Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-6C/366/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Brezne, samosudcom JUDr. Tiborom Gálom, v právnej veci navrhovateľa Q. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. 3, T., proti odporcovi E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, T., zast. matkou Ing. S. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, T., na zníženie výživného na plnoleté dieťa o zrušenie výživného, takto

rozhodol:

I. Súd z a m i e t a návrh na zníženie výživného navrhovateľa voči odporcovi za obdobie od 27.07.2013 do 08.10.2013 a za obdobie od 01.11.2013.

II. Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi s účinnosťou od 12.09.2014.

III. Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa v konaní domáhal toho, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť voči odporcovi zo sumy 130 Eur na sumu 40,72 Eur mesačne počnúc 27.07.2013 na základe toho, že od posledného rozhodovania o výživnom rozhodnutím Okresného súdu Brezno zo dňa 01.09.2009, keď mu bola určená vyživovacia povinnosť voči odporcovi vo výške 130 Eur, sa podstatným spôsobom zmenili pomery na strane navrhovateľa. V roku 2009 súd vychádzal pri určení vyživovacej povinnosti z príjmu, ktorý navrhovateľ dosahoval vo výške 506,90 Eur mesačne + stravné vo výške 1 110 Eur mesačne.

V priebehu konania navrhovateľ zároveň požiadal o zrušenie vyživovacej povinnosti na základe toho, že podľa jeho zistení odporca ukončil školskú dochádzku a zamestnal sa v spoločnosti Datart v Banskej Bystrici.

Odporca žiadal návrh zamietnuť a uviedol, že na strane navrhovateľa nedošlo k žiadnym zásadným zmenám, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného, na strane odporcu náklady na štúdium a živobytie vzrástli. V priebehu konania, na základe ukončenia štúdia a zamestnania sa, odporca súhlasil so zrušením vyživovacej povinnosti od dátumu podania návrhu na toto zrušenie.

Z vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi a výsluchom účastníkov súd zistil nasledovný skutkový stav:

Rozhodnutím Okresného súdu Brezno č.k. -183, zo dňa 20.04.2010, v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -202 zo dňa 17.08.2010 bolo rozhodnuté o zvýšení výživného na vtedy maloletého odporcu, a to s účinnosťou od 01.09.2009 na sumu 130 Eur mesačne. Výživné malo byť platené do 15-teho dňa každého mesiaca vopred k rukám matky vtedy maloletého odporcu. V rozhodnutí bolo konštatované, že odporca od 01.09.2009 nastúpil do 1.

ročníka Strednej spojenej školy automobilovej v Banskej Bystrici, jeho matka mu na ZRPŠ zaplatila 10 Eur na začiatku školského roka, mesačne vynaložila na školské potreby a pomôcky cca 15 Eur, vtedy maloletý odporca býval na internáte. Na mestskú hromadnú dopravu v Banskej Bystrici minul 6 Eur mesačne, na prax do Vlkanovej minul na cestovné ďalších 12 Eur mesačne. Na cesty domov predstavovali náklady na cestovné 12 Eur mesačne, jednorázovým nákladom bolo oblečenie na začiatku školského roka vo výške 15 - 20 Eur. Za mobilný telefón mu matka platila 10 Eur mesačne, na jeho záľuby (venoval sa boxu) minula jeho matka cca 20 Eur jednorázovo na požičané rukavice, vreckové predstavovalo 20-30 Eur mesačne.

Navrhovateľ v tom čase vlastnil osobný automobil Citroen Xantia, rok výroby 2000, pracoval ako vodič kamiónu v spoločnosti Galliker Slovakia, s. r. o., s priemerným čistým mesačným zárobkom 506,90 Eur a s priemernými mesačnými diétami 1 110,67 Eur. V roku 2010 kúpil za 21 500 Eur dvojizbový byt v Brezne, za byt platil 300 Eur mesačne, pribudla mu vyživovacia povinnosť k maloletému E. A., nar. XX.XX.XXXX. Zároveň bolo konštatované, že je po onkologickom ochorení, má zvýšené výdavky súvisiace so zdravším stravovaním, pričom medzi jeho pravidelné mesačné výdavky vtedy patrili náklady za telefón 40 Eur mesačne, cestovné náklady, keďže dochádzal za prácou do Senca mesačne 40-50 Eur, ďalej splácanie pôžičky, ktorú si zobral na kúpu a rekonštrukciu bytu vo výške 25 100 Eur, splátky mali prestavovať 180 Eur mesačne. V lete 2009 si mal kúpiť motorku za 2 200 Eur, ktorú predal za 3 100 Eur a takto utŕžené peniaze mal použiť na byt.

