Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Cb/187/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Bartalskou v právnej veci žalobcu: Stanislav Urmín - STAUR s miestom podnikania Dolná Tižina 258, 013 04, IČO: 34 935 011 zastúpený JUDr. Petrom Rybárom, advokátom so sídlom A. Kmeťa 11, 010 01 Žilina proti žalovanému RECLAIM, a.s. so sídlom Prievozská 2/A, 821 09 Bratislava, IČO: 46 076 760 zastúpený Mgr. Martinom Babčaníkom, advokátom so sídlom Prievozská 2/A, 821 09 Bratislava o zrušenie rozhodcovského rozsudku

rozhodol:

Súd z a m i e t a žalobu v celom rozsahu.

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 359,21 EUR titulom náhrady trov právneho zastúpenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou zo dňa 18.09.2013 podanou na tunajší súd 24.09.2013 domáhal, aby súd zrušil rozsudok vydaný stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave zo dňa 05.08.2013, spis.zn. II/2012-3231, ktorý bol doručený žalobcovi (Stanislav Urmín - STAUR) dňa 07.09.2013, žalovanému (RECLAIM, a.s.) dňa 06.09.2013. Uvedeným rozhodcovským rozsudkom zaviazal žalovaného Stanislav Urmín - STAUR, R. XXX/XX, XXX XX B. zaplatiť žalobcovi RECLAIM, a.s., so sídlom Prievozská 2/A, 821 09 Bratislava, IČO: 34935011 právne zastúpený Mgr. Gabriela Hrbáňová, advokátka, Malý trh 2/A, Bratislava sumu vo výške 3.676,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,90% p.a. z istiny 3.377,44 EUR, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 163,20 EUR a trov právneho zastúpenia vo výške 356,93 EUR a to všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Podľa vyjadrenia žalobcu rozhodcovský súd mal za to, že žalobca sa mal so žalovaným v zmluve o úvere zo dňa 10.12.2004 v bode 9.2 dohodnúť, že prípadné spory medzi zmluvnými stranami budú prednostne rozhodované v rozhodcovskom konaní prostredníctvom stáleho rozhodcovského súdu v zmysle zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku. Túto dohodu považuje Rozhodcovský súd za platnú písomnú rozhodcovskú zmluvu vo forme rozhodcovskej doložky. Podľa vyjadrenia Rozhodcovského súdu bolo obsahom rozhodcovskej doložky dojednanie medzi účastníkmi predmetnej zmluvy, že sa spory zo Zmluvy o úvere majú riešiť pred určeným rozhodcovským súdom. Zároveň Rozhodcovský súd skonštatoval, že rozhodcovská doložka je určitá a zrozumiteľná aj čo do určenia príslušného rozhodcovského súdu. K vyššie uvedeným tvrdeniam Rozhodcovského súdu žalobca uvádza, že článok 9.2 úverovej zmluvy obsahoval ustanovenie, podľa ktorého sa mali prípadné spory vzniknuté medzi účastníkmi Úverovej zmluvy rozhodovať prednostne v rozhodcovskom konaní. Odporca súčasne vyjadril súhlas s návrhom banky na riešení sporov stálym rozhodcovským súdom. Nie je

