Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-295-2010.pdf
PDF · 145.77 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/295/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
I. súd Košice I sudkyňou JUDr. Ildikó Vekrbauerovou v právnej veci navrhovateľa: K.. R. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. XX, V., právne zastúpeného JUDr. Vladimírom Kucharčíkom, advokátom, AK so sídlom Štefánikova 40, Košice, proti odporcovi: Stredná odborná škola železničná so sídlom Palackého 14, 040 01 Košice, právne zastúpeného JUDr. Alexandrom Farkašovským, advokátom, AK so sídlom Nerudova 6, Košice v konaní o určenie neplatnosti výpovede a o náhradu mzdy takto
rozhodol:
I. Návrh z a m i e t a.
II. Súd o trovách konania rozhodne do 30 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 29.10.2010 žiadal, aby súd určil, že výpoveď o skončení pracovného pomeru daná navrhovateľovi listom odporcu zo dňa 25.5.2010 je neplatná, pracovný pomer navrhovateľa založený pracovnou zmluvou zo dňa 1.4.1981 u odporcu naďalej trvá a aby mu priznal náhradu trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ ako zamestnanec a odporca ako zamestnávateľ uzavreli dňa 1.4.1981 pracovnú zmluvu č. j. 259-1981-9/1 a že pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. Dňa 5.2.1982 bola medzi navrhovateľom a odporcom uzavretá pracovná zmluva na pracovnú pozíciu majster odbornej výchovy a to na dobu neurčitú. Dňa 13.1.1983 bol vydaný list Správy dráhy v Bratislave č. j. 407/1983-9/1 v ktorom bol udelený predchádzajúci súhlas pre preradenie navrhovateľa z funkcie majstra odbornej výchovy do funkcie zástupcu riaditeľa Stredného odborného učilišťa železničného v Košiciach. Odporca vydal dňa 1.2.1983 list, ktorým poveril navrhovateľa výkonom funkcie zástupcu riaditeľa Stredného odborného učilišťa železničného v Košiciach. Preto bola dňa 17.6.1985 uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom pracovná zmluva na pozíciu zástupcu riaditeľa s dňom nástupu do práce od 1.2.1983, pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú. Odporca dal navrhovateľovi písomnú výpoveď z pracovného pomeru dňa 25.5.2010 podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce založeného pracovnou zmluvou zo dňa 1.4.1981 na pracovnú pozíciu zástupcu riaditeľa školy pre praktické vyučovanie. Podľa tejto výpovede pracovný pomer mal skončiť dňa 31.8.2010. Výpovedným dôvodom bola podľa odporcu nadbytočnosť navrhovateľa od 1.9.2010 z dôvodu organizačných zmien a výpoveď bola vopred prerokovaná so zamestnaneckou radou školy, ktorá dňa 17.5.2010 s výpoveďou súhlasila. Dňa 25.5.2010 odporca vyhotovil zápis z prerokovania výpovede so zamestnancom za prítomnosti troch zamestnancov odporcu v ktorom odporca uviedol, že informoval navrhovateľa o tom, že ho nemá možnosť ďalej zamestnávať a to ani na kratší pracovný čas na mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce a nedisponuje ani inou vhodnou prácou. Navrhovateľ v uvedenom zápise uviedol svoj nesúhlas s výpoveďou z pracovného pomeru najmä preto, že odporca mu v rozpore s tým, čo uviedol v zápise neponúkol iné vhodné pracovné zaradenie. Podľa vedomosti navrhovateľa je u odporcu v rámci
novej organizačnej a riadiacej schémy školy na základe rozhodnutia riaditeľa SOŠŽ (Stredná odborná škola železničná) č. 1/2010 zo dňa 17.5.2010 o organizačných zmenách s účinnosťou od 1.9.2010 voľná pracovná pozícia vedúci vychovávateľ na úseku všeobecno-vzdelávacích predmetov a výchovy. Táto nebola v čase dania výpovede ani v čase podania návrhu obsadená. K dátumu 31.8.2010 bol odvolaný doterajší hlavný majster na úseku odborno-vzdelávacích predmetov a praktického vyučovania, preto táto pracovná pozícia bola voľná ku dňu 1.9.2010. Navrhovateľ má tiež vedomosti o tom, že dňom 1.9.2010 odporca prijal do pracovného pomeru dvoch zamestnancov na pracovnú pozíciu nočný vychovávateľ. Navrhovateľ listom zo dňa 27.8.2010 oznámil odporcovi, že v zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka práce trvá na ďalšom zamestnávaní a má za to, že pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom bol skončený neplatne. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že odporca neponúkol navrhovateľovi inú vhodnú prácu podľa § 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce napriek tomu, že takúto vhodnú prácu pre navrhovateľa mal k dispozícii.
Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním, doručeným súdu dňa 16.2.2011 v ktorom uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami navrhovateľa uvedenými v návrhu, považuje ich za účelové a zavádzajúce. Výpoveď odporcu bola a je v súlade s ust. 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a s ust. § 63 ods. 2 písm. a) a b) Zákonníka práce. Navrhovateľovi bola za účastí svedkov ponúknutá iná vhodná práca na funkciu vychovávateľ, ktorú navrhovateľ verbálne odmietol. Ďalej odporca vo svojom vyjadrení poukázal na list Ministerstva školstva Slovenskej republiky zo dňa 9.2.2010 v ktorom sa konštatuje, že navrhovateľ vzhľadom k tomu, že do roku 2010 nezískal pedagogickú spôsobilosť na vyučovanie odborných predmetov, nespĺňal kvalifikačné predpoklady pre výkon zástupcu riaditeľa a bol počas výkonu svojej funkcie neoprávnene zaradený do vyššej platovej triedy. Odporca mal za to, že boli naplnené všetky podmienky potrebné k platnému skončeniu pracovného pomeru výpoveďou.
Okresný súd Košice I rozsudkom č.k. 16C/295/2010-244 zo dňa 26.4.2013 návrh navrhovateľa zamietol a o trovách konania vyslovil, že o nich rozhodne do 30 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, v ktorom poukázal na to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že medzi účastníkmi bolo nesporné, že dňa 18.5.2010 bol podpísaný nový organizačný poriadok s platnosťou od tohto dňa a účinnosťou od 1.9.2010 a dňa 25.5.2010 prejednal odporca s navrhovateľom zápisom z prerokovania výpovede skončenie pracovného pomeru. Odporca oboznámil navrhovateľa s organizačnými zmenami, s jeho rozhodnutím o zrušení pracovného miesta zástupcu riaditeľa školy pre praktické vyučovanie a o tom, že nemá možnosť navrhovateľa ďalej zamestnávať. Navrhovateľ potvrdil oboznámenie sa s uvedenými skutočnosťami a vyslovil nesúhlas s výpoveďou z dôvodu neponúknutia iného vhodného pracovného miesta a odporca sa bránil tým, že inú prácu (nočný vychovávateľ) navrhovateľ odmietol. Ako vyplýva z neskoršieho dokazovania súdom, takáto ponuka navrhovateľovi nebola predložená a čo sa týka ponuky inej práce - vedúci výchovy, navrhovateľ tvrdil, že túto prácu mu odporca neponúkol. Napriek tomu od 1.9.2010 vytvoril a obsadil takéto pracovné miesto. Navrhovateľ preto nesúhlasí s tvrdením súdu, že v čase dania výpovede, odporca voľné pracovné miesta nemal. Rozhodnutie riaditeľa školy zo dňa 17.5.2010 zrušilo pracovné miesto navrhovateľa ku dňu XX.X.XXXX, takže v čase doručenia výpovede ešte nebolo zrušené. Všetky kroky odporcu boli robené tak, aby nová organizačná štruktúra bola pripravená k jej účinnosti od 1.9.2010, nie je preto možné vytrhnúť jeden úkon, a to výpoveď a tento vyhodnotiť tak, že dňa 25.5.2010 nemal odporca voľné pracovné miesto. V čase dania výpovede už mal odporca ako zamestnávateľ platnú novú organizačnú schému školy, a teda vedel o tom, že ku dňu skončenia výpovednej lehoty má voľné pracovné miesta, a to dvoch nočných vychovávateľov a jedno pracovné miesto vedúceho výchovy. Tieto miesta obsadil 21.9.2010 a 6.9.2010, čím potvrdil prijaté organizačné zmeny, ktoré nadobudli účinnosť 1.9.2010. Napriek tomu tieto pracovné miesta navrhovateľovi neponúkol, teda zrušil pracovné miesto navrhovateľa k 31.8.2010 a nasledujúci deň 1.9.2010 mal voľné 3 pracovné miesta, z ktorých dve obsadil. Z tohto dôvodu považuje navrhovateľ napadnutú výpoveď za neplatnú a žiada návrhu vyhovieť.
Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 2Co/484/2013-271 zo dňa 2.7.2015 zrušil rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie.
Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že podľa § 212 ods. 1 v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že neboli dôvody ani pre zmenu, ani pre zrušenie rozsudku. Ďalej uviedol, že zhodne, ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že medzi účastníkmi bolo nesporné, že navrhovateľ uzavrel s odporcom pracovnú zmluvu 1.4.1981 a pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. Od 17.6.1985 vykonával funkciu zástupcu riaditeľa školy. Dňa 25.5.2010 bola navrhovateľovi doručená výpoveď pre nadbytočnosť navrhovateľa, pretože rozhodnutím odporcu zo dňa 17.5.2010 došlo k organizačným zmenám s účinnosťou od 1.9.2010. Výpoveď spĺňala zákonom vyžadované náležitosti, teda, že odporca písomne rozhodol o organizačnej zmene ešte predtým, ako dal navrhovateľovi výpoveď, že navrhovateľ bol s organizačnou zmenou oboznámený pred doručením výpovede a bola splnená aj ďalšia hmotnoprávna podmienka platnosti výpovede, pretože odporca výpoveď vopred prerokoval so zamestnaneckou radou. Spornou zostalo medzi účastníkmi konania splnenie ponukovej povinnosti odporcu. Súd prvého stupňa pri rozhodnutí, ktorým návrh zamietol, vychádzal z toho, že odporca nemohol v čase dania výpovede navrhovateľovi splniť svoju ponukovú povinnosť, keďže voľné funkčné miesto nemal. Podľa odvolacieho súdu však súd prvého stupňa nepostupoval v súlade s ust. § 63 ods. 2 Zákonníka práce, teda vec nesprávne právne posúdil, pretože použil nesprávny výklad tohto ustanovenia. Skutočnosť, že zamestnávateľ ponúkol zamestnancovi inú vhodnú prácu, musí preukázať zamestnávateľ, lebo ide o hmotnoprávnu podmienku platnosti výpovede. Ak však niet inej vhodnej práce pre navrhovateľa, túto skutočnosť tiež musí preukazovať zamestnávateľ. Ponuka sa však musí vzťahovať aj na dobu po uplynutí výpovednej lehoty, čím sa však súd prvého stupňa nezaoberal a v tom je podľa odvolacieho súdu nesprávny výklad ustanovenia § 63 ods. 2 Zákonníka práce. Ponuka inej primeranej práce, potrebná podľa uvedeného ustanovenia sa musí vzťahovať aj na obdobie po uplynutí výpovednej doby. Z doposiaľ vykonaného dokazovania je zjavné, že zamestnávateľ od 1.9.2010 a od 6.9.2010 prijal dvoch zamestnancov na výkon takých pracovných funkcií, ktoré vzhľadom na svoje vzdelania a dosiahnutú prax mohol zrejme navrhovateľ vykonávať. Za tohto stavu neostávalo odvolaciemu súdu nič iné, len zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odvolací súd súdu prvého stupňa uložil, aby po vrátení veci náležite skúmal ponukovú povinnosť zamestnávateľa v zmysle ust. § 63 ods. 2 Zákonníka práce, vychádzajúc z uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, podľa ktorého sa ponuková povinnosť musí vzťahovať aj na obdobie po uplynutí výpovednej doby.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, štatutárneho zástupcu odporcu, svedkov Y.. X. Y., R. S., C.. U. U., Bc. M. Q., listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania, písomnými vyjadreniami účastníkov konania a vyjadreniami právnych zástupcov účastníkov konania na pojednávaní a zistil tento skutkový stav veci.
Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že u odporcu pracoval na základe uzavretej pracovnej zmluvy, v období od 1.2.1983 do roku 1987 vo funkcii zástupcu riaditeľa a od roku 1987 do 31.8.2010 vo funkcii zástupcu riaditeľa pre praktické vyučovanie. Výpoveď z pracovného pomeru bola daná navrhovateľovi z dôvodu nadbytočnosti na základe organizačných zmien o ktorých odporca rozhodol dňa 18.5.2010 a výpoveď bola doručená navrhovateľovi dňa 25.5.2010. Podľa vedomosti navrhovateľa od 1.9.2010 bolo nanovo vytvorené pracovné miesto (funkcia) vedúceho výchovy, výkonom tejto funkcie bola poverená M. Q., ktorá u odporcu predtým pracovala vo funkcii nočného vychovávateľa. Od 1.9.2010 bolo obsadené aj pracovné miesto nočný vychovávateľ, túto funkciu vykonával pred 1.9.2010 iný zamestnanec odporcu, ktorému bola daná výpoveď a na jeho pracovné miesto bol prijatý iný zamestnanec. Od 1.9.2010 došlo k ďalšej výmene, keďže zamestnanec, ktorý vykonával funkciu hlavného majstra bol preradený na inú prácu a na jeho miesto odporca previedol iného zamestnanca.
