Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20C-1-2014.pdf
PDF · 129.4 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/1/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v právnej veci navrhovateľky: J. O., rod. E., nar. XX.X.XXXX, bytom G., M.Í. XXX/X, štátna občianska SR, právne zastúpenej JUDr. Eva Hlavačová, s.r.o., Farská 12, Nitra proti odporcom: 1/ U. E., P.. Š., nar. X.X.XXXX, bytom E. E., A. XXX/XX, t.č. bytom J. O. A., F.. B. I. XXXX/X, M., štátna občianka SR, 2/ Ľ. E., G.. XX.X.XXXX, bytom G. - M., P. XXX/XX, štátny občan SR, právne zastúpeného JUDr. Andrejom Opetom, Hroznová 2318, Trenčín, v konaní o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že dôvody na vydedenie navrhovateľky uvedené v listine o vydedení spísanej jej otcom T.. N. E. dňa 9.1.2012 n i e s ú d a n é .
II. O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa domáhala, aby súd určil, že dôvody na vydedenie navrhovateľky uvedené v listine o vydedení spísanej jej otcom Ing. N. E. dňa 9.1.2012 nie sú dané. V návrhu uviedla, že T.. N. E. notárskou zápisnicou zo dňa 9.1.2012 na Notárskom úrade B.. A. v G. spísal listinu o vydedení navrhovateľky a závetom určil ako dediča odporcu 2/. Ako dôvody vydedenia poručiteľ uviedol, že navrhovateľka mu nikdy neposkytla a ani v čase spísania notárskej zápisnice neposkytuje potrebnú pomoc v jeho starobe a chorobe, ktorú vzhľadom na jeho zdravotný stav by potreboval, a trvalo neprejavuje o neho opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mala prejavovať. Otec navrhovateľky bol viac krát hospitalizovaný v nemocničnom zariadení, ale navrhovateľka ho ani raz nenavštívila a nijako neprejavovala záujem o jeho zdravotný stav. Keď bol v zlej životnej situácii hlavne zo zdravotných dôvodov, požiadal navrhovateľku o pomoc, ale ona mu ju nikdy neposkytla. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 21D/664/2013-40 zo dňa 18.11.2013 bola navrhovateľka odkázaná, aby podala tento určovací návrh. Navrhovateľka popiera pravdivosťdôvodov, pre ktoré ju otec vydedil. Uviedla, že jej rodičia po svadbe bývali u starých rodičoch z matkinej strany, matka pol roka po narodení navrhovateľky zomrela, pričom otec navrhovateľky sa odsťahoval a navrhovateľka ostala bývať u matky jej matky. Asi mesiac po pohrebe matky, prišiel otec navrhovateľky za babkou, aby jej pripravila veci, že navrhovateľku zanesie do sirotinca, s čím babka navrhovateľky nesúhlasila a tak otec navrhovateľky povedal, nech si ju teda nechajú. Otcovi rodičia mali navrhovateľku radi, bývali s navrhovateľkou v jednom dvore, skladali sa jej na oblečenie. Otec navrhovateľke nedal peniaze ani počas detstva a ani v dospelosti. Keď sa otec navrhovateľky oženil druhý krát, jeho nová manželka navrhovateľku nemala rada, a navrhovateľky sa zastávala aj otcova matka. Navrhovateľka ako dieťa bola z toho nešťastná, trápila sa, chcela umrieť. Keď mala 9 rokov , zdôverila sa s tým matkinej sesternici, ktorá ju zobrala na súd v Nitre k sirotskému sudcovi Dr. I.. Sudca sa navrhovateľky pýtal na jej pomery a otec bol predvolaný na súd. Nevedela však uviesť, či bolo z toho aj nejaké súdne rozhodnutie, ale zostala u babky z matkinej strany. Chodievala aj za otcom, lebo to tak zariadila otcova mama. Počas celej doby sa však otec o navrhovateľku inak nezaujímal a
ani nestaral. Oporu mala navrhovateľka v oboch babkách a rodine. Keď sa navrhovateľka vydávala, pozvala otca na svadbu, ale neprišiel, k svadbe jej neblahoželal a ani jej nič nedaroval. Navrhovateľka mala tri deti a manžela alkoholika. Otec jej nikdy s ničím nepomohol. Keď deti občas stretol na ulici, je pravda, že sa im prihovoril, pýtal sa ich na školu a pod. ale nič viac. Otec nemal citový vzťah k navrhovateľke ako k jedinému dieťaťu ale ani k vnukom. Dodnes si navrhovateľka nevie vysvetliť, prečo sa od narodenia od nej odvrátil. Veľmi tým trpela nie len ako dieťa ale aj ako dospelá osoba a matka troch detí. Napriek všetkému sa na otca nikdy nehnevala, nezanevrela na neho a keď mu zomrela druhá manželka, telefonovala mu, že mu prídem upratať, navariť a pod., čo otec odmietol. Otec navrhovateľky bol zdravý fyzicky aj psychicky a pracoval do 70-tky. Ako asistent generálneho riaditeľstva Pozemných stavieb Nitra, bol inteligentný, rozhľadený, a na tú dobu, dobre zarábajúci človek. Tretí krát sa oženil už v dôchodkovom veku za odporkyňu 