V čase podania návrhu v tomto konaní odporca stále bol študentom Spojenej školy, Strednej odbornej školy automobilovej v Banskej Bystrici, pričom v školskom roku 2013/2014 bol žiakom 2. K triedy, podľa vtedajšej výpovede odporcu pôvodné štúdium ukončil úspešne výučným listom a je študentom 2. ročníka nadstavbového štúdia. Do školy dochádzal denne z Brezna, s cestovnými nákladmi 60-65 Eur mesačne, na školské potreby minul cca 5-10 Eur mesačne, na internet 11,90 Eur mesačne, za ZRPŠ uhrádzal za školský rok 10 Eur, za mobilný telefón 15-20 Eur mesačne, za posilňovňu 7 Eur mesačne, na ošatenie 40 Eur mesačne. Platil si úrazové poistenie 4,60 Eur mesačne, na stravu vynaložil cca 200 Eur mesačne. Odporca zároveň uviedol, že jeho podiel na nákladoch na bývanie u matky bol 51,14 Eur mesačne. Jeho matka bola zamestnaná stále v Železiarňach Podbrezová, a.s. ako referentka oddelenia predaja a marketingu s priemerným príjmom 800-900 Eur mesačne (vo vyššie citovanom rozsudku bol konštatovaný jej príjem 559 Eur mesačne v čistom).

Navrhovateľ v súčasnosti stále pracuje v spoločnosti Galliker Slovakia, s.r.o., Dialničná cesta II/503, Senec, v ktorej dosahoval v roku 2013 čistý príjem nasledovne:

mesiac marec 431,20 Eur, apríl 438,31 Eur, máj 408,24 Eur, jún 411,52 Eur, júl 437,08 Eur, august 170,79 Eur, september 223,81 Eur, október 302,79 Eur, november 434,51 Eur a december 417,32 Eur. Za január 2014 podľa potvrdenia zamestnávateľa navrhovateľ poberal hrubú mzdu 505,47 Eur, za február sumu 305,- Eur, za marec 2014 sumu 605,16 Eur, za apríl - august 2014 vždy po 610,- Eur. Čistá priemerná mesačná mzda za obdobie od januára 2014 do augusta 2014 bola 434,15 Eur. K tejto čistej mzde boli vyplácané navrhovateľovi aj cestovné náhrady, keďže v zmysle jeho výpovede pred súdom je v uvedenej firme zamestnaný ako vodič kamiónovej dopravy, pracuje na expresnej linke, na ktorej vozí lieky v krajinách Belgicko, Francúzsko, Taliansko a Švajčiarsko.

Spolu s cestovnými náhradami vyplatená čistá mzda predstavovala za uvedené obdobie nasledovné sumy: marec 2013 suma 1 383,20 Eur, apríl 1 334,31 Eur, máj 1 752,24 Eur, jún 1 699,52 Eur, júl 1 389,08 Eur, august 282,79 Eur, september 1 007,81 Eur, október 1 030,79 Eur, november 1 330,51 Eur a december 1 593,32 Eur. Na mzdovom liste z roku 2014, kde zamestnávateľ navrhovateľa Galliker Slovakia, s.r.o. potvrdil jeho mzdu za 2 mesiace - január a február 2014 (mzdový list poskytnutý súdu s údajmi k 12.03.2014), pričom čistý príjem je konštatovaný za január 2014 v sume 394,19 Eur a za február 317,54 Eur, náhrada pri dočasnej práceneschopnosti je za január konštatovaná v sume 35,20 Eur a za február 89,34 Eur, sporenie vo výške 952 Eur za január a 784 za február, je zaznamenaná aj exekúcia v sume 92,11 Eur za január a 133,12 Eur za február. Spolu vyplatená mzda na účet tak bola v sume 302,08 Eur za január a 184,42 Eur za február 2014.

Z výpovede účastníkov vyplynulo, že navrhovateľ bol od 05.08.2013 práceneschopný, z dôvodu, že pri jednej z pracovných ciest v zahraničí utrpel srdcový infarkt, následne bol hospitalizovaný v SR,

