Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_6C-501-2015.pdf
PDF · 144.08 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/501/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľky: J. W., M.. XX.XX.XXXX, Q. T. B. X, XXX XX Ž., Š. G. P., proti odporcovi: L. W., M.. XX.XX.XXXX, Q. Q. X, XXX XX Ž., Š. G. P., o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
Odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky s účinnosťou od 03.11.2015 sumou 150,- eur mesačne so zročnosťou do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, za ktorý je takto odporca povinný prispievať na výživu navrhovateľky.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke zameškané výživné za obdobie od 03.11.2015 do 31.01.2016 v sume 245,26 eur v pravidelných po sebe nasledujúcich mesačných splátkach, a to v prvej splátke vo výške 35,26 eur a ďalších siedmich splátkach každej vo výške 30,- eur, zročných spolu s bežným výživným, pri zročnosti prvej splátky spolu s bežným výživným, ktorého zročnosť nastane v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť.
Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Týmto m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 4C/474/2007-33 zo dňa 27.03.2008 v časti výživného na navrhovateľku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania zo dňa 03.11.2015 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 03.11.2015 domáhala proti odporcovi vydania rozsudku, ktorým by súd zvýšil výživné odporcu na ňu určené rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 4C/474/2007-33 zo dňa 27.03.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.04.2008 a vykonateľnosť dňa 16.05.2008 odo dňa podania návrhu na začatie konania na sumu 230,- eur mesačne a toto zaviazal odporcu hradiť pravidelnou priamou zrážkou z jeho mzdy na jej bankový účet a súčasne, aby nedoplatok výživného za čas od 03.11.2015 do konca mesiaca, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, vo výške 230,- eur mesačne bol odporca zaviazaný zaplatiť priamou zrážkou z jeho mzdy na jej účet v mesačných splátkach vo výške 100,- eur spolu s bežným výživným, a to pod stratou výhody splátok. Navrhovateľka návrh na začatie konania odôvodnila tým, že je plnoletou dcérou odporcu, narodila sa dňa 01.07.1996. Domáha sa zvýšenia výživného, ktoré bolo určené rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 4C/474/2007-33 zo dňa 27.03.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.04.2008 a vykonateľnosť dňa 16.05.2008. Týmto bolo uložené platiť odporcovi výživné vo výške 2.000,- Sk t. j. 66,39 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci. V čase rozvodu jej rodičov J. W., M.. XX.XX.XXXX a odporcu a stanovenia výživného 66,39 eur mala 11 rokov a navštevovala základnú školu. V súčasnosti po úspešnom
ukončení gymnázia študuje v 1.ročníku Ekonomickej univerzity v Q. na Fakulte medzinárodných vzťahov. Finančné náklady na zabezpečenie jej štúdia a života sú ďaleko vyššie, ako boli na základnej škole. Už počas štúdia na strednej škole sa bežné náklady zvýšili o nákup notebooku, tlačiarne, kalkulačiek, toneru do tlačiarne, internetu, vecí, ktoré boli k jej štúdiu na gymnáziu nevyhnutné a budú potrebné i pri štúdiu na vysokej škole. Ďalej to boli náklady spojené s ukončením štúdia na strednej škole (stužková slávnosť), nákupu učebníc pre zvládnutie maturity, ako i s prijatím na vysokú školu (povinné poplatky za prihlášku, nákup literatúry na prijímacie skúšky). Ani v jednom z uvedených prípadov zvýšených nákladov, sa odporca na ich úhrade finančne nezúčastnil. Od roku 2011 žije v spoločnej domácnosti len s matkou, ktorá uhrádza náklady spojené s bývaním a svojimi i jej potrebami. V súčasnosti však jej mzda nestačí aj na pokrytie jej zvýšených potrieb počas štúdia na vysokej škole v Bratislave. V prílohe návrhu tak predkladá rozpis jej súčasných mesačných nákladov počas štúdia na vysokej škole. Na základe uvedeného sa obracia na súd s návrhom o zvýšenie výživného na 230,- eur mesačne. Jej matka J. W. pracuje ako vychovávateľka na Dopravnej akadémii v Ž. a má hrubý mesačný príjem 713,- eur. Odporca pracuje podľa jej informácii v Kia Motors Slovakia s. r. o., nevie však či je priamo jej zamestnanec alebo pracuje cez agentúru. Keďže odporca platí výživné veľmi nepravidelne a jej matka bola nútená vymáhať dlžné výživné i žalobou na polícii a v súčasnosti prostredníctvom súdnej exekútorky, žiada súd, aby výživné hradil odporca priamo zrážkou zo mzdy na jej osobný účet vedený v Tatra banke. Je jej veľmi ľúto, že odporca sa o ňu vôbec nezaujíma a je nútená touto cestou žiadať o zvýšenie výživného. Vzhľadom k tomu, že preukázateľne od určenia výživného v roku 2008 na ej strane došlo k podstatnej zmene, obracia sa na súd so žiadosťou, aby po vykonanom dokazovaní návrhu na začatie konania vyhovel. Odporca sa k návrhu na začatie konania, ktorý mu bol aj s poučením riadne doručený, písomne vyjadril podaním zo dňa 29.11.2015 doručeným súdu dňa 30.11.2015, v ktorom vyjadril svoj nesúhlas s návrhom na začatie konania. Svoj nesúhlas odôvodnil tým, že pracuje