1/. Kúpili si byt v E. E., tam sa otec navrhovateľky odsťahoval a tam spolu žili asi 19 rokov. S otcom bola navrhovateľka v telefonickom aj v osobnom kontakte, rovnako ako s jeho manželkou, s ktorou podľa navrhovateľky mali bezkonfliktný vzťah. Otca v E. E. aj navštevovala, hoci cítila, že nie je nejako vítaná. Keď mu niekedy telefonovala, že by ho prišla pozrieť, dostala aj také odpovede, že sú chorí, že je chrípková sezóna a pod. a aby radšej nechodila. Nie je teda pravdou, že sa o otca nezaujímala. Udržiavali telefonické aj osobné kontakty a pokiaľ jej to umožnili, tak ho aj navštevovala. Otec nikdy nebol odkázaný na jej pomoc, opateru a pod. Na svoj vysoký vek bol čulý a návštevy u neho v E. E. záležali vždy od jeho dobrej vôle. Keď mal otec 93 rokov, bola mu navrhovateľka k narodeninám spolu so synom M., gratulovať. Navrhovateľka vedela, že je chorý na srdce, že mal bajpasy a že prof. Y. sa ho bál aj operovať. Vedela o jeho zdravotných problémoch a aj sa o ne zaujímala. O jeho hospitalizáciách nebola vždy informovaná a ak mi o nich povedali, tak o tých, ktoré boli krátkodobé. Otec navrhovateľku o pomoc v chorobe a v starobe alebo v iných závažných prípadoch nikdy nepožiadal. Podľa navrhovateľky bolo tomu tak aj preto, že na jej pomoc nebol vôbec odkázaný. Starala sa o neho jeho manželka, t.j. odporkyňa 1/. O otca, jeho život, zdravotný stav sa navrhovateľka vždy zaujímala. Brala ho ako svojho otca napriek jeho postoju ku mne už od detstva až do, bohužial, jeho smrti. Otec bol na svoj vek relatívne zdravší ako navrhovateľka, pretože navrhovateľka má obmedzenú pohyblivosť, 15 rokov je pri chôdzi odkázaná na tzv. francúzske barly. Otec to vedel, napriek tomu on navrhovateľku v Nitre nenavštívil ani raz, pričom navrhovateľka pri svojich zdravotných problémoch ho navštevovala alebo sa aj pokúšala o častejšie návštevy. Telefonické aj osobné kontakty navrhovateľky a jej otca boli iniciované vždy zo strany navrhovateľky, čo svedčí o jej trvaloma opravdivom záujme o otca. Ak by ju bol požiadal o akúkoľvek pomoc , tak by mu ju určite v rámci jej možností poskytla.
Odporkyňa 1/ v písomnom podaní zo dňa 14.3.2014 ponechala rozhodnutie o predmetnom návrhu navrhovateľky na úvahe súdu. Uviedla, že o svojho manžela T.. N. E. sa až do jeho smrti starala sama. Z dedičstva po ňom nič nepožaduje, chce len to, čo jej patrí z titulu vyporiadania BSM. V písomnom podaní zo dňa 16.10.2014 poukázala na to, že predmetný spor ju stresuje, v dôsledku čoho sa jej zhoršuje zdravotný stav.
Odporca 2/ v písomnom podaní zo dňa 25.3.2014 s návrhom nesúhlasil, pretože je nedôvodný a neopodstatnený. Sú nepravdivé tvrdenia navrhovateľky, že nebohý T.. N. E. chcel, aby navrhovateľka išla do sirotinca v Martine ako aj tvrdenie, že nebohý T.. N. E. poberal rodinné prídavky a nič z nich nedával navrhovateľke. Uvedené môže potvrdiť Z. E., brat nebohého T.. N. E., ktorý v tom čase žil s nebohým ale taktiež s ktorým sa stretával v zásade až do svojej smrti. Nie je pravdou ani to, že by sa nebohý T.. N. E. nezaujímal o navrhovateľku prípadne ojej deti. Odporca 2/ má vedomosť, že navrhovateľka sa o nebohého T.. N. E. nezaujímala, nechodila mu pomáhať, nebola mu dokonca ani na jeho 80. a 90. narodeniny. Ing. N. E. odporcovi 2/ často spomínal, že sa o neho dcéra nezaujíma a nechodí mu pomáhať. Pomáhal mu odporca 2/. Podľa názoru odporcu 2/ je daný dôvod na vydedenie navrhovateľky v zmysle § 469 ods. 1) písm. a), b) Občianskeho zákonníka. Ing. N. E. mal zdravotné problémy a je absolútne prirodzené, že očakával, že jeho dcéra mu poskytne pomoc a bude o neho prejavovať záujem. Pomoci zo strany navrhovateľky sa však nedočkal čoho dôkazom je listina o vydedení, ktorú napáda navrhovateľka. Odporca 2/ je presvedčený, že ak by neexistovali dôvody na vydedenie navrhovateľky, T.. N. E. by ju nikdy nevydedil. Preto žiadal návrh zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporkyne 1/, odporcu 2/, svedkov Z. E., M. O., oboznámením písomných vyjadrení odporkyne 1/ zo dňa 14.3.2014, 16.10.2014, písomného vyjadrenia odporcu 2/ zo dňa 25.3.2014, lekárskej správy ohľadom odporkyne 1/, písomné podanie navrhovateľky zo dňa 12.1.2015, lekárskych správ ohľadom navrhovateľky, lekárskeho potvrdenia zo dňa 13.4.2015, obsahu spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 21D/664/2013, najmä listiny o vydedení zo dňa 9.1.2012.
