Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_4Er-195-2005.pdf
PDF · 82.13 KB
Case nature
Subarea
4Er/195/2005
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného Slovenská republika - Ministerstvo vnútra, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, zast. plk. Mgr. Dušanom Sabolom, riaditeľom Krajského riaditeľstva PZ v Prešove proti povinnému U. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX o vymoženie 33,19 eur takto
rozhodol:
Súd z a s t a v u j e exekúciu.
Oprávnený a povinný n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.
Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Stanislavovi Moskvičovi, Exekútorský úrad Prešov, Floriánova č. 2, 080 01 Prešov vo výške 19,43 eur a u k l a d á povinnému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený (v tom čase Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave) podal exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej sumy vo výške 33,19 eur (1 000,- Sk) na základe právoplatného a vykonateľného bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1707533 zo dňa 12.7.2004, ktorý vydalo Obvodné oddelenie PZ v Podolínci. Súdny exekútor JUDr. Stanislav Moskvič požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd udelil poverenie súdnemu exekútorovi dňa 12.10.2005 pod číslom 5710 008602.
Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o zrušení rozpočtových organizácií zo dňa 12.12.2012, č.p. SLV-PS-1120/2012 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v zmysle § 21 ods. 11 zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušilo ku dňu 31.12.2012, okrem iných aj rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, a to v súlade s uvedeným ustanovením a po predchádzajúcom písomnom súhlase Ministerstva financií Slovenskej republiky č.p. MF/024448/2012-441 zo dňa 06.11.2012. V zmysle § 21 ods. 13 zák. č. 523/2004 Z.z. práva a povinnosti rozpočtových organizácií prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Súd preto ako so zástupcom oprávneného ďalej konal s Ministerstvom vnútra, ktoré na konanie vo veci splnomocnilo riaditeľa KR PZ v Prešove.
V priebehu exekučného konania exekútor navrhol exekúciu zastaviť z dôvodu preklúzie vymáhaného nároku podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exek. poriadku.
Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) zák. č. 233/1995 Z. z. exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Pod ľa § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
Zákon o priestupkoch obsahuje úpravu výkonu rozhodnutia, v rámci ktorej mal do 31.8.2008 obsiahnutú aj úpravu lehoty, v ktorej je potrebné výkon rozhodnutia (teda aj exekúciu) vykonať. Zákon o priestupkoch je vo vzťahu k správnemu poriadku „lex specialis“, čiže v prípade úpravy určitej otázky v tomto zákone má táto úprava prednosť pred úpravou v správnom poriadku. Súd preto na daný prípad aplikoval právnu úpravu zákona o priestupkoch. V citovanom § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. bola upravená lehota na vykonanie exekúcie, teda lehota, v ktorej bolo potrebné exekúcie nielen začať, ale aj vykonať, čiže skončiť. Ak táto nebola skončená v určenej lehote, došlo k zániku práva na jej vymáhanie, keďže uvedená lehota mala prekluzívny charakter.
Preklúzia predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď to účastník konania nenamietne. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.
Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. bolo novelou priestupkového zákona č. 298/2008 Z.z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely dňa 1.9.2008. Zákonodarca pri prijatí novely nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli prijaté do dátumu účinnosti novely, alebo sa má po dátume účinnosti novely použiť vždy už len nová právna úprava, ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok.
V danom prípade bolo rozhodnutie, ktoré je v danej veci exekučným titulom, vykonateľné dňa 27.7.2004. Trojročná prekluzívna lehota uplynula v danom prípade dňa 27.7.2007. Logickým výkladom v tomto konkrétnom prípade súd dospel k záveru, že keďže podľa zákona o priestupkoch účinného do 31.8.2008 zaniklo v zmysle jeho dovtedajšieho § 88 ods. 1 právo vykonať rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok už pred prijatím novely v roku 2008, nemôže toto právo opätovne vzniknúť.
Vzhľadom na citovanú zákonnú úpravu a vyššie uvedené skutočnosti súd exekúciu zastavil.
O trovách oprávneného a povinného rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. tak, že nemajú právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené.
