Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/306/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Sládečkovou v právnej veci navrhovateľa: REALITNÉ CENTRUM, spol. s r.o., so sídlom Bajkalská 9/B, Bratislava, IČO: 36 741 027, proti odporkyni: J. F., W.. XX.XX.XXXX, F. Č. XXX, XXX XX Č., občan SR, zast.: C. J., W.. XX.XX.XXXX, F. V. X, F., o zaplatenie 1.300,- eur s prísl., takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tun. súdu dňa 26.3.2010 domáhal zaplatenia sumy 1.300,- eur s prísl., titulom zmluvy o sprostredkovaní predaja bytu, na H. G.. Č.. X, U. L..

Tun. súd rozsudkom č.k. -92 zo dňa 17.5.2011 rozhodol tak, že odporkyňu zaviazal navrhovateľovi zaplatiť sumu 700,- eur s prísl., vo zvyšku súd návrh zamietol.

Na odvolanie účastníkov konania Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k -274 zo dňa 16.5.2012 rozhodol tak, že rozsudok tun. súdu v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamietol, v zamietajúcej časti rozsudok potvrdil. Vo svojom odôvodnení uviedol, že nie je pochýb, že navrhovateľ vykonal úkony smerujúce k odpredaju bytu odporkyne a že jeho pričinením došlo k uzavretí kúpnej zmluvy medzi odporkyňou a p. Q., z čoho by bolo možné vyvodiť uzavretie sprostredkovateľskej zmluvy ústnou formou, avšak nebolo preukázané, že medzi účastníkmi došlo aj k dohode o odmene za sprostredkovanie, ako jednej z podstatnej náležitostí sprostredkovateľskej zmluvy. Nakoľko nebola preukázaná dohoda o odmene za sprostredkovanie medzi účastníkmi nedošlo medzi účastníkmi konania k uzavretiu sprostredkovateľskej zmluvy, takže návrh navrhovateľa na odmenu za sprostredkovanie nie je dôvodný.

Na dovolanie navrhovateľa NS SR uznesením č.k. -302 zo dňa 3.7.2013 výroky rozsudku odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. NS SR uviedol, že nie je postačujúci záver odvolacieho súdu o neexistencií zmluvy o sprostredkovaní, nakoľko rovnako môže ísť aj o prípady napr. darovania, bezdôvodného obohatenia, príp. o právny vzťah, v ktorom bola dohodnutá bezodplatnosť plnenia, ako tvrdila odporkyňa.

Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. -311 zo dňa 22.8.2014 rozsudok tun. súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu ustálenia skutkového stavu a právnej kvalifikácie.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedka p. Q., oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, a to výpisom z LV č. XXXX, predžalobnou výzvou zo dňa 13.1.2010, e-mailovou komunikáciou medzi účastníkmi, návrhmi kúpnej zmluvy a dospel k nasledovnému zisteniu skutkového a právneho stavu veci:

Z real-immo.sk s dátumom 15.11.2010-30.11.2010 súd zistil, že navrhovateľ inzeroval byt odporkyne s textom: X-K.. L., Q. XX Y., Xp./.., čiast. rekonštrukcia, plat. okná, mur. kúpeľňa, vymaľovaný. Tiež inzerát na byt odporkyne z internetovej stránky navrhovateľa zo dňa 9.3.2009, 28.6.2009, všetky bez fotografického zobrazenia bytu odporkyne.

Z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi odporkyňou a ako kupujúcim p. Q. zo dňa 8.12.2009 mal súd za preukázané, že odporkyňa mu predala byt za cenu 55.500,- eur, prevodom na jej účet.