nemocenské za mesiace august 2013 - október 2013 boli v sumách 255,50 Eur a 195,40 Eur, vyplatené 13.12.2013, a 135,30 Eur, vyplatené 13.02.2014. Pracovné hodnotenie zamestnávateľa na navrhovateľa je pozitívne, s tým, že k pracovnej neschopnosti sa jeho zamestnávateľ vyjadril tak, že táto bola ukončená, menovaný pracuje v pôvodnom zamestnaní, avšak vplyvom vtedajšieho ochorenia došlo ku krátkodobej zmene zdravotného stavu, ktorá mohla limitovať jeho pracovné zaradenie. Vzhľadom k aktuálnemu zdravotnému stavu je možné predpokladať, že dôjde ku zmene pracovného zaradenia vzhľadom k zdravotným problémom. Navrhovateľ k tomu uviedol, že po srdcovom infarkte sa obyčajne zostáva na práceneschopnosti dlhšie, on však chcel nastúpiť čím skôr do práce a tak už po 6-tich týždňoch znovu začal pracovať, a to aj s ohľadom na jeho vyživovacie povinnosti. Necítil sa však zdravotne dobre, po nástupe do zamestnania v septembri znovu pociťoval stres a kvôli týmto ťažkostiam znova nastúpil na práceneschopnosť v októbri 2013. Pre neho podstatnou okolnosťou je, že kvôli hrozbe zdravotných ťažkostí a stále hroziacemu nebezpečenstvu, že môže mať znovu také zdravotné komplikácie ako v auguste 2013, mu lekári neodporúčajú pokračovať v tom zamestnaní, v ktorom v súčasnosti pracuje. Z toho dôvodu sa chcel aj s odporcom, aj so svojimi ďalšími deťmi, resp. matkou jeho maloletého dieťaťa dohodnúť na znížení sumy výživného za obdobie zdravotných komplikácii s tým, že výživné, ktoré dovtedy včas nezaplatil, by splácal. K dohode medzi účastníkmi nedošlo a bola proti nemu vedená exekúcia.

Podľa potvrdenia Spojenej školy Banská Bystrica zo dňa 22.07.2015 odporca ukončil svoje stredoškolské štúdium maturitnou skúškou dňa 27.05.2014. V zmysle potvrdenia Žilinskej univerzity v Žiline zo dňa 25.06.2014 bol odporca prijatý na denné bakalárske štúdium v študijnom programe cestná doprava na Fakulte prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline. Na žiadosť odporcu bolo však toto štúdium prerušené od 01.09.2014 a následne ukončené rozhodnutím zo dňa 01.09.2015. Odporca uzavrel pracovnú zmluvu so spoločnosťou Datart International, a.s., Pernerova 149/35, Praha 8, ČR, a to s nástupom do zamestnania dňa 15.11.2014, pracovný pomer bol dojednaný na dobu určitú do 31.01.2015, tento sa predlžoval dohodou o zmene pracovnej zmluvy z 28.01.2015 na obdobie do 30.04.2015 a ďalšou dohodou na obdobie do 31.01.2016.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Súd v prvom rade konštatoval dôvodnosť podaného návrhu na zrušenie výživného z dôvodu ukončenia stredoškolského štúdia odporcu, ktorý vo vysokoškolskom štúdiu nakoniec nepokračoval, napriek tomu, že na vysokú školu prijatý bol, avšak už od počiatku požiadal o prerušenie, ako uviedol z dôvodov majetkových a rodinných, keďže v rodine nebolo dostatok finančných prostriedkov na takéto štúdium. Nakoniec jeho vysokoškolské štúdium bolo aj formálne ukončené rozhodnutím Žilinskej univerzity, ako je uvedené vyššie. Návrh na zrušenie výživného zo strany navrhovateľa bol podaný súdu dňa 12.09.2014, od tohto dátumu teda bolo možné vyživovaciu povinnosť zrušiť, s konštatovaním, že na budúce povolanie sa odporca prestal pripravovať dňa 27.05.2014, maturitnou skúškou na hore uvedenej strednej škole. Zrušenie vyživovacej povinnosti rozhodnutím súdu však bolo možné v zmysle citovaného § 78 ods. 1 Zákona o rodine vykonať až odo dňa podaného návrhu, keďže ide o plnoleté dieťa navrhovateľa.

Ohľadne zníženia výživného tak zostalo súdu rozhodnúť o období od 27.07.2013, ako ho požadoval navrhovateľ, do 12.09.2014, odkedy bola vyživovacia povinnosť zrušená. Za obdobie od 09.10.2013 do 31.10.2013 vyživovacia povinnosť bola súdom znížená zo sumy 130,- Eur na 50,- Eur mesačne, a to už skorším rozhodnutím v tomto konaní zo dňa 10.06.2014 (táto časť predchádzajúceho rozhodnutia súdu nebola v podanom odvolaní napadnutá a stala sa právoplatnou).

Ako vyplynulo z porovnania pomerov účastníkov v čase posledného rozhodovania o výživnom v roku 2009 a v súčasnosti, za rozhodné obdobie júla 2013 až septembra 2014 sa podstatným spôsobom nezmenili pomery ani na strane odporcu, ktorý bol až do konca mája 2014 študentom strednej odbornej školy a jeho náklady na štúdium a živobytie boli v približne porovnateľnej miere ako tomu bolo aj dovtedy, na strane navrhovateľa k zmene takisto nedošlo, je zamestnaný u rovnakého zamestnávateľa s približne rovnakým príjmom ako tomu bolo v roku 2009. Takisto majetkové pomery sa na strane účastníkov v rozhodnom období žiadnym spôsobom nezmenili. Jediným obdobím, keď došlo k podstatnej zmene

