Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/442/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní vedenom samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom, v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom v Bratislave, Staré Grunty 7, JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Bratislave, Nám. M. Benku 6, proti žalovanému: H. P., nar. X.X.XXXX, bytom J. D. XXXX/XX, C., v konaní o zaplatenie 360,50 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd konanie v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia 247 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 247 Eur od 24.10.2012 do zaplatenia z a s t a v u j e .

Súd žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia 3,50 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3,50 eur od 24.10.2012 do zaplatenia z a m i e t a .

Žalovaná j e p o v i n n á z a p l a t i ť žalobcovi 110,00 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 110,00 Eur od 24.10.2012 do zaplatenia. Na zaplatenie tejto povinnosti súd povoľuje žalovanej splátky vo výške 30 Eur mesačne splatné vždy do 25. dňa kalendárneho mesiaca počnúc prvým nasledujúcim kalendárnym mesiacom po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas sa stane splatným celý dlh.

Žalovanej sa v súvislosti so zastavenou časťou konania náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou zo dňa 28.9.2015 domáhal voči žalovanej zaplatenia 360,50 Eur, úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 360,50 Eur od 24.10.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 12.4.2012, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 650,- Eur. Zároveň bolo povinnosťou dlžníka úver splatiť s odplatou vo výške 247,- Eur, spolu 897,- Eur, v 13 splátkach, a to v prvých 3 splátkach vo výške 3,25 Eur a v ďalších 10 splátkach vo výške 87,73 Eur. Dlžník zaplatil iba 536,50 Eur, naposledy 30,- Eur dňa 2.6.2015. Vzhľadom na nesplácanie dlhu veriteľ zosplatnil úver ku dňu 23.10.2012, čo oznámil listom z 21.11.2012.

Žalovaná sa k veci samej písomne vyjadrila dňa 1.12.2015 tak, že so žalobou nesúhlasí, nenamieta základ, namieta výšku nároku. Rozporne bola uvedená vysoká RPMN 45,23%. Ak súd uzná nárok, žiada o splátky.

Podaním zo dňa 4.1.2016 (doslova 4.1.2015, doručeným súdu 8.1.2016) žalobca v časti 247,- Eur vzal žalobu späť.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“): 1) Navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. 2) Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. 3) Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu súd pri aplikácii § 96 O.s.p. rozhodol o zastavení konania v požadovanej časti tak, ako je uvedené v prvom odseku výrokovej časti tohto rozsudku. Išlo o čiastočné späťvzatie pred otvorením prvého pojednávania, preto skúmanie prípadného nesúhlasu žalovaného s čiastočným späťvzatím by bolo nadbytočné. Súd k pokračovaniu konania zohľadňoval štádium konania, keď obidve strany boli dovtedajšími procesnými úkonmi súdu pripravení na rozhodnutie o celom dovtedajšom predmete sporu, nariadenie nového pojednávania k zvyšku predmetu sporu by bolo nehospodárne, preto súd rozhodol popri čiastočnom späťvzatí aj vo veci samej.

Pojednávania konaného dňa 25.1.2016 sa právne zastúpený žalobca nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil.

Žalovaná sa na pojednávaní pridržiavala písomného vyjadrenia, k čomu doložila doklady o svojich osobných pomeroch. Zároveň osobne vypovedala tak, že predmetnú zmluvu podpísala, dostala 650,- Eur. Keď úver nesplácala, poslali (veriteľ) inú pani a zobrali jej knižku, kde zapisovali jej platby, žalovaná poukazuje na výpisy z banky. Obchodných podmienok na druhej strane zmluvy si nebola vedomá, pred súdom sa vyjadrovala k priemernej RPMN 45,23%. Pripúšťa jej upomínanie podľa vykázaných listov veriteľa.

