Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozhodnutie_14C-235-2014.pdf
PDF · 77.1 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/235/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: vendue a.s. so sídlom Neklanova 152/44, Praha 2 - Vyšehrad, Česká republika, právne zastúpeného: JUDr. Zuzana Stavrovská, advokátka so sídlom Poštová 1, Bratislava, proti žalovanému: K. F., R.. X.X.XXXX, bytom N. XXX, XXX XX N., v konaní o zaplatenie 2.103,73 Kč s príslušenstvom takto
rozhodol:
žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.621,53 Kč spolu s 8,05 %-tným úrokom z omeškania od 16.8.2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,
žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 28,84 EUR, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 21,58 EUR a iných trov v sume 7,26 EUR, na účet právneho zástupcu žalobcu, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou súdu doručenou dňa 27.3.2014 navrhol žalobca, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 2.103,73 Kč so sankčným úrokom vo výške 25 % p.a. zo sumy 1.621,53 Kč počnúc dňom 1.4.2011 až do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy súdneho konania 65,50 EUR. V rámci žaloby poukázal na to, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 31.3.2011 žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému od pôvodného veriteľa Českej sporiteľne, a.s., ktorá so žalovaným uzavrela dňa 1.12.2008 zmluvu o sporožírovom účte. Žalovaný v priebehu roka 2009 realizoval výbery hotovosti z bankomatu a iné platby, čím na jeho účte aj zúčtovaním úrokov a poplatkov vznikol ku dňu 8.4.2010 debetný zostatok. Zo žaloby zároveň vyplýva, že žalovaný nemal na sporožírovom účte povolený debetný zostatok a ani mu nebol povolený kontokorent, preto bol nepovolený debetný zostatok na účte odo dňa jeho vzniku úročený úrokovou sadzbou 25 % podľa oznámenia Českej sporiteľne, a.s. o úrokových sadzbách pre nepovolený debetný zostatok. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 24.9.2015 vyplýva, že odporca realizoval v roku 2009 výbery v hotovosti z bankomatu a iné platby, čím na jeho účte aj zaúčtovaním poplatkov a úrokov vznikol debetný zostatok, pričom žalovanému boli zúčtované platby za vedenie účtu v sume 69,- Kč, poštovné mimo územia SR v sume 17,- Kč, poštovné za zasielanie výpisov a upomienok, poplatky za upomienky vo výške 300,- Kč. Žalovanú sumu predstavuje dlžná čiastka nepovoleného debetného zostatku - istiny vo výške 1.621,53 Kč a suma 482,20 Kč, čo predstavuje sankčný úrok za nepovolené prečerpanie účtu za dobu od nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte, ktorý ku dňu účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávok t.j. ku dňu 1.4.2011 predstavuje sumu 482,20 Kč a od tohto dňa žalobca zároveň požaduje 25 %-tný sankčný úrok.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Keďže predmetom konania je suma ktorá nepresahuje 1000 EUR, jedná sa na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení o drobný spor. Súd pri posúdení predmetnej veci vychádzal z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu, pričom zistil nasledovné:
Zo zmluvy zo dňa 1.12.2008 vyplýva, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o „sporožírovom účtu Osobní účet České sporiteľne a o poskytovaní souvisejícich produktu a služeb“, ktorej predmetom je stanovenie podmienok pre zriadenie a vedenie sporožírového účtu, pričom banka sa zaväzuje zriadiť od 1.12.2008 majiteľovi účtu sporožírový účet a zaväzuje sa prijímať na uvedený účet vklady a platby a uskutočňovať z neho výplaty a platby. Z výpisov predložených Českou sporiteľňou, a.s. vyplýva, že 8.4.2010 bol uzavretý účet žalovaného s mínusovým kontom 1.621,53 Kč.
Právomoc tunajšieho súdu na toto konanie je daná nariadením Rady ES č. 44/2001, kapitola II., oddiel 1, článok 2 bod 1, podľa ktorého ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Podľa nariadenia Rady ES č. 44/2001, kapitola II., oddiel 4, článok 16, bod 2 druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady ES č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I.) článku 4 „rozhodné právo pri absencii voľby“, bod prvý. písm. b/ pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, zmluva o poskytovaní služieb sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu poskytovateľa služieb.
Podľa § 708 ods.1 Obchodného zákonníku, smlouvou o běžném účtu se zavazuje banka zřídit od určité doby v určité měně účet pro jeho majitele, přijímat na zřízený účet peněžní prostředky, vyplácet z něj peněžní prostředky nebo z něj či na něj provádět jiné platební transakce. Podľa § 369 ods. 1 Obchodního zákonníku, je-li dlužník v prodlení se splněním peňežitého závazku nebo jeho části a není smluvena sazba úroku z prodlení, je dlužník povinen platit z nezaplacené částky úroky z prodlení určené ve smlouvě, jinak určené předpisy práva občanského.