Zo spisu Okresného súdu Trenčín 21D/664/2013 bolo zistené, že T.. N. E. zomrel dňa 28.6.2013 a dedičstvo po ňom prejednáva notársky úrad B.. K. U., so sídlom v Trenčíne. Ako dedičia zo zákona prichádzajú do úvahy odporkyňa 1/, manželka poručiteľky a navrhovateľka dcéra poručiteľa. Poručiteľ zanechal listu o vydedení a závet spísané vo forme notárskej zápisnice N 6/2012, NZ 464/2012 dňa 9.1.2012 u notárky B.. J. A., v G.. T.. N. E. ako dôvod pre vydedenie navrhovateľky uviedol, že navrhovateľka mu nikdy neposkytla a ani t.č. neposkytuje potrebnú pomoc v jeho starobe a chorobe, ktorú by vzhľadom na jeho zlý zdravotný stav potreboval, a trvalo neprejavuje o neho opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mala prejavovať. Zdravotný stav poručiteľa nie je dobrý, bol niekoľkokrát hospitalizovaný v nemocničnom zariadení, ale navrhovateľka ho ani raz nenavštívila a nijako neprejavovala záujem o jeho zdravotný stav. Keď bol v zlej životnej situácii hlavne zo zdravotných dôvodov, požiadal navrhovateľku o poskytnutie pomoci, ale ona mu ju nikdy neposkytla. Dôvody vydedenia oprel o ustanovenia § 469a ods. 1 písm. a), b) Občianskeho zákonníka a stanovil, že dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na potomkov navrhovateľky. Notárska zápisnica obsahuje aj závet, ktorým Ing. N. E. stanovil ako jediného dediča svojho majetku svojho synovca - odporcu 2/. Keďženavrhovateľka neuznala platnosť listiny o vydedení, uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 21D/664/2013-40 zo dňa 18.11.2013 bola navrhovateľka odkázaná podať na súd tento určovací návrh v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.12.2013 a návrh bol podaný na súd dňa 7.1.2014. Dedičské konanie bolo uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 21D/664/2013-43 zo dňa 5.2.2014 prerušené do skončenia konania o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané.
Z prepúšťacích správ súd zistil, že navrhovateľka bola hospitalizovaná v Špecializovanej Nemocnici sv. A. J., n.o. v G. od 3.1.2006 do 13.1.2006 pre bolesti v hrudnej chrbtici a zo správy vyplývajú diagnózy navrhovateľky, a to tumor pravého laloka štítnej žľazy, polytopný VAS, osteopénia, gonartrozis bilater. II. stupňa, exogénna obezita, stresová inkontinencia, varixy predkolenia bilaterárne a ďalšie. V uvedenom zdravotníckom zariadení bola navrhovateľka hospitalizovaná aj v období od 22.4.2013 do 29.4.2013 pre bolesti váhonostných zhybov a chrbta, pričom v prepúšťacej správe je konštatované, že u pacientky sa od roku 1998 prudko zhoršuje mobilita, obmedzuje sa obojstranne možnosť flexie kolien i pohyblivosť v oboch bedrových kĺboch, chodí len drobnými šuchtavými krokmi s pomocou paličky; pacientka má chronický nález ťažkých osteoartrotických zmien bedrových kĺbov a kolien s výrazne obmedzenou pohyblivosťou v III. až IV. stupni degeneratívnych zmien a mobility; v závere správy sú uvedené diagnózy navrhovateľky: artróza bedrového kĺbu, artróza kolenného kĺbu, bolesti chrbta - dorzalgia, obezita, iný netoxický hrvoľ, kombinovaný typ močovej inkontinencie, osteopénia (osteoporóza). Podľa lekárskeho potvrdenia M.. E. K., ošetrujúceho lekára navrhovateľky zo dňa 13.4.2015 navrhovateľka trpí na bolesti chrbtice, bedrových a kolenných zhybov, pri chôdzi používa dve francúzske barle, je u nej výrazne obmedzená hybnosť vzhľadom na ťažké degeneratívne zmeny bedrových kĺbov a kolien, bola opakovane vyšetrená reumatológom, rehabilitačným lekárom, neurológom, hospitalizovaná na geriatrickom oddelení v Nitre.
Navrhovateľka vypočutá dožiadaným súdom trvala na podanom návrhu. Dôvody vydedenia nepovažuje navrhovateľka za pravdivé. Keď mala navrhovateľka pol roka, umrela jej matka a otec ju chcel dať do sirotinca v M., a navrhovateľka to vie z počutia, rozprávalo sa o tom, celá rodina to vedela, a jej otec chcel byť slobodný, pričom navrhovateľka ostala bývať u babky, navrhovateľka sa navštevovala s otcom, nehádali sa spolu. Keď mala navrhovateľka 8 alebo 9 rokov presťahovala sa späť k otcovi, ktorý to chcel a býval v spoločnom dvore s babkou. Navrhovateľka mala s otcom klasický vzťah otca s dcérou, správal sa k nej normálne. Keď bola u neho na návšteve, otec jej dal peniaze, aby šla do mesta na zmrzlinu, no musela to zatajovať pred jeho ženou, nemala to nikomu povedať. Otec navrhovateľky sa presťahoval do Trenčianskych E. asi v sedemdesiatych rokoch, keď sa oženil. Navrhovateľka bola s otcom v telefonickom kontakte, volala mu z mobilu, lebo pevnú linku nemala, viackrát do mesiaca, nešlo o časté telefonáty, navrhovateľka chcela vedieť , ako sa má. Viackrát chcela za ním ísť, stretnúť sa s ním, pomôcť mu, no on odmietol, neprejavil záujem, vyhovoril sa na chorobu. Otec mal problémy so srdcom, no nemal pohybové problémy. Navrhovateľka otcovi viackrát ponúkla pomoc, no on ju odmietol, o pomoc ju nežiadal. Navrhovateľka posielala otcovi pohľadnice na Vianoce, meniny, narodeniny. Navrhovateľka bola otca v E. E. navštíviť asi 3 krát, a zakaždým zotrvala na návšteve asi týždeň. Býval s manželkou v 3 izbovom byte v pôvodnom stave. Otec ju navštívil iba raz. Naposledy otca navštívila asi týždeň po jeho narodeninách v roku 2013. Nemohla za ním prísť v deň jeho narodením, pretože vzhľadom na jej zdravotné problémy bola odkázaná na prevoz autom, a jej syn vtedy nebol doma, aby ju k otcovi zaviezol. Po tom mu už iba telefonovala. Ďalej navrhovateľka uviedla, že trpí 15rokov osteoporózou 4 stupňa, v dôsledku ochorenia kĺbov nemôže chodiť, 15 rokov používa francúzske barle, a o týchto zdravotných