teda možné, osvojiť si tvrdenie Rozhodcovského súdu, že obsahom rozhodcovskej doložky dojednanej medzi účastníkmi úverovej zmluvy bolo bez pochybností, že sa spory z predmetnej zmluvy majú riešiť v každom jednotlivom prípade v rozhodcovskom konaní pred určeným rozhodcovským súdom. Zo samotného znenia textu článku 9.2 je zrejmé, že samotná rozhodcovská doložka obmedzila výlučnosť rozhodovania Rozhodcovského súdu v prípade vzniku sporných otázok. Rozhodcovská doložka bližšie nešpecifikuje, ktoré spory vyplývajúce zo zmluvného vzťahu sa budú prejednávať a rozhodovať v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka neuvádza či sa bude rozhodcovská zmluva týkať všetkých sporov, ktoré by v budúcnosti vznikli alebo sa bude vzťahovať len na vymedzené prípady. Rovnako tiež, obmedzuje dosah odporcu na výbere rozhodcovského súdu. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov Stáleho Rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie zverejnila rokovací poriadok až dňa 07.12.2005, a teda odporca nemal reálnu možnosť oboznámenia sa so spôsobom fungovania Dotknutého rozhodcovského súdu. Žalobca ako žalovaný v spore pred rozhodcovským súdom sa rovnako tak ani nemohol oboznámiť s jeho prílohami, akými súd napríklad Pravidlá trov rozhodcovského konania či Sadzobník poplatkov rozhodcovského konania (trovy rozhodcovského konania, poplatky za rozhodcovské konanie a ostatné trovy rozhodcovského konania) a akým spôsobom sa prejednávajú veci neupravené Rokovacím poriadkom, a rovnako tak sa k týmto ani nemohol vyjadriť. Žalobca má zato, že sa rozhodcovský súd pred vydaním rozhodcovského rozsudku dostatočne nezaoberal všetkými okolnosťami a nedošlo z jeho strany k vyjasneniu podstatných skutočností predložených žalovaným súvisiacimi s rozhodcovskou doložkou. Rozhodcovský súd rovnako tak zjavne nevzal do úvahy obchodné zvyklosti vzťahujúce sa na spor, zásady poctivého obchodného styku a dobrých mravov. Žalovaný podpísal zmluvu o úvere číslo 1755/2004 za nevýhodných podmienok, nakoľko rozhodcovská doložka bola integrovaná v predtlačenej zmluve a odporca nemal možnosť túto napraviť. Zásadným spôsobom došlo k obmedzeniu zásady zmluvnej slobody na strane odporcu, čo následne viedlo k zjavnej nevyváženosti v podobe následkov, ktoré nastali pri porušení iných ustanovení zmluvy. Z uvedeného zjavne vyplýva, že rozhodcovská doložka je neplatná a to ako z dôvodu nedostatku zmluvnej slobody pri uzatváraní zmluvy o úvere, rozporu s dobrými mravmi, nedostatku formy a zjavnej neurčitosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej v článku IX. Zmluvy o úvere zo dňa 10.12.2004.

Na základe výzvy súdu sa žalovaný vyjadril k žalobe s tým, že má za to, že rozhodcovská doložka spĺňa všetky zákonom stanovené podmienky na to, aby bola platne uzavretá a aby bola daná právomoc SRS. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v Zmluve o úvere č. 1755/2004 zo dňa 10.12.2004 v ustanovení čl. IX bod 9.2 je platne uzavretou rozhodcovskou doložkou, nakoľko spĺňa aj obsahové aj formálne náležitosti. Za dojednanie medzi zmluvnými stranami je možné považovať aj návrh jednej strany a prijatie tohto návrhu druhou stranou. Uvedenej rozhodcovskej doložke nemožno vytknúť ani jej zmätočnosť resp. neurčitosť, nakoľko sú určené strany, ktoré rozhodcovskú doložku uzavreli, je určené akého zmluvného vzťahu sa má rozhodcovská doložka týkať ako aj je určiteľný rozhodcovský súd. Vyjadrením, že ,,prostredníctvom rozhodcovského súdu zriadeným v zmysle zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku“ je dostatočne určiteľný o aký rozhodcovský súd ide, nakoľko v zmysle uvedeného zákona č. 510/2002 Z.z. bol zriadený len jeden rozhodcovský súd a to konkrétne Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie (ďalej aj ako“ SRS“). SRS vznikol dňa 1. júla 2003. Právnym základom jeho zriadenia je § 67 zákona č. 510/2002 o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý ukladá bankám alebo ich záujmovému združeniu zriadiť rozhodcovský súd, ktorý bude mať právomoc rozhodovať spory v platobnom styku. Rozhodovanie týchto sporov zabezpečuje Komora pre rozhodovanie sporov z platobného styku. Dňa 1. januára 2004 sa na základe rozhodnutia Slovenskej bankovej asociácie SRS rozrástol o Komoru pre rozhodovanie sporov z iných obchodno-právnych alebo občianskoprávnych vzťahov. Námietka nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy resp. doložky podľa názoru žalovaného neobstojí a rozhodcovská doložka obsiahnutá v Zmluve o úvere č. 1755/2004 zo dňa 10.12.2004 čl. IX bod 9.2 je rozhodcovskou doložkou uzavretou v zmysle platných právnych predpisov SR a zakladá právomoc Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie.

V rámci konania bolo rozhodnuté aj o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku SRS sp.zn. II/2012 - 3231 zo dňa 05.08.2013.

