Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Er/440/2011

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves v exekučnej veci oprávnenej Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Spišská Nová Ves, Spišská Nová Ves, Elektrárenská 10, IČO: 30 807 484, proti povinnému O. N., I.. XX.XX.XXXX, E.. XX.XX.XXXX, I. Z. L., L., M.. Č.. XXX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Juraja Kočiho, Exekútorský úrad so sídlom v Michalovciach, Okružná 3, pod sp. zn. EX 1348/2011, o vymoženie istiny 57,88 Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.

II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Jurajovi Kočimu, Exekútorský úrad Michalovce, Okružná 3, trovy exekúcie vo výške 70,43 Eur a u k l a d á oprávnenej, aby tieto trovy uhradila súdnemu exekútorovi v lehote 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Spišská Nová Ves na žiadosť súdneho exekútora, ktorej predchádzal návrh oprávnenej na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia č.: XXX-XXXXXXXXXX-Q.- X zo dňa 12.5.2011, vydal dňa 13.7.2011 poverenie na výkon exekúcie pod číslom XXXX XXXXXX* pre súdneho exekútora na vymoženie uloženej povinnosti - istiny 57,88 Eur a trov exekúcie.

V priebehu exekučného konania bol súdu doručený súdnym exekútorom podnet na zastavenie exekúcie. V tomto podnete súdny exekútor uviedol, že počas vykonávania exekúcie bolo zistené, že povinný zomrel dňa 3.4.2012, pričom dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť povinného. Vzhľadom na to navrhol, aby súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok"). V podnete zároveň súdny exekútor uviedol, že v prípade zastavenia exekúcie si uplatňuje trovy exekúcie vyčíslené v podnete na zastavenie exekúcie v sume 75,47 Eur vrátane dane z priadnej hodnoty (ďalej len „DPH“).

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 251 ods. 4 O. s. p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa § 19 O.s.p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 20 O.s.p., každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 107 ods. 1 O.s.p., Ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Jednou z podmienok konania na strane účastníkov konania je spôsobilosť byť účastníkom konania. Aby sa mohlo vôbec s účastníkom konať, musí účastník existovať. Táto podmienka je neodstrániteľná, to znamená, že pri nedostatku tejto podmienky súd konanie zastaví a pri nedostatku tejto podmienky súd (resp. v exekučnom konaní exekútor) nemôže ďalej konať. Exekútor nemôže viesť exekúciu proti neexistujúcemu subjektu.

Súd mal z dedičského spisu tunajšieho súdu sp. zn. , preukázané, že povinný zomrel dňa 3.4.2012, t. j po začatí exekučného konania, ktoré začalo dňom 1.7.2011. Po nebohom prebehlo dedičské konanie, ktoré bolo uznesením č. k. -23 zo dňa 4.7.2012 zastavené v zmysle § 175h ods. 1 O.s.p., keďže poručiteľ nezanechal žiaden majetok. Uznesenie č. k. -23 nadobudlo právoplatnosť dňom 3.9.2012, čo do výroku o zastavení konania a dňom 19.9.2012, čo do výroku o trovách konania.

Vzhľadom na podnet súdneho exekútora a zistený skutkový stav, súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu voči povinnému zastavil.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení Exekučného poriadku účinnom od 1.6.2014 § 200 ods. 5 Exekučného poriadku - poznámka súdu), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods. 2 alinea prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Súd v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie rozhodol aj o trovách exekučného konania súdneho exekútora, a to v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekučného konania a uložil oprávnenej, aby tieto trovy konania uhradila súdnemu exekútorovi v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Keďže dôvodom zastavenia exekúcie v tomto konaní je skutočnosť, že povinný zomrel po začatí exekučného konania, pričom dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť, súd zaviazal na úhradu trov exekúcie oprávnenú. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a konštantnej judikatúry vyšších súdov (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 31.5.2012, sp. zn. zo dňa 1.2.2012, sp. zn. zo dňa 35.7.2012 a iné) v danom prípade sa jedná o zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného.

Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie v celkovej sume 75,47 Eur vrátane DPH vo vyúčtovaní trov exekúcie, ktoré bolo súčasťou podnetu na zastavenie exekúcie. Súd vyčíslené trovy preskúmal a rozhodol, že trovy boli účelne vynaložené vo výške 70,43 Eur a v takejto sume ich súdnemu exekútorovi priznal aplikujúc pri tom ustanovenia vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Súdom priznané trovy exekúcie pozostávajú z odmeny súdneho exekútora v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky predstavujúcej minimálnu sumu odmeny súdneho exekútora 33,19 Eur pri zastavení exekúcie. V rámci trov exekúcie súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky v sume poštovného 6,70 Eur za poštové služby ( 1 x 1,70 Eur + 1 x 1,60 Eur + 1 x 0,32 Eur + 11 x 0,28 Eur). Súd pri priznaní poštovného zohľadnil doručovanie viacerých písomností v jednej poštovej zásielke tým, že poštovné rozdelil podľa počtu exekučných vecí (spisových značiek), resp. písomností v doručovanej zásielke. V rámci hotových výdavkov súdneho exekútora súd priznal aj sumu 17,48 Eur ako cestovné náhrady za pracovnú cestu vykonanú dňa 16.7.2012 (W. - L. - W.) osobným motorovým vozidlom EČV: MI 919 CT vyúčtovanú podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (základná náhrada za 308 km (154 km x 2) = 308 km x 0,183 eur = 56,36 Eur (tarifa) + náhrada za spotrebované pohonné hmoty pri spotrebe 6,5 l benzínu/100 km (1 km = 0,065 l) pri cene 1 l = 1,55 Eur = 31,02 Eur, spolu 87,38 Eur). Súd zároveň priznal aj náhradu za stratu času podľa § 23 vyhlášky v sume 1,32 Eur (10 začatých polhodín x 0,66 Eur). Súdny exekútor zohľadnil pri vyúčtovaní cestovných náhrad a náhrady za stratu času skutočnosť, že pracovná cesta bola vykonaná v piatich exekučných veciach, a preto si uplatnil len pätinu z cestovných náhrad a náhrady za stratu času. Trovy exekúcie účelne vynaložené súdnym exekútorom v priebehu exekúcie spolu 58,69 Eur bez DPH. Keďže súdny exekútor preukázal, že je registrovaným platcom DPH, súd v súlade s § 196 veta druhá navýšil trovy exekúcie o sumu 11,74 Eur spočívajúcu v sume dane z pridanej hodnoty, teda súdom priznané trovy exekúcie v celkovej výške predstavujú sumu 70,43 Eur vrátane DPH.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi v rámci hotových výdavkov náhradu hotových výdavkov tvorenú sumou za poštové služby vo výške 4,20 Eur, ktoré súdnemu exekútorovi vzniknú pri ukončení spisu, keďže súd nemal z exekútorského spisu sp. zn. Ex 1348/2011 preukázané doručovanie písomnosti prostredníctvom subjektu oprávneného poskytovať poštové a doručovateľské služby, pri ktorom by súdnemu exekútorovi vznikli hotové výdavky na poštovnom za poštové služby, a to ku dňu rozhodovania o trovách exekúcie. Súd poznamenáva, že z povahy úpravy trov konania v Exekučnom poriadku za subsidiárneho použitia Občianskeho súdneho poriadku, nemožno priznať trovy, ktoré vzniknú v budúcnosti, resp. ktorých vynaloženie nie je preukázané, a to aj napriek tomu, že môžu mať súvis s konaním. Ďalej je súdu z jeho činnosti známe, že súdni exekútori zasielajú poverenia v skončených exekučných konaniach hromadne, teda účelnosť aj týchto hotových výdavkov je sporná. V nadväznosti na uvedené súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani sumu DPH na uvedené hotové výdavky.

O trovách exekučného konania účastníkov konania súd rozhodol v zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené, keďže ustanovenia § 200 - § 203 Exekučného poriadku o trovách exekúcie neobsahujú osobitné ustanovenie upravujúce náhradové pravidlo pre prípad zastavenia exekučného konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e prípustné odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.