Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Cob-119-2022.pdf
PDF · 102.43 KB
Case nature
Subarea
1Cob/119/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Renáty Šiškovej v právnej veci žalobcu: V. W., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt W. XX/XX, XXX XX Z., Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s. r. o., Miletičova 1, 821 08 Bratislava, IČO: 36 860 891 proti žalovanému: Š. O., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt K. XXXX/ X, XXX XX H. Q., zastúpenému AK Castiglione s. r. o., Námestie Martina Benku 10, 811 07 Bratislava
- mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 635 046 o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č. k. 23Cb/85/2022-69 zo dňa 19.7.2022 takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. 23Cb/85/2022-69 zo dňa 19.7.2022 m e n í tak, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .
II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava III ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. zriadil záložné právo v prospech žalobcu na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 76.965,70 eura s príslušenstvom na nehnuteľnosť - rodinný dom súpisné číslo XXXX, postavený na pozemku parcely reg. H. č. XXXX/XXX, k pozemku parcela reg. H. č. XXXX/XXX, druh pozemku: ostatná plocha, o výmere 418 m2 a k pozemku parcela reg. H. č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 107 m2, ktoré sa nachádzajú v okrese M., obci H. Q., katastrálnom území H. Q., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX; výrokom II. súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia v rozsahu 100%.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobca dňa 18.7.2022 podal na súd prvej inštancie návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd zriadil záložné právo v prospech žalobcu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v návrhu, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu vo výške 76.965,70 eura s príslušenstvom, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca ako nadobúdateľ a žalovaný ako prevodca uzavreli dňa 19.4.2021 zmluvu o prevode časti obchodného podielu, ktorej predmetom bol prevod časti obchodného podielu žalovaného v spoločnosti MxA Slovakia, s.r.o., IČO: 44 820 577 v rozsahu 51% na imaní spoločnosti za odplatu vo výške 300.000,- eur, ktorú žalobca žalovanému riadne uhradil a dňa 23.8.2021 uzavreli zmluvu o prevode obchodného podielu, ktorej predmetom bol prevod obchodného podielu žalovaného v spoločnosti MxA Slovakia, s.r.o., IČO: 44 820 577 v rozsahu 49% na imaní spoločnosti za odplatu vo výške 200.000,- eur, ktorú tiež žalobca žalovanému riadne uhradil. Žalobca ďalej uviedol, že pri osobnom jednaní bol žalovaným ubezpečený, že spoločnosť MxA Slovakia, s.r.o. ku dňu 30.4.2021 nebude evidovať iné záväzky okrem záväzku voči Tatra - Leasing, s.r.o. a bežných záväzkov vznikajúcich pri výkone činnosti spoločnosti, že žalovaný uspokojí všetky záväzky spoločnosti MxA Slovakia, s.r.o., ktoré vznikli alebo vzniknú do 30.4.2021 a že žalovaný uspokojí pohľadávku uplatňovanú spoločnosťou ELYPSYS s.r.o.,
IČO: 52 156 648 ako oprávneným voči spoločnosti MxA Slovakia, s.r.o. ako povinnému v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom V.. V. Ď. pod sp. zn. 359EX/3883/2020. Po nadobudnutí obchodného podielu mal žalobca podľa svojho tvrdenia zistiť, že spoločnosť MxA Slovakia, s.r.o. mala ku dňu 30.4.2021 neuhradené viaceré záväzky, ktoré žalobca bližšie špecifikoval v predmetnom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a súčasne pri nich uviedol, že dlžné sumy boli žalobcom buď uhradené alebo sú splácané, a to buď z účtu spoločnosti MxA Slovakia, s.r.o. alebo priamo z účtu žalobcu. Žalobca listom zo dňa 20.6.2022 vyzval žalovaného na zaplatenie predmetných dlhov v súlade s čl. IV bod 4.6 a 4.7 a čl. 5 bod 5.5 Zmluvy o prevode časti obchodného podielu zo dňa 19.4.2021, avšak k úhrade zo strany žalovaného nedošlo. Žalobca tiež poukázal na okolnosti súvisiace s exekučným konaním vedeným súdnym exekútorom V.. V. Ď. pod sp. zn. 359EX/3883/2020, ktoré bolo dňa 15.6.2021 voči spoločnosti MxA Slovakia, s.r.o. zastavené, pričom oprávnený (spoločnosť ELYPSYS s.r.o.) postúpil predmetnú vymáhanú pohľadávku na spoločnosť MT Control s.r.o., IČO: 53 160 835, ktorej spoločníkmi a konateľmi sú deti žalovaného W. O. a G. O.. Žalobca kupoval obchodný podiel v