Podľa § 52 ods. 1 Občanského zákonníku (zákon č. 40/1964 Sb.), spotřebitelskými smlouvami jsou smlouvy kupní, smlouvy o dílo, případně jiné smlouvy, pokud smluvními stranami jsou na jedné straně spotřebitel a na druhé straně dodavatel. Podľa § 55 ods. 1 Občanského zákonníku, smluvní ujednání spotřebitelských smluv se nemohou odchýlit od zákona v neprospěch spotřebitele. Spotřebitel se zejména nemůže vzdát práv, které mu zákon poskytuje, nebo jinak zhoršit své smluvní postavení.
Podľa § 451 ods. 1 Občanského zákonníku, kdo se na úkor jiného bezdůvodně obohatí, musí obohacení vydat. Podľa § 451 ods. 2 Občanského zákonníku, bezdůvodným obohacením je majetkový prospěch získaný plněním bez právního důvodu, plněním z neplatného právního úkonu nebo plněním z právního důvodu, který odpadl, jakož i majetkový prospěch získaný z nepoctivých zdrojů.
Podľa § 3 ods. 1 Občanského zákonníku, výkon práv a povinností vyplývajících z občanskoprávních vztahů nesmí bez právního důvodu zasahovat do práv a oprávněných zájmů jiných a nesmí být v rozporu s dobrými mravy.
Podľa § 517 ods. 1 Občianského zákonníku, dlužník, který svůj dluh řádně a včas nesplní, je v prodlení. Jestliže jej nesplní ani v dodatečné přiměřené lhůte věřitelem mu poskytnuté, má věřitel právo od smlouvy odstoupit; jde-li o plnění dělitelné, může se odstoupení věřitele za těchto podmínek týkat i jen jednotlivých plnění. Podľa § 517 ods. 2 Občanského zákonníku, jde-li o prodlení s plněním peněžitého dluhu, má věřitel právo požadovat od dlužníka vedle plnění úroky z prodlení, není-li podle tohoto zákona povinen platit poplatek z prodlení; výši úroků z prodlení a poplatku z prodlení stanoví prováděcí předpis. Podľa § 2 nařízení vlády ČR č. 351/2013 Sb., výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou, pro první den kalendářního pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o 8 procentních bodu.
Na základe predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že účastníci uzavreli zmluvu o sporožírovom účte, v ktorej však vôbec nie je upravený režim prípadného prečerpania účtu a aj zo samotnej žaloby vyplýva, že žalovaný nemal na sporožírovom účte povolený debetný zostatok, ani mu nebol povolený kontokorent, preto je nelogické akým spôsobom mohol žalovaný realizovať výbery v hotovosti z bankomatu a iné platby tak, ako to tvrdí žalobca, pričom podľa názoru súdu debetný zostatok mohol vzniknúť v dôsledku účtovania poplatkov, resp. úrokov zo strany žalobcu (podľa kontextu sa má na mysli aj právny predchodca žalobcu). Vzhľadom na skutočnosť, že účastníci si nedojednali povolené resp. nepovolené prečerpanie, pričom pokiaľ žalobca napriek tomu umožnil žalovanému čerpať nejaké prostriedky, môže sa v danom prípade jednať iba o vydanie bezdôvodného obohatenia a keďže z výpisov žalobcu vyplýva, že žalovaný sa skutočne dostal „do mínusu“ vo výške 1.621,53 Kč, súd žalobcovi túto sumu priznal spolu s príslušným zákonným úrokom z omeškania a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd nepriznal žalobcovi tzv. sankčný úrok vo výške 25 % ročne, nakoľko ako už bolo vyššie uvedené má za to, že v danom prípade sa jedná o bezdôvodné obohatenie a navyše súd poukazuje na to, že právny poriadok ani nepozná pojem sankčný úrok, pričom pokiaľ žalobca poukázal na to, že tento úrok vyplýva z všeobecných obchodných podmienok, tak v tomto ohľade je potrebné konštatovať, že tento úrok vzhľadom na svoju výšku minimálne odporuje dobrým mravom, navyše ho jednostranne upravuje žalobca, nejedná sa o prípadne dohodnutý úrok, pričom podľa názoru súdu tento úrok má charakter zmluvnej pokuty, ktorá ale nebola dojednaná písomne, preto nemôže byť takéto dojednanie platné. Súd teda priznal žalobcovi iba príslušný zákonný úrok z omeškania, avšak keďže nárok posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, tento priznal žalobcovi až odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému, pretože až dňom doručenia žaloby sa žalovaný preukázateľne dozvedel o nároku, ktorý voči nemu uplatňuje žalobca.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, pričom v konaní bol pomerne úspešnejší žalobca, ktorého úspech predstavoval 77 % a úspech žalovaného predstavoval 33 %, čo predstavuje rozdiel 44 %. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby a to: prevzatie a príprava zastúpenia a podanie žaloby, každý úkon po 16,60 EUR + režijný paušál 1x 7,81 EUR a 1x 8,04 EUR t.j. 49,05 EUR, z čoho 44 % predstavuje 21,58 EUR. Súd zároveň priznal súdny poplatok v sume 7,26 EUR (44 % z 16,50 EUR). Trovy konania teda spolu predstavujú sumu 28,84 EUR.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.