O trovách exekučného konania rozhodol súd podľa § 197 ods. 1 zák. č. 233/95 Z.z. tak že zaviazal povinného nahradiť exekútorovi jeho trovy. Súd pritom vychádzal z toho, že v zásade znáša trovy exekúcie povinný, ktorý tým, že dobrovoľne neplní povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu, zapríčiní vznik trov exekúcie. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady, kedy trov exekúcie znáša oprávnený. Všetky výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou je situácia, ak na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, (§ 203 ods. 1, 2 a 3 EP). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas (takmer 2 roky pred uplynutím prekluzívnej lehoty), preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej lehoty v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. Vzhľadom na výšku vymáhanej sumy a možnosti exekútora pritom podľa názoru súdu bolo možné aj za čas do prekludovania nároku na vymáhanie vymôcť pohľadávku.
O trovách exekúcie teda súd rozhodol v súlade s § 197 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. a §§ 14, 15 a 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.4.2008 tak, že
priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 19,43 eur a zaviazal povinného, aby ich uhradil exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Tieto trovy pozostávajú z:
1/ § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhl. - počet hodín účelne vynaložených na vykonanie exekúcie
- preštudovanie a kontrola návrhu 20 min.
- spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie 20 min.
Spolu: 40 min. = 1 začatá hodina á 6,64 eur/hod. 6,64 eur
2/ § 15 cit. vyhl. - paušálna odmena
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 eur
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eur
3/ § 22 cit. vyhl. - náhrada hotových výdavkov
- poštovné (2 x 0,45 eur, 1 x 0,20 eur, 1 x 1,39 eur) 2,49 eur
- náklady na obálky (6 x 0,07 eur) 0,42 eur
4/ 20% DPH z odmeny a hotových výdavkov (t.j. zo sumy 16,19 eur) 3,24 eur
Trovy exekúcie celkom: 19,43 eur
Súd pri priznávaní odmeny exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. 288/95 Z.z. účinnej do 30.4.2008 vychádzal z logického a gramatického výkladu citovaného ustanovenia, z ktorého vyplýva, že pri výpočte odmeny súdneho exekútora sa zohľadňuje počet hodín účelne vynaložených na exekúciu a nie počet úkonov. Počtom hodín účelne vynaložených treba rozumieť súčet čiastkových trvaní jednotlivých úkonov. Nesčítavanie času trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti by de facto každý úkon exekučnej činnosti postavilo, čo do spôsobu určenia výšky odmeny zaň, na roveň tým, ktoré vyhláška uvádza v § 15 ods. 1, a ktoré sú odmeňované paušálnou sumou. Nesčítaním času trvania jednotlivých úkonov, keď každý z nich netrval celú hodinu, ale naopak priznaním odmeny 6,64 eur (200,- Sk) za každý z nich, by nebolo možné hovoriť o počte hodín (čase) účelne vynaložených na exekúciu tak, ako to predpokladá § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky (porovnaj rozhodnutie NS SR sp. zn. 5M Cdo 6/2008 zo dňa 4.3.2009). Súd preto sčítal čas, ktorý považoval za účelne vynaložený na vykonanie exekúcie, a za tento potom priznal exekútorovi odmenu vo výške 6,64 eur za každú začatú hodinu tak, ako je to uvedené vyššie.
Zároveň pri rozhodovaní o odmene exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) a b) v spojení s § 15 vyhl. 288/95 Z.z. účinnej do 30.4.2008 vychádzal z výkladu založeného na tom, že exekútorovi za úkony paušálne odmeňované v zmysle § 15 ods. 1 cit. vyhlášky patrí iba paušálna odmena v zmysle § 14 ods. 3 cit. vyhlášky, ale nie odmena za čas účelne vynaložený na vykonanie exekúcie (ďalej len časová odmena) pri vykonávaní tohto úkonu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky, nakoľko požadovanie časovej odmeny za úkony inak odmeňované paušálnou sumou by viedlo k duplicitnému počítaniu odmeny za úkony exekučnej činnosti. Jednotlivé úkony exekučnej činnosti vymenované v § 15 ods. 1 exekútorskej tarify v sebe totiž zahŕňajú ich vyhotovenie, podanie, ako aj následné spracovanie.
