Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21C-21-2013.pdf
PDF · 147.42 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/21/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beatou Farkašovou v právnej veci navrhovateľa: Sociálna poisťovňa, IČO: 30 807 484, Ul. 29. Augusta 8, Bratislava, proti odporcovi: Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., IČO: 35 914 939. Rožňavská 1, Bratislava, o zaplatenie sumy 11.944 eur, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.583,20 eur na účet vedený v Štátnej pokladnici č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: 102010, ŠS: 41 do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V zostávajúcej časti súd návrh zamieta. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Odporca je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za návrh 214,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom došlým súdu dňa 29.11.2012 domáhal zaviazania odporcu na zaplatenie sumy 11.944 eur titulom náhrady škody. Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že navrhovateľ vyplatil poškodenej C.O. J. dávky úrazového poistenia: náhradu nákladov spojených s pohrebom vo výške 2.255, 60 eur, jednorazové odškodnenie manželke vo výške 6.458 eura jednorazové odškodnenie synovi vo výške 3.229, 50 eur, celkovo 11.9444 eur. Poškodenej boli vyplatené úrazové dávky smrteľného pracovného úrazu, ktorý utrpel jej manžel dňa 13.06.2009. Podľa Protokolu Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici č. IBB-040-50-2.6/P-J1-10 zo dňa 19.04.2010, Dodatku č. 1 k Protokolu zo dňa 17.10.2011 a Dodatku č. 2 k Protokolu zo dňa 09.02.2012 jednou z príčin smrteľného úrazu poškodeného bolo porušenie ustanovení Zák. č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zo strany zamestnanca odporcu. V súlade s § 238 ods. 1 Zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení má navrhovateľ právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. Výšku škody preukazoval navrhovateľ potvrdením príslušnej organizačnej zložky Zvolen o výške vyplatených dávok. Písomnou výzvou zo dňa 22.10.2012 vyzval navrhovateľ odporcu na dobrovoľnú úhradu sumy vyplatenej na úrazových dávkach poškodenej, avšak bezvýsledne. Preto navrhovateľ si uplatňuje svoje právo na náhradu škody v súdnom konaní v zmysle § 238 ods. 6 Zák. č. 461/2003 Z.z.
Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil, považoval ho za nesprávny a predčasný z dôvodov uvedených v Protokole Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici zo dňa 19.04.2010 v znení Dodatkov č. 1 a 2 z dôvodu, že príčinou úrazu poškodeného O. J. bolo viacero faktorov a preukázaných nedostatkov v nesprávnej organizácii práce zo strany jeho zamestnávateľa W.. I. E. - C. E. I. X. na základe Dohody o vykonaní práce. Len jednou z príčin smrteľného úrazu O.. J. bolo i nedodržanie rýchlosti zamestnancom Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. E. T..
Súd vykonal vo veci dokazovanie vypočutím zástupcov navrhovateľa i odporcu, oboznámil sa s listinnými dokladmi : Protokolom Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. IBB-040-50-2.6/P-J1-10 zo dňa 19.04.2010, Dodatkom č. 1 k Protokolu zo dňa 17.10.2011, Dodatkom č. 2 k Protokolu zo dňa 09.02.2012, Znaleckým posudkom znalca Ing. Miloslava Mičáka č. 010/2011 zo dňa 27.09.2011, Potvrdením navrhovateľa o výške vyplatených dávok po 31. decembri 2008 O. J. zo dňa 15.12.2009, Záznamom o registrovanom pracovnom pomere O. J., Výzvou č. 10/2010 navrhovateľa adresovanej odporcovi na splnenie povinnosti nahradiť škodu vzniknutú výplatou úrazových dávok C. J. vo výške 11.944 eur zo dňa 22.10.2012, Výzvou navrhovateľa č. 59/2012 adresovanú odporcovi zo dňa 11.01.2013 na splnenie povinnosti nahradiť škodu výplatou nemocenských dávok C. J. v sume 16.189,53 eur, časťou spisu Okresného súdu Lučenec č. 21C 91/2011, rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. 21C/91/2011-204 zo dňa 30.01.2013 v spojení s Opravným uznesením č.k. 21C/91/2011-229 zo dňa 25.03.2013 v spojení s Dopĺňacím rozsudkom tohto súdu č. k. 21C /91/2011-252 zo dňa 29.04.2013, v spojení s Opravným uznesením č.k. 21C91/2011-268 zo dňa 28.05.2013, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16Co/684/2013-310, 16Co/685/2013, 16Co/686/2013 zo dňa 24.04.2014, právopl. 16.06.2014, trestným rozkazom Okresného súdu v Lučenci č.k. 22T/281/2010-930 zo dňa 12.01.2011, rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k, 22T/281/2010-1103 zo dňa 03.05.2012, rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 4To 57/12 zo dňa 03.10.2012, ako i celým obsahom spisu č.. 21C 21/2013, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
V konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Lučenec pod č.k. 21C/91/2011 sa C.O. J., nar. XX.XX.XXXX domáhala návrhom voči odporcom označeným v tomto konaní ako: 1. W.. I. E. - C. E.- I., X., / ďalej len fy JOVA/ 2. JOVA, s.r.o., Zvolen, 3. Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., 4. QBE Insurance (Europe) Limited, ako vedľajší účastník Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s, zaplatenia sumy 49.780,99 eur titulom nemajetkovej ujmy z dôvodu, že jej manžel O. J. /poškodený/ utrpel dňa 13.06.2009 pracovný úraz, následkom ktorého na mieste podľahol. V predmetnom konaní prvostupňový súd rozsudkom č.k. 21C/91/2011-204 zo dňa 30.01.2013 v spojení s Opravným uznesením č.k. 21C/91/2011-229 zo dňa 25.03.2013 v spojení s Dopĺňacím rozsudkom tohto súdu č. k. 21C /91/2011-252 zo dňa 29.04.2013, v spojení s Opravným uznesením č.k. 21C 91/2011-268 zo dňa 28.05.2013,priznal C. J. náhradu nemajetkovej ujmy 25.000 eur a vo zvyšku návrh zamietol, pričom vychádzal ustáleného stavu, kedy pri posudzovaní skutkového stavu bol viazaný výsledkami v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec č.k. 22T 281/2010, v ktorom súd rozsudkom č.k. 22T 281/2010-942 zo dňa 08.02.2011 uznal za vinných obžalovaných W.. I.