Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-4483-2012.pdf
PDF · 77.68 KB
Case nature
Subarea
17Er/4483/2012
Uznesenie
Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Martin, Námestie SNP 4, 036 025 Martin, IČO: 30 807 484, proti povinnému: SOSNA, spol. s r.o., Vrútocká cesta 3010/66, 038 52 Sučany, IČO: 36 397 873, o vymoženie uloženej povinnosti 3.921,67 Eur a trov exekúcie, o trovách exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Rišianom so sídlom exekútorského úradu v Žiline, Pivovarská 1069 , pod spisovou značkou EX 3413/2012, takto
rozhodol:
Povinný je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Rišianovi trovy exekúcie vo výške 81,06 Eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Dňa 31.01.2014 doručil súdny exekútor JUDr. Jozef Rišian podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu vyhlásenia reštrukturalizácie na povinnú spoločnosť. V podaní súdu zároveň predložil vyúčtovanie trov exekúcie.
Okresný súd Martin uznesením č.k. 17Er/4483/2010-25 zo dňa 23.05.2014 rozhodol o povinnosti povinného nahradiť trovy súdnemu exekútorovi vo výške 81,06 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia. O zastavení exekúcie súd rozhodnutie nevydával, nakoľko sa exekučné konanie v zmysle ust. § 118 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. zastavilo zo zákona.
Dňa 23.06.2014 bolo súdu doručené odvolanie oprávneného proti vyššie uvedenému uzneseniu. Oprávnený odvolanie odôvodnil tým, že súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie a žiadal uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 17Er/4483/2012-35 zrušiť v celom rozsahu.
Vo veci podaného odvolania súd vyzval oprávneného na vyjadrenie, či trvá na svojom podaní, nakoľko výrok napadnutého uznesenia nezaväzoval na náhradu trov exekúcie oprávneného ale povinného. Oprávnený oznámil súdu, že na podanom odvolaní trvá.
Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.
Podľa ust. § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Súd predložil odvolanie spolu so súdnym spisom a spisom súdneho exekútora sp.zn. EX 3413/2012 na rozhodnutie vo veci odvolania Krajskému súdu v Žiline, ktorý vec vrátil bez rozhodnutia s odvolaním sa
na prechodné ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku a postup podľa ust. § 374 ods. 4 veta tretia OSP. V zmysle tohto ustanovenia vo veci rozhodoval sudca.
Preskúmaním podaného odvolania súd zistil, že odvolanie bolo podané osobou oprávnenou podať odvolanie a bolo podané včas. Uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 23.05.2014 č.k. 17Er/4483/2012-25 bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou.
Zo súdneho spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo na úrade súdneho exekútora JUDr. Jozefa Rišiana na návrh oprávneného na vykonanie exekúcie doručený na úrad súdneho exekútora dňa 24.09.2012 na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodnutia č. 700-2011003812-GC04/12 zo dňa 12.07.2012 a č. 700-2011093812-GC04/12 zo dňa 07.08.2012. Súd poveril vykonaním predmetnej exekúcie súdneho exekútora poverením č. 5506 * 098083 zo dňa 03.10.2012.
Dňa 31.01.2014 bolo Okresnému súdu Martin doručené podanie súdneho exekútora - vyčíslenie trov exekúcie, v ktorom si súdny exekútor uplatnil náhradu trov exekúcie vo výške 96,15 Eur. Zároveň súdny exekútor súdu oznámil, že na povinného bola povolená reštrukturalizácia a vrátil súdu poverenie na vykonanie exekúcie. Súdu predložil spis súdneho exekútora sp.zn. EX 3413/2012.
Súd šetrením zistil, že uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 3R 3/2013 zo dňa 04.12.2013 bola povolená reštrukturalizácia povinnej spoločnosti. Reštrukturalizačné konanie bolo povolené dňa 11.12.2013.
Podľa ust. § 114 ods. 1 písm. b) Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon č. 7/2005 Z.z.“) začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky: na už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú.
Podľa ust. § 118 ods. 3 prvá veta Zákona č. 7/2005 Z.z., povolením reštrukturalizácie sa konania prerušené podľa § 114 ods. 1 písm. b) zastavujú.
Súd mal z uznesenia Okresného súdu Žilina sp. zn. 3R 3/2013 zo dňa 04.12.2013 preukázané, že bola povolená reštrukturalizácia povinnej spoločnosti. Do funkcie správcu bola ustanovená Prvá arbitrážna, k.s., IČO: 36 795 364, so sídlom kancelárie v Turčianskych Tepliciach, Horne Rakovce 1447. Z výpisu z Obchodného registra súd zistil, že reštrukturalizačné konanie bolo povolené dňa 11.12.2013. Exekučný súd v takomto prípade nevydával rozhodnutie o zastavení exekúcie, pretože k jej zastaveniu došlo priamo zo zákona (§ 118 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z.).
Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súd má v prípade zastavenia exekúcie povinnosť rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. V tomto prípade bola exekúcia zastavená ex lege (podľa ust. § 118 ods. 3 Zákona č. 7/2005 Z.z.). Na právnu skutočnosť, že exekučné konanie je zastavené zo zákona a následne by exekučný súd rozhodoval o trovách exekúcie Exekučný poriadok nepamätá. Aj v prípade zastavenia exekúcie zo zákona musí súd rozhodnúť o náhrade trov exekúcie, preto súd postupoval na základe analógie práva tak, ako v prípade zastavenia exekúcie rozhodnutím súdu.
Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa ust. § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelne vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa ust. § 14 ods. 1 a 2 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhl. č. 288/1995 Z. z.“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.
Podľa ust. § 6 Vyhl. č. 288/1995 Z. z., odmena za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti je 33,19 eura za každú takto zexekvovanú nehnuteľnosť.
Podľa ust. § 22 Vyhl. č. 288/1995 Z. z , súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
V súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku súd rozhodoval o trovách exekúcie, ktoré si uplatnil súdny exekútor vo výške 96,15 Eur, a to náhradu hotových výdavkov vo výške 16,49 Eur, odmenu súdneho exekútora vo výške 33,19 Eur, odmenu súdneho exekútora za zriadenie záložného práva vo výške 33,19 Eur a DPH vo výške 113,28 Eur (z odmeny súdneho exekútora vo výške a z odmeny súdneho exekútora za zriadenie záložného práva).
Súdny exekútor si uplatnil odmenu v zmysle ust. § 14 ods. 1 Vyhl. č. 288/1995 Z. z. vo výške 33,19 eur, t.j. v minimálnej výške, ktorá mu v zmysle tohto zákonného ustanovenia patrí a súd mu ju priznal v plnej výške, t.j. vo výške 33,19 Eur.
Ďalej si súdny exekútor uplatnil náhradu hotových výdavkov v zmysle ust. § 22 ods. 1 Vyhl. č. 288/1995 Z. z., a to vo výške 16,49 Eur, ktoré pozostávali z poštovného. Preštudovaním spisu súdneho exekútora súd zistil, že v spise súdneho exekútora sa nachádzajú doručenky v počte 1 ks, čo sú preukázateľné výdavky na poštovné vo výške 1,40 Eur, preto súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 1,40 Eur.
Súdny exekútor si uplatnil aj odmenu za zriadenie záložného práva v zmysle ust. § 6 Vyhl. č. 288/1995 Z. z., a to vo výške 33,19 Eur, ktorá mu podľa tohto zákonného ustanovenia patrí a súd mu ju priznal v plnej výške, t.j. vo výške 33,19 Eur.
Súdny exekútor si v rámci trov exekúcie uplatnil aj položku 20 % dane z pridanej hodnoty, ktorá mu patrí v zmysle ust. § 196 EP, v prípade, že súdny exekútor je platcom DPH. Súdny exekútor súdu preukázal skutočnosť, že je platcom DPH, preto mu súd priznal v rámci náhrady trov exekúcie aj položku uplatnenej dane z pridanej hodnoty vo výške 13,28 Eur, čo predstavuje 20 % zo sumy 66,38 Eur (33,19 Eur + 33,19 Eur).
Súd tak súdnemu exekútorovi priznal odmenu, odmenu za zriadenie záložného práva a náhradu hotových výdavkov vrátane DPH spolu vo výške 81,06 Eur. (1,40 Eur + 66,38 Eur + 13,28 Eur).
Podľa vyššie cit. ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej len „EP“), pravidlom je, že trovy exekúcie uhrádza povinný, pokiaľ nenastane výnimočná situácia, že ich uhrádza oprávnený. Takúto situáciu predpokladá ust. § 203 EP, podľa ktorého, uhrádza trovy exekúcie oprávnený, v prípade ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a v prípade ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. V danom prípade nejde ani jednu zo zákonných ustanovení, preto oprávnený nemôže znášať dôsledky vyplývajúce z ust. § 203 EP.
Povolenie reštrukturalizácie povinného predpokladá existenciu majetku povinného. V prípade vyhlásenia konkurzu na majetok povinného je neexistencia majetku povinného dôvodom tvoriacim prekážku vyhlásenia konkurzu. Prednosť reštrukturalizácie spočíva práve v tom, že majetku je viac, ako sa predpokladá pri konkurze. Z uvedeného vyplýva, že pri rozhodovaní o trovách exekúcie nemôže súd analogicky použiť ust. § 203 ods. 2 EP a ani ust. § 203 ods. 3 EP a platením trov exekúcie zaťažiť oprávneného. Zákaz zaťaženia platením trov exekúcie povinného, ktorý je dlžníkom v reštrukturalizačnom konaní zo Zákona č. 7/2005 Z.z. nevyplýva, naopak, dá sa vyvodiť priamo z
ust. § 120 ods. 2 tohto zákona, ktorý predpokladá, že pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (prednostné pohľadávky), že pohľadávky voči povinnému, ktorý je dlžníkom v reštrukturalizačnom konaní, môžu vznikať i počas tohto konania.
Keďže povinný naďalej existuje a účelom reštrukturalizácie je snaha o zachovanie prevádzky podniku povinného alebo jeho časti a reštrukturalizačné konanie bolo podľa výpisu z Obchodného registra ukončené súd zaviazal na úhradu trov exekúcie povinného.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. (§ 202 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku )