Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_16C-180-2012.pdf
PDF · 95.79 KB
No categories available
16C/180/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou, v právnej veci navrhovateľky: W. Š., trvale bytom Z. X, XXX XX Z., nar. XX.XX.XXXX zastúpená: FP LEGAL, s.r.o., Ružomberská 6, 821 05 Bratislava IČO: 47 231 599 proti odporkyni: N. F.Á., trvale bytom Š. na T. XXX, XXX XX Š. na T. nar. XX.XX.XX77, zastúpená: JUDr. Jozef Dobrovič, advokát, so sídlom Niťová 3, 821 08 Bratislava, o určenie, že právny úkon odporkyne je voči navrhovateľke neúčinný takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia v sume 157,41 € k rukám JUDr. Jozefa Dobroviča, advokáta, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia v sume 73,95 € k rukám JUDr. Terézie Kudla, advokátky, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 29.06.2012 doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.07.2012 domáhala, aby súd určil, že záložné právo zriadené R.. W. Š. pôvodne odporcom v I. rade k pozemku parc. č. XXXX, XXXX/X a XXXX/X rodinný dom súp. číslo XXXXX na parc. č. XXXX/X podľa V - 13472/09 zo dňa 30.06.2009, všetko zapísané na LV č. XXX vedenom Správou katastra pre Hl. mesto Bratislavu, okres Z. R., obec Z. m.č. O., k.ú. O. v prospech odporkyne je voči navrhovateľke neúčinné. Taktiež sa domáhala od odporcov náhrady trov konania. Podaný návrh odôvodnila tým, že rozsudkom OS BA II, č.k. 21C 115/03-277 vydaným dňa 27.04.2007 bolo zrušené a vyporiadané podielové spoluvlastníctvo navrhovateľky a R.. W. Š.. R.. W. Š. bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 134.435,37 € ( 4.050.000,-Sk) a trovy konania do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Rozsudok, ktorým bolo zrušené a vyporiadané podielové spoluvlastníctvo navrhovateľky a R.. W. Š. nadobudol právoplatnosť dňa 08.06.2007 a výrok v časti náhrady za spoluvlastnícky podiel navrhovateľky v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3 Co 303/2007-301 nadobudol právoplatnosť dňa 26.02.2009. Na základe vyššie uvedených rozsudkov podala navrhovateľka dňa 11.12.2009 návrh na vykonanie exekúcie, nakoľko R.. W. Š. si svoju povinnosť dobrovoľne nesplnil. Po podaní návrhu na vykonanie exekúcie bolo na LV č. XXX vedenom Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, okres Z. R., obec Z. mč. O. zriadené exekučné záložné právo v prospech navrhovateľky podľa Ex 1258/09-24 zo dňa 03.05.2010, zapísané Z - 6241/10. Navrhovateľka vtedy zistila, že na predmetnom LV č. XXX, je zriadené záložné právo v prospech odporkyne podľa V - 13472/09 zo dňa 30.06.2009. V podanom návrhu poukázala na skutočnosť, že v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 115/03 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zastupoval R.. W. Š., JUDr. Gabriel Almáši, ktorý je manželom odporkyne. Podľa názoru navrhovateľky odporkyňa v čase zriadenia záložného práva už niekoľko rokov praxovala v advokátskej kancelárii svojho manžela. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti má navrhovateľka za to,
že k zriadeniu záložného práva v prospech odporkyne došlo čisto účelovo s úmyslom zmariť možnosť uspokojenia pohľadávky navrhovateľky z majetku R.. W. Š. ako veriteľa navrhovateľky, pričom podľa názoru navrhovateľky odporkyňa musela mať vedomosť o právoplatnom exekučnom titule, ktorým bolo uložené R.. W. Š. plniť v prospech navrhovateľky.
Odporkyňa sa k podanému návrhu vyjadrila prostredníctvom právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 09.01.2013. Uviedla v ňom, že záložná zmluva bola zriadená na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 26.06.2009 uzavretej medzi R.. W. Š. ako dlžníkom a odporkyňou ako veriteľkou. S poukazom na vyššie uvedené odporkyňa vzniesla námietku premlčania, nakoľko podľa jej názoru si navrhovateľka neuplatnila svoje právo v zákonom stanovenej lehote, a to v lehote troch rokov od urobenia úkonu , ktorý sa odporuje.
Okresný súd Bratislava II rozsudkom č.k. 16C 180/2012-190 žalobu zamietol a rozhodol, že navrhovateľka je povinná odporcovi v I. rade ( R.. W. Š.) a odporkyni v II. rade zaplatiť náhradu trov konania. Súd prvého stupňa vychádzal zo zistení, že odporca v I. rade nie je v konaní pasívne legitimovaný a vo vzťahu k odporkyni v II. rade, vychádzal súd z tohto, že navrhovateľka si neuplatnila svoje právo včas teda do troch rokov od doby, kedy bol odporovateľný právny úkon urobený a preto jej právo daný úkon odporovať zaniklo.