Á. X. S. P. D., ktorí inkriminovaného dňa vykonávali práce na základe dohody o vykonaní práce u odporcu X W.. I. E.- C. E., I.,, a to z prečinu usmrtenia. Uvedeným rozsudkom v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 4To 27/2012 zo dňa 03.10.2012 bol obžalovaný Vojtech Kocka , zamestnanec Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. uznaný za vinného z prečinu usmrtenia. Vyššie uvedenými rozsudkami bola stanovená trestná zodpovednosť zamestnancov, príp. osôb v inom pracovnoprávnom postavení /dohody o vykonaní práce/ u zamestnávateľov, ktorými boli v tomto konaní W.. I. E. - C. E. - I. / ďalej len „fy JOVA“/a Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., ktorých súd považoval za subjekty zodpovedné za neoprávnený zásah objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu. Ako súd zistil z odôvodnenia predmetného rozsudku, C. J. žalovala odporcu 1, zamestnávateľa O. J. z dôvodu, že v čase smrti poškodeného bol jeho zamestnávateľ, nehoda bola uznaná vyšetrovaním Inšpektorátu práce uznaná ako pracovný úraz. Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. bola v rámci vyšetrovania uznaná za spoluzodpovedného za pracovný úraz, odporca 2 JOVA, s.r.o. nebol pasívne legitimovaným v spore. Súd pri určovaní zodpovednosti zo spôsobenú nehodu vychádzal zo záverov dokazovania v trestnom konaní č. 22T 281/2010, z Protokolu o vyšetrení príčin smrteľného pracovného úrazu Inšpektorátu práce Banská Bystrica zo dňa 26.08.2009, Správy o uzatvorení veľkej nehody kategórie A-5 vydanej Generálnym riaditeľstvom ŽSR, odbor bezpečnosti a inšpekcie a z výpovedí svedkov W.. I. Y. S. J.. V. D., ktoré sa jednoznačne zhodovali do zodpovednosti W.. I. E. - C. E. - I.. Čo sa týka zodpovednosti odporcu 3 /t.j. odporcu v tomto konaní/, aj u tohto dôkazy preukazujú jeho zodpovednosť, hoci súd pripustil, že medzi závermi Protokolu a Správy ŽSR sú podstatné rozdiely týkajúce sa miery zavinenia Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. /t.č. odporcu v tomto konaní/, resp. že Protokol okrem tejto spoločnosti uvádza ako zodpovedný subjekt za smrteľný úraz aj ŽSR, ktorého však ako spoluzodpovedného za nehodu neustanovuje správa ŽSR.
Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16Co/684/2013-310, 16Co/685/2013, 16Co/686/2013 zo dňa 24.04.2014, právopl. 16.06.2014, súd zistil, že odvolací súd z dôvodu odvolania podaného Železničnou spoločnosťou Slovensko, a.s. súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Lučenec
č.k. 21C/91/2011-204 zo dňa 30.01.2013 v spojení s Opravným uznesením č.k. 21C/91/2011-229 zo dňa 25.03.2013 v spojení s Dopĺňacím rozsudkom tohto súdu č. k. 21C/91/2011-252 zo dňa 29.04.2013, v spojení s Opravným uznesením č.k. 21C 91/2011-268 zo dňa 28.05.2013, pričom okrem iného konštatoval v odôvodnení rozsudku, že zamestnanci spoločnosti I. E. - C. E. - I. /. V. I. W.. I. X. S. P. D., ktorí boli v obdobnom pracovnoprávnom pomere u tejto spoločnosti a ktorí sa dopustili prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1,2 písm. a/ Tr. Zák. spôsobili, resp. prispeli k neoprávnenému zásahu do práv manželky O. J. C. J. pri výkone práce podľa uzavretej dohody alebo v priamej súvislosti s ním a súčasne, ak E. T. bol zamestnancom Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. a ktorý bol taktiež uznaný za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. Zák., ku ktorému došlo pri výkone práce podľa pracovnej zmluvy, resp. priamej súvislosti s ním, sú potom subjektmi zodpovednými za neoprávnený zásah do práv C. J., t.j. spoločnosť I. E. - C. E. - I. / fy JOVA/ a Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s.
Z Protokolu Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. IBB-040-50-2.6/P-J1-10 zo dňa 19.04.2010, z Dodatku č. 1 zo dňa 17.10.2011 a Dodatku č. 2 zo dňa 09.02.2012 súd zistil, že sa týkal opätovného vyšetrenia príčin vzniku smrteľného pracovného úrazu O. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, V., zamestnávateľ : W.. I. E. - C. E. - I. / fy JOVA/ súd zistil, že : Dej úrazu bol nasledovný: Dňa 13.06.2009 vystúpila o 6,12 hod skupina 10 traťových robotníkov v železničnej stanici Hajnáčka z osobného vlaku , aby v priebehu dňa zabezpečila výmenu betónových podvalov v úseku medzi stanicami Hajnáčka a výhybňou Urbánka v km 82,542 a 93,068 v spolupráci s druhou pracovnou skupinou v počte 15 osôb. Vedúci prác W.. X. vykonal poučenie pracovnej skupiny o pracovnej činnosti a po presune na parkovisko a ústne poveril D. vedúcim pracovnej skupiny. Po poučení a vyzdvihnutí pracovného náradia sa skupina P.. D. odobrala na pracovisku ešte pred odchodom osobného vlaku OS 6701m, ktorý mal plánovaný odchod o 6,31 hod zo ŽS Hajnáčka. Na koľaji č. 3 bola pripravená motorová zatáčka zn. GEISMAR, ktorú P. P. D., po jeho pravej strane mimo koľaj kráčal O. J. a na ľavej strane mimo koľaj kráčal X. Á.. Ostatní zamestnanci kráčali za nimi vedľa koľaje č. 3. Na koľaji č. 3 zbiehajúcej sa do koľaji č. 1 bola uťahovačka preložená na koľaj č. 1, po ktorej prejdení a prejdení výhybky č. 7 sa pracovníci dostali na koľajovú trať. Skupina tlačiaca zátačku sa presúvala ďalej po koľajovej trati a ostatní sa presúvali po ľavej strane po bankete. V čase o 6,31 hod bol zo zšl. Hajnačka vypravený vlak OS 6701, ktorý viedol rušňovodič E. T., ktorý po odchode zo stanice postupne navodil rýchlosť 55/km/ho a touto rýchlosťou prichádzal aj cez miesto udalosti. T. Q. idúci posledný za skupinou traťových robotníkov vo vzdialenosti asi 51m, keď zbadal blížiaci sa vlak zakričal na chlapcov, aby vystúpili z koľaje. X. S., neb. O. J. spolu s vedúcim pracovnej skupiny P. D. sa snažili vyložil motorovú zátačku z koľaje mimo priechodný prierez, čo sa im podarilo, ale vlak zachytil pravou ľavou časťou O. J. a odhodil ho do priekopy do vzdialenosti asi napriek 10 m, ktorým zraneniam na mieste podľahol. Zistené nedostatky v príčinnej súvislosti s udalosťou: a/ zo strany postihnutého O. J. neboli b/zo strany zamestnávateľa postihnutého fy JOVA so sídlom Zvolen