v spoločnosti Kia Motors Slovakia s. r. o. od roku 2012 ako agentúrny zamestnanec JK Management s.r.o. Zmluvu má na dobu určitú vždy dohodou na dobu pol roka. O tom, že navrhovateľka študuje ďalej nevedel. Býva v garsónke, ktorú si kúpil v decembri 2014 z predaja bytu, z ktorého bývalej manželke a navrhovateľke vyplatil v decembri 2014 sumu 10.500,- eur. Keďže oprava a rekonštrukcia garsónky ho stála so zariadením 6.000,- eur a spláca pôžičky, nie je schopný pri jeho mzde a neistom zamestnaní, aj keby chcel s návrhom súhlasiť. Jeho mzda, náklady na bývanie a splátky mu dovoľujú ledva prežívať, aj to s podporou jeho matky. Dlh voči navrhovateľke, ktorý udáva, nevie, ale pošle jej 15.12.2015 doplatok 150,- eur, v januári 2015 150,- eur a ďalej bude posielať každý mesiac 70,- eur výživné na jej účet. Nie je pravdou, že sa o navrhovateľku nezaujíma, ale keďže študovala a bolo mu povedané, že keď doštuduje gymnázium, tak sa mu ozve, čo sa nestalo. Nevedel tak, že študuje ďalej. Súčasne odporca uviedol, že spláca pôžičky, ktoré musel dať do rekonštrukcie a dlhu na byte, mrzí ho to, ale skutočne má dôvod nesúhlasiť so zvýšením výživného. Jeho mesačné náklady predstavujú: 1. na byt + elektriku + plyn vo výške 96,- eur, 2. na mobil vo výške 30,- eur, 3. na pôžičky + iné splátky vo výške 280,- eur, 4. na stravu vo výške asi 100,- eur, 5. na výživné, ktoré bude posielať, vo výške 70,- eur, 6. na káblovú televíziu 1/3 zo štvrťročnej úhrady 26,- eur. Napokon odporca uviedol, že sa chce s navrhovateľkou v blízkej budúcnosti stretnúť a vysvetliť jej jeho situáciu, no nechce ju vyrušovať v štúdiu. Nevlastní ani PC, ani nemá internet, má iba mobil. Na dovolenke nebol 7 rokov, snaží sa pracovať, pol roka bol nezamestnaný, a to ho stálo veľa peňazí, keďže mal dlhy a tieto musel splácať. Stálo ho to byt, a preto to vyriešil predajom a kúpou garsónky. Navrhovateľku má rád a bude sa to snažiť nejako vyriešiť. Navrhovateľka sa k vyjadreniu odporcu k návrhu na začatie konania vyjadrila písomným podaním zo dňa 12.12.2015, v ktorom uviedla, že pokiaľ odporca namieta, že má vraj neisté zamestnanie, vždy len na pol roka, z dokladu, ktorý doložil, toto vôbec nevyplýva. Z tohto sa dá len vyčítať, že pracovnú zmluvu s ním spoločnosť JK Management s.r.o. uzavrela 08.01.2013 a dohodu o zmene tejto zmluvy uzavrel 01.04.2014. Z tejto zmluvy vyplýva jeho hrubý mesačný príjem 578,- eur, čo však v roku 2015 môže byť aj vyššia suma. Jeho pracovný pomer však i tak nemá vplyv na to, že by nemal alebo nemohol platiť výživné. Pokiaľ sa odporca odvoláva na to, že v decembri 2014 predal byt a sumu 10.500,- eur vyplatil bývalej manželke a jej, k tomuto udáva, že jej rodičia boli obaja podielovými vlastníkmi bytu, každý v podiele o výške 1/2. Čiže nie odporca dal peniaze matke a už vôbec nie jej. Naopak jej matka súhlasila, aby jej vyplatil len 10.500,- eur, miesto 25.000,- eur, ktoré mala dostať ako polovičná vlastnícka bytu. Spolu s matkou chceli, aby si odporca mohol kúpiť zo zvyšných 40.000,- eur byt a vyplatiť dlhy na nájomnom. Nechceli, aby zostal na ulici. Odporca sa vyhovára, že potreboval všetky peniaze minúť na garsónku. Prečo si nekúpil takú, na ktorú finančne stačil a nie musieť ešte dať na jej rekonštrukciu 6.000,- eur, ako to tvrdí. Podľa jej názoru, človek, ktorý nemá peniaze a má dlhy, nekúpi byt, ktorý je v dezolátnom stave a potrebuje na jeho rekonštrukciu 6.000,- eur, keď nemá na to finančné prostriedky. Tvrdil tak jej, ako aj jej matke, že byt predáva z dôvodu, že nevládze sám uhrádzať nájomné a chce sa
zbaviť dlhov. Odporca namieta zvýšenie výživného z dôvodu, že má pôžičky v celkovej výške 7.500,- eur, ktoré dokladoval. Tieto si zobral ešte pred predajom bytu, zrejme i na vyrovnanie jeho dlhov, ktoré zahŕňali napríklad i nájomné. Čo sa týka nájomného, jej matka musela za neho ako polovičná vlastnícka bytu uhradiť v roku 2013 sumu 523,06 eur, hoci v ňom býval sám a ona s matkou sa museli na nátlak odporcu odsťahovať v roku 2011. Odporca bol pravidelným dlžníkom na nájomnom za spoločný byt. To, že si vzal pôžičky ho nijako nemôže ospravedlniť pred jeho zákonnou vyživovacou povinnosťou. To si mal uvedomiť pri uzatváraní zmlúv, že má prvoradú povinnosť prispievať zákonným výživným svojej dcére a nie sa na súde vyhovárať, že jej nemôže prispievať, lebo má vysoké pôžičky. Ako už uviedla, myslí si, že si mal kúpiť taký byt, na ktorý by finančne stačil a mal vyplatiť svoje dlhy, ktoré vznikli ešte pred predajom bytu. Nesplnil, ako jej a jej matke tvrdil, že predajom bytu splatí svoje dlhy a bude finančne zvládať uhrádzať nájomné a výživné. K tvrdeniu odporcu, že nevedel, že pokračuje v štúdiu, navrhovateľka uviedla, že mu to osobne v októbri 2015 zatelefonovala jej teta I.. M. K., pričom na to reagoval, že chcú len peniaze. Následne sám volal jej matke, že jej pošle výživné, ale doposiaľ nič neposlal. Výživné prestal úplne platiť od marca 2015 a v roku 2014 mal tiež výpadky v platení. Tento dlh však rieši prostredníctvom súdneho exekútora, takže nie je predmetom vymáhania vo veci zvýšenia výživného. Okrem