problémoch vedel otec navrhovateľky aj jeho manželka. Nevedeli ale aj o jej problémoch urologických, ktoré má navrhovateľka 5 rokov. Kým nemala navrhovateľka problémy s únikom moču, navštevovala otca autobusom, následne ju na návštevy musel voziť autom jej syn, ktorý pracoval v zahraničí a preto jej návštevy záviseli od toho, ako mohol prísť jej syn zo zahraničia. Potvrdila, že Ing. N. E. daroval jej synovi záhradu a druhému synovi dohodou previedol tiež záhradu. Navrhovateľkini synovia pomáhali jej otcovi v záhrade, klčovali a robili iné potrebné práce v záhrade. Upresnila, že k Dr. I., sociálnemu kurátorovi ju vzala jej teta, ktorá vedela, že macocha robí navrhovateľke zle. Navrhovateľka sa domnieva, že otec na ňu zanevrel z dôvodu, že si myslel, že zapríčinila smrť matky. Navrhovateľka nebola otca navštíviť v nemocnici v E. E., T. a v E., pretože o tom, že bol v nemocnici jej oznámila odporkyňa 1/ až vtedy, keď už bol otec doma, a navrhovateľka ho nemohla navštíviť. O tom, že otec zomrel sa navrhovateľka dozvedela od odporkyne 1/, ktorá jej to telefonicky oznámila, a vtedy už bol pohreb zariadený, preto ho navrhovateľka nevybavovala.
Odporkyňa 1/ bola vypočutá dožiadaným súdom. Uviedla, že s T.. N. E. boli 25 rokov manželmi a počas tohto obdobia jej manžel o navrhovateľke nikdy nehovoril. Odporkyňa 1/ má vedomosť, že navrhovateľku vychovala sestra navrhovateľkinej mamy. Navrhovateľka sa o otca nestarala, keď mala 13 alebo 15 rokov, a jej otec bol vtedy ženatý, a ochorel, no navrhovateľka neprišla za ním, čo ho nahnevalo. T.. N. E. o navrhovateľke nehovoril v dobrom ani v zlom, mlčal o nej. Potvrdila, že navrhovateľka bola navštíviť svojho otca v E. E., a to raz alebo 2 krát, raz bola navrhovateľka za ním s vnučkou. Navrhovateľka nemohla navštevovať otca, pretože bola chorá a bývali od seba ďaleko. Odporkyňa 1/ nebola svedkom toho, žeby jej manžel telefonoval s navrhovateľkou, no telefonovať spolu mohli, keď odporkyňa 1/ nebola doma; manžel jej však o tom nepovedal. K sviatkom a narodeninám boli T.. N. E. doručené pohľadnice, na ktorých bola podpísaná navrhovateľka a jej deti. T.. N. E. od navrhovateľky nikdy pomoc nežiadal, a nikdy sa nesťažoval, žeby mu navrhovateľka nepomáhala, o pomoc neprosil nikoho, pomoc nepotreboval. Odporkyňa nevidela a ani jej manžel jej nepovedal, žeby ho navrhovateľka bola navštíviť, keď bol v nemocnici. Odporkyňa 1/ potvrdila, že navrhovateľka bola chorá, prežila tiež ťažké časy. T.. N. E. bol hospitalizovaný v nemocniciach v Bratislave, Trenčíne, Ilave, pričom odporkyňa 1/ nedala vedieť navrhovateľke, že T.. N. E. je hospitalizovaný. T.. N. E. mal 5 diagnóz, a to cukrovku, dialýzu, problémy so srdcom (baypas), prostatou a prieduškami, používal špeciálnu obuv. Odporkyňa 1/ navrhovateľku nežiadala o pomoc v súvislosti so starostlivosťou o T.. N. E., pretože odporkyňa 1/ bola zdravá, starala sa o manžela, pomoc nepotrebovala a vedela, že navrhovateľka je chorá, chodila o paličke, a tiež potrebovala pomoc. Ak Ing. Emil E. niečo potreboval, pomohli mu susedia, odporca 2/, a brat odporkyne 1/. Pohreb T.. N. E. zabezpečil odporca 2/, a na tento účel mu dala odporkyňa 1/ sumu 111 Eur na omšu, službu. Na pohrebe bola aj navrhovateľka, sedela pri otcovi. Ing. N. E. sa so svojím bratom Vincentom Tóthom mnohokrát navštevovali, pohádali sa raz, potom sa pomerili. T.. N. E. mal dobrý vzťah aj k odporcovi 2/ a Miroslavovi O.. T.. N. E. finančne ani iným spôsobom navrhovateľke nepomohol, navrhovateľke peniaze dala len odporkyňa 1/ pri príležitosti jej narodenín. T.. N. E. pomohol deťom navrhovateľky. Odporkyni 1/ jej manžel nepovedal, že spísal listinu o vydedení. Počas choroby T.. N. E. pred jeho smrťou si odporkyňa 1/ nepamätala, žeby im navrhovateľka ponúkla pomoc, susedia sa núkali. Podľa odporkyne 1/ jej manžel nevedel, že navrhovateľka je vážne chorá a že sa jej stav zhoršuje. Odporkyňa 1/ má za to, že jej manželmal navrhovateľku v detstve spočiatku rád, potom sa to zmenilo, prestal o nej hovoriť, no odporkyňa 1/ nevedela uviesť čo to zapríčinilo, a keď T.. N. E. uzavrel nové manželstvo, cestoval do zahraničia, vzťah medzi ním a navrhovateľkou z týchto dôvodov ochladol. Odporkyňa 1/ nemala vedomosť o tom, žeby T.. N. E. chcel dať navrhovateľku do detského domova.