Navrhovateľ zotrvával na stanovisku, že účastníci konania uzavreli konkludentne zmluvu o sprostredkovaní predaja bytu, na základe ktorej pre odporkyňu vykonával činnosť smerujúcu k predaju jej bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 1. nadzemnom podlaží bytového domu na H. G. Č.. X/c U. L.. Z obsahu ich komunikácie je zrejmé, že jej sprostredkoval predaj bytu, a dňa 8.12.2009, zásluhou činnosti navrhovateľa aj došlo k predaju bytu odporkyne tretej osobe. Napriek tomu, že došlo k riadnemu uzavretiu zmluvy o prevode vlastníctva bytu odporkyne v dôsledku činnosti navrhovateľa, odporkyňa odmietla navrhovateľovi zaplatiť predmetnú províziu, hoci ju na plnenie vyzval aj písomne listom zo dňa 13.1.2010. Neskôr navrhovateľ argumentoval tak, že bez ohľadu na to, či zmluva medzi účastníkmi bude právne kvalifikovaná ako zmluva príkazná, či o sprostredkovaní alebo ako bezdôvodné obohatenie, je zrejmé, že navrhovateľ túto činnosť pre odporkyňu nevyvíjal „pro bono“ bez dohodnutej odmeny, a preto mu primeraná odmena patrí. Tvrdil, že už pri prvom stretnutí informoval odporkyňu, že za svoje služby si účtuje províziu vo výške cca 2,5% - 4 % z kúpnej ceny. V súvislosti s predajom bytu poskytla realitná kancelária navrhovateľa odporkyni tieto služby: inzerciu, prípravu kúpnej zmluvy, ohliadku bytu aj so znalcom, vybavovanie hypotéky v dvoch bankách (VÚB a ČSOB) a čo je najdôležitejšie, našli pre ňu kupujúceho a preto je treba zmluvný vzťah posudzovať ako podľa ustanovení o sprostredkovateľskej, tak i zmluvy príkaznej. Odporkyňa vo svojej výpovedi pred súdom uvádzala, že chcela byt v L. predať a od svojho známeho, p. V., dostala kontakt na p. Q., konateľa navrhovateľa, ktorý si s ňou od začiatku potykal a prezentoval sa ako kamarát, a nie ako realitná kancelária. Odporkyňa v konaní uvádzala, že navrhovateľ jej vždy tvrdil, že províziu platí kupujúci a nie predávajúci, a to vyplýva i z návrhu zmluvy (čl. 51 až 55), bod 4.2, kde je uvedené : 1. časť kúpnej ceny vo výške 2.000,- eur, sa kupujúci zaväzuje uhradiť v lehote 3 dní od dňa podpisu tejto zmluvy na účet navrhovateľa, a táto suma podľa neho predstavuje sprostredkovateľskú odmenu navrhovateľa. Tiež tvrdila, že navrhovateľ ju ubezpečoval, že by si neúčtoval províziu súčasne od kupujúceho i predávajúceho ohľadom toho istého bytu. Hoci je pravdou, že kontakt na p. Q. jej poskytol navrhovateľ, avšak p. Q., podobne ako ona, neboli spokojní s jeho službami a preto sa dohodli, že si zmluvu vypracujú sami, prostredníctvom svojho právnika.

Z výsluchu svedka, R.. Y. Y., súd zistil, že bol svedkom toho, ako do kancelárie odporkyne prišiel p. Q. a žiadal ju, aby mu zaplatila províziu, s čím nesúhlasila. Počul, ako mu odporkyňa povedala, že ona ho v súvislosti s predajom bytu oslovila ako kamaráta, a nie ako realitnú kanceláriu a keby bola vedela, že si bude účtovať províziu, neoslovila by ho. V jeho prítomnosti p. Q. potvrdil, že sa výslovne s odporkyňou na odmene nedohodli, ale že on to bral ako „ automatickú záležitosť“.

Svedok L. Š., zamestnanec navrhovateľa, vo svojej výpovedi pred súdom potvrdil, že bol so záujemcom, p. Q. na ohliadke bytu odporkyne a rozprávali sa o provízií, ktorá mala byť vo výške 2.000,- eur a mal ju platiť predávajúci, teda odporkyňa, tak to bolo uvedené aj v návrhu zmluvy. Svedok sa zúčastnil aj stretnutia s kolegyňou odporkyne, podnikovou právničkou, ktorá mala viaceré výhrady k zmluve, ako tvrdil, s tým sa počítalo, pretože obvykle pri predaji bytu sa námietky oboch strán zapracujú do zmluvy a následne to realitná kancelária dáva na spripomienkovanie vlastným advokátom. K tomu už nedošlo, lebo ho telefonicky p. Q.k informoval, že zmluvu s odporkyňou uzavrú mimo ich realitnej kancelárie.