toho udáva, že bola počas štúdia na základnej i strednej škole veľmi dobrou a zodpovednou žiačkou a odporca poznal jej záujem o pokračovanie v štúdiu na vysokej škole. Keďže mu jej súčasné štúdium na vysokej škole potvrdila jej teta, nie je pravda, čo uvádza, že nevedel, že pokračuje v štúdiu. K tomuto chce dodať jednu podstatnú pripomienku a tou je to, že ako je možné, ak sa o ňu odporca zaujíma, ako sám tvrdí vo svojom vyjadrení, že nevie tak podstatnú vec, že študuje na vysokej škole. Týmto si sám odporuje. V celom svojom vyjadrení sa odporca vyhovára na vysoké dlhy. Tieto sú však dôsledkom jeho maximálnej nezodpovednosti, lebo neplatil byt, často ani výživné a nevie ešte, kde všade sa zadlžoval, kde dával svoje zarobené peniaze, ak si neplní svoje základné platobné povinnosti. Je jej ľúto, ale tuší odpoveď. Odporca je častým návštevníkom rôznych pohostinstiev a krčiem, kde predpokladá, že zadarmo nenalievajú. Už od detstva si pamätá, ešte keď bývali v spoločnej domácnosti, že odporca nevynechal jednu príležitosť, aby nezašiel do týchto podnikov. Tento fakt, bol aj hlavným dôvodom krachu jeho dvoch manželstiev. Odporca má snahu ovplyvniť súd, čo sa týka platenia výživného, podľa príslušného zákona tým, že nemôže viac platiť, lebo má dlhy. Ale predsa dlh na výživnom je jeho prvoradá povinnosť, aby ho splácal. Na základe uvedeného tak navrhovateľka trvala na svojom návrhu v plnom rozsahu. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 22.01.2016, na ktorom došlo k prejednaniu veci za účasti účastníkov konania, pričom na tomto pojednávaní aj súd vo veci rozhodol týmto rozsudkom. Účastníci konania aj napriek pokusu o mimosúdnu dohodu zo strany odporcu (súhlasil s výživným vo výške 100,- eur mesačne, s čím však navrhovateľka nesúhlasila) inak zásadne zotrvali na svojej argumentácii uvedenej v ich vyššie opísaných písomných podaniach. Súd tak vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s listinným dôkazmi produkovanými účastníkmi, ďalej uvedenými listinami z pripojeného spisu Okresného súdu Žilina spis. zn. 4C/474/2007, pričom zistil nasledovný skutkový stav. Z rodného listu navrhovateľky, M.. XX.XX.XXXX F. Ž. (na č. l. 3 spisu) vyplýva, že v rodnom liste je ako matka navrhovateľky zapísaná J. W., M.. XX.XX.XXXX a ako otec navrhovateľky odporca. Podľa potvrdenia o príjme (na č. l. 18 pripojeného spisu Okresného súdu Žilina spis. zn. 4C/474/2007) vystaveného obchodnou spoločnosťou Ferona Slovakia, a. s. dňa 25.01.2008 odporca dosiahol u tejto spoločnosti ako svojho zamestnávateľa za obdobie roku 2007: hrubú mzdu vo výške 209.523,- Sk (6.954,89 eur), t. j. priemernú hrubú mesačnú mzdu vo výške 17.460,- Sk (579,57 eur) a čistú mzdu vo výške 163.785,- Sk (5.436,67 eur), t. j. priemernú čistú mesačnú mzdu vo výške 13.648,75 Sk (453,06 eur). Podľa potvrdenia Združenej strednej školy Ž. zo dňa 30.01.2008 (na č. l. 19 pripojeného spisu Okresného súdu Žilina spis. zn. 4C/474/2007) dosiahla Q.. J. W. (matka navrhovateľky) u tejto strednej školy ako jej zamestnávateľa za obdobie roku 2007: hrubú mzdu vo výške 187.542,- Sk (6.225,25 eur), t. j. priemernú hrubú mesačnú mzdu vo výške 15.628,50 Sk (518,77 eur) a čistú mzdu vo výške 148.281,- Sk (4.922,03 eur), t. j. priemernú čistú mesačnú mzdu vo výške 12.356,75 Sk (410,17 eur). Podľa vyjadrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina ako v konaní vedenom Okresným súdom Žilina pod spis. zn. 4C/474/2007 súdom ustanovený kolízny opatrovník (v tom čase maloletej) navrhovateľky zo dňa 13.02.2008 (na č. l. 21 pripojeného spisu Okresného súdu Žilina spis. zn. 4C/474/2007) odporca s (v tom čase jeho) manželkou J. W. žili s navrhovateľkou v 2-izbovom byte. Navrhovateľka bola v tom čase žiačkou 6. ročníka Základnej školy v Ž., W. F., kde sa stravovala s mesačným poplatkom za stravu vo výške 600,- Sk. Vo voľnom čase navštevovala Štátnu jazykovú školu
v Ž. s ročným poplatkom 1.210,- Sk (mesačne 100, -Sk) a Centrum voľného času s ročným poplatkom 1.200,- Sk (mesačne 100,- Sk). Zdravotný stav navrhovateľky bol primeraný jej veku. Zo zápisnice o pojednávaní Okresného súdu Žilina vo veci vedenej pod spis. zn. 4C/474/2007 zo dňa 27.03.2008 (na č. l. 26 pripojeného spisu Okresného súdu Žilina spis. zn. 4C/474/2007) vyplýva, že matka navrhovateľky J. W. vo svojej výpovedi účastníka konania uviedla, že (v tom čase maloletá) navrhovateľka navštevuje Základnú školu W. F., a to 6. Ročník. S odporcom sú dohodnutí tak, že o stravovanie maloletej sa budú starať tak, že každý druhý týždeň bude jeden z nich stravu pre maloletú nakupovať a taktiež budú pre ňu variť. Takto sa to aj uskutočňuje. Spoločne s odporcom a maloletou bývajú v 2-izbovom byte. Za byt platia, a to za služby spojené s užívaním bytu na Bytterme sumu 3.150,- Sk mesačne a inkaso vo výške 960,- Sk mesačne, ďalej platia štvrťročne káblovú televíziu s platbou od apríla 711,- Sk. Na stravovanie maloletej doma vynakladá mesačne asi sumu 1.000,- až 1.500,- Sk, stravovanie v škole - zakupovanie stravných lístkov zabezpečuje odporca, keďže poberá prídavky na deti. Oblečenie a obuv pre