Odporca 2/ na pojednávaní poukázal na to, že T.. N. E., keď potreboval s niečím pomôcť, napr. odviezť autom, tak požiadal odporcu 2/, ktorý mu pomohol, odviezol ho do obchodu, aj keď potreboval vybavovať určité záležitosti ohľadom majetkov v Nitre, alebo v Bratislave, tak ho zaviezol autom. Podľa odporcu 2/, ak Ing. Emil Tóth spísal predmetnú listinu o vydedení, tak mal na to dôvod. Po duševnej stránke bol poručiteľ v poriadku. Asi 3 alebo 4 mesiace pred úmrtím dostal Ing. N. E. mozgovú príhodu, pred touto príhodou bol ale po psychickej stránke úplne v poriadku. Odporca 2/ nemal vedomosť o tom, že T.. N. E. spísal listinu o vydedení a zároveň závet, ktorým mu odkázal všetok jeho majetok. Odporca 2/ T.. N. E. v E. E. navštevoval raz za mesiac, prípadne raz za dva mesiace, podľa toho, ako odporcu 2/ požiadal o pomoc. Pokiaľ ide o vzťah navrhovateľky a nebohého T.. N. E., odporca od T.. N. E. vie, že mu bolo ľúto, že ho navrhovateľka nenavštevovala, a to ani vtedy, keď bol hospitalizovaný v nemocnici pred troma, resp. štyrmi rokmi, pričom viackrát bol hospitalizovaný v súvislosti s problémami so srdcom, v 80- tych rokoch bol operovaný na bajpas. Odporca 2/ osobne nebol svedkom toho, ako Ing. Emil E. žiadal navrhovateľku, aby mu poskytla pomoc. T.. N. E. odporcovi 2/ povedal, že asi 6 rokov dozadu žiadal
navrhovateľku, aby mu prišla upratať dom a zrejme mu neprišla pomôcť. Odporca 2/ bol s Ing. N. E. v telefonickom kontakte prostredníctvom pevnej linky, volali si aj dvakrát, resp. trikrát do týždňa ohľadom vybavovania pozemkov a iných bežných vecí. Počas telefonického rozhovoru sa odporca 2/ s Ing. N. E. nerozprával o jeho vzťahu s navrhovateľkou. T.. E. vybavoval pre viacerých príslušníkov rodiny, ako aj pre navrhovateľku pozemky. Odporca 2/ má vedomosť o tom, že Ing. N. E. sa staral o to, aby v rámci dedičského konania po babke navrhovateľky, nadobudla spoluvlastnícky podiel aj navrhovateľka. Ďalej odporca 2/ uviedol, že Ing. N. E. za života daroval pozemky v k.ú. Mlynárce svojim vnukom, synom navrhovateľky B. a M. O.; mohlo to byť asi 10 rokov dozadu.
Právny zástupca navrhovateľky žiadal, aby súd návrhu vyhovel. V konaní bolo preukázané, že Ing. N. E. nejavil záujem o svoju dcéru - navrhovateľku. V konaní bolo preukázané, že T.. N. E. odmietal kontakt s navrhovateľkou, o pomoc z jej strany nestál, o pomoc ju nežiadal. Nie je možné pomáhať človeku, ktorý o pomoc nestojí. Ing. Emil Tóth nebol odkázaný na pomoc zo strany navrhovateľky, pracoval až do svojich 70 rokov, nebol vážne chorý. Bolo preukázané, že navrhovateľka prejavovala základný záujem o svojho otca a to vo forme listov, pozdravov, telefonátov; potvrdila to odporkyňa 1/ - manželka nebohého poručiteľa. Pri vyhodnocovaní prejavenia záujmu navrhovateľky o svojho otca treba zohľadniť skutočnosť, že navrhovateľa trpí už 15 rokov na degeneratívne ochorenie pohybového ústrojenstva. Nemôže byť preto od nej očakávané, aby sa o svojho otca starala ako zdravý človek. Aj vzhľadom na značnú vzdialenosť medzi obydliami navrhovateľky a jej otca, nebolo by spravodlivé vyžadovať od navrhovateľky aby denno-denne s poukazom na jej zdravotné problémy dochádzala za otcom a starala sa o neho. Z vykonaného dokazovania teda vyplynulo, že v čase spísania listiny o vydedení dôvody na vydedenie dané neboli. Navrhovateľka v rámci svojich možností prejavovala záujem o svojho otca, ten to však odmietal, starala sa o neho odporkyňa 1/ - manželka T.. N. E..
Právny zástupca odporcu 2/ poukázal na to, že psychický stav T.. N. E. bol až do jeho smrti v poriadku, mal jasnú myseľ, a preto si dôkladne uvedomoval a zvážil, keď spisoval predmetnú listinu o vydedení. Dôvody pre vydedenie sa zakladajú na pravde, navrhovateľka sa o Ing. N. E. nezaujímala, pričom nezáujem zo strany navrhovateľky o T.. N. E. sa ho dotýkal, bolo mu to ľúto. Navrhovateľka by mala z hľadiska morálky rešpektovať predmetnú listinu o vydedení.