Z výpovede Y.. Y.. M.E. Q.E., H.., pred súdom bolo zistené, uznáva nárok navrhovateľa, ako realitnej kancelárie, za celú transakciu, pretože jemu bolo od počiatku jasné, že za sprostredkovanie bude platiť províziu vo výške 2.000,- eur. Časť provízie vo výške 700,- eur navrhovateľovi zaplatil až po zavkladovaní kúpnej zmluvy, ktorú uzatvoril s odporkyňou a je pripravený k doplatku zvyšnej časti, vo

výške 1 300,- eur. Uviedol, že hypotekárny úver nedostal a sumu 700,- eur zaplatil navrhovateľovi, ako províziu, za sprostredkovanie bytu.

Podľa ust. § 774 Občianskeho zákonníka, sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.

Podľa ust. § 775 Občianskeho zákonníka, sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výške; odmenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa ust. § 40a.

Podľa ust. § 776 Občianskeho zákonníka, sprostredkovateľovi patrí okrem odmeny náhrada nákladov iba vtedy, ak je to výslovne dohodnuté; pri pochybnostiach , len ak mu vznikol nárok na odmenu.

Podľa ust. § 777 Občianskeho zákonníka, záujemca a sprostredkovateľ sú povinní oznamovať si navzájom všetky dôležité okolnosti súvisiace so sprostredkovaním, najmä okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť rozhodnutie záujemcu uzavrieť sprostredkúvanú zmluvu. Sprostredkovateľ je oprávnený za záujemcu konať alebo prijímať čokoľvek, len ak bol na to splnomocnený písomným plnomocenstvom.

Podľa navrhovateľa zmluva o sprostredkovaní medzi ním a odporkyňou vznikla konkludentne a jej podstatnou zložkou bola dohoda o výške provízie cca 2,5% - 4 % z kúpnej ceny. Toto jeho tvrdenie v konaní úspešne vyvrátila odporkyňa prostredníctvom svedka, R.. Y. Y., ktorý vypovedal, že počul, ako samotný konateľ navrhovateľa, p. Q., v jeho prítomnosti potvrdil, že odmena medzi účastníkmi konania dohodnutá nebola, iba on to považoval za „automatické“. Pre súd sa stal konateľ navrhovateľa nedôveryhodným najmä po tom, ako sa snažil výpoveď R.. Y. spochybniť tým, že tento rozhovor má nahratý, dá ho súdu k dispozícii a napokon tak neučil s odôvodnením, že ho vymazal. Preto mal súd jeho tvrdenie o dohode o odmene za nepravdivé, ničím nepodložené, a v tak podstatnej časti za nepreukázané a hoci jeho kroky, ako inzercia bytu odporkyne, vykazovali znaky zmluvy o sprostredkovaní, napokon súd v zhode s odvolacím súdom konštatuje, že nakoľko medzi účastníkmi konania nebola preukázaná dohoda o odmene za sprostredkovanie, nedošlo medzi účastníkmi konania k uzavretiu sprostredkovateľskej zmluvy, takže návrh navrhovateľa na odmenu za sprostredkovanie nie je dôvodný.

Súd tiež konštatuje, že odporkyňa úspešne obhájila svoje tvrdenie o bezodplatnom plnení zo strany navrhovateľa, keď súd za zásadnú a prelomovú vo veci mal súd výpoveď samotného kupujúceho, p. Q., ktorý potvrdil, že on sa cítil byť klientom navrhovateľ, zaplatil mu províziu vo výške 700,- eur, dohoda bola na sumu 2.000,- eur a je mu preto ochotný doplatiť zvyšnú sumu 1.300,- eur. Za prítomnosti konateľa navrhovateľa, p. Q. potvrdil, že províziu vo výške 700 ,- eur zaplatil priamo na jeho účet, pričom tento to ani nepopieral, ani nevyvrátil, hoci predtým tvrdil, že 700,- eur p. Q. zaplatil inej spoločnosti, za sprostredkovanie úveru, hoci Q. uviedol, že úver nečerpal.