maloletú zakupuje s tým, že niekedy tieto výdavky financuje len ona sama, v inom prípade odporca na zakúpenie týchto vecí prispeje. So zdravotným stavom maloletej nemá žiadne výdavky, maloletá nie je evidovaná v žiadnej ambulancii odborného lekára. Jej čistý priemerný mesačný príjem predstavuje asi sumu 12.500,- Sk. Žiadny iný príjem okrem príjmu zo zamestnania v Združenej strednej škole v Žiline nemá. Ďalšie výdavky na maloletú má v súvislosti s návštevou krúžkov, a to v Centre voľného času, kde navštevuje výtvarný, tanečný krúžok a tiež navštevuje jazykovú školu - výučbu francúzskeho jazyka, polročne vynakladá na toto sumu 600,- Sk. Odporca vo svojej výpovedi ako účastníka konania na tomto pojednávaní uviedol, že je zamestnaný vo Ferone Žilina, pričom jeho čistý mesačný príjem predstavuje sumu 15.000,- Sk (497,91 eur). Jeho výdavky na úhradu bývania a ďalších potrieb sú v tej sume, ako uviedla J. W., taktiež v týždni, keď mám na starosti stravovanie maloletej, vynaloží na zakupovanie stravy 1.500,- Sk. Z vyplácaných rodinných prídavkov platí maloletej obedy. Taktiež maloletej platia telefón, každý mesiac sa s manželkou pri týchto platbách striedajú, v sume 200,- Sk mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 4C/474/2007-33 zo dňa 27.03.2008, ktorý podľa doložky na ňom vyznačenej nadobudol právoplatnosť dňa 29.04.2008 (na č. l. 33 pripojeného spisu Okresného súdu Žilina spis. zn. 4C/474/2007) bolo manželstvo J. W. (matky navrhovateľky) a odporcu uzavreté dňa 13.01.1996 v Žiline rozvedené, súčasne bola schválená rodičovská dohoda na čas po rozvode, podľa ktorej sa (v tom čase maloletá) navrhovateľka zverila do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, odporca sa zaviazal prispievať na výživu (v tom čase maloletej) navrhovateľky sumou 2.000,- Sk (66,39 eur) mesačne so splatnosťou vždy do 15. Dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky a napokon bol upravený styk odporcu s (v tom čase maloletou) navrhovateľkou na čas po rozvode tak, že je s ňou oprávnený stýkať sa bez obmedzenia styku. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že po vyhlásení rozsudku sa účastníci dotknutého konania vzdali práva podať proti rozsudku odvolanie, a preto bol rozsudok písomne vyhotovený len s uvedením náležitostí podľa ust. § 157 ods. 3 O.s.p. (predmetu konania a ustanovení zákona, podľa ktorých rozhodol). Z vysvedčenia o maturitnej skúške vydaného Gymnáziom Viliama Paulíniho - Tótha v L. dňa 07.09.2015 (na č. l.9 spisu) vyplýva, že navrhovateľka úspešne ukončila stredoškolské denné štúdium na tejto škole maturitnou skúškou dňa 07.09.2015. Z potvrdenia Ekonomickej Univerzity v Q., Fakulty medzinárodných vzťahov zo dňa 19.05.2015 (na č. l. 10 spisu) vyplýva, že navrhovateľka je v akademickom roku 2015/2016 (od 01.09.2015 do 31.08.2016) študentkou 1. ročníka 1. stupňa denného vysokoškolského štúdia na uvedenej fakulte so štandardnou dĺžkou štúdia 3 roky s predpokladaným termínom ukončenia štúdia v júni 2018. Dňa 01.04.2014 uzavrela obchodná spoločnosť JK Management s. r. o. ako zamestnávateľ s odporcom ako zamestnancom dohodu o zmene pracovnej zmluvy č. 1/2014 (na č. l. 26 spisu) za podmienok: že odporca bude vykonávať pre zamestnávateľa na základe pracovnej zmluvy č. XXXX_ADZ_XXXXXX_HMSK zo dňa 08.01.2013 práce vo funkcii „FL Operator“ s miestom výkonu práce Kia Motors Slovakia, s. r. o., A. M. F. so mzdou 548,- eur / brutto + 30,- eur variabilná zložka. Dňa 04.04.2014 uzavrela obchodná spoločnosť Tatra banka, a. s. ako veriteľ a odporca ako dlžník zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. 00-0002067811 (na č. l. 21 spisu), na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť odporcovi bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 3.500,- eur a odporca sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu s úrokom a poplatkami v 72 pravidelných mesačných splátkach vo výške 86,27 eur so splatnosťou 15. dňa príslušného mesiaca, s termínom splatnosti prvej splátky najbližší deň v mesiaci, nasledujúcom po poskytnutí úveru. Dňa 13.02.2012 uzavrela obchodná spoločnosť Všeobecná úverová banka, a. s. ako veriteľ a odporca ako dlžník zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ (na č. l. 27 spisu), na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť odporcovi bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 3.000,- eur a odporca
sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu s úrokom a poplatkami v 120 pravidelných mesačných splátkach vo výške 55,78 eur so splatnosťou 12. dňa príslušného mesiaca, s termínom splatnosti prvej splátky dňa 12.03.2012 a poslednej splátky dňa 12.02.2022. Dňa 20.08.2014 uzavrela obchodná spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a. s. ako veriteľ a odporca ako dlžník zmluvu o splátkovom úvere (prílohová obálka spisu), na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť odporcovi bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 1.000,- eur a odporca sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu s úrokom a poplatkami v 24 pravidelných mesačných splátkach vo výške 56,07 eur so splatnosťou 15. dňa príslušného mesiaca, s termínom splatnosti prvej splátky dňa 15.10.2014 a poslednej splátky dňa 15.09.2016. Dňa 14.11.2014 uzavreli J. W. (matka navrhovateľky) a odporca dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (na č. l. 36 spisu), ktorou zrušili ako podieloví spoluvlastníci každý o veľkosti podielu 1/2 svoje podielové spoluvlastníctvo k 2-izbovému bytu č. XX na XX. p. na Q. XXXX/ XX F. Ž., evidovaného na LV č. XXXX, k. ú. Ž. predajom bytu s tým, že J. W. pri predaji tohto bytu bude kupujúcou stranou priamo vyplatená suma 10.500,- eur a zostávajúcu časť kúpnej ceny dostane odporca, za čo si kúpi garsónku, vyplatí realitnú kanceláriu zabezpečujúcu predaj bytu a kúpu garsónky a súčasne vyplatí všetky podlžnosti voči Bytterm, a. s., správcovi predávaného bytu, voči dodávateľom energií, zabezpečí prevody medzi odberateľmi elektriny, plynu, vody tak, aby sa už všade prihlásil nový majiteľ bytu a napokon uhradí všetky ďalšie prípadné dlhy a náklady spojené s prevodom bytu na nového majiteľa. V ďalej časti dohody bolo deklarované, že J. W. i keď má nárok na polovicu finančnej hodnoty získanej predajom bytu, súhlasí s čiastkou výrazne zníženou na 10.500,- eur z dôvodu, aby odporca, otec navrhovateľky, si mohol zakúpiť zodpovedajúcu náhradu za byt vo forme garsónky a mohol uhradiť dlhy na nájomnom. JUDr. Stanislava Hulmanová Janušová, súdny exekútor vydala dňa 08.12.2015 upovedomenie o začatí exekúcie č. k. V. XXX/XXXX-XX (na č. l. 45 spisu) na základe vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie - rozsudku Okresného súdu Žilina spis. zn. 4C/474/2007 zo dňa 27.03.2008, ktorým bolo uložené povinnému - odporcovi zaplatiť pohľadávku 648,60 eur ako zameškané výživné za obdobie mesiacov apríl a november 2014 a január až september 2015 a bežné výživné v sume 66,40 eur od 15.10.2015 naďalej oprávnenému - navrhovateľke, a to na základe návrhu oprávnenej navrhovateľky na vykonanie exekúcie zo dňa 29.09.2015 a poverenia Okresného súdu Žilina na vykonanie exekúcie č. XXXX*XXXXXX zo dňa 26.10.2015. Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Podľa ust. § 136 O.s.p., ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy. Podľa ust. § 154 ods. 1 O.s.p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Podľa ust. § 163 ods. 1 O.s.p., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Podľa ust. § 163 ods. 2 O.s.p., rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Podľa ust. § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZoR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ust. § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ust. § 62 ods. 4 ZoR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ust. § 62 ods. 5 ZoR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa ust. § 76 ods. 1 ZoR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa ust. § 77 ods. 1 ZoR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa ust. § 78 ods. 1 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa ust. § 78 ods. 3 ZoR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Trvanie vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu podľa cit. ust. § 62 ods. 1 ZoR je limitované do času, kedy je dieťa schopné sa samo živiť. Aj keď dosiahne dieťa plnoletosť, avšak sa ďalej pripravuje na budúce povolanie ďalším štúdiom, v zásade nie je ešte schopné samo sa živiť. Procesné zásady určujú, že pre rozhodovanie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia (§ 154 O.s.p.). Súd teda nemôže prihliadať na skutočnosti, ktoré možno očakávať alebo ktoré nastanú po vyhlásení rozhodnutia. Zákonným pravidlom pri rozhodovaní o výživnom je, že ide o plnenie v opakujúcich sa dávkach uhrádzaných neskôr za skutkových podmienok, ktoré sa v čase rozhodovania nedali predvídať. Vychádza sa z teoretického predpokladu, že sa podstatne nezmenia. V dôsledku rôznych okolností sa však reálne podmienky postupom času spravidla odlišujú od skutkových podmienok, z ktorých rozhodnutie súdu vychádzalo. Preto nie je žiaduca nezmeniteľnosť súdneho rozhodnutia vychádzajúceho z už neexistujúcich predpokladov. Jednorazová úhrada výživného sa neujala z dôvodu spotrebného charakteru vyživovacej povinnosti, neopomenuteľné je hľadisko hospodárnosti konania, keďže nie je možné, aby o každej splátke výživného rozhodoval súd osobitne. Vzhľadom na takúto konštrukciu ZoR v cit. ust. § 78 ustanovuje osobitný mechanizmus nápravy (ktorý nemožno využiť pri iných právoplatných rozhodnutiach) pre prípady, keď sa skutkový stav odchýlil od podmienok daných pri rozhodnutí, ako výnimku zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí. Rozsudky odsudzujúce na plnenie v budúcnosti splatných dávok sú prípadmi clausula rebus sic stantibus (výhrada, že sa nezmenia podmienky, na základe ktorých súd určil rozsah plnenia) a prostredníctvom tejto úpravy sa umožňuje prelomenie prekážky res iudicata na základe preukázanej zmeny pomerov odôvodnenej už uvedenými skutočnosťami. Zmenu pomerov možno vymedziť ako podstatnú a závažnú zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu, ktorá