Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_30P-134-2015.pdf
PDF · 87.28 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/134/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín, samosudkyňou JUDr. Martou Rybárovou, v právnej veci navrhovateľky F.. M. A., I., trvale bydliskom K., K. XXXX/XX, t.č. bydliskom Y. Y., U. XX/XXX, štátnej občianky Slovenskej republiky, proti odporcovi, G.. Z. A., K. I., trvale bydliskom V., G. U. XXX/XX, t.č. bydliskom Y. Y., U. XX/XXX, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností účastníkov na čas po rozvode k maloletej V. A., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov navrhovateľky F.. M. A., rodenej G. a odporcu G.. Z. A., uzavreté dňa XX.XX.XXXX v K., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v K., vo zväzku 46, ročník XXXX, na strane 191, pod poradovým číslom 364, s a r o z v á d z a.
Ohľadne výchovy a výživy k maloletému dieťaťu sa schvaľuje táto rodičovská dohoda:
"Maloletá V. sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti navrhovateľky.
Právo zastupovať a spravovať majetok maloletej majú obaja rodičia.
Odporca sa z a v ä z u j e platiť na výživu maloletej V. sumou po 120,- Eur mesačne, k rukám navrhovateľky, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva."
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka svojim návrhom zo dňa 07.07.2015 žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom, maloletú V., narodenú z ich vzťahu, na čas po rozvode zveril do jej osobnej starostlivosti, odporcu zaviazal povinnosťou platiť na výživu maloletej V. sumou po 120 Eur mesačne a upravil styk odporcu s maloletou V. bez obmedzenia. Navrhovateľka uviedla, že s odporcom sa zblížili niekedy v roku 2006, keď spolu pracovali v E.. V roku XXXX uzatvorili manželstvo. V tom čase už bola na svete mal. V., ktorá sa narodila XX.XX.XXXX. Po uzatvorení manželstva odišiel odporca na L. S. do G. a po jeho návrate, niekedy v roku 2012, žili v normálnom manželstve. V roku 2011 bol odporca opäť vyslaný na S. do G. a po 9 mesiacoch sa vrátil. Počas odporcovej S. v zahraničí narástlo medzi nimi odcudzenie. Ich komunikácia sa obmedzovala zvyčajne iba na pracovné témy a dieťa. Nikdy sa pred dcérou nehádali. Situácia dospela do takého štádia, že od roku 2013 nemajú intímny život. V roku 2014 sa odporca začal pripravovať na prácu v Š. J. a ich odcudzenie sa prehĺbilo a dospeli k záveru, že manželstvo skončia rozvodom. V súčasnosti majú dobré vzťahy, ale niet v nich láska. Navrhovateľka poukázala, že pracuje ako I. - X., u Q. N. N., s príjmom asi 1.200 Eur mesačne. Spolu s mal. V. žijú v 3-izbovom byte, ktorý
si s odporcom kúpili na úver a majú ho v bezpodielovom spoluvlastníctve. V. má teraz 6 rokov a chodí do 1. ročníka ZŠ. Je zdravá a výdavky má bežné, primerané jej veku a potrebám. Pre prípad rozvodu navrhovateľka žiadala, aby súd zveril mal. V. do jej osobnej starostlivosti a odporcu zaviazal platením výživného maloletej V. sumou 120 Eur mesačne. Styk odporcu s maloletou nežiadala upravovať.
Odporca s návrhom navrhovateľky na rozvod manželstva súhlasil. Uviedol, že mu je ľúto, že ich manželstvo dospelo do tohto štádia, ale ďalší život s navrhovateľkou si už nevie predstaviť. Navrhovateľku si stále váži ako matku jeho dieťaťa, myslí si o nej, že je dobrý človek, ale ich vzťahy nie sú také, aby zotrvali v manželstve. Odkedy sa dohodli, že sa rozídu, ich vzťahy sa upravili a sú dobré. Pre prípad rozvodu súhlasil s návrhom navrhovateľky, aby mal. V. bola zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľky, s tým, že na výživu maloletej V. bude platiť výživné 120 Eur mesačne. V súčasnosti pracuje ako K. I. I. Q. N.U. N. V. a je vyslaný na prácu v Š. J., teraz už asi 1,5 roka s priemerným zárobkom cca 3000 Eur mesačne netto. V súčasnosti je v E.. Súd po vykonanom dokazovaní výsluchom účastníkov konania, oboznámením potvrdenia o poslednom spoločnom bydlisku, sobášnym listom, rodným listom maloletej V., správami o príjme účastníkov mal za preukázané, že obaja účastníci sú slovenskí štátni občania slovenskej národnosti, ktorí uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v K., pred matričným úradom S. K.. U oboch išlo o prvé manželstvo. Z ich vzťahu sa dňa XX.XX.XXXX narodila mal. V.. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci v obvode Okresného súdu Trenčín, preto bol na konanie príslušný tunajší súd.
Podľa § 23 ods. 1-3 Zákona o rodine č.36/2005 Z.z., súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvráteniu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní na ne prihliada. Pri posudzovaní miery rozvratu prihliadne na porušenie povinnosti podľa §18 a 19.
Podľa § l8 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie
Podľa § 19 ods. 1 predtým citovaného zákona, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Z uvedených ustanovení, ale aj celej koncepcie Zákona o rodine vyplýva, že spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).