K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu 27.11.2015, v ktorom uviedol, že naďalej je toho názoru, že uvedené dojednanie nemá náležitosti platnej rozhodcovskej zmluvy a to pre jeho neurčitosť a zmätočnosť, ktorú vidí v tom, že zo súhlasu dlžníka nie je zrejmé, ktorý stály

rozhodcovský súd by mal riešiť spory a tento súd nie je ani výslovne pomenovaný - označený v návrhu banky, nejedná sa o dojednanie výlučnej pôsobnosti rozhodcovského súdu, ale tento by mal konať prednostne. Rokovací poriadok súdu bol zverejnený až dňa 07.12.2005, zmluva bola dojednaná dňa 10.12.2004, čo je rozhodné najmä s poukazom na ust. § 12 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. (platného v čase konania). Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (ust. § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.). V prejednávanej veci teda možno nepochybne uzavrieť, že rozhodcovská zmluva nebola medzi účastníkmi uzatvorená a to ani vo forme osobitnej zmluvy ani vo forme rozhodcovskej doložky k zmluve (ust. § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.).

Súd v predmetnej právnej veci vytýčil pojednávanie na termín 22.01.2016, ktorého sa zúčastnili právny zástupca žalobcu a právny zástupca žalovaného. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi takto:

Právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na podanej žalobe má za to, v čase podpísania rozhodcovskej doložky rokovací poriadok ani neexistoval a že predmetný rozsudok je nepreskúmateľný.

Právny zástupca žalovaného sa pridržiaval svojich písomných vyjadrení a žiadal žalobu zamietnuť. Ohľadne námietky neexistencie rokovacieho poriadku má za to, že ide o procesnú internú normu daného súdu, ktorá nemá vplyv na platnosť rozhodcovskej doložky. Upozornil, že žalobca nie je v pozícii spotrebiteľa, preto aplikácia ustanovení o ochrane spotrebiteľa je nedôvodná. Konanie žalobcu považuje za účelové s cieľom oddialiť exekúciu.

Súd mal skutkový stav preukázaný listinnými dôkazmi: kompletným spisom SRS sp.zn. II/2012-3231 vrátane originálu Rozhodcovského rozsudku, Uznesenie OS Bratislava I o zamietnutí odkladu vykonateľnosti rozsudku, Odvolanie žalobcu doručené súdu 16.07.2014, Vyjadrenie žalovaného doručeného súdu 23.07.2014, Uznesenie KS Bratislava o odklade vykonateľnosti rozsudku, Vyjadrenie žalobcu doručené súdu 27.11.2015, Výpis z obchodného registra žalovaného a živnostenského registra žalobcu, z ktorých zistil:

Z ustanovení Zmluvy o úvere číslo 1755/2004 podpísanej žalobcom aj manželkou žalobcu ako aj Všeobecnou úverovou bankou a.s. dňa 10.12.2004 vyplýva, že žalobcovi bol poskytnutí úver vo výške celkom 300 000,- Sk (9 958,17 EUR), z ustanovenia čl. IX, bod 9.2. Zmluvy o úvere vyplýva, že ... „Sporné otázky, ktoré vzniknú zo zmluvy budú riešiť zmluvné strany prednostne rokovaním štatutárnych orgánov, resp. nimi splnomocnených zástupcov. Banka uzavretím tejto zmluvy navrhuje, že prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu , budú rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom konaní prostredníctvom stáleho rozhodcovského súdu zriadeným v zmysle zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku. Dlžník vyjadruje súhlas s návrhom banky na riešení sporov stálym rozhodcovským súdom.“

Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.08.2007 a z Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 15.08.2007 bolo preukázané, že pohľadávka voči žalobcovi bola postúpená na subjekt Majetkový Holding, a.s. a následne Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.08.2011 bola pohľadávka voči žalobcovi postúpená na RECLAIM, a.s. žalovaného, čím bola preukázaná v rozhodcovskom konaní aktívna legitimácia žalobcu, v danom konaní pasívna legitimácia na strane žalovaného.

Z podanej žaloby na SRS zo dňa 10.08.2012 bolo preukázané, že žalobca ako dlžník uhradil žalovanému (právnemu predchodcovi) celkom sumu 3 306,07 EUR, pričom neuhrádzal splátky v zmysle dohodnutého splátkového kalendára bežné úroky ani úroky z omeškania.