môže byť na strane oprávneného, ako aj povinného, nie zmeny krátkodobého charakteru. Zmena pomerov môže zahŕňať tak zmenu pomerov na strane niektorého z rodičov (strata zamestnania, závažné ochorenie a pod.), ako aj zmenu pomerov na strane dieťaťa, najmä jeho potrieb (vek, štúdium, zdravotný stav a pod.). Cit. ust. § 78 ods. 1 ZoR umožňuje zmenu tak vo vzťahu k súdnym rozhodnutiam (musí ísť o rozhodnutie, ktorým bola vyživovacia povinnosť priznaná, prípadne zmenená), ako aj vo vzťahu k dohodám, vzhľadom na to, že vyživovaciu povinnosť možno určiť aj dohodou príslušných subjektov, nielen rozhodnutím súdu. Navrhovateľka sa tak návrhom na začatie konania v prejednávanej veci domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by bolo podľa cit. ust. § 78 ods. 1 ZoR zmenené predchádzajúce rozhodnutie súdu (rozsudok č. k. 4C/474/2007-33 zo dňa 27.03.2008) o výške vyživovacej povinnosti odporcu voči nej, a to tak, že by bol odporca zaviazaný prispievať jej na výživu namiesto sumy 66,39 eur sumou 230,- eur mesačne, keďže doposiaľ súdom naposledy určené a odporcom jej poskytované výživné v sume 66,39 eur nezodpovedá jej odôvodneným potrebám aj pri zohľadnení vyživovacej povinnosti jej matky Anity Horníkovej. Zmenu pomerov navrhovateľka odôvodňovala predovšetkým vyšším vekom (dospelosťou) a štúdiom na vysokej škole.. Pokiaľ tak ide o návrh navrhovateľky, súd sa zaoberal otázkou zmeny pomerov na jej strane ako oprávneného subjektu, pričom tak vychádzal z porovnania odôvodnených potrieb a ich peňažného vyjadrenia (§ 75 ods. 1 ZoR) v čase, kedy Okresný súd Žilina naposledy rozhodol o určení výživného odporcu na navrhovateľku, t. j. ku dňu vyhlásenia rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 4C/474/2007-33 zo dňa 27.03.2008 a v čase svojho rozhodovania. Navrhovateľka v prílohe k návrhu na začatie konania (na č. l. 11 spisu) špecifikovala svoje mesačné náklady nasledovne: 1. na internát vo výške 41,- eur, 2. na električenku vo výške 12,- eur, 3. na knihy a skriptá vo výške 15,- eur, 4. na mobil - paušál vo výške 27,- eur, 5. na zošity, toner do tlačiarne, kancelárske potreby vo výške 16,- eur, 6. na internet na doma vo výške 12,- eur, 7. na stravu (7,- eur / deň) vo výške 210,- eur, 8. na osobnú hygienu, kaderník vo
výške 26,- eur, 9. na oblečenie a obuv vo výške 20,- eur, 10. na kultúru a šport vo výške 30,- eur, 11. na poistenie vo výške 20,- eur, 12. na vreckové (10,- eur / týždeň) vo výške 40,- eur, t. j. spolu vo výške 469,- eur. Pokiaľ sa týka zmeny pomerov na strane navrhovateľky v čase vyhlásenia uvedeného rozsudku Okresného súdu Žilina do rozhodnutia súdu v prejednávanej veci, súd vychádzal z nasledovného: Okresný súd Žilina pri svojom rozhodovaní vo veci vedenej pod spis. zn. 4C/474/2007 mohol vychádzať len z vyjadrení matky maloletej (resp. z jej výpovede účastníka konania), odporcu (resp. z jeho výpovede ako účastníka konania) a kolízneho opatrovníka, keďže, ako to vyplýva z obsahu spisu vedeného pod spis. zn. 4C/474/2007, sa iné dôkazy preukazujúce odôvodnené potreby (v tom čase maloletej) navrhovateľky nenachádzajú a súčasne z úvahy v zmysle ust. § 136 O.s.p., t. j. konkrétne z nasledovných výdavkov spojených so zabezpečovaním odôvodnených potrieb navrhovateľky: na stravu v domácnosti v sume 2.000,- až 3.000,- Sk (66,39 eur až 99,58 eur) mesačne, na stravu v škole 600,- Sk (19,92 eur) mesačne, na telefonovanie (mobil) vo výške 200,- Sk (6,64 eur) mesačne, na zabezpečenie bývania alikvótnu sumu z celkových nákladov 4.347,- Sk mesačne (144,29 eur; platby Byttermu a.s. vo výške 3.150,- Sk, 960,- eur inkaso a 237,- Sk za káblovú TV), na jazykovú školu vo výške 100,- Sk (3,32 eur) mesačne a na návštevu centra voľného času vo výške 100,- Sk (3,32 eur) mesačne. Okresný súd Žilina nepochybne pri svojom rozhodnutí musel zobrať do úvahy aj ďalšie výdavky spojené so zabezpečovaním ošatenia a obutia, osobnej hygieny (v tom čase maloletej) navrhovateľky, ako aj ďalších potrieb spojených s jej ďalším fyzickým a duševným vývojom (nákup detskej literatúry, hračiek, návštev kultúrnych a športových podujatí pre deti a pod.) Pokiaľ ide o peňažné vyjadrenie výdavkov spojených so zabezpečovaním odôvodnených potrieb navrhovateľky v čase rozhodovania v prejednávanej veci, súd pri svojom rozhodnutí zobral do úvahy nasledovné výdavky udávané navrhovateľkou: a) na zabezpečenie bývania na internáte v Q. vo výške 41,- eur mesačne, keďže aj keď navrhovateľka tieto výdavky nepreukázala, avšak je zrejmé, že navrhovateľka vzhľadom na denné štúdium na vysokej škole v Q. musí mať v tomto meste zabezpečené bývanie (vzhľadom k vzdialenosti zo Ž. cca 200 km), pričom suma udávaná navrhovateľkou sa súdu javila ako primeraná a vzhľadom k tomu, že odporca výšku týchto výdavkov, ako aj ich samotný základ nenamietal, súd o nich nemal dôvodné a závažné pochybnosti (§ 153 ods. 1 O.s.p.), b) na zabezpečenie dopravy v Q. prostredníctvom MHD vo výške 12,- eur mesačne (tzv. električenka), čo rovnako súd, aj napriek nepreukázaniu týchto výdavkov navrhovateľkou, považoval za primerané