- nevykonal dňa 13.06.2009 nevyhnutné opatrenia na obmedzenie možných následkov ohrozenia života a zdravia zamestnancov 2. pracovnej skupiny tým, že nezabezpečil včas vystúpenie zamestnancov s motorovou zatáčačkou z koľaje na bezpečné miesto, aby nedošlo ku kolízii s prechádzajúcim osobným vlakom,
- nevydal vedúcemu prác bezpečnostné štítky pre vedúcich pracovných skupín na účely objednávky od ŽSR Bratislava, ktorej predmetom bola výmena betónových podvalov v úseku Hajnáčka - Urbánka, následkom čoho tieto neboli dňa 13.06.2009 odovzdané službukonajúcemu výpravcovi a nebol s ním dohodnutý konkrétny spôsob zabezpečenia pracovnej skupiny pri výmene podvalov, čo bolo jednou z príčin smrteľného pracovného úrazu O.. J.,
- nevykonal dňa 13.06.2009 v záujme zaistenia BOZP opatrenia tým, že nezabezpečil dôslednú spoluprácu so službukonajúcim výpravcom pri presune 2. Pracovnej skupiny vedenej P. D. v tom, že tento neoznámil výpravcovi nasadenie ľahkého koľajového prostriedku /motorovej zatáčačky typu GEISMAR/ na koľaj č. 3, smer a spôsob jeho presunu na pracovné miesto, čo bolo jednou z príčin smrteľného pracovného úrazu O.. J.,
- nezabezpečil vypracovanie bezpečného pracovného postupu pri výmene podvalov, c/ zo strany ŽSR Bratislava, neboli nedostatky zistené d/ zo strany Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. /odporca/ , neboli nedostatky zistené. e/ zo strany rušňovodiča E. T., zamestnanca Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. /t.j. odporcu v tomto konaní/ :
- rušňovodič dráhového hnacieho vozidla nedodržal dňa 13.06.2009 v úseku trate zst. Hajnáčka - výhybňa Urbánka prechodné obmedzenie traťovej rýchlosti 30 km/hod, hoci bol o tejto skutočnosti
vyrozumený Všeobecným rozkazom, prehliadol návestia, ktorými bol úsek pomalej jazdy viditeľne označený, prehliadol aj osoby v koľajisku a v blízkosti koľaje, nepoužil návesť 104 „Pozor“ a hnacím dráhovým vozidlom zachytil a usmrtil postihnutého O.. J., čo bolo jednou z príčin smrteľného pracovného úrazu postihnutého Iné nedostatky, ktoré neboli v príčinnej súvislosti s udalosťou: a/ zo strany postihnutého, neboli zistené b/zo strany zamestnávateľa „ fy JOVA Zvolen“.
- neoboznámil preukázateľne svojich zamestnancov pri nástupe do zamestnania s príslušnými právnymi predpismi na zaistenie BOZP, so zásadami bezpečného správania na pracovisku a neoveril ich znalosti, ako i s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením, ako i so zákazom vstupovať a zdržiavať sa v priestore a vykonávať činnosti bezprostredne ohrozujúce život a zdravie zamestnancov tým, že nepožiadal písomne príslušnú vzdelávaciu zložku ŽSR o vykonávanie oboznámenia svojich zamestnancov
- Nezabezpečil preukázateľné oboznámenie a informovanie svojich zamestnancov o spôsobe používania zapožičanej motorovej zátačky skrutiek a matíc GEISMAR
- Nezabezpečil dôslednú spoluprácu so službukonajúcim výpravcom v tom, že počas prípravných prác nedohodol s výpravcom umiestnenie návestí 148 „Pracovné miesto, pískajte“
- Nezabezpečil presun 2. Pracovnej skupiny na pracovné miesto spôsobom, aby v čele pracovnej skupiny išiel skúsený zamestnanec a vedúci zamestnanec ako posledný
- Neviedol priebežné údaje o stavebnom denníku
- Dňa 13.06.2009 pri výmene podvalov nelegálne zamestnával 15 zamestnancov, O., J., W.. I. X., P. D. a ďalší, ktorí nemali so zamestnávateľom založený pracovnoprávny vzťah. c/ zo strany Železníc SR, / ďalej ŽSR Bratislava“ /:
- V obvode zst. Hajnáčka a jej priľahlom medzistaničnom úseku smerom na Fiľakovo neboli niektoré kamene označujúce kilometrovníky a hektometrovníky čitateľné
- Objednávateľ prác ŽSR Bratislava nevykonával kontrolu dodržiavania BOZP d/ zo strany Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. /odporca/ zistené nedostatky neboli e/ zo strany rušňovodiča E. T.- nedostatky zistené neboli.
Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 22T/281/2010-1103 zo dňa 03.05.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 4To 57/2012 zo dňa 03.10.2012 súd zistil, že E. T., nar. XX.XX.XXXX, zamestnaný ako vlakvedúci, bol uznaný za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1,2 písm. a/ T. zák. tým, že inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a páchal zločin závažnejším spôsobom konania, za čo bol odsúdený na 2 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 roky, zákaz činnosti vykonávať funkciu rušňovodiča na železniciach na území SR v trvaní 3 rokov. E. T. bol uznaný vinným na tom skutkovom základe, že dňa 13.06.2009 o 6,33 hod na traťovom úseku žel. trate č. 160 Hajnáčka - zastávka Čamovce, v dôsledku toho, že obv. W.. X. ako vedúci prác nevydal príslušným vedúcim pracovných skupín bezpečnostné štítky a nepoučil ich o výzve k opatrnosti a ostražitosti, nezabezpečil dostatočne informovanie o fakte, č sa v čase odchodu vlaku do ŽST. Hajnáčka 2. pracovná skupina už nachádza mimo priestoru možného ohrozenia, neinformoval výpravcu žst. Hajnáčka o nasadení ľahkého koľajového prostriedku, nedostatočne zabezpečil vykonane opatrení súvisiacich s odstránením predmetu možnej kolízie, nebol dostatočne pozorný a ostražitý pri zaistení záznamníka BOZP, zúčastnil sa priamo pri premiestnení ľahkého koľajového prostriedku na pracovné miesto, nevykonal preukázateľné poverenie a poučenie pracovníka bezpečnostnej hliadky do záznamníka BOZP a obv. E. T. sa ako rušňovodič osobného vlaku v úseku s prechodne obmedzenou rýchlosťou pohyboval vyššou ako je dovolené prechodné obmedzenie rýchlosti, nevaroval osoby v blízkosti koľaje pomocou húkačky na hnacom dráhovom vozidle, dostatočne nesledoval trať a návesti a nevykonal žiadne opatrenia na zamedzenie nehodovej udalosti, v dôsledku čoho došlo čelnou časťou prichádzajúceho os. vlaku k zachyteniu traťového robotníka O. J., v tom čase pracovníka dodávateľskej firmy JOVA, ktorý nestihol vystúpiť mimo koľaj a nachádzal sa v priestore ohrozenia, pričom tento v dôsledku zraneniam podľahol na mieste nehody.