Z obsahu spisu SRS vyplýva, že žalobca namietal nedostatok právomoci súdu konať v danej veci.

Z obsahu rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodca sa vysporiadal s procesnom námietkou žalovaného /v tomto konaní žalobcu/ v celom rozsahu.

Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci, ktorí boli v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. poučení, ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 133 O.s.p. skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.

Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, nakoľko žalobca nepreukázal právny základ ním uplatneného nároku.

Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa § 1 ods. l zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení (ďalej aj ako „ZRK“). Tento zákon upravuje a) rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike, b) uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike. (2) V rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.(3) V rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory a) o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, b) o osobnom stave, c) súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí, d) ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a vyrovnacieho konania.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 ZRK rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 ZRK rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 ZRK rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 ZRK nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § .

Podľa ustanovenia § 12 ods. „(2) Zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu je povinný vydať štatút a rokovací poriadok ním zriadeného stáleho rozhodcovského súdu. (3) Zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu je povinný v Obchodnom vestníku zverejniť a) zriadenie stáleho rozhodcovského súdu, b) zriadenie pobočiek stáleho rozhodcovského súdu, c) zrušenie stáleho rozhodcovského súdu alebo pobočky stáleho rozhodcovského súdu, d) štatút a rokovací poriadok ním zriadeného stáleho rozhodcovského súdu a ich zmeny, e) zoznam rozhodcov, ktorí pôsobia na ním zriadenom stálom rozhodcovskom súde, a jeho zmeny. (4) Údaje podľa odseku 3 je zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu povinný zverejniť do 30 dní od zriadenia alebo zrušenia stáleho rozhodcovského súdu alebo pobočky stáleho rozhodcovského súdu, alebo odkedy k zmenám údajov podľa odseku 3 písm. d) a e) došlo. (5) Stály rozhodcovský súd, ktorého zriaďovateľ povinnosť podľa odseku 3 písm. a), d) a e) v ustanovenej lehote nesplní, nemôže uskutočňovať rozhodcovské konania a vydávať rozhodcovské rozhodnutia až do dňa zverejnenia údajov v Obchodnom vestníku. Stály rozhodcovský súd, ktorého zriaďovateľ v ustanovenej lehote nesplní povinnosť podľa odseku 3 písm. b), nemôže uskutočňovať rozhodcovské konania a vydávať rozhodcovské rozhodnutia v pobočke stáleho rozhodcovského súdu, ktorú zriadil. (6) Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému stálemu rozhodcovskému súdu. V

tom prípade platí, že sa podrobujú predpisom stáleho rozhodcovského súdu podľa § 13 a 14, ktoré sú platné v čase začatia rozhodcovského konania pred týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej zmluve nedohodli inak.“

Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 ZRK účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 41 ods. 1 prvá veta zákona č. 244/2002 Z. z. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Povinnosťou súdu je skúmať, či žaloba o zrušenie rozhodcovského súdu bola podaná v zákonnej lehote podľa cit. § 41 ods. l veta prvá zákona o rozhodcovskom konaní v platnom znení, v zmysle ktorého, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku je možné podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku navrhovateľovi ako účastníkovi rozhodcovského konania. V danom prípade bol rozhodcovský rozsudok doručený 07.09.2013 žalobcovi a táto žaloba bola podaná žalobcom 24.09.2013 na príslušný súd. Na základe uvedeného je zrejmé, že žaloba bola podaná v zákonnej lehote, čím bola splnená procesná podmienky a súd konal o predmete žaloby.