Odporkyňa tvrdila, že navrhovateľ ju ubezpečoval, že by si neúčtoval províziu súčasne od kupujúceho i predávajúceho ohľadom toho istého bytu, avšak v konaní bol preukázaný opak, teda navrhovateľ žiada v tomto súdnom konaní províziu od odporkyne, ako predávajúcej vo výške 1.300,- eur a zároveň od p. Q., ako kupujúceho vo výške 2.000,- eur, ktorý mu časť z nej vo výške 700,- eur i zaplatil a je ochotný doplatiť zvyšok, čo odporuje dobrým zásadám a zvyklostiam na trhu s realitami.

Ďalej mal súd vykonaným dokazovaním za preukázané, že pokiaľ ide o samotné služby, ktoré mal navrhovateľ odporkyni v súvislosti s predajom jej bytu poskytnúť, v konaní navrhovateľ preukázal iba inzerciu jej bytu cez internet a realitný časopis, bez fotografického zobrazenia bytu, naviac s jeho chybnou výmerou. Provízia by však mala spravidla zahŕňať tieto služby : obhliadku nehnuteľnosti, stanovenie predajnej ceny, preverenie dokladov, spracovanie ponuky <https://www.inclick.sk/returns/redirect.php? goto=4138&pr=0.01&w_id=365&tstamp=1455395370&pid=817&cd=3109f81576805b12829bea55ec5df680>, inzerciu (internet, realitné časopisy), absolvovanie obhliadok so záujemcami a právny servis súvisiaci s prevodom nehnuteľnosti. Dobrá realitná kancelária by v prípade potreby mala vedieť zabezpečiť pre klienta vypracovanie znaleckého posudku a poprípade aj vybavenie hypotekárneho úveru pre kupujúceho. Provízia by mala byť odmena za vykonanú prácu realitnej kancelárie a preto by mala mať

nárok na ňu až po ukončení celého prevodu nehnuteľnosti, tzn. keď predávajúci má peniaze a kupujúci je na liste vlastníctva zapísaný ako vlastník.

Súd dáva plne za pravdu odporkyni, že navrhovateľ okrem všeobecného, nepresného inzerátu, bez fotografie a zoznámenia ju s p. Q., ako svojím vlastným klientom, žiadnu inú odbornú činnosť pre ňu neurobil. Treba uviesť na správnu mieru, že obhliadka bytu odporkyne, návrhy kúpo- predajných zmlúv, ktoré vypracoval navrhovateľ, súd po vykonanom dokazovaní jednoznačne považoval za služby pre iného klienta navrhovateľa a to p. Q., o čom samotný navrhovateľ predložil rozsiahlu e-mailovú komunikáciu s ním, v počte 29, pričom e-mailovú korešpondenciu s odporkyňou predložil iba v počte 2. Navrhovateľom tvrdenú ohliadku bytu odporkyne so znalcom, vybavovanie hypotéky v dvoch bankách (VÚB a ČSOB) pre ňu, ničím nepreukázal a keďže toto medzi účastníkmi konania sporné bolo, súd s ohľadom na absenciu dôkazov zo strany navrhovateľa a nedôveryhodnosť jeho osoby, tomuto jeho tvrdeniu neuveril.

Súd tiež poukazuje na nekvalitu a neodbornosť navrhovateľom predložených návrhov kúpnych zmlúv, ich nezrozumiteľnosť a nejasnosť, ktoré nemohli byť zmluvnými stranami neakceptované a podpísané, čo opäť potvrdzuje pravdivosť slov odporkyne, že úroveň služieb navrhovateľa vykazovala znaky nekvality a navrhovateľ nebol schopný podľa požiadaviek klienta vypracovať právne perfektnú zmluvu, pre vklad do katastra nehnuteľností. Odporkyňa a budúci kupujúci, T.. Q., si napokon za pomoci iných právnych konzultantov, právny servis súvisiaci s prevodom nehnuteľnosti, zabezpečili sami. Túto skutočnosť potvrdil i zamestnanec navrhovateľa, p. Š..