spoločnosti MxA Slovakia, s.r.o. vychádzajúc z tvrdení žalovaného a pri vedomí, že spoločnosť je v dobrej finančnej, majetkovej a personálnej kondícii a nepredpokladal, že po zaplatení odplaty za kúpu obchodného podielu vo výške 500.000,- eur žalovanému bude musieť hradiť ďalšie záväzky vo výške viac ako 520.000,- eur, ktoré podľa vyjadrenia žalovaného neexistovali, resp. ak by sa aj objavili, riadne a včas ich uhradí žalovaný. Žalobca poukázal na príslušné ustanovenia Zmluvy o prevode časti obchodného podielu zo dňa 19.4.2021, v dôsledku porušenia ktorých došlo podľa žalobcu na jeho strane ku vzniku škody, ktorá predstavuje sumu, ktorá bola uhradená žalobcom z účtu spoločnosti MxA Slovakia, s.r.o. za účelom zaplatenia záväzkov tretích osôb s tým, že v súčasnosti ide o sumu 76.965,70 eura. Ak by žalobca nemusel zaplatiť záväzky spoločnosti MxA Slovakia, s.r.o. voči tretím osobám, ktoré mal zaplatiť žalovaný, nedošlo by k zníženiu hotovosti na účte spoločnosti MxA Slovakia, s.r.o. a tým ani k zmenšeniu hodnoty spoločnosti MxA Slovakia, s.r.o., pričom žalobca poukázal aj na ďalšiu hroziacu škodu vo výške viac ako 446.487,33 eura.
3. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení vyslovil záver, že z opisu skutkového stavu a priložených listinných dôkazov vyplýva dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, v súvislosti s čím súd prvej inštancie zopakoval uvedenie skutočností odôvodňujúcich potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia tak, ako ich uviedol žalobca v návrhu, poukázal na ustanovenia § 343 ods. 1, ods. 3, § 344, § 324 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a § 151c ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka a ďalej konštatoval, že žalobca svojím návrhom osvedčil predpoklady na vydanie ním navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, pretože preukázal predloženými dôkazmi, že zo správania žalovaného možno vydedukovať okolnosti odôvodňujúce obavu, že by výkon žalobcom uplatnenej pohľadávky mohol byť ohrozený z dôvodu takéhoto správania sa žalovaného voči jeho pohľadávke. Takýmto správaním žalovaného, ktoré podstatnou mierou negatívne mohlo znižovať hodnotu jeho majetku, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktorý neprejavuje reálny záujem o uhradenie záväzkov spoločnosti MxA Slovakia, s.r.o., ktoré navyše mali byť ku dňu 30.4.2021 zo strany žalovaného vysporiadané, pričom exekúciu prebiehajúcu voči spoločnosti MxA Slovakia, s.r.o. vyriešil takým spôsobom, že došlo iba ku zmene oprávneného zo spoločnosti ELYPSYS s.r.o. na spoločnosť, ktorej spoločníkmi a konateľmi sú deti žalovaného. Žalobcom ako navrhovateľom zabezpečovacieho opatrenia uvádzané skutočnosti, že „v prípade predaja nehnuteľností alebo obchodného podielu žalovaného v spoločnosti VBD Development s.r.o. by došlo k zbaveniu sa majetku žalovaným, pričom žalovaný nevlastní iný majetok v hodnote cca 500.000,- eur, z predaja ktorého by mohla byť uspokojená pohľadávka žalobcu voči žalovanému“ a preto je potrebné zriadiť ním navrhované zabezpečovacie opatrenie, súd prvej inštancie akceptoval, pretože žalobcom uvedené tvrdenia majú za následok samotné zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, najmä keď bolo súdu prvej inštancie jednoznačne a hodnoverne zo strany žalobcu preukázané, že bez poskytnutia ochrany súdom žalovaný v čase získania exekučného titulu žalobcom už nebude disponovať majetkom, z ktorého by mohla byť jeho pohľadávka uspokojená, pričom výška pohľadávky žalobcu voči žalovanému, ktorá už bola za žalovaného zaplatená, predstavuje sumu 76.965,70 eura, avšak táto výška pohľadávky žalobcu voči žalovanému môže byť navýšená až na sumu viac ako 520.000,- eur, ak táto pohľadávka spoločnosti MT Control s.r.o. bude voči spoločnosti MxA Slovakia, s.r.o. úspešne vymožená v exekučnom konaní, čo podľa súdu prvej inštancie vzbudzuje obavu, že by prípadný budúci výkon rozhodnutia mohol byť zmarený kvôli ohrozeniu znižujúcej sa hodnoty majetku žalovaného. Žalobca týmto podľa názoru súdu prvej inštancie dostatočne preukázal obavu, že bez ním navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, takže súd prvej inštancie jeho návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia
ako dôvodnému vyhovel. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že trovy konania priznal v rozsahu 100% žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania.
4. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), d), f), h) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žalobcov návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu 100%. Žalovaný v podanom odvolaní predovšetkým zdôraznil, že predmetné rozhodnutie neobsahuje (okrem kompletne prepísaného textu návrhu a citácií právnych predpisov) žiadnu relevantnú samostatnú právnu úvahu súdu prvej inštancie vo vzťahu ku skutkovému stavu konkrétneho prípadu, v dôsledku čoho je podľa žalovaného arbitrárnym zásahom do práva na konkrétne a zrozumiteľné odôvodnenie rozhodnutia v rozhodujúcej otázke, ktoré je súčasťou práva na spravodlivý proces v zmysle dlhodobej a ustálenej judikatúry ESĽP, ÚS SR a NS SR. Ďalej žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie napadnutým uznesením zriadil záložné právo na veciach - nehnuteľnostiach, ktoré v čase vydania rozhodnutia neboli vo vlastníctve žalovaného (osoby, ktorú žalobca označil ako dlžníka), na preukázanie čoho žalovaný predložil rozhodnutie Okresného úradu M., katastrálny odbor zo dňa 12.7.2022 pod číslom vkladu: O. o povolení vkladu vlastníckeho práva k založeným nehnuteľnostiam na W. O. s tým, že právne účinky vkladu nastali dňa 12.7.2022. V tejto súvislosti žalovaný poukázal znenie § 343 ods. 1 CSP, v rozpore s ktorým súd prvej inštancie zriadil záložné právo na veciach inej osoby ako žalovaného, v dôsledku čoho je predmetné uznesenie podľa žalovaného nevykonateľné. Zároveň žalovaný namietal nevykonateľnosť rozhodnutia z dôvodu, že zabezpečovaná pohľadávka nie je v jeho výroku žiadnym dostatočným spôsobom špecifikovaná, nakoľko absentuje uvedenie právneho dôvodu údajného záväzku žalovaného, ako aj jeho splatnosti a výšky príslušenstva pohľadávky. Žalovaný v odvolaní namietal tiež absenciu aktívnej legitimácie žalobcu, ktorý v návrhu výslovne uvádza, že suma 76.965,70 eura bola uhradená „žalobcom z účtu spoločnosti MxA Slovakia, s.r.o.“, z čoho je podľa žalovaného z právneho hľadiska zrejmé, že ak by úhrada tejto sumy predstavovala úbytok v majetkovej sfére nejakého subjektu, nebol by týmto subjektom žalobca, ale práve uvedená spoločnosť. Žalobca podľa žalovaného ani žiadnym spôsobom neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia ohľadom toho, akým spôsobom uhradil škodu, ale je možné dôvodne sa domnievať, že tak konal ako konateľ spoločnosti v jej mene, a teda išlo o konanie - a plnenie záväzku - spoločnosťou, nie žalobcom ako fyzickou osobou. Žalovaný zastáva názor, že z tohto dôvodu je zrejmé, že žalobca na základe opísaných skutočností nie je veriteľom uvedenej pohľadávky (ktorej existenciu žalovaný popiera) voči žalovanému a nemá tak na základe ním opísaných skutočností aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril, pričom rovnopis odvolania žalovaného spolu s prílohou a výzvou súdu prvej inštancie na predloženie vyjadrenia v lehote 10 dní od jej doručenia boli právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 30.8.2022.