Na základe podaného odvolania navrhovateľky Krajský súd v Bratislave Rozsudkom č.k. 3Co 206/2014-221 zo dňa 24.06.2015 rozsudok súdu prvého stupňa v časti zamietnutia návrhu voči odporkyni a v časti uloženia povinnosti navrhovateľke zaplatiť trovy konania odporkyni zrušil a vec vrátil v tejto časti na ďalšie konanie. Odvolací súd zdôraznil , že v danom prípade bol návrh na vklad záložného práva v prospech odporkyne doručený príslušnej správe katastra dňa 26.06.2009 a účinky vkladu nastali dňa 30.06.2009, prekluzívna lehota pre podanie určovacej žaloby začala plynúť dňa 01.07.2009. Navrhovateľka odporovaciu žalobu podala na súd e-mailom dňa 30.06.2012 o 19:39 hod. Nakoľko ten deň pripadol na sobotu, návrh bol na súd doručený nasledujúci pracovný deň, t.j. dňa 02.07.2012. Dňa 02.07.2012 bol súdu doručený písomný návrh začatie konania s prílohami z čoho teda vyplýva záver , že navrhovateľka podala určovaciu žalobu na súd včas. Zároveň súdu prvého stupňa uložil povinnosť vec meritórne prejednať.
Súd vo veci nariadil pojednávanie, pričom na pojednávanie nariadené na 22.01.2016 sa nedostavila odporkyňa, ktorá svoju neúčasť ospravedlnila. Súd preto v súlade s ustanovením § 101 ods.2 O.s.p. pojednával a rozhodol v neprítomnosti odporkyne.
Súd prvého stupňa, súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vec riadne prejednal, vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, prednesom jej právneho zástupcu, výsluchom R.. W. Š., výsluchom odporkyne, prednesom jej právneho zástupcu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu ( Výpis z LV č. XXX, rozsudok OS BA II č.k. 21C 115/03-277 zo dňa 27.04.2007, rozsudok KS BA č.k. 3 Co 303/07-301, Zmluva o pôžičke zo dňa 26.06.2009, katastrálny spis- návrh na zápis vlastníckeho práva zo dňa 02.08.2007, Exekučný príkaz Ex 1258/09-24 zo dňa 03.05.2010, Návrh na vklad záložného práva v prospech odporkyne v II. rade zo dňa 26.06.2009, Záložná zmluva zo dňa 26.06.2009) a zistil nasledovný skutkový stav:
Rozsudok OS BA II pod č.k. 21C 115/03-277 zo dňa 27.04.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Co 303/07 -301 zo dňa 26.02.2009 v časti náhrady spoluvlastníckeho podielu nadobudol právoplatnosť dňa 26.02.2009. Na základe tohto rozhodnutia bolo uložené odporcovi v I. rade zaplatiť navrhovateľke na náhradu jej spoluvlastníckeho podielu sumu 4.050.000,-Sk.
Rozsudok OS BA II č.k. 21C 115/03-277 zo dňa 27.04.2007 nadobudol čo do výroku, ktorým bolo zrušené podielového spoluvlastníctvo R.. W. Š.Í. a navrhovateľky a čo do výroku prikázania všetkých nehnuteľností do výlučného vlastníctva R.. W. Š. právoplatnosť dňa 08.06.2007. Následne dňa 02.08.2007 podal R.. W. Š., Správe katastra pre hl. mesto Bratislavu návrh na zápis jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.398. Predmetným návrhom žiadal, aby na základe rozsudku OS BA II č.k. 21 C 115/03 zo dňa 27.04.2007, došlo k výmazu navrhovateľky ako podielovej spoluvlastníčky nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX a k zápisu R.. W. Š. ako výlučného vlastníka predmetných nehnuteľností.
R.. W. Š. si svoju povinnosť vyplývajúcu mu z právoplatného rozsudku a to zaplatiť navrhovateľke na náhradu jej spoluvlastníckeho podielu sumu 4.050.000,-Sk v stanovenej lehote nesplnil.
Exekučným príkazom č. Ex 1258/09-24 zo dňa 03.05.2010 vydaným súdnym exekútorom Mgr. Milošom Dubovcom došlo k nariadeniu exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť vo vlastníctve R.. W. Š. zapísanú na LV č. XXX za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného t.j. navrhovateľky.