na strane navrhovateľa, boli mesiace august a september 2013, keď po utrpení srdcového infarktu bol práceneschopný a jeho príjem nemohol z objektívnych dôvodov dosahovať takú výšku ako tomu bolo dovtedy. Jeho mzda, vyplácaná spolu s náhradami v mesiacoch august, september a október 2013, tak dosiahli v podstatnej miere nižšiu úroveň ako to vyplýva aj z vyššie citovaného obsahu mzdového listu, a v mesiaci september a október 2013 tu tak bol dôvod na zníženie výživného na odporcu. Keďže v auguste bola navrhovateľovi vyplatená mzda spolu s náhradou pri dočasnej práceneschopnosti vo výške 282,79 Eur, v septembri 1 007,81 Eur a v októbri 1 030,79 Eur, považoval súd za primeranú sumu výživného, ktorú mal zaplatiť v septembri a októbri 2013, 50 Eur mesačne. Súd pri určení tejto sumy zohľadnil príjmové pomery navrhovateľa, ktoré sa podstatným spôsobom a z objektívnych dôvodov znížili po dobu 2 mesiacov, ako aj odôvodnené potreby odporcu. Zároveň bola do úvahy braná skutočnosť, že navrhovateľ má stále okrem odporcu aj ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Súd však nemohol znižovať výživné v zmysle návrhu už od júla 2013, keďže takáto zmena je v zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona možná až na návrh, pretože ide o plnoleté dieťa, zníženie mohlo byť v zmysle zistených skutočností vykonané až s účinnosťou od 09.10.2013 (dátum podania návrhu na súd), za predchádzajúce obdobie musel byť návrh zamietnutý. Rovnako súd zamietol návrh za obdobie od mesiaca novembra 2013, keď mzda a náhrady u navrhovateľa znovu nadobudli pôvodnú výšku, a teda tu nebol dôvod na znižovanie predtým určeného výživného v sume 130,- Eur mesačne. Súd teda mohol vyhovieť navrhovateľovmu návrhu len čiastočne, keďže zníženie bolo požadované na 40,72 Eur mesačne bez časového obmedzenia už od 27.07.2013. Preto súd návrh zamietol v časti za obdobie od 27.07.2013 do 08.10.2013 a za obdobie od 01.11.2013.

K navrhovateľovom namietanej skutočnosti, že súdy brali pri určovaní jeho vyživovacej povinnosti do úvahy nielen jeho mzdu, ktorú poberá od svojho zamestnávateľa, ale aj náhrady stravného, súd zdôrazňuje, že pri zmene vyživovacej povinnosti súd prihliada v prvom rade na to, či od posledného rozhodovania súdu o takomto nároku došlo k podstatnej zmene pomerov na strane účastníkov, teda u odporcu by takouto zmenou bolo zvýšenie alebo zníženie jeho príjmov od zamestnávateľa, a až v prípade, že by k takejto zmene došlo podstatným spôsobom, bol by tu dôvod na zmenu vyživovacej povinnosti. Ku skutočnosti, že nielen potvrdená hrubá mzda a z toho plynúci čistý príjem, ale aj vyplácané cestovné náhrady sú brané za základ pre určovanie vyživovacej povinnosti, možno len dodať, že rozhodujúcou skutočnosťou pri určovaní výživného nie je len formálne potvrdená hrubá mzda, prípadne z toho plynúci čistý príjem, ale aj všetky ostatné benefity, ktoré sú s tým pre navrhovateľa ako zamestnanca spojené. Faktický rozsah spotrebovania takto poskytovaných cestovných náhrad a predpokladaná suma finančných prostriedkov, ktoré z nich zostanú pre uspokojovania iných potrieb navrhovateľa, tak sú zároveň sumou, o ktorú sa zvyšuje životná úroveň rodiča (a na takto zvýšenej životnej úrovni majú právo sa podieľať aj jeho deti), tj. táto musí byť braná do úvahy ako súčasť jeho celkových príjmov, a je súčasťou sumy, z ktorej súd výšku výživného určuje. Takéto kritérium nepochybne pri svojom rozhodovaní použil aj súd v roku 2009, keď navrhovateľovi určil vyživovaciu povinnosť v sume 130, -Eur. V tomto konaní potom nebolo možné uvedené kritérium zmeniť a pri rovnakých, resp. podobných príjmových pomeroch navrhovateľa použiť iné kritériá a z toho dôvodu konštatovať podstatnú zmenu pomerov. Aj preto súd návrhu na zníženie výživného vyhovieť nemohol, okrem už uvádzaného obdobia, za ktoré súd toto znížil na sumu 50,- Eur.

O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď bol konštatovaný pomerný úspech oboch účastníkoch, preto žiaden z nich nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.