Naviac pre právo na odmenu sprostredkovateľa v dohodnutej výške musia byť kumulatívne splnené dve podmienky a to, že záujemca uzavrel s treťou osobou sprostredkovávanú zmluvu a súčasne, že túto zmluvu uzavreli zmluvné strany pričinením sprostredkovateľa. Z uvedeného je zrejmé, že sprostredkovateľ nemá právo na odmenu vtedy, ak bola síce zmluva uzavretá, ale sprostredkovateľ sa o to svojou aktívnou účasťou nezaslúžil. Medzi činnosťou sprostredkovateľa a uzavretím zmluvy musí existovať príčinná súvislosť. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. 01. 2011, sp. zn. ).

Ako odporkyňa uviedla, navrhovateľ ohliadku jej bytu nevykonal, mailom mu zaslala iba všeobecný popis jej bytu, špecifikáciu jej bytu od nej žiadal až v momente prípravy kúpnej zmluvy pre Q.. Navrhovateľ žiaden dôkaz súdu o ohliadke jej bytu nepredložil.

Sprostredkovateľská zmluva je teda zmluva, v ktorej sa jedna strana (sprostredkovateľ) zaväzuje vyvíjať činnosť, ktorá vedie k tomu, aby druhá strana (záujemca) mala príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou a záujemca sa zaväzuje poskytnúť sprostredkovateľovi odmenu, ak činnosťou sprostredkovateľa došlo k uzavretiu zmluvy.

V zásade však je nepochybné, že sprostredkovateľ nie je iba pasívnym činiteľom, ale jeho činnosť musí mať aktívnu povahu, pretože ustanovenie § 774 Občianskeho zákonníka viaže nárok na odmenu k skutočnosti, že výsledok (teda uzavretie zmluvy) bol dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. Pre právo na odmenu sprostredkovateľa v dohodnutej výške musia byť kumulatívne splnené dve podmienky a to, že záujemca uzavrel s treťou osobou sprostredkovávanú zmluvu a súčasne, že túto zmluvu uzavreli zmluvné strany pričinením sprostredkovateľa. Z uvedeného je zrejmé, že sprostredkovateľ nemá právo na odmenu vtedy, ak bola síce zmluva uzavretá, ale sprostredkovateľ sa o to svojou aktívnou účasťou nezaslúžil. Medzi činnosťou sprostredkovateľa a uzavretím zmluvy musí existovať príčinná súvislosť.

Súd po vykonanom dokazovaní konštatuje, že navrhovateľ s odporkyňou neuzavrel platne zmluvou o sprostredkovaní jej bytu, išlo o bezodplatné plnenie, pretože táto mu od počiatku popravde tvrdila, že nemá peniaze na províziu za sprostredkovanie bytu, a on sa k nej z tohto dôvodu správal ako k osobe, s ktorou ho zoznámil jeho dôležitý klient, a s ohľadom na jej nepriaznivú finančnú situáciu jej pomohol tak, že dal byt do svojej ponuky a tento inzeroval. Počítal pri tom zrejme s tým, že ak sa nájde na jej byt záujemcu, províziu si vyžiada od neho, čo sa napokon aj stalo. Teda navrhovateľ v strate nebol, pretože ohľadom predaja jedného a toho istého bytu, t.j. bytu odporkyne, mal režijné náklady s tým spojené zaplatené a to i napriek tomu, že ani jednému z nich, ani odporkyni, ani p. Q., ako svojmu klientovi, neposkytol náležitý právny servis, z čoho možno vyvodiť, že hoci zmluva medzi odporkyňou a p. Q. bola uzavretá, ale navrhovateľ, ako sprostredkovateľ, sa o to svojou aktívnou činnosťou nezaslúžil. Medzi činnosťou sprostredkovateľa a uzavretím zmluvy musí existovať príčinná súvislosť, čo v danom prípade

v jeho dôsledku chýba, keďže títo boli nútení zmluvu o prevode nehnuteľností uzavrieť po konzultácii a právnej pomoci s inými právnikmi. Samotná inzercia bytu odporkyne, bez ohliadky jej bytu, nie je dôvodom na odmenu navrhovateľa.

