek tomu, že títo sú starobnými dôchodcami, ktorí, ako bol otec upovedomený aj v spomínanom rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach vo veci úpravy výživného na syna otca maloletého N., voči otcovi, ktorý je dospelý, zdravý, spôsobilý pracovať, má pracovné schopnosti a možnosti, ho naďalej vyživujú, aj keď ich vyživovacia povinnosť voči nemu zanikla. Z uvedeného je nesporné, že otec sa k svojim vyživovacím povinnostiam ako k maloletej Z., tak i k maloletému N., správa úplne nezodpovedne, ako vyplynulo z vykonaných dôkazov opakovane skončil pracovné pomery dohodou bez preukázania vážnych dôvod, opakovane, minimálne v tomto spornom období 2-krát, bol vyradený z evidencie úradu práce z dôvodu nespolupráce, čím si vlastne marí aj šance zabezpečenia si vhodného zamestnania, ktoré skutočnosti v žiadnom prípade nemôžu byť vyhodnocované v neprospech maloletého dieťaťa, v danom prípade maloletej Z., ktorá svojou výživou je odkázaná na svojich rodičov, otec sa k týmto vyživovacím povinnostiam či už voči maloletej Z. alebo N.I., aj napriek upozorneniu vyplývajúcemu z rozhodnutí súdov prvého stupňa a druhého stupňa v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloletého N., naďalej správa nezodpovedne a nevyužíva všetky svoje možnosti a schopnosti tak, aby mohol zabezpečiť riadnu výživu týchto maloletých detí. Ako bol už otec poučený, v prípade posudzovania súdom vyživovacej schopnosti povinného rodiča, jeho možností, schopností, má prednosť takzvaný princíp potencionality príjmov, t.j. princíp zohľadňovania príjmov, ktoré by povinný rodič mohol dosahovať, ak by riadne využíval svoje možnosti, schopnosti , vrátane dosiahnutého vzdelania, pracovných skúseností, pracovných návykov, zdravotného stavu atď., vychádzajúc z tohto princípu súd dospel k jednoznačnému záveru, že otcove možnosti a schopnosti mu umožňujú hradiť súdom stanovené výživné, pri výške stanovenia ktorého súd zohľadnil nielen odôvodnené potreby maloletej, ktorými potrebami sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením, stravovaním, vzdelávaním, kultúrnym športovým vyžitím, ale zohľadnil aj pomernú časť plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany matky o maloletú formou osobnej starostlivosti o ňu, prihliadol k rodinným prídavkom, ktoré sú vyplácané k rukám matky a ktoré sú príspevkom štátu určeným na úhradu potrieb maloletej a dospel k záveru, že takto stanovené výživné je primerané a otec ním mohol a môže prispievať na úhradu potrieb maloletej. V danom prípade súd napriek tomu, že práve v tomto spornom období na strane dieťaťa nastala podstatná zmena súvisiaca s prechodom maloletej zo základnej školy na strednú školu ponechal od začiatku sporného obdobia do budúcna výšku výživného bez odzrkadlenia tejto podstatnej zmeny pomerov, keďže v danom prípade súd dospel k záveru, že ide o výnimočný prípad, kedy výživné zo strany povinného rodiča nebolo dlhodobo upravované, neboli tu ale zistené

dôvody hodné osobitného zreteľa pre spätnú úpravu výživného, je evidentné, že otec nemal a nemá snahu predchádzajúce podstatné zmeny pomerov na strane maloletej vykompenzovať zvýšením ním plateného výživného aj za predchádzajúce obdobie pred podaním návrhu a preto súd považoval za spravodlivé výšku výživného stanoviť v toho času maximálnej možnej výške od podania návrhu matkou do budúcna.

Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane otca za obdobie od 22.1.2015 do 30.1.2016 vzniku dlžného výživného vo výške 1.232 € (t.j. rozdiel medzi otcom plateným výživným 50 € mesačne a novostanoveným výživným 150 € mesačne, čo je rozdiel 100 €, za 12 celých mesiacov tohto sporného obdobia t.j. spolu 1.200 € a pomerná časť tohto rozdielu za 10 dní mesiaca januára 2015, čo je 32 €), ktoré dlžné výživné zaviazal otca zaplatiť k rukám matky maloletej do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Keďže otec okrem platenia výživného v sume z 50 € mesačne na maloletú v spornom období neprispel žiadnou ďalšou formou, z takto vzniknutého dlžného výživného nebolo možné odpočítať žiadne jeho plnenia.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).