Rozsudkom Okresného súdu v Lučenci č.k. 22T/281/2010-942 zo dňa 08.02.2011 súd uznal za vinných v príčinnej súvislosti so smrťou O. J. z prečinu usmrtenia O.. J. podľa § 149 ods. 1,2 písm. a/ Tr. Zák. W.. I.na X., nar. XX.XX.XXXX a P. D., nar. XX.XX.XXXX, pričom im bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov každému s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 roky.
Zo Znaleckého posudku č. 010/2011 zo dňa 27.09.2011 Ing. Miroslava Mičáka, súd zistil, že znalecký posudok bol zadávaný Inšpektorátom práce Banská Bystrica objednávkou č. 88/110 zo dňa 23.8.2011 za účelom posúdenia smrteľného pracovného úrazu zamestnanca firmy JOVA Zvolen O. J. dňa 13.06.2009. Za konkrétnu príčinu vzniku smrteľného pracovného úrazu O.. J. znalec ustálil, že v čase jazdy osobného vlaku 6701 dňa 13.06.2009 na trati v medzistaničnom úseku Hajnáčka - Výhybňa Urbánka v danom mieste sa na danom úseku trate nemala nachádzať v koľajisku pracovná skupina zamestnancov fy JOVA Zvolen s daným mechanickým motorovým koľajovým mechanizmom. Premávajúci vlak mal v zmysle predpisov ŽSR právo a mal mať bezpečne voľný celý medzistaničný úsek pre jazdu svojho vlaku. V tomto prípade zamestnanci fy JOVA Zvolen nemali právo kalkulovať s predĺženou jazdnou dobou vlaku z dôvodu jeho nariadenej zníženej rýchlosti. Zamestnanci fy JOVA Zvolen za normálnych predpisových bezpečnostných postupov ešte pred odchodom vlaku zo žst. Hanáčka boli povinní výpravcovi tejto žst. ohlásiť, že trať je voľná a celá pracovná skupina je z koľaje vystúpená na bezpečnom mieste. Vznik smrteľného pracovného úrazu O.. J. bola zapríčinená konkrétne: a / Splnomocneným zástupcom fy JOVA Zvolen, ktorý uzatvoril so ŽSR Zmluvu o BOZP v nevyhovujúcom a protiprávnom znení, b/ Vedúcim prác W.. I. X., ktorý nezabezpečil, aby žiadny zamestnanec fy JOVA pre túto akciu nezasiahol ani svojim telom a ani žiadnym pracovným predmetom možnej kolízie do priestoru možného ohrozenia; uzatvoril s fyzickými osobami, ktoré mal pri výkone pracovnej činnosti riadiť len ústnu Dohodu o výkone prác, čím bol porušený Zákonník práce; nevydal bezpečnostný štítok vedúcim pracovných skupín, nariadené poučenie zamestnancov o BOZP bolo dané ústne bez záznamu do denníka BOZP; vedúci pracovných skupín boli svojim výkonom od vedúceho prác poverení len ústne bez dokladovania tohto nariadenia; zápisy v Stavebnom denníku neobsahujú dôležité údaje; odchod pracovných skupín na trať nemal odsúhlasenú výpravcami a nežiadal od výpravcov zápis do telefónneho zápisníka o tom, že tieto pracovné skupiny skutočne boli ním vyslané na trať; pracovné skupiny vyslal na trať svojvoľne bez vedomia a súhlasu výpravcov, neviedol denník BOZP, c/ Vedúcim pracovnej skupiny P. D., ktorý ešte pred odchodom s pracovnou skupinou na pracovné miesto túto nepoučil a poučenie nezapísal do svojho denníka BOZP; neodovzdal bezpečnostný štítok výpravcovi, s týmto nedohodol všetky potrebné náležitosti, neoznámil spôsob krytia jeho pracovnej skupiny výstražnými terčami, miesto a čas ich umiestnenia; neinformoval výpravcu, že na pracovné miesto sa bude presúvať aj s ľahkým koľajovým prostriedkom a s týmto nedohodol jeho nasadenie na koľaj v stanici a smere jeho jazdy; nezaujal najbezpečnejšie a najvhodnejšie miesto, z ktorého môže nepretržite pozorne sledovať priestor možného ohrozenia; počas presunu k ceste na pracovisko nezaujal miesto v súlade s čl. 219 predpisu ŽSR Bz 1. Aj napriek tomu, že očakával vlak, nezabezpečil včasné vystúpenie zamestnancov so zatáčačkou z koľaje na bezpečné miesto, aby nedošlo ku kolízii, d/ Rušňovodičom E. T., ktorý nerešpektoval pokyny uvedené vo „V“ rozkazom pomalú jazdu - POTR na jej hodnotu 30 km/hod medzi žst. Hajnáčka -Výhybňa Urbánka v km 82,750 až 83,100 km; prehliadol predzvestný štít upozorňujúci na POTR; prehliadol začiatok pomalej cesty - návesť č. 58; nezbadal zamestnancov v koľaji, ktorí sa snažili rýchlo vyložiť z koľaje motorovú zatáčačku; opakovane nedával návesť č. 104 POZOR; pri jazde prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť vlaku, ktorá bola obmedzená návesťami a písomným rozkazom; pri jazde prekročil aj traťovú rýchlosť 70 km/hod; po zaregistrovaní nárazu nezastavil a ani nespomalil jazdu vlaku. Analýza jazdy vlaku zo strany zamestnanca odporcu - rušňovodiča E. T. bola taká, že v mieste zrážky O.. J., kde bola „V“ rozkazom pre rušňovodiča nariadená znížená pomalá rýchlosť vlaku na 30 km/hod sa vlak pohyboval rýchlosťou 75 km/hod, čo je maximálne prekročenie povolenej rýchlosti o 150 %. Celkové posúdenie vzniku smrteľného pracovného úrazu O.. J. znalec charakterizoval tak, že jednoduchou príčinou vzniku prac. úrazu dňa 13.06.2009 bol stret vlaku s osobou a mechanizmom v koľaji trate. Pri prevádzkovaní dopravy v podmienkach a stave, ak je táto prevádzkovaná v zmysle všetkých platných legislatívnych materiálov pre jej dopravu, k vzniku takéhoto prípadu nesmie dôjsť. V čase vzniku predmetnej nehody sa na koľaji nemal nachádzať ani jeden subjekt, a to buď vlak alebo pracovná čata. Pri súčasnom jestvovaní oboch naraz muselo zákonite dôjsť k vzniku predmetnej nehody. Na veci bolo najhoršie, že u oboch subjektov - pracovná skupina versus vlak dochádzalo súčasne naraz k porušovaniu predpisových ustanovení. Zárodok vzniku tejto situácie je potrebné hľadať ešte v čase, keď sa tvorila Zmluva BOZP tým, že v nej boli vynechané rozhodujúce ustanovenia o priebehu konania tejto akcie. Značným nedostatkom bolo aj to, že dopravná kancelária /jej výpravcovia/ v žst. Hajnáčka nemala v predstihu ani počas konania tejto akcie základné informácie o jej konaní, čím by končiaci aj nastupujúci výpravca bol pri „preberaní informácií pri končení - začínaní“ svojej pracovnej zmeny bol z týchto informácií pre príslušný dátum získal základné informácie. Potom by sa nemohlo stať, že výpravcovia pri pohybe