Pokiaľ neskôr, po podaní odporu odporkyňou, navrhovateľ argumentoval tým, že bez ohľadu na to, či zmluva medzi účastníkmi bude právne kvalifikovaná ako zmluva príkazná, či o sprostredkovaní alebo ako bezdôvodné obohatenie, je zrejmé, že navrhovateľ túto činnosť pre odporkyňu nevyvíjal „pro bono“ bez dohodnutej odmeny, a preto mu primeraná odmena patrí.

V zmysle rozsudku NS SR z 29. 9. 2003, sp. zn. zmluvu, ktorej obsahom je, okrem záväzku obstarať záujemcovi uzavretie zmluvy, aj záväzok robiť ( na základe písomného plnomocenstva) právne úkony s tretími osobami prípadne obstarať určitú vec alebo vykonať určitú činnosť, treba považovať za zmluvu zmiešanú, na ktorú sa primerane vzťahujú ustanovenia o sprostredkovateľskej zmluve a ustanovenia o zmluve príkaznej.

Z jeho odôvodnenia vyplýva, že príkaznými zmluvami nie sú také zmluvy ktorými povinná osoba síce preberá záväzok k obstaraniu určitej záležitosti alebo inej činnosti, ale ktoré sú ako zmluvné typy samostatne upravené a majú odlišný právny režim, ako zmluva sprostredkovateľská.

Z tohto dôvodu sa stáva vymedzenie toho, čo má byť obstarané alebo vykonané, určujúcim kritériom pre rozlíšenie, či ide o príkaznú alebo inú zmluvu. Na základe sprostredkovateľskej zmluvy nie je sprostredkovateľ oprávnený robiť na účet záujemcu voči tretím osobám žiadne právne úkony svojím menom alebo menom záujemcu. Sprostredkovateľ je oprávnený za záujemcu konať alebo prijímať čokoľvek, len ak bol nato splnomocnený písomným plnomocenstvom. Pri takomto splnomocnení sa riadia práva a povinnosti strán súvisiace s touto činnosťou zmluvou príkaznou. Pokiaľ obsahom dohody zmluvných strán by bol nielen záväzok jednej z nich vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby bola poskytnutá príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, ale aj záväzok robiť právne úkony voči tretím osobám (napr. uzavrieť predbežnú zmluvu - zmluvu o budúcej zmluve) na základe písomného plnomocenstva, alebo vyhotoviť návrh zmluvy, príp. obstarať inú záležitosť, či vykonať inú činnosť, potom by išlo o zmiešanú zmluvu, sprostredkovateľskú a príkaznú (o obstaraní veci, ktorá sa primerane riadi ustanoveniami upravujúcimi oba tieto zmluvné typy). V danom prípade nebolo preukázané, že by navrhovateľ pre odporkyňu vykonával nejaké činnosti alebo úkony na základe ňou udeleného písomného plnomocenstva, toto súdu nepredložil, a preto bez absencie neho, nemožno právny vzťah medzi nimi nemožno subsumovať pod stanovenia príkaznej zmluvy.

Navrhovateľ vo veci dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo, neuniesol. Súd jeho návrhy následne vec posúdiť či už ako bezdôvodné obohatenie, darovanie, príkaznú, či zmiešanú zmluvu, vyhodnotil ako snahu za každú cenu získať od odporkyne zaplatenie žalovanej sumy, nakoľko k svojim návrhom žiadne dôkazy nepripojil, tieto ani riadne neodôvodnil, čo súd považovala za účelové z jeho strany a preto sa s nimi ako s bezpredmetným a hypotetickými (neakceptované návrhy zmlúv a pod.) ani bližšie nezaoberal, pretože na základe vyššie vyhodnotených dôkazov, tieto ani nemohli zvrátiť stav veci a privodiť mu v spore úspech a to ani čiastočný. Naopak, odporkyňa, po celý čas súdneho konania zotrvávala na svojich prednesoch a stanoviskách, tieto nemenila, a súd mal jej osobu za dôveryhodnú a jej počíňanie si vo veci za obozretné, najmä s ohľadom na zabezpečenie si svedka pre danú situáciu, v osobe R.. Y. E. H.. Q..

Na základe vyššie uvedeného súd nemal návrh navrhovateľa za dôvodný a vo veci rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Zákon č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 OSP).