Dňa 26.06.2009 došlo medzi R.. W. Š. a odporkyňou k uzavretiu Zmluvy o pôžičke ako aj k uzavretiu Záložnej zmluvy. Na základe Zmluvy o pôžičke bola R.. W. Š. požičaná odporkyňou ako veriteľkou suma 280.000,- €. Záložnou zmluvou uzavretou taktiež dňa 26.06.2009 medzi R.. W. Š. a odporkyňou došlo k zriadeniu záložného práva na nehnuteľnosti zapísané na LV č.398 vo vlastníctve R.. W. Š. v prospech odporkyne za účelom zabezpečenia pohľadávky z titulu zmluvy o pôžičke. Dňa 26.06.2009 bol Správe katastra pre hl. mesto Bratislavu doručený návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV. 398 v prospech odporkyne. Navrhovateľka vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že o uzavretí Zmluvy o pôžičke , ktorú medzi sebou R.. W. Š. a odporkyňa sa dozvedela približne v septembri roku 2009, kedy si náhodne pozrela výpis z LV na internete a tam sa dozvedela o tejto skutočnosti.
Odporkyňa vo výpovedi uviedla, že ako advokátska koncipientka bola v komore advokátov zapísaná od 12.06.2009 a počas štúdia v advokátskej kancelárii svojho manžela JUDr. Gabriela Almášiho nepraxovala. S R.. W. Š. sú dlhoročný rodinný priatelia. R.. Š. ju oslovil so žiadosťou o požičanie finančných prostriedkov z dôvodu, že potrebuje dostavať rodinný dom a nejaké finančné prostriedky potrebuje vrátiť. Následne dňa 26.06.2009 uzavreli Zmluvu o pôžičke, pričom v ten istý deň došlo aj k reálnemu odovzdaniu peňazí. Čo sa týka zriadenia záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve R.. W. Š. v jej prospech, toto bolo iniciované z jej strany, pričom vedomosť o tom, že medzi R.. Š. a navrhovateľkou prebiehalo nejaké súdne konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vedomosť nemala.
Právny zástupca odporkyne navrhoval v konaní ako dôkaz výsluch manžela odporkyne JUDr. Gabriela Almášiho. Nakoľko sa súdom volaný svedok na pojednávanie nariadené na 22.01.2016 nedostavil, pričom svoju neúčasť ospravedlnil právny zástupca odporkyne ďalej na jeho výsluchu netrval.
Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:
Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
Podľa § 42a ods. 4 OZ odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom, b) osobou blízkou (§ 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a), c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
Podľa § 42b ods. 1, 2 OZ právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
Podľa § 42b ods. 4 OZ právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
Účelom inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov upravenom v § 42a a nasl. OZ je zaistenie občianskoprávnej ochrany veriteľa pred právnymi úkonmi dlžníka, ktorými dôjde k ukráteniu veriteľa. Súdnym rozhodnutím sa neúčinnosť dlžníkovho právneho úkonu deklaruje (nie konštituuje) a odporovacia žaloba podľa ustálenej súdnej praxe nie je žalobou určovacou podľa § 80 písm. c) O.s.p., navrhovateľ preto v konaní nemusí preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
Odporovacia žaloba ako nástroj k uspokojeniu veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky vo vykonávacom (exekučnom) konaní, umožňuje úspešnému veriteľovi uspokojiť svoju pohľadávku postihnutím vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovateľným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku, prípadne vymožením peňažnej náhrady vo výške zodpovedajúcej prospechu získanému z odporovateľného právneho úkonu. Právnym následkom v prípade vyslovenia odporovateľnosti právneho úkonu je jeho neúčinnosť, a to relatívna a nepriama, v dôsledku ktorej sa napadnutý právny úkon stáva len voči úspešnému navrhovateľovi právne neúčinným (ex tunc), a to v rozsahu, v akom bol ukrátený.
Predpokladom úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu je splnenie nasledovných kumulatívne stanovených hmotnoprávnych podmienok upravených v ustanovení § 42a OZ: 1.) existencia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, 2.) právny úkon dlžníka ukracujúci uspokojenie tejto pohľadávky veriteľa, za predpokladu jeho platnosti, 3.) trojročná prekluzívna lehota, v ktorej došlo zo strany dlžníka k napádanému právnemu úkonu, 4.) úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa (cum animo fraudandi) a vedomosť druhej strany o tomto úmysle, ktoré sa v zmysle ustanovenia § 42a ods. 4 OZ prezumujú; to však neplatí, ak druhá strana preukáže že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
Pasívne legitimovanou u odporovacej žaloby je subjekt, v koho prospech bol ukracovací právny úkon urobený alebo ktorému z odporovateľného právnemu úkonu dlžníka vznikol prospech. Právny význam úspešne podanej odporovacej žaloby a existencie právoplatného rozhodnutia súdu spočíva v tom, že napadnutý právny úkon dlžníka nemá voči veriteľovi právne účinky ex tunc.