Z listinných dôkazov mal súd zistené :

Podľa obsahu zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 12.4.2012 žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 650,- € s vyhlásením, že úver je poskytnutý za odmenu a za celkový úrok, ktoré číselne uvádzal vo variantoch podľa trvania zmluvy, teda spolu za odplatu, ktorá zahŕňa ako odmenu, tak aj úrok. Dlžník potvrdil prevzatie istiny úveru svojím podpisom na tejto zmluve. Celkovú dlžnú sumu, teda istinu úveru 650 € a odplatu vo výške 247,- Eur, teda spolu 897,- € sa dlžník zaviazal splácať v 13 -tich mesačných splátkach, a to v prvých 3 splátkach vo výške 3,50 Eur a v ďalších 10 splátkach vo výške 88,73 Eur, prvá splátka splatná v 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka splatná vždy do 30. dňa po splatnosti predchádzajúcej splátky. V zmluve bola uvedená informácia o priemernej hodnote RPMN pre príslušný typ úveru 45,23 %. Zmluva bola dlžníkmi podpísaná aj na druhej strane, kde boli uvedené obchodné podmienky, osobitne podľa b. 1 bola uvedená „RPMN pri splatnosti úveru na ... (variant textu - pozn. súdu) 13 mesiacov 67,70 %“. Čl. 3 obchodných podmienok zakotvoval právo na zmluvnú pokutu veriteľa v prípade nesplatenia záväzku dlžníka vo výške 3,3% z istiny úveru (650 x 0,033 = 21,45, pozn. súdu) za každý aj začatý kalendárny mesiac omeškania, ako aj právo na paušálnu náhradu trov spojených so súdnym alebo rozhodcovským konaním vo výške 20% z poskytnutej istiny, najmenej 67,- Eur.

Veriteľ upomínal dlžníka na zaplatenie predmetného úveru listom zo dňa 3.10.2012 a oznámil mu predčasnú splatnosť zostatku úveru listom zo dňa 21.11.2012.

Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 1 ods. 1), 2) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného od 11.6.2010, ďalej tiež iba „zák. č. 129/2010 Z.z.“) 1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. 2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 11 zák. č. 129/2010 Z.z. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 39 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej v znení účinnom v súčasnosti Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 451

1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 52 OZ:

1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 10 v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2014: 1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. 10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Listinné dôkazy predložené žalobcom boli všetky pre súd skutkovo hodnoverné, spor bol tiež predmetom právneho hodnotenia k priznaniu uplatneného plnenia, osobitne vo vzťahu k postaveniu dlžníka zo zmluvy spotrebiteľského charakteru podľa § 52 a nasl. občianskeho zákonníka, ktorá bola predložená zo strany podnikateľa nepodnikateľovi ako spotrebiteľovi, a osobitne zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Súd skutkovo a právne vyhodnotil, že dlžníkovi bol poskytnutý spotrebiteľský úver podľa zák. č. 129/2010 Z.z., a to z foriem podľa jeho cit. ustanovenia § 1 ods. 2 vo forme zmluvy o úvere podľa obchodného zákonníka.

Obsah prejavenej vôle zmluvných strán v zmluve o úvere podľa názoru súdu spočíva na jednej strane v dojednaní povinnosti veriteľa dočasne poskytnúť plnenie v dojednanej výške úveru a na druhej strane v dojednaní povinnosti dlžníka zaplatiť plnenia v dojednanej výške splátok v lehotách ich splatnosti. Je pravdou, že napriek pomenovaniu odplaty úveru ako odmeny aj úroku, tieto ustanovenia zmluvy boli dojednané jasne, ak súd na strane dlžníka vychádza z dojednania jeho povinnosti v rozsahu uvedených splátok. Právna terminológia v ustanovení o hlavných náležitostiach úveru v cit. ust. § 497 pomenúva akúkoľvek odplatu za poskytnutie úveru ako úrok (podľa staršej právnej literatúry vo všeobecnosti ani nemusel byť dojednaný ročne). Terminológia cit. ust. § 499 ObZ, ako aj terminológia zákona o spotrebiteľských úveroch, zavádza pojem aj inej odplaty spojenej s úverom, osobitne zákon o spotrebiteľských úveroch pritom narába so všeobecným pojmom nákladov spotrebiteľského úveru. Na tento stav právnej terminológie nadväzuje osobitná povinnosť podnikajúceho veriteľa uviesť celkovú sumu splatnú spotrebiteľom, ako aj podľa cit. ust. § 1 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z. uviesť ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), pod následkom bezodplatnosti a bezúročnosti úveru. Preto súd uvedenie RPMN považuje za osobitnú informačnú povinnosť, ktorá má význam ako jednotková cena u nákupu fyzického tovaru, udávaná spravidla za 100 gramov alebo 100 mililitrov, z ktorej už konštitutívne nevyplývajú práva ani povinnosti, ale musí materiálne zodpovedať záväzným ustanoveniam zmluvy, a to podľa prílohy zákona podľa matematického vzorca, ktorý v prípade viacerých poskytnutí, alebo viacerých splátok, presahuje matematickú schopnosť výraznej väčšiny populácie, ktorého činiteľmi sú náklady úveru a časové aspekty jeho splácania. Riadne uvedenie RPMN by v spojení s budovaním finančnej gramotnosti obyvateľov mohlo byť faktorom orientácie spotrebiteľa v poskytovanom úvere. Osobitne ustanovenie cit. ust. § 1 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z. v časti „v neprospech spotrebiteľa“ súd považuje za obsolétne, lebo podľa povahy veci v prospech alebo v neprospech spotrebiteľa môžu byť záväzné ustanovenia zmluvy. Oproti tomu informácia o RPMN pri jej deklaratórnom, nie konštitutívnom charaktere, podľa povahy veci môže iba buď plniť, alebo neplniť svoju informačnú funkciu.