Podľa § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka Poručiteľ môže vydediť potomka, ak a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, d) trvalo vedie neusporiadaný život.
Podľa § 469a ods. 2 Občianskeho zákonníka Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.
Podľa § 469a ods. 3 Občianskeho zákonníka O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.
Podľa § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka Poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.
Vydedenie predstavuje jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým odníma potomkovi ako neopomenuteľnému dedičovi právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona (neopomenuteľný dedič zo zákona nededí, teda nemá právo ani na svoj zákonný podiel). Vydedenie musí spĺňať zákonom stanovené formálne a materiálne náležitosti. Formálne podmienky pre platnosť tohto jednostranného právneho úkonu z 9.1.2012 boli splnené, pretože listinu o vydedení spísal poručiteľ Ing. Emil Tóth formou notárskej zápisnice v zmysle § 476 ods. 1 , § 469a ods. 3 Občianskeho zákonníka. Materiálnou náležitosťou vydedenia je existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Ustanovenie § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka taxatívne vypočítava dôvody vydedenia. Pre všetky dôvody je charakteristické negatívne správanie sa potomka v rozpore s dobrými mravmi. Dôvod vydedenia sa musí uviesť v listine o vydedení a tento dôvod musí existovať už v čase pred prejavom poručiteľovej vôle v listine o vydedení. Teda existencia dôvodov vydedenia sa posudzuje vždy za obdobie pred napísaním listiny o vydedení.
V konaní nebolo preukázané, že ku dňu spísania listiny o vydedení bol daný dôvod pre vydedenie navrhovateľky v zmysle § 469a ods. 1 písm. a/ Občianskeho zákonníka, spočívajúceho v tom, že navrhovateľka poručiteľovi nikdy neposkytla a ani t.č. neposkytuje potrebnú pomoc v chorobe, starobe, a keď bol poručiteľ v zlej životnej situácii hlavne zo zdravotných dôvodov, požiadal navrhovateľku o poskytnutie pomoci, ale ona mu ju nikdy neposkytla. Pre konštatovanie záveru o existencii tohto dôvodu na vydedenie musia byť splnené zákonnom vyžadované predpoklady tejto právnej normy, a síce, 1/ poručiteľ pomoc potreboval v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, poručiteľ bol odkázaný na pomoc zo strany potomka, 2/ potomok poručiteľovi požadovanú pomoc neposkytol, 3/ neposkytnutie takejto pomoci možno vzhľadom na okolnosti prípadu hodnotiť ako konanie potomka, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. V konaní bolo zo zhodných tvrdení účastníkov preukázané, že poručiteľ mal zdravotné problémy so srdcom, bol hospitalizovaný, operovali mu bajpas. Nebolo však preukázané, žeby v súvislosti s zdravotnými ťažkosťami, pre ktoré bol aj hospitalizovaný v zdravotníckych zariadeniach požiadal navrhovateľku o pomoc v chorobe. Keďže 25 rokov pred úmrtím otec navrhovateľky žil so svojou manželkou - odporkyňou 1/ v spoločnej domácnosti, pričom bývali spolu v Trenčianskych Tepliciach a navrhovateľka ostala bývať v Nitre, a s poukazom na to, že neboli v dennodennom kontakte, bolo potrebné , aby navrhovateľke dal jej otec alebo jeho manželka vedieť, že otec potrebuje od navrhovateľky pomoc v chorobe alebo starobe. Odporkyňa 1/, ktorá žila s Ing. Emilom Tóthom v manželstve 25 rokov však sama uviedla, že jej manžel navrhovateľku nikdy nepožiadal o pomoc, ani odporkyňa 1/ navrhovateľku o pomoc nežiadala, pretože bola zdravá a sama sa o manžela starala. Ani odporca 2/, ktorý Ing. Emila Tótha navštevoval a pomáhal mu s vybavovaním pozemkov, nepotvrdil, žeby bol svedkom toho, ako Ing. Emil Tóth žiadal navrhovateľku o poskytnutie pomoci v zložitých životných situáciách. Svedok Miroslav Pavlovič, syn navrhovateľky, potvrdil tvrdenie navrhovateľky, že navrhovateľka otcovi ponúkla pomoc, no on ju odmietol. Odporkyňa 1/ uviedla, že s manželom mali vedomosť o tom, že navrhovateľka má problémy s pohybovým ústrojenstvom, a preto odporkyňa 1/ od navrhovateľky žiadnu pomoc nežiadala. Z prepúšťacích lekárskych správ a lekárskeho potvrdenia ošetrujúcej lekárky navrhovateľky zo dňa 13.4.2015 bolo preukázané, že navrhovateľka trpí od roku 1998 na osteopéniu, osteoporózu, ťažké degeneratívne zmeny bedrových a kolenných kĺbov, ktoré ju výrazne obmedzujú v mobilite, ochorenie chrbta, chodí o barlách, prekonala aj iné závažné ochorenia, musela byť hospitalizovaná, a posledných 5 rokov trpí aj na močovú inkontinenciu. Je zrejmé, že tieto okolnosti objektívneho charakteru výrazne znižovali možnosti a schopnosti navrhovateľky permanentne dochádzať za otcom do jeho bydliska, ktoré bolo značne vzdialené od jej bydliska (120 