náklady spojené s nevyhnutnosťou dopravovať sa v rámci Q. ako mesta štúdia navrhovateľky zohľadniac tiež to, že odporca výšku týchto výdavkov, ako aj ich samotný základ nenamietal, pričom súd o nich nemal dôvodné a závažné pochybnosti (§ 153 ods. 1 O.s.p.), c) na zabezpečenie študijnej literatúry vo výške 15,- eur mesačne, čo opätovne súd, aj napriek nepreukázaniu týchto výdavkov navrhovateľkou, považoval za primerané náklady spojené považoval za primerané náklady spojené s vysokoškolským štúdiom, ktoré je nepochybne potrebné na úspešné absolvovanie štúdia vynaložiť; keďže odporca výšku týchto výdavkov, ako aj ich samotný základ nenamietal, súd o nich nemal dôvodné a závažné pochybnosti (§ 153 ods. 1 O.s.p.), d) na zabezpečenie ostatných školských pomôcok (zošity, kancelárske potreby atď.), ktoré súd považoval podľa svojej úvahy (§ 136 O.s.p.) za primerané do výšky 10,- eur mesačne; vo vyššej výške 16,- eur mesačne ich navrhovateľka nepreukázala, e) na zabezpečenie telefónnych a dátových služieb (internetu), ktoré súd považoval za primerané do výšky 10,- eur mesačne (súd má zo svojej činnosti vedomosť - § 121 O.s.p., že napr. poskytovatelia verejných služieb Orange Slovensko, a. s. a Slovak Telekom, a. s. ponúkajú mesačné programy, v ktorých je predplatených 50 minút hovorov a internet v objeme dát 500 MB v cene 10,- eur) a nie vo výške, ako ich udávala navrhovateľka (27,- eur + 12,- eur), f) na zabezpečenie stravovania vo výške 150,- eur mesačne (cca 5,- eur denne), ktoré súd považoval podľa svojej úvahy (§ 136 O.s.p.) za primerané vzhľadom k tomu, že navrhovateľka má nepochybne možnosť stravovania sa v niektorej zo študentských jedální Ekonomickej univerzity v Q., g) na zabezpečenie hygieny (ako aj starostlivosti o vlasy) vo výške 15,- eur mesačne, ktoré súd považoval podľa svojej úvahy (§ 136 O.s.p.) aj vzhľadom k veku navrhovateľky za primerané; vo vyššej výške 26,- eur mesačne ich navrhovateľka nepreukázala, h) na zabezpečenie ošatenia a obuvy vo výške uvedenej navrhovateľkou 20,- eur mesačne, ktoré súd považoval podľa svojej úvahy (§ 136 O.s.p.) za primerané, i) na zabezpečenie potrieb súvisiacich s trávením voľného času (kultúra, šport a pod.), ako aj občasným poskytovaním zdravotnej starostlivosti za úhradu (keďže navrhovateľka neuviedla, že by trpela zdravotnými problémami vyžadujúcimi si inú ako občasnú zdravotnú starostlivosť) vo výške
uvedenej navrhovateľkou 30,- eur mesačne, ktoré súd považoval podľa svojej úvahy (§ 136 O.s.p.) za primerané; t. j. výdavky v celkovej sume 303,- eur. Pokiaľ navrhovateľka považovala za odôvodnené výdavky na poistenie vo výške 20,- eur mesačne, na vreckové 40,- eur mesačne, súd tieto nepovažoval za nevyhnutné na krytie odôvodnených potrieb navrhovateľky, keďže vo veku navrhovateľky nie je dôvodné, aby mala uzavreté poistenie (jej životná úroveň by bola nepochybne v tomto smere vyššia ako povinného rodiča, keďže odporca takéto výdavky u svojej osoby zohľadniť nežiadal a ani neudával a súd tak vychádzal z toho, že odporca takéto výdavky ani nevynakladá, keďže ich krytie nie je schopný zabezpečiť zo svojich príjmov) a súčasne súd sumu 30,- eur na zabezpečenie potrieb súvisiacich s trávením voľného času považoval v tomto prípade za dostačujúcu. Ak by si navrhovateľka chcela zlepšiť možnosti v tomto smere, nič jej podľa názoru súdu nebráni príležitostne si popri štúdiu na tieto potreby vo vyššom rozsahu brigádnicky privyrobiť. Napokon, ak navrhovateľka udávala výdavky, ktoré boli vynaložené pred podaním návrhu na začatie konania (napr. spojené so stužkovou slávnosťou na strednej škole, zakúpením učebných pomôcok a výpočtovej techniky a iných výdavkov spojených so stredoškolským štúdium alebo počas tohto štúdia a spojených s prijímacími skúškami na vysokú školu, súd tieto pri svojom rozhodovaní nemohol zohľadniť, keďže boli vynaložené pred začatím konania a zjavne nejde o výdavky, ktoré by bolo nevyhnutné vynaložiť opakovane. Už len vzhľadom na uvedené výdavky a súčasne zohľadniac aj vek navrhovateľky, súd uzavrel, že na strane navrhovateľky došlo k podstatnej zmene pomerov. Pokiaľ ide o otázku zmeny pomerov na strane odporcu ako povinného rodiča (§ 78 ods. 1 ZoR) vo vzťahu k navrhovateľke oproti času, kedy bola určená naposledy jeho vyživovacia povinnosť voči navrhovateľke súdom, je možné konštatovať, že k preukázaniu podstatnej zmeny vo zvýšení príjmov odporcu nedošlo. Za celé obdobie roku 2007 (bezprostredne predchádzajúce rozhodnutiu súdu - rozsudku č. k. 4C/474/2007-33 zo dňa 27.03.2008 odporca totižto dosahoval priemerný hrubý mesačný príjem 579,57 eur, pričom toho času podľa jeho súčasnej pracovnej zmluvy dosahuje jeho mesačný príjem (vrátane variabilnej zložky 30,- eur) sumu 578,- eur. Navrhovateľka súčasne nepreukázala, že by bolo v schopnostiach a možnostiach odporcu dosahovať vyšší príjem, ako dosahoval v roku 2007, resp. 2008. Rovnako nebolo navrhovateľkou preukázané a ani len tvrdené, že by došlo na strane odporcu k zmene pomerov spočívajúcej v nadobudnutí majetku v podstatnej hodnote (za takúto zmenu súd nepovažuje to, že odporca