Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cb/155/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcu: KUBING s.r.o., IČO: 36 733 482, so sídlom Hadovce 71, Komárno, zastúpeného: JUDr. Ľubica Bičianová, advokátka v Komárne, proti žalovanému: Obec Dunajský Klátov, IČO: 00 800 198, adresa: Kondého ul. 20, Dunajský Klátov, o 25.600 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Čiastočné späťvzatie žaloby sa pripúšťa a konanie sa zastavuje v časti o zaplatenie 5.000 € istiny a 8,05 % ročného úroku z omeškania zo sumy 2.000 € od 19. do 22. januára 2016 a zo sumy 5.000 € od 23. januára 2016 do zaplatenia. II. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 22.267,66 € s 8,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 20.600 € od 23. januára 2016. III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 3.408,41 € (v tom 1.865,71 € trovy právneho zastúpenia a 1.542,70 € ostatné trovy konania) do troch dní od právoplatnosti rozsudku do rúk JUDr. Ľubice Bičianovej, advokátky.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 22. mája 2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia pôvodne 27.600 € s úrokom z omeškania. V žalobe predniesol, že 7. apríla 2011 uzavrel so žalovaným zmluvu o dielo na projektovú dokumentáciu a výkaz výmer pre kanalizáciu a vodovod v H. V. za cenu 30.600 € s DPH. Dodatkom č. 1 bola dohodnutá úhrada ceny v mesačných splátkach po 2.000 € (posledná 2.600 €). Žalobca takto fakturoval celkovo 10.000 €, žalovaný ich však nezaplatil. Preto bola ich splatnosť posunutá na 31. decembra 2014 a zostatok 20.600 € mal byť zaplatený v ďalších splátkach, pri omeškaní s ktorými bola dohodnutá strata výhody splátok. Žalovaný uhradil len 3.000 €, preto žalobca žiadal splatiť celý zvyšok, čo žalovaný neurobil.

2. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu, ktorý súd na žalobu vydal, žiadal žalobu zamietnuť. Predniesol, že projekty vodovodu a kanalizácie nie sú úplné. Okrem toho obec uhradila v máji 2015 a júni 2015 ešte po 1.000 €.

3. Vo vyjadrení žalobca vzal svoju žalobu čiastočne späť čo do 1.000 € istiny a úroku z omeškania. V dôsledku toho súd uznesením č. k. -37 konanie v tejto časti zastavil.

4. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 115 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), na ktorom sa zúčastnil len žalobca. Žalovaný, ktorý predvolanie riadne prevzal, podaním došlým 20. januára 2016 oznámil, že uznáva svoj záväzok vo výške 23.600 € a žiada od žalobcu späťvzatie. Toto podanie však súd ani podľa obsahu (§ 41 ods. 2 O. s. p.) nemohol posúdiť ani ako ospravedlnenie neúčasti, ani ako žiadosť o odročenie, keďže z jeho obsahu žiadne prejavy vo vzťahu ku konať sa majúcemu pojednávaniu nevyplývajú. Preto súd konal pojednávanie v neprítomnosti žalovaného (§ 101 ods. 2 O.

s. p.). Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: zmluva o dielo 5 až 7), dodatok č. 1 (č. l. 8), faktúry č. XX/XXXX (č. l. 9), č. X/XXXX (č. l. 10), č. X/XXXX (č. l. 11), č. X/XXXX (č. l. 12) a č. X/XXXX (č. l. 13), dodatok č. 2 (č. l. 14), list z 9. marca 2015 (č. l. 15), faktúra č. XX/XXXX s doručenkou (č. l. 16), predžalobná upomienka (č. l. 17), list žalovaného z 13. apríla 2015 (č. l. 18), a v spojení so všeobecne známymi, resp. nespornými skutočnosťami (§ 121, § 153 ods. 1 O. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

5. a) Žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ 7. apríla 2011 podpísali zmluvu o dielo (č. l. 5 až 7), ktorou sa žalobca zaviazal pre žalovaného vykonať kompletné projektové práce - projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie a výkaz výmer pre kanalizáciu a vodovod (čl. II zmluvy) a žalovaný sa zaviazal zaplatil pevnú cenu celkovo 30.600 € s DPH na základe faktúry vystavenej po odovzdaní dokumentácie splatnej do 14 dní (čl. V zmluvy).