Rozhodcovské konanie je osobitný druh civilného konania, ktoré sa môže uskutočniť v prípade súkromnoprávnych sporov, pre ktoré zákon pripúšťa uzavretie rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Rozhodcovská zmluva má procesnú povahu. K subjektívnym predpokladom rozhodcovskej zmluvy patrí spôsobilosť zmluvných strán k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, ktorej zodpovedá spôsobilosť byť účastníkom konania. Okrem subjektívnych predpokladov musia byť splnené tiež objektívne predpoklady rozhodcovskej zmluvy. Predmetom rozhodcovskej zmluvy môže byť len prejednanie a rozhodnutie už existujúceho alebo budúceho právneho sporu, prípadne všetkých sporov, ktoré by v budúcnosti vznikli z určitého právneho vzťahu, pričom sa môže vzťahovať iba na spory majetkové, vznikajúce v oblasti súkromného práva, v ktorých nie je obmedzená dispozičná voľnosť strán a strany by o predmete sporu mohli zavrieť súdny zmier. V danom konaní bolo namietané žalobcom neplatnosť dojednania rozhodcovskej doložky podľa ustanovenia § 40 ods. 1 pís. c/ zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. tým, že žalobca (ako jeden z účastníkov) namieta platnosť rozhodcovskej zmluvy. Dôvodmi neplatnosti rozhodcovskej doložky sú podľa žalobcu neplatnosť právneho úkonu podľa ustanovenia §§ 37, 39 zákona č. 40/1964 Zb.Občianskeho zákonníka ako aj pre jej rozpor s dobrými mravmi, nedostatok formy a zjavnú neurčitosť vyjadrenie tak ako je uvedené v čl. 9.2. Zmluvy o úvere. Zákon vyžaduje k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy písomnú formu, pričom nedodržanie tejto objektívnej podmienky má za následok neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). K obsahu rozhodcovskej zmluvy zákon vyžaduje presné označenie zmluvných strán a sporného prípadu, respektíve právneho vzťahu, z ktorého môžu budúce spory vzniknúť. Vecným účinkom rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky) je oprávnenie rozhodcu rozhodnúť vymedzené spory. Z hľadiska osobných účinkov sa rozhodcovská zmluva vzťahuje na obidve zmluvné strany, prípadne na ich univerzálnych a singulárnych nástupcov, pokiaľ to strany v zmluve výslovne nevylúčili. Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom

súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. Ohľadne argumentácie žalobcu o nezverejnení Rokovacieho poriadku SRS, ktorý bol zverejnený až 07.12.2005 čím malo byť znemožnené žalobcovi sa oboznámiť s jeho obsahom, ako aj námietka voči SRS, ktorý sa údajne nevysporiadal s námietkami žalobcu súvisiacimi s rozhodcovskou doložkou, súd konštatuje, že skutočnosť nezverejnenia Rokovacieho poriadku, resp. jeho zverejenia po podpísaní Zmluvy o úvere vrátane rozhodcovskej doložky nemá vplyv resp. relevantnosť k platnosti rozhodcovskej doložky, nakoľko zo ZRK sú dané formálne a materiálne požiadavky §§ 3, 4 ZRK platnosti rozhodcovskej zmluvy resp. doložky. Povinnosť vydať a zverejniť štatút a rokovací poriadok má zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu podľa ustanovenia § 12 ZRK. Ako sankcia za nesplnenie uvedenej/ uvedených povinností je podľa ustanovenia § 12 ods. 5 ZRK daná tak, že ...nemôže uskutočňovať rozhodcovské konania a vydávať rozhodcovské rozhodnutia v pobočke stáleho rozhodcovského súdu, ktorú zriadil. Ako uviedol žalobca Rokovací poriadok bol zverejení 07.12.2005, to znamená, že v čase podania žaloby 10.08.2012, vedenia rozhodcovského konania a vydanie rozhodcovského rozsudku dňa 05.08.2013 bola povinnosť zvrejeniť uvedené dokumenty splnená. Na základe uvedeného súd konštatuje, že neboli porušené predpoklady pre riadne konanie na SRS ani nebola daná prekážka nemožnosti konať SRS.