V konaní bolo preukázané, že medzi odporkyňou a R.. W. Š. ako dlžníkom navrhovateľky došlo dňa 26.06.2009 k uzavretiu Zmluvy o pôžičke. Záložnou zmluvou uzavretou taktiež dňa 26.06.2009 medzi R.. W. Š. a odporkyňou došlo k zriadeniu záložného práva na nehnuteľnosti zapísané na LV č.398 vo vlastníctve R.. W. Š. v prospech odporkyne za účelom zabezpečenia pohľadávky z titulu zmluvy o pôžičke. Dňa 26.06.2009 bol Správe katastra pre hl. mesto Bratislavu doručený návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV. XXX v prospech odporkyne. Tieto skutočnosti medzi účastníkmi konania sporné neboli. Navrhovateľka sa podanou žalobou domáha určenia, že záložné právo zriadené R.. W. Š. k pozemku parc. č. XXXX, XXXX/X a XXXX/X rodinný dom súp. číslo XXXXX na parc. č. XXXX/X podľa V - XXXXX/XX zo dňa 30.06.2009, všetko zapísané na LV č. XXX vedenom Správou katastra pre Hl. mesto Bratislavu, okres Z. R., obec Z. m.č. O., k.ú. O. v prospech odporkyne je voči navrhovateľke neúčinné. Z vykonaného dokazovania je preukázané , že odporkyňa nikdy nebola vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti ku ktorej bolo na základe Zmluvy o pôžičke a Záložnej zmluvy zriadené záložné právo. Okrajovo súd uvádza, že zmyslom odporovateľnosti je možnosť veriteľa domáhať sa žalobou na súde, aby súd určil, že dlžníkove úkony, ktorými dlžník ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné, čo mu následne umožňuje dosiahnuť relatívnu neúčinnosť týchto úkonov voči konkrétnej osobe a možnosť požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho , čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. S poukazom na vykonané dokazovanie je nesporné, že uzavretím Zmluvy o pôžičke dňa 26.06.2009 a následne uzavretím Záložnej zmluvy taktiež dňa 26.06.2009 medzi R.. W. Š. ako dlžníkom navrhovateľky a odporkyňou sa dlžník navrhovateľky nezbavoval majetku s úmyslom ukrátiť navrhovateľku. Ako je už vyššie uvedené, odporkyňa nikdy nebola vlastníčkou nehnuteľnosti, ktorej bol v rozhodnom období výlučným vlastníkom R.. W. Š. a ktorá bola za účelom zabezpečenia pohľadávky odporkyne ako záložnej veriteľky daná do zálohu pričom taktiež nebolo preukázané, že by odporkyňa mala z odporovateľného úkonu nejaký prospech.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia súd návrh navrhovateľky z dôvodu absencie zákonných hmotnoprávnych podmienok pre vyhovenie návrhu zamietol.
O náhrade trov právneho zastúpenia priznaných úspešnej odporkyni rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O.s.p., 151 ods.2 O.s.p. a vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.. Náhrada trov právneho zastúpenia odporkyne pozostáva z dvoch úkonov právnej pomoci ( príprava a prevzatie, písomné vyjadrenie k návrhu) 2 x á 58,69 € + režijný paušál ( za rok 2012) 2 x á 7,63 €, spolu 73,95 €, ktoré prislúchajú JUDr. Terézii Kudla, ktorá právne zastupovala odporkyňu do 15.10.2015.
Náhrada trov právneho zastúpenia odporkyne priznaná JUDr. Jozefovi Dobrovičovi, pozostáva z troch úkonov právnej pomoci ( príprava a prevzatie zo dňa 20.10.2015, účasť na pojednávaní nariadenom na 23.10.2015 vo výške 1/4 zo základu t.j. 14,67 €, účasť na pojednávaní nariadenom na 22.1.2016 + režijný paušál ( za rok 2015) 2 x á 8,39 €, a režijný paušál (za rok 2016) 1 x 8,58 € spolu 157,41 €, ktoré prislúchajú JUDr. Jozefovi Dobrovičovi, ktorý právne zastupoval odporkyňu od 22.10.2015.
Súd nepriznal právnemu zástupcovi odporkyne ním uplatnenú náhradu trov právneho zastúpenia za uplatnené úkony právnej služby označené ako prevzatie a príprava zo dňa 28.12.2012, vyjadrenie k žalobnému návrhu zo dňa 28.12.2012, účasť na pojednávaní dňa 31.05.2013, účasť na pojednávaní dňa 02.10.2013, nakoľko v čase za ktoré si tieto úkony uplatňuje nemal udelené od odporkyne plnomocenstvo na jej zastupovanie v tomto konaní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd v Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie zhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.