6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
7. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
9. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
10. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
11. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
12. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
13. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
14. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
15. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
16. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je dočasná úprava práv a povinností strán sporu, ktorá neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Všeobecný súd zabezpečovacím opatrením dočasne a predbežne upravuje pomery strán sporu, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania takého opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 741/2017-20 zo dňa 20.12.2017).
17. Zo znenia ustanovenia § 343 ods. 1 CSP vyplýva, že súd môže zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom podľa § 344 CSP sa na zabezpečovacie opatrenie primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení. V zmysle platnej a účinnej právnej úpravy inštitútu neodkladného opatrenia je daná povinnosť navrhovateľa neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia opisom rozhodujúcich skutočností v návrhu osvedčiť nielen potrebu nariadenia neodkladného/ zabezpečovacieho opatrenia, ale súčasne je daná i povinnosť v zmysle § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V neposlednom rade je v zmysle § 326 ods. 2 CSP daná povinnosť pripojiť k návrhu na nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia listiny, na ktoré sa žalobca odvoláva. Skutočnosť, že súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, zakladá potrebu vysokej presvedčivosti samotného návrhu na jeho nariadenie. Povinnosťou súdu je dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých zákonom predpokladaných skutočností. Zákon v súvislosti s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ukladá žalobcovi povinnosť hodnoverne osvedčiť tak obavu z ohrozenia exekúcie, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi a kvalifikovanou právnou argumentáciou.
18. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 25.4.2012 pod sp. zn. 1Cdo/147/2011 vo vzťahu k predbežnému opatreniu, ktoré bolo procesným inštitútom v zmysle zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok svojím obsahom a účelom blízkym neodkladnému opatreniu v zmysle CSP, uviedol, že „Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.“.
19. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a následného odvolania žalovaného dospel odvolací súd k jednoznačnému záveru o
vecnej nesprávnosti odvolaním dotknutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a o potrebe jeho zmeny zamietnutím návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Odvolací súd sa stotožňuje s námietkou žalovaného, ktorou vytýkal súdu prvej inštancie nedostatočné vysporiadanie sa so skutočnosťami majúcimi podstatný význam pre rozhodnutie v danej veci. V odôvodnení napadnutého uznesenia absentuje dôsledné vyhodnotenie žalobcom v návrhu uvádzaných tvrdení v kontexte príslušnej zákonnej úpravy, keď súd prvej inštancie napríklad vôbec neuviedol, na základe akých konkrétnych skutočností dospel k záveru o osvedčení existencie, dôvodnosti a trvania nároku, ktorému má byť navrhovaným zabezpečovacím opatrením poskytnutá ochrana a ako sa v tejto súvislosti vysporiadal so skutočnosťou, že žalobca tvrdí existenciu vlastníctva pohľadávky vo výške 76.965,70 eura bez toho, aby akýmkoľvek relevantným spôsobom zdôvodnil, od čoho odvodzuje ako fyzická osoba svoje vlastnícke právo k tvrdenej pohľadávke, vo vzťahu ku ktorej vo svojom návrhu sám uvádza, že výška škody predstavuje sumu, ktorá bola uhradená žalobcom z účtu spoločnosti MxA Slovakia, s.r.o. za účelom zaplatenia záväzkov tretích osôb, pričom v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ani nie sú presne identifikované záväzky tretích osôb, výšky a dátumy úhrad, ktoré by vo svojom súčte mali dávať žalobcom tvrdenú výšku pohľadávky 76.965,70 eura. Taktiež v prípade odôvodnenia záveru súdu prvej inštancie o osvedčení existencie obavy z ohrozenia budúcej exekúcie ide len o všeobecné a vágne konštatácie bez toho, aby súd prvej inštancie zrozumiteľne uviedol, na základe akého hodnotenia žalobcom tvrdených skutočností dospel k svojmu záveru, že zo strany žalobcu bolo jednoznačne a hodnoverne preukázané, že bez poskytnutia ochrany súdom žalovaný v čase získania exekučného titulu žalobcom už nebude disponovať majetkom, z ktorého by mohla byť pohľadávka žalobcu uspokojená. V tejto súvislosti odvolací súdu poukazuje aj na dikciu ustanovenia § 343 ods. 3 CSP s tým, že z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nevyplýva, že by žalobca podnikol akékoľvek právne kroky za účelom získania exekučného titulu vo vzťahu k ním tvrdenej pohľadávke vo výške 76.965,70 eura a ani súd prvej inštancie nevyužil v danom prípade aplikáciu ustanovenia 336 ods. 1 CSP. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vyplývajúce zo spisu a dokumentujúce skutkový stav existujúci v čase vydania napadnutého uznesenia dospel k záveru, že súd prvej inštancie pochybil, keď sa nezaoberal dôsledne hodnotením základných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyplývajúcich z dikcie príslušných zákonných ustanovení. V kontexte vyššie uvedeného je odvolací súd nútený konštatovať, že sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie prezentovaným v napadnutom uznesení o osvedčení dôvodnosti a trvania nároku, ktorému má byť navrhovaným zabezpečovacím opatrením poskytnutá zo strany súdu ochrana, t.j. o osvedčení existencie vlastníckeho práva žalobcu k pohľadávke vo výške 76.965,70 eura, v súvislosti s ktorou sa žalobca domáhal zriadenia záložného práva vo svoj prospech, nakoľko žalobca hodnoverne neosvedčil, že je ako fyzická osoba veriteľom predmetnej pohľadávky, čo predstavuje nenaplnenie jednej zo základných podmienok potrebných pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V neposlednom rade je potrebné poukázať na ďalšiu zákonom predpokladanú podmienku pre zriadenie záložného práva vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení, ktorou je existencia vlastníckeho práva dlžníka k veciam, právam alebo iným majetkovým hodnotám, ktoré majú byť predmetom zálohu. Žalovaný v odvolaní túto skutočnosť rozporoval tvrdením o prevode vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na tretiu osobu odlišnú od žalovaného označeného v predmetnom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako dlžníka, a to dňom 12.7.2022, t.j. ešte pred dátumom vydania napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie (19.7.2022) a dokonca aj pred dátumom doručenia predmetného návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobcom súdu prvej inštancie (15.7.2022), na preukázanie čoho žalovaný k svojmu odvolaniu pripojil rozhodnutie Okresného úradu M., katastrálny odbor zo dňa 12.7.2022 pod číslom vkladu: O. o povolení vkladu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Odvolací súd v súlade s § 185 ods. ods. 2 CSP žalovaným tvrdenú a osvedčovanú skutočnosť preveril aj nahliadnutím do katastra nehnuteľností, pričom z výpisu z listu vlastníctva č. 3663 zistil totožné skutočnosti ako vyplývajú zo žalovaným predloženého rozhodnutia Okresného úradu M., katastrálny odbor zo dňa 12.7.2022 pod číslom vkladu: O., v dôsledku čoho odvolací súd ustálil záver o opodstatnenosti tejto odvolacej námietky žalovaného a v tej súvislosti je následne nutné zo strany odvolacieho súdu konštatovať nenaplnenie ďalšej z kumulatívnych podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 343 ods. 1 CSP. Skutočnosť, že v rámci rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd nevykonáva dokazovanie rozsahom a obsahom porovnateľné s dokazovaním v konaní vo veci samej za dodržania formálneho postupu vyplývajúceho z CSP, nezbavuje navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia zákonnej povinnosti hodnoverným spôsobom opísať a osvedčiť všetky skutočnosti umožňujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, o existencii obavy z ohrozenia exekúcie, o existencii tak vlastníctva žalobcu k zabezpečovanej peňažnej pohľadávke, ako aj vlastníctva žalovaného k veciam, právam alebo iným majetkovým
hodnotám, ktorých sa má navrhované záložné právo týkať, a to za súčasného predloženia všetkých relevantných listín a zároveň žiadnym spôsobuje nezbavuje ani súd povinnosti dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých zákonom predpokladaných skutočností.
20. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
21. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie a ani na zrušenie odvolaním dotknutého uznesenia a z toho dôvodu napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením § 388 CSP zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
22. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol žalovaný v danom konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia plne úspešný.
23. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).