Účelom exekučného konania je nútený výkon judikovanej povinnosti obsiahnutej v exekučnom titule. S prihliadnutím na tento účel treba posudzovať aj účelnosť úkonov pri priznávaní odmeny exekútorovi pri zastavení exekúcie v zmysle § 14 vyhl. MS SR č. 288/95 Z.z.
Súd priznal exekútorovi po preskúmaní jeho vyúčtovania uplatnenú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 tohto ustanovenia iba za 1 hodinu a nie za exekútorom uplatnených 5 hodín. Exekútor časovo nešpecifikoval náročnosť toho ktorého úkonu, pričom výsledkom jeho vyúčtovania bolo, že si uplatnil sumu 6,64 eur (200,-Sk) za každý úkon exekučnej činnosti. Na preštudovanie a kontrolu návrhu (jednostranový návrh a jednostranový exekučný titul) a na spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má exekútor pripravený ako vzorové tlačivo, do ktorého dopĺňa iba meniace sa údaje, postačoval
podľa názoru súdu exekútorovi aj čas, za ktorý bola odmena priznaná. Čas potrebný na vykonanie úkonu „vypracovanie žiadosti o udelenie poverenie“ v rozsahu 60 minút, resp. 1 začatej hodiny a úkonu „spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie“ v rozsahu 60 minút, resp. 1 začatej hodiny súd nezahrnul do času účelne vynaloženého na vykonanie exekúcie, pretože v zmysle vyššie uvedeného sú tieto úkony odmeňované paušálne vo výške 3,32 eur podľa § 15 ods. 1 písm. a) a c) cit. vyhlášky, za ktoré bola exekútorovi priznaná odmena. Podobne čas potrebný na vykonanie úkonu „zaslanie exekučného spisu“ v rozsahu 1 začatej hodiny takisto nezahrnul do času účelne vynaloženého na vykonanie exekúcie, pretože ide svojom povahou o administratívnu činnosť spojenú s exekučnou činnosťou, ktorá je zahrnutá v odmene exekútora v zmysle § 25 citovanej vyhlášky. Naviac exekútor exekučný spis ani nezaslal, teda tento úkon ani nevykonal.
Súd pri rozhodovaní o hotových výdavkov zistil, že exekútor zaslal v jednej obálke viacero návrhov na zastavenie exekúcie, pričom súd mal v danom prípade preukázané doručenie minimálne 4 takýchto návrhov v jednej obálke (ku spis. značkám tunajšieho súdu 3Er/215/2005, 4Er/195/2005, 4Er/217/2005 a 4Er/223/2005). Vzhľadom na túto skutočnosť súd priznal exekútorovi poštovné krátené podľa počtu konaní, v ktorých mal preukázané spoločné doručenie návrhov (0,80 eur : 4 = 0,20 eur), pretože poštovné v daných prípadoch exekútor vynaložil iba raz. Súd pritom vychádzal z výšky poštovného, ktoré vyplýva z obálky, v ktorej exekútor poslal uvedené návrhy, teda zo sumy 0,80 eur a nie zo sumy 1,40 eur, ktorú si uplatnil exekútor, pretože skutočné poštovné za celú zásielku bolo len 0,80 eur. Následne aj DPH bolo priznané iba z priznaného poštovného.
Súd pri priznávaní odmeny aplikoval ustanovenia vyhl. MS SR č. 288/95 Z.z. účinnej do 31.4.2008 vzhľadom na prechodné ustanovenie § 27a tejto vyhlášky, pričom zároveň sumy odmeny v slovenských korunách prepočítal konverzným kurzom na eurá v súlade s ustanoveniami zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike, najmä § 2 ods. 3 tohto zákona.
Poučenie:
Proti prvému výroku tohto uznesenia je možné podať odvolanie, ktoré sa podáva na tunajšom súde do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia tohto uznesenia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Proti druhému a tretiemu výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 58 ods. 6 zák. č. 233/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.11.2013 v spojení s 202 ods. 2 O.s.p.).
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).