mal nadobudnúť garsónku, keďže u neho došlo vlastne len k zmene majetkového substrátu, keďže pred tým bol vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 na 2- izbovom byte). Súd napokon konštatuje, že navrhovateľka skutkovo ani neodôvodňovala svoj návrh na zvýšenie výživného podstatnou zmenou pomerov na strane odporcu ako povinného rodiča. Pokiaľ však odporca poukazoval na svoje mesačné výdavky spojené s hradením splátok jemu bankami poskytnutých bezúčelových spotrebiteľských úverov v celkovej výške 198,12 eur, súd tieto považoval za výdavky, ktoré v zmysle cit. ust. § 62 ods. 5 ZoR nemôžu mať prednosť pred výživným. Odporca ani len nepreukázal, že by si tieto úvery zobral v súvislosti so zabezpečením svojho bývania, pričom súd súčasne poukazuje na to, že všetky predmetné úvery obdržal odporca ešte pred uzavretím dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva s matkou navrhovateľky dňa 14.11.2014. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane matky navrhovateľky, od rozhodnutia Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod spis. zn. 4C/474/2007, súd dospel k záveru, že pomery na jej strane sa do istej miery zmenili, pričom u nej došlo k zvýšeniu jej priemerného mesačného hrubého príjmu zo sumy 518,77 eur na sumu 713,- eur (ako to tvrdila navrhovateľka v podanom návrhu na začatie konania) a súčasne vo vzťahu k navrhovateľke, keďže táto nadobudol medzičasom plnoletosť (v súčasnom čase má vek 19 a pol roka a v čase rozhodnutia súdu vo veci vedenej pod spis. zn. 4C/474/2007 mala len necelých 12 rokov), nemá už povinnosť poskytovať navrhovateľke osobnú starostlivosť, ktorú by mohol súd zohľadniť v zmysle cit. ust. § § 62 ods. 4 ZoR. Vychádzajúc z uvedených skutkových záverov, ako aj zo znenia ust. § 78 ods. 1 ZoR, súd dospel k záveru, že u navrhovateľky došlo k podstatnej zmene pomerov zodpovedajúcej zvýšeniu vyživovacej povinnosti odporcu k nej na sumu 150,- eur mesačne, pričom je v možnostiach a schopnostiach odporcu takéto zvýšené výdavky pokryť z jeho príjmu. Takto určená vyživovacia povinnosť odporcu zároveň zohľadňuje aj súčasnú vyživovaciu povinnosť matky navrhovateľky, ktoré je podľa názoru súdu povinná podieľať sa na vyživovacej povinnosti v rovnakej miere (aj finančne) ako odporca, k čomu má aj lepšie možnosti, a to príjem vo výške 130,- eur vyššej / brutto, ako dosahuje odporca. Vzhľadom na uvedené súd návrhu navrhovateľky v časti zvýšenia vyživovacej povinnosti odporcu k nej od 03.11.2015 vyhovel čo do výšky 150,- eur so zročnosťou do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, za ktorý je odporca povinný takto prespievať navrhovateľke na výživu (§ 76 ods. 1 ZoR) a vo zvyšku návrh zamietol.
Ku dňu vyhlásenia rozsudku došlo už k zročnosti zvýšeného výživného v sume 83,61 eur (súdom priznaná suma 150,- eur - pôvodne určené výživné v sume 66,39 eur; na hradenie sumy 66,39 eur už bol pri tom odporca zaviazaný predchádzajúcim rozsudkom č. k. 4C/474/2007-33 zo dňa 27.03.2008, takže v tomto rozsahu nejde o zameškané výživné v rámci rozhodnutia súdu v prejednávanej veci) za obdobie od 03.11.2015 do 31.01.2016. Preto vzhľadom k tejto skutočnosti, súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke zameškané výživné - t. j. rozdiel medzi doposiaľ poukazovaným výživným vo výške 66,39 eur mesačne a určeným výživným vo výške 150,- eur mesačne - vo výške 245,26 eur (za obdobie od 03.11.2015 do 30.11.2015 vo výške 78,04 eur = 83,61 eur / 30 dní mesiaca november 2015 x 28 dní tohto obdobia; za obdobie od 01.12.2015 do 31.01.2016 vo výške 167,22 eur = 2 mesiace x 83,61 eur; spolu tak 78,04 eur + 167,22 eur = 245,26 eur), a to v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. v splátkach so zročnosťou a za podmienok, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Pokiaľ navrhovateľka v návrhu na začatie konania žiadala, aby bol odporca zaviazaný uhrádzať zvýšené výživné (vrátane zameškaného) priamou zrážkou z jeho mzdy, súd návrhu v tejto časti vyhovieť nemohol, a to vzhľadom k tomu, že pre takéto rozhodnutie súdu neexistuje právny podklad, keďže zrážky zo mzdy odporcu môžu byť vykonávané len na základe dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov podľa ust. § 551 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník alebo až v rámci výkonu súdneho rozhodnutia (exekúcie) v zmysle ust. § 66 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa ust. 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Pokiaľ ide o trovy konania, ani jeden z účastníkov si právo na ich náhradu návrhom v zmysle cit. ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. neuplatnil. Súd tak vzhľadom k tomu, že konaní nedosiahol žiadny z účastníkov plný úspech [navrhovateľka bola úspešná v rozsahu zvýšenia výživného len o sumu 83,61 eur (150,- eur - 66,39 eur) mesačne, pričom bola neúspešná v rozsahu zvýšenia výživného o sumu 80,- eur (230,- eur - 150,- eur) mesačne], pričom úspech účastníkov bol v konaní zásadne rovnaký, rozhodol s poukazom na cit. ust. § 142 ods. 2 O.s.p. tak ,ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.