Ohľadne neplatnosti rozhodcovskej doložky súd vychádza zo znenia ako aj z právnej teorie. Účastníci právneho vzťahu môžu uzavrieť osobitnú rozhodcovskú zmluvu, vzťahujúcu sa na určitý zmluvný vzťah. Majú však možnosť dojednať si rozhodcovskú zmluvu ako súčasť samotnej zmluvy zakladajúcej hmotnoprávny záväzok a to vo forme rozhodcovskej doložky. (napr. rozhodcovská doložka ako súčasť zmluvy o pôžičke) Rozhodcovská doložka má charakter zmluvy v zmluve t. j. rozhodcovská zmluva je len technicky vložená do inej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky. Súd na základe uvedeného konštatuje, že uvedená rozhodcovská doložka má zákonom vyžadované formálne náležitosti podľa ustanovenia §4 ZKR. Predmetná rozhodcovská doložka je obsiahnutá v Zmluve o úvere,podpísanej obidvomi zmluvnými stranami, na základe ktorej žalobca ako dlžník aj plnil časť úveru veriteľovi. V kontexte uvedeného súd uvádza aj konštatovanie z rozhodnutia NS SR sp.zn. , že rozhodcovská doložka obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré nie sú podpísané obidvoma zmluvnými stranami, je neplatná pre nedostatok písomnej formy. Podľa úvah Najvyššieho súdu uvedených v…nestačí, ak je rozhodcovská doložka obsiahnutá len v prílohe zmluvy, a to ani vtedy, ak je táto príloha so zmluvou technicky spojená a ani vtedy, ak na túto prílohu zmluva pred podpismi strán odkazuje. Uvedené by zrejme malo platiť tak pre rozhodcovské doložky k spotrebiteľským zmluvám ako aj pre rozhodcovské doložky k bežným obchodným zmluvám medzi podnikateľmi. Z uvedeného hľadiska predmetná skúmaná rozhodcovská doložka má všetky formálne náležitosti platného právneho úkonu. Z hľadiska obsahových náležitosti doložky resp. zmluvy ako právneho úkonu

- neurčitosti právneho úkonu ako to namieta žalobca sa súd s touto argumentáciou nestotožnil. Určitosť právneho úkonu je jednou z náležitostí platného právneho úkonu uvedená v ustanovení § 37 OZ, ako podmienka týkajúca sa prejavu konajúcej osoby, teda ak výkladom je objektívne pochopiteľná. Z rozhodnutia NS ČR z 08.06.2005, sp.zn. vyplýva, že „objektívna pochopiteľná je vtedy, ak ju môže typický účastník takúto vôľu bez rozumných pochybností o jej obsahu adekvátne vnímať.“ Súd má za to, že dojednanie učinené zmluvnými stranami (účastníkmi konania) je určité. Ohľadne nedodržania zásady zákazu konania v rozpore s dobrými mravmi, súd považuje za irelevantné s ohľadom na dohodnutie si rozhodcovskej doložky, pričom súd neskúmal porušenie uvedenej zásady v ďalšom, nakoľko súd nemôže v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku zasahovať do skutkového a právneho stavu ustáleného v rozhodcovskom konaní. Súd je pri preskúmaní povinný iba posúdiť , či nedošlo k takému postupu rozhodcovského súdu, ktorý by zakladal dôvod uvedený žalobcom v žalobe v zmysle § 40 zák. č. 244/2002 Z. z. V súvislosti s obsahovými náležitosťami rozhodcovskej doložky, súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.06.2004 pod sp. zn. Obdo V 73/2003, z ktorého vyplýva, že: „Právomoc súdov v obchodnej veci môže vylúčiť dohoda účastníkov obsiahnutá v rozhodcovskej zmluve alebo v rozhodcovskej doložke, že sa spor má prejednať v rozhodcovskom konaní. V rozhodcovskej zmluve alebo rozhodcovskej doložke musí byť výslovne uvedený záväzok jej účastníkov, že sa podrobia rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská zmluva alebo rozhodcovská doložka zakladá aj záväzok, že sa účastníci podrobia rozhodnutiu, ktoré z rozhodcovského konania vzíde. Obsahom vzťahu založeného rozhodcovskou zmluvou alebo doložkou sa uzavretím zmluvy stáva aj záväzok podrobiť sa rozhodcovskému rozhodnutiu bez toho, aby musel byť výslovne v zmluve uvedený."

S poukazom na vyššieuvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd žalobu zamietol, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalobca vo veci úspech nemal, teda právo na náhradu trov konania prislúcha žalovanému. Žalovaný si náhradu trov uplatnil v zákonnej lehote. Súd priznal žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia podľa ustanovení § 13a a nasl. vyhlášky č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške celkom 359,21 EUR špecifikované ako 2 právne úkony á 141,09 EUR (prevzatie veci a príprava právneho zastúpenia, účasť na pojednávaní) plus 2x režijný paušál 8,58 EUR plus DPH. Právny zástupca žalobcu žiadal o poukázanie trov právneho zastúpenia na účet č. XXXXXXXXX/XXXX vedený v E..

Z týchto dôvodov súd rozhodol o trovách konania, ako je to uvedené vo výroku toho rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.