zamestnancov fy JOVA ráno dňa 13.06.2009 v dopravnej kancelárii sa pohybovali bez toho, aby si výpravca porobil poriadok a vydal okamžite záväzné predpisové pokyny, čím by sa následne riadenie pohybu pracovných skupín muselo konať podľa ich rozkazov a nie podľa „vlastných“ pokynov Ing. Zmitku, o ktorých výpravcovia nevedeli. Výpravcovia o konaní pracovných skupín ani nemohli vedieť, lebo im nebolo umožnené dostať bezpečnostné štítky od jednotlivých pracovných skupín a následne vykonať ďalšie dopravné opatrenia. Na 1. mieste by to museli byť obojstranné zápisy BOZP a následne by sa každý výpravca musel zaujímať, či pred skutočným odchodom týchto pracovných skupín na trať budú už krytí posadením výstražných terčov č. 148. Každý výpravca by v takomto momente musel vlak písomne V rozkazom upozorňovať rušňovodiča na pohyb pracovných skupín v okolí koľaje, čo by pre rušňovodiča znamenalo povinnosť dávania návestí č. 104 a rušňovodič by už nemusel používať výhovorky, že „strácal hektometrovníky“. Rušňovodič nemal najmenší dôvod vyhovárať sa na to, že nevidel osadený predzvestný štít „3“ umiestnený na veľmi dobrom viditeľnom mieste.
Výzvou č. 10/2010 zo dňa 22.10.2012 č. R-250-900-0114/2011-007 Sociálna poisťovňa, pobočka Zvolen vyzvala odporcu na základe § 258 Zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení na uznanie a dobrovoľné splnenie povinnosti nahradiť navrhovateľovi škodu, ktorá vznikla výplatou úrazových dávok C. J. vo výške 11.944 eur, a to formou :
- Náhrady nákladov spojených s pohrebom 2255,60 eur
- Jednorazového odškodnenia manželky 6458,90 eur
- Jednorazového odškodnenia syna 3229,5 eur v mesiaci december 2009. Priznanie a poskytovanie dávok bolo podmienené tým, že zavineným protiprávnym konaním E. T., zamestnanca odporcu zo dňa 13.06.2009 bolo spôsobené poškodenie zdravia s následkom smrti O. J.. Vyplatenie sumy 11.944 eur bolo potvrdené Potvrdením o výške vyplatených dávok po 31.decembri 2008 Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen č. 302-2662/2009-1 zo dňa 15.12.2009.
Z výpovede poverenej zástupkyne navrhovateľa súd zistil, že svoj nárok voči odporcovi navrhovateľ opiera o § 238 Zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení s poukazom na skutočnosť, že právoplatným rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 21C 91/2009 zo dňa 30.01.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 16Co 684/2013 zo dňa 24.04.2013, ktorý zaviazal spoločne a nerozdielne odporcu a zamestnávateľa poškodeného O. J. vyplatiť pozostalej manželke poškodeného nemajetkovú ujmu, pričom v tomto rozsudku nebola stanovená miera zavinenia, preto navrhovateľ má právo žalovať ktorýkoľvek zodpovedný subjekt. K tvrdeniu odporcu, že určitú mieru zavinenia na smrteľnom pracovnom úraze O.. J. majú aj ŽSR Bratislava, tento subjekt nebol uznaný zodpovedným v príčinnej súvislosti s nehodovým dejom ani jedným rozsudkom, ani žiaden zamestnanec ŽSR Bratislava nebol v tejto súvislosti odsúdený.
Z výpovede povereného zástupcu odporcu súd zisti, že príčinou smrteľného úrazu O.. J. bolo viacero faktorov a nedostatkov v nesprávnej organizácii práce zo strany zamestnávateľa O.. J. na základe Dohody o vykonaní práce W.. I. E. - C. E. I. X.. / fy JOVA/ Jednou z príčin tohto úrazu bolo aj nedodržanie rýchlosti zamestnancom odporcu E. T.. Vo vzťahu k náhrade škody uplatnenej navrhovateľom je podiel viny odporcu na nehodovej udalosti zanedbateľný. Hlavného vinníka celej nehodovej udalosti spoločnosť W.. I. E. - C. E. - JOVA, IČO: 30452261 ako zhotoviteľa prác, pri ktorých došlo k nehodovej udalosti a zamestnávateľa zomr. O.. J. nemožno zo zodpovednosti vyňať. Na posúdenie miery zavinenia odporcu má vplyv viacero faktorov : a/ existencia záväzkového vzťahu medzi objednávateľom prác ŽSR a zhotoviteľom fy JOVA. Odporca je len užívateľom infraštruktúry, ktorú riadi a za ňu, jej technický stav a premávke na nej zodpovedá ŽSR a ktorú opravovala fy JOVA, ktorá od 09.02.2005 nemala oprávnenie na výkon činnosti Realizácia stavebných prác v rámci celoštátnych železníc, čo je veľké porušenie zo strany objednávateľa ŽSR, ako i fy JOVA. Oba subjekty si nesplnili v smere zaistenia BOZP svoje povinnosti riadne. b/ existencia riadnych zamestnancov a vypracovaného plánu BOZP. Spôsob ustanovenia zamestnancov fy JOVA, ktorí mali vykonávať práce na predmetnej žel. Trati, mnohí zamestnanci, ktorí sa zúčastnili na prácach boli zamestnancami ŽSR, ale mali čiastočné povolenie na výkon prác aj pre iného zamestnávateľa, čo bolo aj v prípade O. J., c/ neexistencia pracovného zaradenia zamestnancov fy JOVA najmä z hľadiska BOZP. Neexistovala jasná schéma zodpovedných zamestnancov za BOZP, ktorí by kontrolovali a dozerali na d dodržiavaním všetkých ustanovení, čo je jednou z hlavných príčin vzniku nehodovej udalosti. d/ oznamovacia povinnosť vo vzťahu k ŽSR /bezpečnostné štítky a pod./. Každý zamestnanec v zmysle nariadenia ŽSR dostáva bezpečnostný štítok obsahujúci základné údaje. V tomto prípade fy JOVA
nezabezpečila a nevydala pre vedúceho prác /ktorý ani nebol ustanovený/ bezpečnostné štítky, ktoré preto následne ani neboli odovzdané vedúcim jednotlivých pracovných skupín, čo viedlo k tomu, že tieto bezpečnostné štítky neboli odovzdané výpravcom, ktorí nemohli informovať rušňovodiča E. T., zamestnanca odporcu, o prebiehajúcich prácach na trati. S poukazom na znalecký posudok W.. C. odporca nepoprel určitú mieru zavinenia na nehodovej udalosti, maximálne však v rozsahu 25-30%.