km) a poskytovať mu nepretržitú starostlivosť, ak ju v chorobe alebo v starobe potreboval, prípadne mu pomôcť s upratovaním domácnosti, o čo ju mal otec požiadať pred 6 rokmi, ako to uvádzal odporca 2/, a ako uvádzal aj svedok Vincent Tóth, ktorému Ing. Emil Tóth spomínal, že mu vadí nezáujem navrhovateľky a že mu nepríde pomôcť v domácnosti. Ak by však navrhovateľka naozaj odmietla prísť otcovi upratať do domácnosti (čo však nebolo bez pochýb preukázané), nebolo by možné jej konanie hodnotiť ako v rozpore s dobrými mravmi, keď nie je možné od nej spravodlivo očakávať takúto pomoc, keďže ju nebola schopná otcovi poskytovať, a to vzhľadom na jej degeneratívne ochorenie kĺbov, jej opakované hospitalizácie v zdravotníckych zariadeniach. V tejto súvislosti bolo potrebné prihliadnuť na to, že poručiteľ mal okolo seba ľudí, ktorí boli schopní sa o neho postarať, keď v dôsledku choroby musel ostať ležať, a to najmä manželku - odporkyňu 1/, ktorá bola zdravá, a s ktorou žil v spoločnej domácnosti, a teda bola denne s ním a pomoc mu aj poskytovala, a odporcu 2/, poručiteľovho synovca, ktorý nemal zdravotné problémy a poručiteľa vozil autom do obchodu, prípadne pri vybavovaní rôznych iných záležitostí. Najvyšší súd SR judikoval napríklad v rozsudku sp. zn. 2 Cdo 109/2010 zo dňa 29.2.2012, že potreba pomoci potomka závisí aj na tom, či nie je iná osoba, od ktorej možno predovšetkým očakávať poskytovanie takejto pomoci a ktorá túto pomoc aj reálne poskytuje a poskytovať môže, pretože má pre to lepšie podmienky ako potomok, ktorého sa vydedenie týka, a pri odkázanosti poručiteľa na pomoc je nevyhnutné, aby potomok mal reálnu možnosť poručiteľovi potrebnú pomoc poskytovať, teda, či jej poskytovanie nevylučuje napríklad zdravotný stav potomka. Vyhodnotiac všetky uvedené skutočnosti mal súd za to, že nebolo v konaní preukázané, žeby poručiteľ navrhovateľku o pomoc žiadal, ako ani to, žeby mu pomoc odmietla poskytnúť a ani to, žeby mala reálnu možnosť vzhľadom na jej nepriaznivý zdravotný stav mu potrenú pomoc poskytnúť.
V konaní bola vyvrátená aj pravdivosť dôvodu pre vydedenie navrhovateľky v zmysle § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka, na základe ktorého mala navrhovateľka trvalo neprejavovať o poručiteľa opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mala prejavovať a napriek tomu, že zdravotný stav poručiteľa nebol dobrý, bol niekoľkokrát hospitalizovaný v nemocničnom zariadení, navrhovateľka ho
ani raz nenavštívila a nijako neprejavovala záujem o jeho zdravotný stav. Nebolo preukázané, žeby navrhovateľka trvalo neprejavovala žiaden záujem o svojho otca. Svedok Miroslav Pavlovič potvrdil, že navrhovateľka otcovi telefonovala, zaujímala sa o neho, informovala sa na jeho zdravotný stav, a nie je podstatná skutočnosť, že svedkom týchto telefonátov nebola odporkyňa 1/, keďže otec s dcérou mohli spolu telefonovať aj v neprítomnosti odporkyne 1/. Navrhovateľkino tvrdenie o tom, že otcovi posielala pohľadnice pri príležitostiach sviatkov, narodenín potvrdil svedok Miroslav Pavlovič ako aj odporkyňa 1/, ktorá uviedla, že na pohľadniciach adresovaných Emilovi Tóthovi bola podpísaná navrhovateľka. Odporkyňa 1/ uviedla, že navrhovateľke nepovedala o tom, že otca vzali do nemocnice. Navrhovateľka nemohla navštíviť otca v nemocnici z dôvodu, že o tom, že bol hospitalizovaný sa zväčša dozvedela až keď bol prepustený z nemocnice, čo potvrdil aj svedok Miroslav Pavlovič, a pokiaľ vedela, že otca vzali do nemocnice, nemohla ho ísť navštíviť z dôvodu, že pre jej zdravotné problémy, obmedzujúce ju v pohybe sa nemohla k nemu dopraviť, keďže bol hospitalizovaný v iných mestách než Nitre, a to v Trenčíne, Ilave, Bratislave. Z výsluchu svedka Miroslava Pavloviča vyplýva, že kým ešte Ing. Emil Tóth býval v Nitre v časti Mlynárce navštevovala ho navrhovateľka približne raz za mesiac, a aj otec navštevoval ju, keď išiel navštíviť jej syna Juraja, ktorý býval vedľa nej. Od kedy sa Ing. N. E. oženil s odporkyňou 1/ a presťahoval do E. E., bola ho navrhovateľka podľa jej vlastného vyjadrenia navštíviť tri razy, pričom odporkyňa 1/ potvrdila dve návštevy navrhovateľky. A. M. O. uviedol, že navrhovateľka nemohla otca navštíviť presne v deň jeho 90. narodenín, ale bola mu zablahoželať o niekoľko dní neskôr, pretože ju svedok len vtedy mohol zaviesť autom. Z dokazovania potom vyplynulo, že častejšiemu osobnému kontaktu otca a dcéry v období predchádzajúcom spísaniu listiny o vydedení bránila vzdialenosť medzi ich bydliskami, zhoršujúci sa stav pohybového aparátu navrhovateľky, následne aj jej močová inkontinencia, a s tým spojená odkázanosť navrhovateľky na prevoz autom syna M. O., ktorý uviedol, že navrhovateľka