Súd zistil rozpor s ustanovením cit. ust. § 1 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z., keď priamo v zmluve nie je uvedená RPMN, a to je dôvod bezodplatnosti a bezúročnosti predloženej zmluvy o úvere podľa tohto zákona. Pokiaľ v obchodných podmienkach zmluvy je uvedená RPMN „pri splatnosti na 13 mesiacov 67,70 %“, ide o formuláciu z obchodných podmienok, t.j. zodpovedajúcu relatívne samostatnému dokumentu, ktorý by sa mal týkať viacerých zmlúv so zhodným obsahovým prvkom. Navyše ide o formuláciu v dlhšej, iba čiastočne súvisiacej vete. Riadne neuvedenie tejto informácie je o to mýlivejšie, že na pri dojednaných hlavných náležitostiach úveru je prehľadnejšie uvedená nižšia priemerná RPMN obdobných zmlúv. Preto aj keď ide o formuláciu na druhej strane základného textu zmluvy, táto formulácia v tomto prípade nie je dostatočne prehľadná pre účel informovania spotrebiteľa, aby si uvedomil, aké náklady v čase vyplývajú zo záväzných ustanovení konkrétnej zmluvy.

Informáciu o výške RPMN práve v tejto výške 67,70 % by súd považoval za vierohodný ukazovateľ nákladovosti tohto úveru, keby táto informácia bola dlžníkovi daná. Dôvodom čiastočného zamietnutia žaloby tak bolo systematicky prednostne neprehľadné uvedenie informácie o RPMN pri uzatváraní zmluvy. Podporne ide podľa názoru súdu aj o neprimerane vysoký náklad úveru, aj keď cit. ust. § 53 ods. 6 v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2014 nezakotvoval exaktné obmedzenie tejto výšky. Relatívne vyššiu mieru nákladov by súd argumentačne rešpektoval u kratších a nižších úverov, s nižším dopadom na absolútnu výšku týchto nákladov, prakticky vzhľadom na vyššie zastúpenie pevných zložiek nákladov pri podnikaní. Lenže túto výšku 67,7% súd považuje za neprijateľne vysokú aj v tomto prípade.

Za situácie, keď samotný žalobca vzal žalobu späť v časti 247,- Eur (prakticky s upustením od bilancie, ktorá by sa odvíjala od samotného hlavného zmluvného dojednania o splatnosti úveru v splátkach spolu, ale s bilanciou iba od požičaných peňazí bez plánovanej odplaty pre veriteľa), súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 110,- Eur titulom zostatku istiny úveru poskytnutého pôvodne vo výške 650,- Eur, keď žalovaná tento uhradila iba v časti vo výške 540,- Eur. Pokiaľ žalobca potvrdil splatenie úveru iba vo výške 536,50 Eur, vzhľadom na zásadu ústnosti na pojednávaní, za daných okolností aj vzhľadom na zásadu hospodárnosti občianskeho súdneho konania, sa súd priklonil k údajom podľa výpisu z bankového účtu predloženého žalovanou, podľa ktorého do 1.6.2015, čo korešpondovalo s vyhlásením veriteľa o pripísaní úhrad do 2.6.2015, žalovaná na zhodný účet SK54 6500 0000 00002008 1389, zaplatila spolu 540,- Eur v rovnako vysokých 18 splátkach po 30,- Eur. Preto napokon v časti 3,50 Eur súd žalobu zamietol.

Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere navyše vykazuje znaky hromadného predloženia spotrebiteľovi zo strany dodávateľa, preto súd zároveň právne podriadil hodnotenie tejto zmluvy aj ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv súd interpretuje ako systematicky špecifický okruh ustanovení o prejave vôle, vedúci k materiálnej ochranu spotrebiteľov pred podmienkami, ktoré zákon označuje ako neprijateľné, teda podľa interpretácie súdu ako bežne nepredvídateľné u obstarania tovaru alebo služby, ak neboli individuálne dojednané, teda s ohľadom na pozornosť, čas a energiu, akú môže spotrebiteľ tomuto bežnému obstaraniu venovať. V tomto fakticky zákon uprednostňuje úpravu vzájomných zmluvných práv a povinností v hlavných ustanoveniach zmluvy, teda v predmete a cene plnenia, a to určito, jasne, zrozumiteľne (viď cit. ust. § 53 ods. 1 . Tieto podmienky sa môžu týkať aj samotného prístupu k súdu, každopádne podľa právnej praxe sú preskúmavané automaticky a aj preto podľa názoru tunajšieho súdu ich platnosť je súčasťou samotného „sporu o právo“ aj bez ohľadu na vzdelanostné alebo sociálne postavenie spotrebiteľa. Právnym následkom tohto právneho preskúmania by mohlo byť nepriznanie časti plnenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá by bola z toho dôvodu bola absolútne neplatná. V tomto smere úvah súd poznamenáva, že žalobca spravodlivo sám nevychádza z rozhodcovskej doložky v obchodných podmienkach. Jedným z takýchto vedľajších dojednaní je aj zmluvná pokuta, v čl. 3 obchodných podmienok formálne dojednaná mesačne. Osobitne toto dojednanie v časti zmluvnej pokuty, ktorá mala narastať v čase, súd považuje za neprijateľné v zmluve spotrebiteľského charakteru. Navyše ako súd uviedol vyššie, celý tento úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a tento následok sa podľa názoru súdu spravodlivo širšie vzťahuje aj na ustanovenia o zabezpečení zmluvy.

Úrok z omeškania bol v tomto konaní podľa § 369 ods. 1 poslednej vety Obchodného zákonníka uplatnený podľa predpisov občianskeho práva, a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení § 3 Nar. vl. č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013, v sadzbe neprevyšujúcej základnú sadzbu ECB (1%) zvýšenú o 8 %, napokon vo výške 8,75 %. Pri procesnej pasivite dlžníka týkajúce sa konkrétneho priebehu splácania v rámci jeho dôkazného bremena, k nesplatenej istine súd uznal omeškanie dlžníka podľa udania žalobcu od 24.10.2012, keď už časť splátok úveru zo strany žalovaného bola splatná.

Súd povolil žalovanej splácať dlh v splátkach podľa § 160 ods. 1 OSP v záujme predchádzania sporu v štádiu vykonávacieho konania, keď žalobca ako subjekt, ktorý vstúpil do práv subjektu poskytujúceho svoje služby hromadne, by nemal byť týmto rozhodnutím príliš ťaživo postihnutý, zároveň s prihliadnutím na prílohy žalovanej, ktorá preukázala sťaženú sociálnu situáciu, s príjmom zo starobného dôchodku 338,- Eur, spojenú s upokojovaním iba základných životných potrieb, ale vo výške s prihliadnutím na celkovú výšku dlhu, s tým, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas sa stane splatným celý dlh.

O náhrade trov konania v zastavenej časti rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého za zastavenie konania procesne zodpovedá žalobca, ktorý čiastočne vzal žalobu späť iba na základe zmeny vlastného procesného postoja. Žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, ani pri danom priebehu konania o osobitne vzniknutých trovách konania iba v zastavenej časti nemá zmysel hovoriť, preto jej túto náhradu súd nepriznal. O náhrade trov konania v meritórne rozhodnutej časti rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého žalobca mal vo veci prevažný úspech (priznaných 110,- , zamietnutých 3,50 Eur), popri ktorom bol úspech žalovanej iba pomerne nepatrný. Lenže pri danom priebehu konania súd zohľadnil dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 OSP to, že od začiatku konania bola napokon meritórne rozhodnutá časť sporu (110 + 3,5 Eur) súčasťou predmetu, ktorý zahŕňal aj predmet konania predpokladajúci riadne uzatvorenú zmluvu (247,- Eur), lenže od jeho prejednania žalobca vlastným späťvzatím upustil. Za týchto okolností napriek aritmeticky prevažnému úspechu vo veci samej, teda zvyšku predmetu konania, súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p., aj ďalej), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).