Podľa § 238 ods. 1 Zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok.
Podľa § 238 ods. 6 Zák. č. 461/2003 Z.z., právo na náhradu škody podľa odseku 12 uplatňuje Sociálna poisťovňa v súdnom konaní podľa osobitného predpisu.
Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák., každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 2 Obč. zák., škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú nezodpovedajú.
Podľa § 438 ods. 1 Obč. zák., ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.
Podľa § 438 ods. 2 Obč. zák., v odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že na základe Zmluvy o poskytnutí služby zo dňa 04.03.2009 uzavretej medzi ŽSR ako objednávateľom a fy JOVA ako zhotoviteľom mala fy JOVA pre objednávateľa vykonať výmenu betónových podvalov v úseku Hajnáčka -Urbánka v km 82,542 - 73,068 , ktorú výmenu mal vykonávať okrem iných i zamestnanec fy JOVA nebohý O. J., traťový robotník. Dňa 13.06.2009 o 6,33 hod v km 82,858 v úseku trate Hajnáčka -výhybňa Urbánka došlo v dôsledku nehodovej udalosti k smrteľnému úrazu O. J..
Trestným Rozsudkom Okresného súdu v Lučenci č.k. 22T/281/2010-942 zo dňa 08.02.2011 súd uznal za vinných v príčinnej súvislosti so smrťou O. J. z prečinu usmrtenia O.. J. podľa § 149 ods. 1,2 písm. a/ Tr. Zák. W.. I. X., nar. XX.XX.XXXX a P. D., nar. XX.XX.XXXX, /zamestnanci fy JOVA/, pričom im bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov každému s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 roky.
Trestným Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 22T/281/2010-1103 zo dňa 03.05.2012 súd zistil, že E. T., nar. XX.XX.XXXX /zamestnanec odporcu/ zamestnaný ako vlakvedúci, bol uznaný za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1,2 písm. a/ T. zák. tým, že inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a páchal zločin závažnejším spôsobom konania, za čo bol odsúdený na 2 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 roky, zákaz činnosti vykonávať funkciu rušňovodiča na železniciach na území SR v trvaní 3 rokov.
Za účelom posúdenia smrteľného pracovného úrazu zamestnanca firmy JOVA Zvolen O. J. dňa 13.06.2009 na objednávku Inšpektorátu práce Banská Bystrica bol vypracovaný znalecký posudok č. 101/2011 zo dňa 27.09.2011 Ing. Miroslavom Mičákom, ktorý ustálil príčiny vzniku smrteľného pracovného úrazu O.. J. tak, že tento bol zapríčinený: a /Splnomocneným zástupcom fy JOVA Zvolen, ktorý uzatvoril so ŽSR Zmluvu o BOZP v nevyhovujúcom a protiprávnom znení, b/ Vedúcim prác W.. I. X., c/ Vedúcim pracovnej skupiny P. D., d/ Rušňovodičom E. T., /zamestnancom odporcu/.
Inšpektorát práce Banská Bystrica v Protokole č. IBB-040-50-2.6/P-J1-10 zo dňa 19.04.2010, v Dodatku č. 1 zo dňa 17.10.2011 a Dodatku č. 2 zo dňa 09.02.2012 týkajúci sa opätovného vyšetrenia príčin vzniku smrteľného pracovného úrazu O. J. ustálil zistené nedostatky v príčinnej súvislosti s udalosťou: a/ zo strany postihnutého O. J. neboli b/zo strany zamestnávateľa postihnutého fy JOVA so sídlom Zvolen
- nevykonal dňa 13.06.2009 nevyhnutné opatrenia na obmedzenie možných následkov ohrozenia života a zdravia zamestnancov 2. pracovnej skupiny tým, že nezabezpečil včas vystúpenie zamestnancov s motorovou zatáčačkou z koľaje na bezpečné miesto, aby nedošlo ku kolízii s prechádzajúcim osobným vlakom, čím porušil § 6 ods. 1 písm. h/ bod 2 Zák. č. 124/2006 Z.z. o BOZP v nadväznosti na čl. 149 predpisu ŽSR Bz 1,
- nevydal vedúcemu prác bezpečnostné štítky pre vedúcich pracovných skupín na účely objednávky od ŽSR Bratislava, ktorej predmetom bola výmena betónových podvalov v úseku Hajnáčka - Urbánka, následkom čoho tieto neboli dňa 13.06.2009 odovzdané službukonajúcemu výpravcovi a nebol s ním dohodnutý konkrétny spôsob zabezpečenia pracovnej skupiny pri výmene podvalov, čo bolo jednou z príčin smrteľného pracovného úrazu O..J., čím porušil § 6 ods. 1 písm. a/ zák. č. 124/2006 Z.z. v nadväznosti a čl. 169 a 435 predpisu ŽSR Bz 1,
- nevykonal dňa 13.06.2009 v záujme zaistenia BOZP opatrenia tým, že nezabezpečil dôslednú spoluprácu so službukonajúcim výpravcom pri presune 2. Pracovnej skupiny vedenej P. D. v tom, že tento neoznámil výpravcovi nasadenie ľahkého koľajového prostriedku /motorovej zatáčačky typu GEISMAR/ na koľaj č. 3, smer a spôsob jeho presunu na pracovné miesto, čo bolo jednou z príčin smrteľného pracovného úrazu O.. J., čím porušil § 6 ods. 1 písm. a/ Zák. č. 124/2006 Z.z. v nadväznosti na čl. 1237 predpisu ŽSR Ž 1,
- nezabezpečil vypracovanie bezpečného pracovného postupu pri výmene podvalov, čím porušil § 6 ods. 1 písm. i/ Zák .č. 124/2006 Z.z. v nadväznosti na čl. 5 predpisu ŽSR Bz 1, c/ zo strany ŽSR Bratislava, neboli nedostatky zistené d/ zo strany Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. /odporca/ , neboli nedostatky zistené. e/ zo strany rušňovodiča E. T., zamestnanca Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. /t.j. odporcu v tomto konaní/ :