nemohla cestovať autobusom alebo vlakom za otcom, musela vyčkať, kým si našiel voľný čas, aby prišiel zo zahraničia, kde pracoval a autom ju odviezol k otcovi, ak sa vopred ohlásili a T.. N. E. súhlasil s jej návštevou, no stávalo sa, že T.. N. E. im povedal, že návšteva navrhovateľky nie je vhodná, pretože už majú inú návštevu. Odporca 2/ uviedol, že T.. N. E. dostal 3 alebo 4 mesiace pred smrťou mozgovú príhodu, pričom svedok Vincent Tóth poukázal na to, že navrhovateľka nebola navštíviť svojho otca tesne pred jeho smrťou, no tieto skutočnosti súd nemohol zohľadniť, keďže nastali značnú dobu po spísaní listiny o vydedení (listina bola spísaná 9.1.2012 a N. E. zomrel 28.6.2013) a súd v konaní skúma len danosť relevantných okolností v deň spísania listiny o vydedení. Správanie sa navrhovateľky, ktorá v detstve ušla od otca, čo uviedol svedok Z. E. a keď mala 13 alebo 15 rokov za ním neprišla, keď ochorel, ako uviedla odporkyňa 1/ nemôže zakladať dôvod pre vydedenie navrhovateľky a to vzhľadom na značný časový odstup medzi týmto obdobím a spísaním listiny o vydedení ako aj vzhľadom na to, že za výchovu dieťaťa je zodpovedný práve jeho rodič. Navrhovateľka výpoveď svedka Z. E. o tom, že bola navrhovateľka voči svojmu otcovi nevďačná, že mu neprejavovala lásku, že ho nenávidela, označila ako nepravdivú. Vysvetlila, že od otca v detstve odišla, pretože jej otcova manželka robila zle, chcela, aby navrhovateľka zanevrela na rodinu matky, v tom čase ešte neplnoletá sa chcela navrhovateľka hodiť pod vlak. Najvyšší súd v SR v rozsudku sp. zn. 1 Cdo 173/96 (61/1997 ZSP) zdôraznil, že pri posudzovaníotázky, či existuje dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo, najmä, či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu. Zákonný dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu. Pri hodnotení vzťahu medzi navrhovateľkou a jej otcom bral súd do úvahy aj to, že ich vzťah bol do značnej miery ovplyvnený tou skutočnosťou, že otec navrhovateľky sa po smrti jej matky znova oženil, pričom navrhovateľka s macochou nevychádzala dobre, mala pocit, že je odsúvaná do úzadia. Aj odporkyňa 1/ prikladala váhu tomu, že príčinou ochladnutia vzťahu navrhovateľky a jej otca bola skutočnosť, že otec navrhovateľky si vybudoval vzťah s inou ženou, uzavrel s ňou manželstvo. K obnoveniu ich vzťahu neprispel ani prístup T.. N. E.. Nebolo síce v konaní preukázané tvrdenie navrhovateľky, že ju ako malé dieťa chcel dať otec po úmrtí jej matky do sirotinca; vedomosť o tom nemala odporkyňa 1/ a nepotvrdil to ani svedok Z. E., ktorý v tom čase býval vo vedľajšom dome a navštevoval sa s T.. N. E.. Z dokazovania však vyplynulo, že potom, ako sa odsťahoval T.. N. E. z G. do E. E., na rozdiel od navrhovateľky nevyvíjal Ing. N. E. žiadnu aktivitu, ktorá by mohla prispieť k udržaniu jeho vzťahu s dcérou. Svedok M. O. uviedol, že komunikácia medzi otcom a dcérou viazla zo strany otca, otec navrhovateľke neopätoval posielanie pozdravov ku príležitosti narodením, alebo sviatkov, počas návštev navrhovateľky sa otec k navrhovateľke správal odmerane, odporkyňa 1/ uviedla, že navrhovateľke nepomáhal a to ani finančne,
iba odporkyňa 1/ darovala navrhovateľke peniaze, keď mala narodeniny. Keďže vzťah otca a dcéry v podobe občasných telefonických a osobných kontaktov pretrvával viacero rokov, a snaha dcéry o zlepšenie vzťahu nebola zo strany otca opätovaná, nemožno dávať navrhovateľke za vinu, že sa s otcom nestretávala častejšie, že mu častejšie netelefonovala, a to najmä s poukazom na jej vážne zdravotné problémy obmedzujúce ju v pohybe, značnú vzdialenosť medzi ich obydliami a spomínaný prístup samotného poručiteľa. Svedok Z. E. uviedol, že pred asi štyrmi rokmi sa mu mal T.. N. E. zdôveriť, že ho veľmi trápi nezáujem navrhovateľky o neho, no odporkyni 1/ jej manžel takúto skutočnosť vôbec neuviedol, o svojej dcére nerozprával. Pokiaľ však navrhovateľkinho otca vo vyššom veku naozaj začalo mrzieť a trápiť, že ho nenavštevuje navrhovateľka častejšie, mal to dať vzhľadom na uvedenú viac rokov trvajúcu podobu ich vzťahu navrhovateľke nejakým spôsobom najavo, no takýto úkon z jeho strany nebol v konaní tvrdený a ani preukázaný. Záujem, aký prejavovala navrhovateľka o svojho otca zodpovedá podľa názoru súdu záujmu potomka o poručiteľa, aký možno v danej situácii od potomka očakávať.
Z uvedených dôvodov súd výrokom I. návrhu navrhovateľky vyhovel.
O trovách konania súd vzhľadom na väčší počet účastníkov podľa § 151 ods. 3 O.s.p. výrokom II. vyslovil, že o trovách rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byťpodpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 2 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.