Zákon sa v prípade rozvodu neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozpor v spolužití musí mať určitú intenzitu, ktorá je podmienená najmä tým, že trvá dlhšiu dobu. Musí ísť o stav, ktorý trvale znemožňuje vytvárať zdravé rodinné prostredie, stav, kedy od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili.
Súd sa neúspešne pokúsil o zmierenie účastníkov. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi účastníkmi sú dlhšiu dobu narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií. Obaja účastníci zhodne potvrdili, že nevedú spoločnú domácnosť. Odporca viac ako jeden a pol roka pracuje ako K. I. I. Š.V. J. I. E., pričom toto je odporcova už tretia L. S.. Už po návrate odporcu z jeho druhej L. S. v roku 2012 vzťahy medzi účastníkmi ochladil tak, že od januára 2013 nemajú intímny život. V súčasnosti udržiavajú komunikáciu cez internet hlavne z dôvodu starostlivosti o maloletú V.. Starostlivosť o maloletú V. zabezpečuje navrhovateľka. Tento rozvrat pretrváva v manželstve účastníkov už dlhšiu dobu. Súd má zato, že príčinou narušenia spolužitia bolo dlhodobo trvajúce odlúčenie z pracovných dôvodov na strane odporcu. Uvedené skutočnosti potvrdili obaja účastníci. Ani jeden z účastníkov nemal záujem obnoviť manželské spolužitie. Z týchto dôvodov preto súd manželstvo
účastníkov rozviedol. Rozvod manželstva nebude ani v neprospech maloletej V., nakoľko vzťahy medzi rodičmi sú v súčasnosti priateľské a účastníci vzájomne uznávajú hodnoty druhého. Preto ani nežiadali upraviť styk odporcu s maloletou V., lebo o tomto sa vedia dohodnúť.
V ďalšej časti sa súd zaoberal rozhodnutím o právach a povinnostiach účastníkov konania k maloletej V.. Vzhľadom na dlhodobú neprítomnosť odporcu v rodine zabezpečuje starostlivosť a výchovu maloletej V. navrhovateľka. Ohľadne výchovy a výživy k maloletej V. uzatvorili účastníci rodičovskú dohodu, na základe ktorej bola maloletá V. sa na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Právo zastupovať a spravovať majetok maloletej majú obaja rodičia. Odporca sa zaviazal platiť na výživu maloletej V. sumou po 120,- Eur mesačne, k rukám navrhovateľky, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľa pracuje ako I., s priemerným zárobkom vo výške 1299,74 Eur mesačne a poberá prídavok na jedno dieťa 23,76 Eur. Odporca pracuje v pozícii K. I. I. Q. N. N. V. s priemerným zárobkom v roku 2015 vo výške 3082 Eur mesačne. Maloletá V. má 6,5 roka a výdavky bežné, primerané jej veku a potrebám. Účastníci nemajú iné vyživovacie povinnosti. Súd pri svojom rozhodnutí o schválení dohody rodičov o úprave práv a povinností k mal. V. na čas po rozvode manželstva osobitne pri dohode účastníkov o výške výživného prihliadol na skutočnosť, že obaja rodičia maloletej poukázali na obnovenie ich dobrých vzťahov po tom čo ich vzťahy v manželstve ochladli, nebola v nich láska a spoločne sa rozhodli pre riešenie manželskej situácie rozvodom manželstva. Súd mal zato, že dobré vzťahy medzi rodičmi maloletej V. sú dobrým základom aj ich budúcich dobrých vzťahov, preto nepovažoval za vhodné zasahovať do nich neschválením rodičovskej dohody. Rodičmi dohodnutú výšku výživného v sume 120 Eur mal súd za primeranú veku a potrebám maloletej, ktorá má štandardné potreby, a to napriek tomu, že otec maloletej má nad štandardné príjmy, pričom účastníkmi aj kolíznym opatrovníkom potvrdené dobré vzťahy medzi maloletou V. a otcom dieťaťa sú nepochybne základom pre naplnenie všetkých potrieb maloletej, z ktorých možno očakávať aj finančný prospech maloletej.
Kolízny opatrovník súhlasil so zverením maloletej do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Zároveň však poukázal, že má vedomosť o tom, že účastníci sa dohodli že odporca na potreby mal. V. prispieva mesačne sumou 200 Eur, a preto v časti dohody účastníkov o výške výživného pre mal. V. v sume 120 Eur mesačne s dohodou rodičov o úprave práv a povinností k mal. V. nesúhlasil. Kolízny opatrovník potvrdil, že má vedomosť o tom, že mal. V. má s otcom veľmi dobrý vzťah, teraz sa teší, že je na Slovensku a pokiaľ je otec dieťaťa v zahraničí, je s ním často na Skype.
Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 tohto zákona vyživovacia povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do toho času, kým nie sú deti samé schopné sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa 25 ods. l,2 toho času platného Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. informačná povinnosť
Súčasťou rozsudku je aj výrok o trovách konania.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p. v zmysle ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov. S prihliadnutím na vykonané dokazovanie mal súd zato, že pre priznanie náhrady trov konania podľa návrhu navrhovateľa neboli dané dôvody.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§27 ods. 1 Zákona o rodine).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne plnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.