b) V presne nezistený dátum podpísali účastníci dodatok č. 1 k tejto zmluve (č. l. 8), v ktorom sa dohodli, že cena diela bude splatná „v mesačných splátkach na základe vystavených čiastkových faktúr zo strany vykonávateľa 1. každý mesiac po odovzdaní diela po dobu splatenia dohodnutej ceny. Čiastkové splátky sa dohodli vo výške 14 * 2000,- € a posledná faktúra 1* 2600,- €...“. Na základe toho žalobca vystavil žalovanému postupne tieto faktúry (č. l. 9 až 13) č. XX/XXXX z 13. novembra 2013 splatnú „ihneď“, ktorou vyúčtoval splátku 2.000 € s DPH. č. X/XXXX splatnú 28. februára 2014, ktorou vyúčtoval ďalšiu splátku 2.000 € s DPH, č. X/XXXX splatnú 28. februára 2014, ktorou vyúčtoval ďalšiu splátku 2.000 € s DPH, č. X/XXXX splatnú 28. februára 2014, ktorou vyúčtoval ďalšiu splátku 2.000 € s DPH, č. X/XXXX splatnú „ihneď“, ktorou vyúčtoval splátku 2.000 € s DPH.

c) Dňa 17. februára 2014 žalobca a žalovaný podpísali dodatok č. 2 k zmluve o dielo (č. l. 14), v ktorom dohodli, že „faktúry č. XX/XXXX, X/XXXX, X/XXXX, X/XXXX, X/XXXX v celkovej sume 10.000 € vrátane DPH uhradí objednávateľ v splátkach najneskôr do 31. 12. 2014. Následne bude fakturácia prebiehať nasledovne: Čiastkové splátky sa dohodli vo výške 9 * 2000,- € pričom prvá faktúra bude vystavená 15.1.2016 a posledná 1*2600,- € 15.10.2016... V prípade omeškania so splátkou zo strany objednávateľa o viac ako 20 dní je vykonávateľ oprávnený vyfakturovať celú zostávajúcu čiastku a objednávateľ povinný neuhradenú, ako aj ostávajúcu časť uhradiť do 14 dní od dátumu vystavenia faktúry vykonávateľom...“

d) Keďže žalovaný sumu 10.000 € v dohodnutej lehote neuhradil, žalobca 9. marca 2015 vystavil faktúru na sumu 20.600 € (č. l. 16) a listom z 9. marca 2015 (č. l. 15) oznámil žalovanému, že pristupuje k fakturácii celej dlžnej sumy v dôsledku nedodržania splatnosti podľa upraveného splátkového kalendára. Tento list a faktúra boli žalovanému doručené 10. marca 2015 (doručenka č. l. 16/rub).

e) Listom z 27. marca 2015 (č. l. 17) právna zástupkyňa žalobcu upozornila žalovaného na existujúci nedoplatok 27.600 € a žiadala jeho zaplatenie. V reakcii na to žalovaný zaslal žalobcovi list z 13. apríla 2015 (č. l. 18), v ktorom mu oznámil, že »záväzky vo výške 27 600,- € z titulu nedoplatku na dohodnutej ceny diela „Kanalizácia a vodovod - H. V.“ vypracovanie projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie obec zaväzuje uhradiť najneskôr do 30. apríla 2015«. List bol podpísaný starostkou žalovaného a opatrený odtlačkom okrúhlej pečiatky obce.

f) Nebolo zistené, že by predmet zmluvy o dielo nebol vykonaný, resp. že by mal vady, alebo že by existovali iné skutočnosti, kvôli ktorým by bol žalovaný oprávnený odopierať úhradu jeho ceny. Nebolo taktiež zistené, či žalovaný schválil zásady hospodárenia s majetkom obce v zmysle § 9 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, ani obsah týchto zásad platný v rokoch 2011 až 2015.

6. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 132 O. s. p.).

Skutkové zistenia v bode 5 v podstate bezrozporne vyplývajú z predložených listinných dôkazov, resp. zo skutočností, ktoré medzi účastníkmi vôbec neboli sporné.

Pokiaľ žalovaný v odpore tvrdil, že „projekt nie je dokončený“, toto svoje tvrdenie nijako bližšie neobjasnil, ani na jeho preukázanie nenavrhol žiadne dokazovanie, hoci ho v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno (§ 120 ods. 1 O. s. p.). Ako bude vysvetlené ďalej, v prerokúvanej veci žalovaný svoj záväzok uznal, čo založilo domnienku trvania dlhu, teda domnienku, že nastali skutočnosti predpokladané zákonom pre jeho vznik. Takéto skutočnosti sa podľa § 133 O. s. p. považujú za dokázané, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak. Domnienka existencie dlhu spôsobuje okrem iného prechod dôkazného bremena na dlžníka, ktorý je povinný dokázať opak (teda, že dlh nevznikol alebo zanikol), a na tento účel mu § 120 ods. 1 O. s. p. ukladá označiť dôkazy. V prerokúvanej veci je dlžníkom žalovaný, ktorého tak zaťažovalo dôkazné bremeno ohľadom neexistencie dlhu. Keďže žalovaný v tomto smere žiadne dôkazy nenavrhol, musel súd dospieť k záveru, že existencia dlhu nebola dokázaná.

Zásady hospodárenia obce ako právny predpis obce sui generis neboli vyhlásené v Zbierke zákonov SR, v dôsledku čoho nie sú vyňaté spod všeobecných pravidiel dokazovania, a ich obsah nie je súdu známy ani z úradnej činnosti, ani ich nemožno považovať za všeobecne známe (porov. § 121 O. s. p.). Preto je v zásade na tom, kto by sa ich chcel dovolávať, aby dokázal ich existenciu a obsah (§ 120 ods. 1 O. s. p.). V prerokúvanej veci bolo preto vecou obce, aby prípadne dokázala, že takéto zásady boli schválené a ich obsahom boli určité požiadavky na náležitosti úkonov obce. Ak tak obec neurobila, musel súd vychádzať zo záveru, že ich obsah dokázaný nebol.

Už len na dôvažok sa dopĺňa, že ak by sa bol žalovaný dostavil na pojednávanie, podľa § 118 ods. 2 O. s. p. mohol byť poučený o sporných skutočnostiach. Ak tak bez akéhokoľvek ospravedlniteľného dôvodu neurobil, sám sa pripravil o možnosť dôkazy na ich preukázanie navrhnúť.

Právne vec súd posúdil takto:

7. Žalobca na pojednávaní 22. januára 2016 vzal žalobu čiastočne späť, preto súd podľa § 96 ods. 1 O. s. p. rozhodol ako vo výroku I. Hoci k späťvzatiu došlo po otvorení pojednávania, žalovaný už skôr uvedeným podaním z 20. januára 2016 sám navrhol žalobcovi, aby žalobu vzal späť. Vzhľadom na to súd tento úkon podľa jeho obsahu súd zhodnotil aj ako (vopred daný) súhlas so späťvzatím žaloby v zmysle § 96 ods. 3 O. s. p. Vzhľadom na tento procesný úkon tak súd rozhodol ako vo výroku I.

8. Z obsahu listiny označenej ako „Zmluva o dielo“ zo 7. apríla 2011 vyplýva, že sa ňou žalobca ako zhotoviteľ zaviazal pre žalovaného ako objednávateľa zhotoviť projektovú dokumentáciu, a žalovaný sa zaviazal za to zaplatiť určitú odplatu. Žalovaný ako obec konal pri uzatváraní tejto zmluvy pri zabezpečovaní verejných potrieb, keďže zabezpečiť zásobovanie vodou a odvádzanie odpadových vôd patrí podľa § 4 ods. 3 písm. g) zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení k základným úlohám obecnej samosprávy. Žalobca ako podnikateľ konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, v dôsledku čoho sa právne vzťahy týkajúce sa uvedenej zmluvy spravujú Obchodným zákonníkom v zmysle jeho § 261 ods. 2 v znení účinnom k 7. aprílu 2011.

9. Projektová dokumentácia je hmotne zachyteným výsledkom inej činnosti, teda dielom v zmysle § 536 ods. 2 Obch. zák., čo možno vyvodiť napr. aj z § 556 Obch. zák., podľa ktorého môže dielo spočívať aj v inom výsledku než zhotovení, montáži, údržbe, oprave alebo úprave veci. Zmluva zo 7. apríla 2011 je tak zmluvou o dielo, z ktorej žalobcovi po úspešnom vykonaní diela vzniká právo na odmenu (cenu) v zmysle § 548 ods. 1 Obch. zák.

