Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-20P/17/2016

Uznesenie

Okresný súd Bratislava V v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, dieťa rodičov - matka: S. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., D. XX, bývajúca na adrese T. 8, D. a otec: X.. X. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., D. XX, na návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 19.01.2016, doručeným tunajšiemu súdu toho istého dňa, žiadal otec súd, aby predbežným opatrením zveril maloletého K. J., nar. XX.XX.XXXX do jeho osobnej starostlivosti, s tým, že ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, matku navrhoval zaviazať výživným na maloletého v sume XX eur mesačne od podania návrhu. Uviedol, že matka je závislá na drogách, najmä na heroíne, v priebehu rokov XXXX-XXXX dochádzala na liečenie, ktoré prerušovala, naposledy to bolo v novembri XXXX. Snažil sa jej pomáhať, platil jej podnájom na T. XX v D., platil za ňu exekúcie, sprostredkoval brigády, aby bola sebestačná. V júni XXXX akceptovala zasielanie materskej na jeho účet z dôvodu, aby mal kontrolu nad tým, na čo sa peniaze použijú. Počas tehotenstva podstupovala metadónovú liečbu, maloletý K. sa narodil predčasne, kvôli detoxikácii bol hospitalizovaný, ale matku z nemocnice prepustili domov, no ona opäť začala užívať drogy, čo vyústilo do zápalu žily na jej stehne, kde si aplikovala drogu a následne musela podstúpiť chirurgický zákrok. Matke neustále pomáhal, vozil ju každé ráno i s K. na metadon na H., vybavoval všetko potrebné, robil nákupy. Počas prvých mesiacov po pôrode sa musela z podnájmu vysťahovať. Maloletý bol zanedbaný, trpel na zapareniny, stále býval prechladnutý a kašľal. Ak syna nevedela uspať, zavrela sa na balkón, zapálila si a počkala, kým prestane plakať a zaspí. Neustále užívala drogy, do bytu si vodila pánske návštevy, preto si syna brával častejšie k sebe domov. Otec je ženatý, má tri dospelé deti, svojej rodine vysvetlil, čo sa stalo, že spravil chybu, a že sa chce o K. postarať, aby mal rovnakú šancu, ako všetky jeho deti. Od decembra XXXX býval v jeho rodine maloletý stále častejšie, spočiatku na pár hodín, ale od júla XXXX je prakticky stále v jeho domácnosti, kde mu vytvorili vhodné podmienky, nakoľko jeho manželka i deti si K. obľúbili, so starostlivosťou o neho pomáhajú. Od novembra XXXX maloletý navštevuje jasle J. na D. 6. V. manželka dala ku koncu roka XXXX výpoveď a v súčasnosti sa stará o maloletého, ktorého ráno vozí do jaslí a po obede ho vyzdvihuje. Matka sporadicky prejavila záujem o dieťa, ale keď jej ho doviezol, buď neotvorila dvere, alebo bola v stave, keď bolo zrejmé, že niečo požila. V byte mala taký neporiadok, že K. nemal kam postaviť. O všetkých veciach týkajúcich sa matky neustále informoval jej rodinu, s jej matkou a staršou sestrou O. jej dohovárali a vysvetľovali, aká je dieťa zodpovednosť, žiaľ bezvýsledne.

K návrhu bola pripojená kópia rodného listu maloletého K. J., nar. XX.XX.XXXX, znaleckého posudku o odboru genetiky /odvetvie analýza A./ zo dňa XX.XX.XXXX, oznámenie o výške príjmu matky a otca maloletého, rozpis mesačných výdajov zo strany matky a zo strany otca na dieťa.

Na tunajšom súde je pod spisovou značkou XXP XX/XXXX vedené konanie na návrh otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému K., v ktorom otec žiada zveriť maloletého do jeho osobnej starostlivosti s tým, že bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, matku navrhol zaviazať výživným na maloletého sumou XX eur mesačne od podania návrhu. Súd vo veci doteraz nerozhodol.

Podľa § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

O nariadení predbežného opatrenia inak platí i ust. § 74 O.s.p. a nasledujúce.

Podľa. § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Okrem iného predbežným oparením môže súd uložiť účastníkovi (povinnosť), najmä aby platil výživné v nevyhnutnej miere (§ 76 ods. 1 písm. a)), alebo aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti; (§ 76 ods. 1 písm. b) O.s.p.).

Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Účelom inštitútu predbežného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, ktorá však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov. V konaní o starostlivosti súdu o maloleté deti môže byť tiež nariadené predbežné opatrenie, avšak súd musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky.

Keďže predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, jeho nariadením navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie končeného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.

Cieľom predbežných opatrení v občianskom súdnom konaní, ktorým je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Takéto rozhodnutie je dočasné, nie je rozhodnutím vo veci samej, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom. Zásahy a dôsledky predbežného opatrenia, pokiaľ ide o právne postavenie dotknutých osôb, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter. Preto predbežné opatrenie v zásade nemôže obsahovať výrok, ktorý by sa rovnal výroku vo veci samej.

Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Predbežné opatrenie súd vydá vtedy, ak má preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne, ak ide o iné dôležité záujmy.

Predbežné opatrenie, rovnako ako každé rozhodnutie súdu, musí vychádzať z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania (§ 154 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.).

Inštitút predbežného opatrenia predpokladá naliehavosť úpravy pomerov medzi účastníkmi (i keď dočasnej) alebo zabezpečenia výkonu súdneho rozhodnutia, pričom o veci sa nerozhoduje na základe výsluchu oboch procesných strán a vykonania dokazovania o skutočnostiach týkajúcich sa existencie

dôvodov obsiahnutých v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ale súd vychádza iba zo skutočností uvádzaných navrhovateľom v návrhu, resp. ak je návrh podaný v priebehu konania, z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania. Účelom predbežných opatrení je vo všeobecnosti rýchla, ale len dočasná úprava pomerov účastníkov, pričom však predbežné opatrenie zásadne neprejudikuje ich práva a záujmy.

Pokiaľ ide o skupinu predbežných opatrení, ktorých účelom je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, táto má opodstatnenie len vtedy, ak je potreba upraviť pred rozhodnutím o veci samej právne (nie faktické) pomery účastníkov.

Predbežné opatrenie v zásade nemôže obsahovať výrok, ktorý by sa rovnal výroku vo veci samej.

Každé rozhodnutie súdu teda aj predbežné opatrenie musí vychádzať z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania (§ 154 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 OSP).

V danom prípade mal súd za to, že na nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia podmienky splnené neboli, keďže neboli naplnené základné predpoklady naliehavosti dočasnej úpravy právnych pomerov k maloletému K..

Otec sa domáha predbežným opatrením zverenia dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti, s tým, že bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok a matku navrhuje zaviazať výživným v sume XX eur mesačne od podania návrhu, teda rovnako ako v návrhu vo veci samej. Predbežným opatrením však nie je možné urýchliť rozhodnutie vo veci samej. Predbežným opatrením možno uložiť len povinnosť, preto nie je možné zveriť takýmto rozhodnutím dieťa do osobnej starostlivosti otca, keď maloletý je fakticky v jeho osobnej starostlivosti. Tento faktický stav nie je potrebné upravovať predbežným opatrením, v starostlivosti otca, ktorému pomáha v starostlivosti o maloletého K. jeho manželka, neboli zistené žiadne závady alebo nedostatky. Predbežným opatrením teda nemožno zveriť dieťa do osobnej starostlivosti otca, nakoľko predbežné opatrenie nemôže obsahovať výrok, ktorý by sa rovnal výroku vo veci samej. Súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol v celom rozsahu, teda nevyhovel ani časti návrhu týkajúcej sa uloženia povinnosti matke platiť výživné na dieťa v sume XX eur mesačne od podania návrhu, nakoľko z návrhu nevyplýva, že matka výživné na dieťaťa neplatí, dokonca výživa dieťaťa je zabezpečená z finančných prostriedkov - rodičovského príspevku, ktorý je so súhlasom matky od júna 2015 vyplácaný na účet otca. Súd nemal osvedčené, že dieťa je na výžive ohrozené.

Súd zdôrazňuje, že o tom, ktorému z rodičov bude maloletý zverený do osobnej starostlivosti, prípadne do striedavej starostlivosti oboch rodičov, rozhodne až na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania vo veci samej, ktoré prekračuje rámec predbežného opatrenia. V konaní vo veci samej bude rozhodnuté i o výživnom na maloletého zo strany rodiča, ktorému dieťa nebude zverené do osobnej starostlivosti. Keďže neboli splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia, súd návrh otca zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v troch vyhotoveniach, na Krajský súd v Bratislave, cestou podpísaného súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.