- rušňovodič dráhového hnacieho vozidla nedodržal dňa 13.06.2009 v úseku trate zst. Hajnáčka - výhybňa Urbánka prechodné obmedzenie traťovej rýchlosti 30 km/hod, hoci bol o tejto skutočnosti vyrozumený Všeobecným rozkazom, prehliadol návestia, ktorými bol úsek pomalej jazdy viditeľne označený, prehliadol aj osoby v koľajisku a v blízkosti koľaje, nepoužil návesť 104 „Pozor“ a hnacím dráhovým vozidlom zachytil a usmrtil postihnutého O.. J., čo bolo jednou z príčin smrteľného pracovného úrazu postihnutého, čím porušil § 12 ods. 2 písm. a/ Zák. č. 124/2006 Z.z. v nadväznosti na § 41 ods. 1 písm. f/, i/ Vyhl. Č. 1250/1997 z.z., ktorou sa vydáva dopravný poriadok dráh. Iné nedostatky, ktoré ale neboli v príčinnej súvislosti s predmetnou nehodovou udalosťou sa týkali predovšetkým zamestnávateľa poškodeného fy JOVA porušovaní predpisov BOZP, ako i zo strany „ŽSR“ Bratislava, zo strany odporcu ani jeho zamestnanca - rušňovodiča E. T. nedostatky zistené neboli.
Predmetom konania č.k. 21C 21/2013 je nárok navrhovateľa podľa § 238 ods. 1 Zák .č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení na zaplatenie sumy 11.944 eur, ktoré Sociálna poisťovňa vyplatila manželke poškodeného C. J. v decembri 2009 titulom úrazových dávok voči odporcovi - zamestnávateľovi E. T., ktorý porušením príslušných ustanovení Zák. č. 124/2006 Z.z. o BOZP spôsobil ako jeden z viacerých subjektov pracovný smrteľný úraz poškodenému O. J..
Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ porušenie právnej povinnosti, ktorá spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom b/ existencia škody, t. j. ujmy, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom c/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá znamená, že medzi protiprávnym úkonom a škodou musí byť vzťah príčiny a následku d/ zavinenie, ktoré znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu. Predpokladom vyhovenia návrhu navrhovateľa je súčasné preukázanie predpokladov vzniku zodpovednosti odporcu za škodu podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. Súd pri posudzovaní skutkového stavu bol viazaný výsledkami dokazovania v trestnom konaní pred Okresným súdom Lučenec sp. zn. 22T 281/2010, v ktorom rozsudkami bol zamestnanec odporcu E. T., ako i zamestnanci dodávateľskej fy JOVA W.. I. X., P. D., ktorí inkriminovaného dňa vykonávali práce
na základe dohody o vykonaní práce, boli právoplatne uznaní za vinných z prečinu usmrtenia O. J. podľa § 149 ods. 1,2 písm. a/ Tr. Zák. Keďže súd v zmysle § 135 O.s.p. je zo zákona viazaný trestnými rozsudkami, ktoré stanovili trestnoprávnu zodpovednosť zamestnancov fy JOVA a zamestnanca odporcu vo vzťahu k prečinu usmrtenia O. J., súd mal splnenú prvú podmienku predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu odporcom, nakoľko jeho zamestnanec E. T. bol uznaný za vinného v súvislosti so škodovou udalosťou za vinného. Súd mal taktiež preukázané, že navrhovateľ Sociálna poisťovňa, pobočka Zvolen vyplatila v decembri 2009 manželke poškodeného O. J., nar. XX.XX.XXXX C. J. dávky úrazového poistenia vo výške 11.944 eur. Je nepochybné, že medzi protiprávnym zavineným úkonom E. T., zamestnanca odporcu a vzniknutou škodou navrhovateľovi existuje vzťah príčiny a následku, čím mal súd jednoznačne preukázané splnenie podmienok zodpovednosti odporcu ako zamestnanca, rušňovodiča E. T. v zmysle § 420 ods. 1, 2 Obč. zák. za vzniknutú škodu navrhovateľovi. Navrhovateľ písomnou výzvou č. 10/2010 zo dňa 22.10.2012 v zmysle § 238 ods. 1 Zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyzval odporcu na úhradu sumy vyplatenej na úrazových dávkach C. J., avšak bezvýsledne. Z tohto dôvodu sa v zmysle § 238 ods. 6 Zák .č. 461/2003 Z.z. domáha nároku v tomto súdnom konaní. Ustanovenie § 438 Obč. zák. upravuje zodpovednosť za škodu v prípade, ak bola škoda spôsobená viacerými škodcami v dvoch formách, a to ako zodpovednosť solidárnu a zodpovednosť delenú. Kým solidárna zodpovednosť (§ 438 ods. 1Obč. zák.) je zákonným pravidlom, delená zodpovednosť (§438 ods. 2 Obč. Zák.) je výnimkou z tohto zákonného pravidla. Zásadne teda platí, že pokiaľ bola škoda spôsobená dvomi alebo viacerými škodcami, a to či už súbežnou činnosťou alebo na sebe nezávislou činnosťou s jednou škodou, zodpovedajú za ňu škodcovia spoločne a nerozdielne (solidárna zodpovednosť). Podstata solidárnej zodpovednosti spočíva v tom, že každý škodca zodpovedá za ostatných a všetci zodpovedajú za každého jednotlivého škodcu. Jej zmyslom je prehĺbiť zodpovednosť škodcov za spôsobenú škodu a dôsledne zabezpečiť ochranu práv poškodeného. Právna úprava umožňuje poškodenému domáhať sa náhrady škody na ktoromkoľvek z poškodených, pretože funkciou pasívnej solidarity je uľahčenie pozície poškodeného. Poškodený môže požadovať náhradu škody od jedného škodcu, ktorý sa nemôže brániť tým, aby poškodený požadoval náhradu aj od ostatných škodcov. Pri škode spôsobenej viacerými subjektmi zákon dáva prednosť pravidlu spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti voči poškodenému s tým, že vo vzájomnom pomere sa škodcovia vysporiadajú podľa účasti na spôsobenej škode (§ 439 Obč. zák.). Delená zodpovednosť môže byť stanovená rozhodnutím súdu, avšak iba v odôvodnených prípadoch, a to v závislosti od „účasti na spôsobenej škody". Delená zodpovednosť predstavuje situácie, kedy, vzhľadom k osobitným okolnostiam prípadu, súd rozhodne o zodpovednosti každého zo škodcov podľa miery ich účasti na spôsobenej škode a v príslušnom rozsahu uloží tomu ktorému škodcovi povinnosť škodu nahradiť. Či ide o takýto osobitný prípad, treba posúdiť so zreteľom na všetky okolnosti prípadu a je treba ich náležite odôvodniť. Súd musí preto skúmať, v akom pomere sa ten ktorý škodca podieľal na vzniku škody a podľa toho stanoviť jeho podiel na náhrade. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na to, že ak keď sa na vzniku škody podieľalo viac škodcov, z ktorých je len proti jednému podaná žaloba, jeho povinnosť na náhradu škody sa neznižuje o podiely pripadajúce na ostatných škodcov, za situácie, že sa nejedná o odôvodnený prípad delenej zodpovednosti. Pri uplatnení náhrady škody spôsobenej viacerými škodcami záleží na poškodenom, či bude požadovať náhradu na jednom, na niektorých alebo na všetkých škodcoch. Samotná skutočnosť, že škoda vznikla pôsobením viacerých škodcov, ešte neopodstatňuje aplikáciu ustanovenia o delenej zodpovednosti v zmysle § 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ale za predpokladu, že je daná príčinná súvislosť medzi konaním (opomenutím konania) každého zo škodcov a škodlivým následkom, za ktorý sa požaduje náhrada, je dôvodom na aplikáciu ustanovenia o spoločnej zodpovednosti v zmysle § 438 Občianskeho zákonníka, pričom vyžaduje dôsledné uváženie osobitností každého prípadu, majúc na zreteli, že úprava spoločnej zodpovednosti za škodu vychádza zo zásady solidárnej, ktorá má všeobecnú platnosť pre všetky prípady, avšak delená zodpovednosť môže byť síce stanovená rozhodnutím súdu, ale iba v odôvodnených prípadoch, a to v závislosti od účasti škodcov na spôsobenej škode. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12. septembra 2011, sp. zn. 5 Cdo 110/2011) Je nepochybné, že účastní na spôsobení škody, usmrtení O. J., v dôsledku ktorého poškodenia navrhovateľ vyplatil C. J. úrazové dávky vo výške 11.944 eur, boli zamestnávateľ postihnutého fy JOVA, ktorej ďalší dvaja zamestnanci W.. X. S. P.. D. boli aj so zamestnancom odporcu E. T. /rušňovodičom/ právoplatne trestným rozsudkom uznaní za vinných z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1,2 Tr. zák. právoplatnými trestnými rozsudkami. Navrhovateľ žaloval však výlučne len odporcu ako zamestnávateľa E.. T., hoci tento jediný nebol sám zodpovedným subjektom za spôsobenú škodu. Ak navrhovateľ nerozšíril návrh aj voči ďalšiemu zodpovednostnému subjektu, súd považoval za dôvodné aplikovať na uplatnený nárok ustanovenie § 438 ods. 2 Obč. zák., čo by malo byť vyjadrené účasťou odporcu
na spôsobenej škode. Aj ďalší škodcovia okrem E.. T. zamestnávateľ W.. X., P.. D. fy JOVA v príčinnej súvislosti so smrteľnou nehodou O.. J. porušili zákonné ustanovenia špecifikované v Protokole Inšpektorátu práce Banská Bystrica zo dňa 19.04.2010 v znení Dodatkov č. 1 a , preto spoluúčasť zamestnávateľov týchto osôb na vzniknutej škode je nepochybná. Pretože nepochybne z trestného spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22T/281/2010 vyplýva, že nielen zamestnanec odporcu E. T. bol účastný pri spôsobení škody navrhovateľovi, mal byť v konaní označený ako žalovaný aj zamestnávateľ fy JOVA. Preto pokiaľ navrhovateľ žaloval iba odporcu, považoval za odôvodnené, aby odporca zodpovedal za vznik škody iba podľa svojej účasti na spôsobenej škode. Dôvod pre použitie ustanovenia § 438 ods. 2 Obč. zák. je skutočnosť, že škoda (s poukazom na obsah trestného spisu, znaleckého posudku Ing. Miroslava Mičáka, č. 101/2011 zo dňa 27.09.2011, ako i Protokol Inšpektorátu práce zo dňa 19.04.2010 v znení Dodatkov 1,2 ) vznikla pôsobením viacerých škodcov, a preto tu existujú výnimočné okolnosti na rozdelenie náhrady škody. Súd prihliadol na skutočnosť, že spôsob a charakter porušení právnych povinností v príčinnej súvislosti so smrteľným úrazom O.. J. zo strany zamestnanca odporcu E. T. je iného charakteru ako pri zamestnancoch fy I. W.. X. S. D., a rovnako pri fy JOVA, dodávateľa stavebných prác; taktiež prihliadol na charakter zistených nedostatkov a zavinení v príčinnej súvislosti s nehodovým dejom. Preto súd považoval za odôvodnené, aby odporca zodpovedal za vznik škody iba podľa svojej účasti na spôsobenej škode, t.j. v rozsahu 30% podľa § 438 ods. 2 Obč. zák. a zaviazal preto odporcu na zaplatenie navrhovateľovi sumy 3.583,20 eur navrhovateľovi v zmysle § 238 ods. 1,6 Zák. č. 461/2003 Z.z.; § 420 ods. 1; § 438 ods. 1,2 Obč. zák., pričom v zostávajúcej časti súd návrh zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že vzhľadom na čiastočný úspech oboch účastníkov vo veci, žiadnemu z nich nepriznal náhradu trov konania.
Súd zároveň v zmysle § 2 ods. 2 Zák. č. 71/1992 Z.z. zaviazal odporcu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh, nakoľko navrhovateľ je podľa § 4 ods. 2 písm. a/ cit. zákona od platenia súdnych poplatkov oslobodený, preto táto povinnosť prechádza na odporcu, ktorý nebol v konaní úspešný v podiele 30% a vyrubil mu tak súdny poplatok 6% zo sumy 3.583,20 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým ,že a/ v konaní došlo k vadám podľa § 221 ods. 1 O.s.p. b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a O.s.p./ f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.