10. Podľa § 323 ods. 1 Obch. zák. platí, že ak niekto písomne uzná určitý svoj záväzok, predpokladá sa, že tento záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trvá. Uznanie „určitého záväzku“ pritom znamená, že tento záväzok musí byť dostatočne identifikovaný, a to napr. odkazom na faktúru, právny dôvod, výšku a pod. Podľa judikatúry k podobnému ustanoveniu § 558 Občianskeho zákonníka si uznanie dlhu nevyžaduje výslovné použitie výrazu „uznanie“, ak z okolností prípadu je nepochybné, že išlo o uznávací prejav (porov. judikát R 25/1993). To znamená, že pri posudzovaní otázky, či určitý prejav má účinky uznania dlhu, treba posudzovať, či z tohto prejavu ako celku možno vyložiť, že dlžník ním chcel prejaviť vedomosť o existencii určitého dlhu a to, že jeho existenciu nespochybňuje. V obchodnom práve je navyše potrebné brať zreteľ na to, že § 407 ods. 2 a 3 Obch. zák. v určitých prípadoch priznáva účinky uznania dlhu aj konkludentným úkonom. V súlade s tým treba aj výslovné prejavy, z ktorých vyplýva vedomosť dlžníka o dlhu, vykladať širšie, resp. voľnejšie, v súlade s požiadavkou ochrany adresáta tohto prejavu (§ 266 ods. 2 Obch. zák.).

Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že list z 19. apríla 2015 je podpísaná žalovaným (starostom, ktorý je štatutárnym orgánom, § 13 ods. 5 zák. č. 369/1990 Zb.), čím spĺňa požiadavku písomnosti podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Táto listina ďalej obsahuje jasný prejav vôle o tom, že žalovaný sa zaväzuje uhradiť určitý dlh, ktorý je identifikovaný celkovou dlžnou sumou a sú stručne uvedené skutkové okolnosti vzniku dlhu („nedoplatok dohodnutej ceny diela“). Takto identifikovaný záväzok je podľa názoru súdu jednoznačne určitý a z vyjadreného záväzku zaplatiť tento dlh do 30. apríla 2015 (v reakcii na predošlú upomienku žalobcu) možno výkladom dospieť k záveru, že žalovaný ním prejavuje svoju vedomosť o existencii daného dlhu a potvrdzuje ju. Zákon č. 369/1990 Zb., ani zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov nepredpisuje pre uznanie dlhu obcou žiadne ďalšie predpoklady (napr. schválenie obecným zastupiteľstvom a pod.). Takáto požiadavka by mohla vyplývať jedine zo zásad hospodárenia obce schválených podľa § 11 ods. 4 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. v spojení s § 9 zákona č. 138/1991 Zb. Keďže ich existencia a obsah nebol dokázaný, súd nemohol skúmať, či listina z 19. apríla 2015 vyhovuje náležitostiam v nich obsiahnutých.

Na základe uvedeného tak treba uzavrieť, že táto listina z 19. apríla 2015 má účinky uznania dlhu podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka a zakladá preto domnienku, že ku dňu jej podpisu trval záväzok žalovaného voči žalobcovi na uhradenie sumy 27.600 € z titulu nedoplatku ceny diela dohodnutého v zmluve o dielo zo 7. apríla 2011. Keďže žalovaný nedokázal, že by tento nárok nevznikol alebo že by zanikol, žaloba žalobcu je v tejto časti opodstatnená.

11. Zo zisteného skutkového stavu je ďalej zrejmé, že dodatkom č. 2 účastníci zmenili svoj pôvodný záväzok v tom zmysle, že dohodli inú splatnosť, a zároveň sa dohodli na tzv. strane výhody splátok pre prípad nesplnenia povinností žalovaného. Taká dohoda je v súlade s inak dispozitívnymi ustanoveniami § 340 a nasl. Obchodného zákonníka o čase plnenia záväzkov. Podľa obsahu dodatku č. 2 mohol žalobca žiadal zaplatenie celého zostatku dlhu pre prípad, že žalovaný neuhradí ktorúkoľvek časť v dohodnutej lehote, pričom toto právo sa týkalo aj tej časti záväzku, ktorej splatnosť bola posunutá do 31. decembra 2014 (teda sumy 10.000 €). Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalovaný zaplatil len 3.000 €, zvyšok zostal neuhradený. V dôsledku toho žalobca v súlade s citovaným dodatkom 9. marca 2015 vystavil faktúru na zvyšných 20.600 €, ktoré žiadal zaplatiť v lehote 14 dní od zaplatenia, teda do 23. marca 2015. Najneskôr 24. marca 2015 sa tak žalobca dostal do omeškania so splatením svojho záväzku v zmysle § 365 Obchodného zákonníka.

Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. v znení účinnom do 31. januára 2013 (porov. prechodné ustanovenie § 768k ods. 2 Obch. zák.) mal žalobca pre prípad omeškania právo na úroku z omeškania dohodnuté, inak určené podľa predpisov občianskeho práva, teda (podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb.) o 8 % vyššie než je základné úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania. Základná sadzba k 24. marcu 2015 bola 0,05 %, sadzba úrokov z omeškania tak predstavuje 8,05 %. Z už zaplatených súm má žalobca nárok na pevne vyčísliteľné úroky z omeškania, a to

- zo sumy 27.600 € od 24. marca do 8. júna 2015, teda 78 dní, za ktoré vyčíslená suma úrokov z omeškania predstavuje (78/365 x 8,05 % x 27.600=) 474,80 €,

- zo sumy 26.600 € od 9. do 23. júna 2015, teda za 15 dní, za ktoré vyčíslená suma úrokov z omeškania predstavuje (15/365 x 8,05 % x 26.600=) 88 €,

- zo sumy 25.600 € od 24. júna 2015 do 18. januára 2016, teda za 210 dní, za ktoré vyčíslená suma úrokov z omeškania predstavuje (210/365 x 8,05 % x 25.600=) 1.084,04 €,

- zo sumy 23.600 € od 19. do 22. januára 2016, teda za celkovo 4 dni, za ktoré vyčíslená suma úrokov z omeškania predstavuje (4/365 x 8,05 % x 23.600=) 20,82 €.

Okrem toho má žalobca nárok aj na pokračujúci 8,05 % ročný úrok zo sumy zvyšných 20.600 € od 23. januára 2016.

12. Vzhľadom na to súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie (20.600 + 474,80 + 88 + 1.084,04 + 20,82 =) 22.267,66 € s pokračujúcim 8,05 % ročným úrokom z omeškania od 23. januára 2016 (výrok I).

13. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého má plne úspešný žalobca nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov.

a) Účelne vynaložené trovy pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku (1.656 - 113,30 vrátených uzn. č. k. -37 =) 1.542,70 € a z trov právneho zastúpenia. Tarifná hodnota veci sa podľa § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. určuje z hodnoty veci alebo práva ku dňu začatia poskytovania právneho služby (prevzatia zastúpenia), teda zo sumy 27.600 €. Základná sadzba tarifnej odmeny z tejto sumy je v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. je 436,54 €. Súd za nahraditeľné trovy právneho zastúpenia považoval sumu 1.865,71 €, ktorá pozostáva zo

- základnej sadzby odmeny za štyri úkony právnej služby [príprava a prevzatie zastúpenia, žaloba, vyjadrenie k odporu, účasť pojednávaní - § 13a ods. 1 písm. a), c) a d) vyhl. 655/2004 Z. z.) po 436,54 €, teda celkovo 1.746,16 €,

- paušálnej náhrady (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) za tri úkony v roku 2015 po 8,39 € a jeden úkon v roku 2015 vo výške 8,58 €, teda celkovo 33,75 €,

- náhrady za stratu času za cestu na pojednávanie Komárno - Dunajská Streda vždy 3 polhodiny po 14,30 € (§ 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z.), teda celkovo (6 x 14,30=) 85,80 €. Priznanú náhradu v sume 1.542,70 + 1.865,71 = 3.408,41 € je žalovaný povinný zaplatiť do rúk advokáta žalobcu (§ 149 O. s. p.).

b) Súd nepovažoval trovy spojené s vypracovaním pokusu o zmier za trovy konania v zmysle § 137 O. s. p., pretože neboli vynaložené v bezprostrednej súvislosti s týmto konaním (porov. judikát R 14/1985). Okrem toho takéto trovy nemožno považovať ani za účelné, pretože nie je jasné, ako upomienka, resp. pokus zmier je nevyhnutný na uplatnenie alebo bránenie práva na súde. Takéto trovy by bolo nanajvýš možné považovať za príslušenstvo nároku (porov. napr. judikát R 26/2000, alebo uznesenie NS SR sp. zn. ), to by však muselo byť zreteľne vyjadrené v žalobnom petite, ktorý jediný vymedzuje žalovaný nárok a jeho príslušenstvo (§ 79 ods. 1 v spojení s § 153 ods. 2 O. s. p.). V prerokúvanej veci žalobca takto príslušenstvo nároku nevymedzil, ale nárok na trovy za tento úkon právnej služby uplatnil vyslovene ako súčasť trov konania v podaní označenom ako „Špecifikácia odmeny a náhrady advokáta..“ predloženom tesne pred vyhlásením rozsudku. Preto bolo možné o tejto sume rozhodovať len v rámci rozhodovania o trovách a v zmysle dôvodov uvedených vyššie ich náhradu nebolo možné žalobcovi priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej uspokojenia v exekúcii.