Z výpovede štatutárneho zástupcu odporcu RNDr. U. V. (riaditeľ L. odbornej školy železničnej) súd zistil, že o organizačnej zmene rozhodol dňa 17.5.2010, kedy školu navštevovalo 304 žiakov, odporca mal päť zástupcov riaditeľa školy, teda bol neprimeraný počet zástupcov riaditeľa školy k počtu žiakov. Štatutárny zástupca odporcu pristúpil k organizačnej zmene z dôvodu efektívnosti, šetrenia finančných prostriedkov, keďže v poslednom období počet žiakov klesal, bol všeobecne malý záujem zo strany žiakov o štúdium na odborných školách. Organizačnou zmenou odporca zrušil funkciu troch zástupcov riaditeľa školy, preto po tejto zmene zostali iba dvaja zástupcovia riaditeľa školy. Ďalej štatutárny zástupca odporcu tvrdil, že predtým ako bola daná výpoveď navrhovateľovi na rokovaní, ktoré sa uskutočnilo v kancelárii štatutárneho zástupcu odporcu za prítomnosti ďalších zamestnancov odporcu, ponúkol navrhovateľovi funkciu nočného vychovávateľa, pričom navrhovateľ túto funkciu odmietol z dôvodu, že je pre neho
dehonestujúca. Funkciu vedúceho vychovávateľa predtým, ako odporca dal výpoveď navrhovateľovi neponúkol, keďže pred organizačnou zmenou takáto funkcia respektíve práce s ním spojené vykonával zástupca riaditeľa pre výchovu Y. T., pričom odporca organizačnou zmenou zrušil aj túto funkciu a s výkonom pracovnej činnosti súvisiacich s touto funkciu poveril od 1.9.2010 M. Q..
Navrhovateľ k výpovedi štatutárneho zástupcu odporcu uviedol, že funkciu nočného vychovávateľa mu štatutárny zástupca odporcu neponúkol a že predtým ako mu dal odporca výpoveď odohral sa neformálny rozhovor medzi ním a štatutárnym zástupcom odporcu o ďalšom pôsobení navrhovateľa u odporcu, kedy štatutárny zástupca odporcu mu povedal, že od 1.9.2010 sa vytvára nová funkcia vedúceho vychovávateľa. Navrhovateľ oznámil štatutárnemu zástupcovi odporcu, že by mal záujem o vykonávanie tejto funkcie.
Štatutárny zástupca odporcu doplnil svoju výpoveď na pojednávaní dňa 1.2.2012 a tvrdil, že v čase kedy odporca dal výpoveď navrhovateľovi mal zriadenú funkciu nočného vychovávateľa, ktorú vykonával asi pán N. a že od 1.9.2010 rozhodnutím o organizačnej zmene zriadil dva funkčné miesta nočného vychovávateľa a že tieto vykonávali po 1.9.2010 pán F. a pán J., avšak tieto pracovné miesta boli obsadené na základe pracovnej zmluvy uzavretej na dobu určitú od 1.9. bežného roka do 30.6. ďalšieho roka, teda počas trvania školského roka. Ďalej uviedol, že v čase kedy odporca dal výpoveď navrhovateľovi ale aj od 1.9.2010 bola u odporcu zriadená funkcia hlavný majster pre odborný výcvik a praktické vyučovanie a že v čase 25.5.2010 túto funkciu vykonával Bc. E. L. a od 1.9.2010 T. V., ktorú túto funkciu vykonáva aj v súčasnosti.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 1.2.2012 argumentoval tým, že v čase, kedy odporca rozhodol o organizačných zmenách teda dňa 17.5.2010 s účinnosťou od 1.9.2010 a podľa rozhodnutia o organizačnej zmene a novej organizačnej riadiacej schémy školy, bola vytvorená nová funkcia s názvom vedúci výchovy, ktorý bol začlenený do riadiacej pôsobnosti riaditeľa školy a bol začlenený pod úsek všeobecne-vzdelávacich predmetov a výchovy, pričom táto samostatná funkcia bola v riadiacej pôsobnosti zástupcu riaditeľa školy. Preto navrhovateľ tvrdí, že táto pracovná pozícia odporcu bola voľná v čase dania výpovede navrhovateľovi odporcom aj do obdobia, dokedy mala uplynúť výpovedná doba pri skončení pracovného pomeru, teda do 31.8.2010. Zároveň poukázal na to, že podľa článku 8 bod 8.1 Organizačného poriadku zo dňa XX.X.XXXX vedúci vychovávateľ koordinuje činnosť vychovávateľov v školskom internáte a zástupca riaditeľa výchovno-vzdelávacích predmetov a výchovy riadi učiteľov všeobecne-vzdelávacich predmetov, výchovného poradcu a v rámci výchovy vedúceho vychovávateľa.
Právny zástupca odporcu na pojednávaní dňa 1.2.2012 argumentoval tým, že štatutárny zástupca odporcu prijal v roku 2010 pred organizačnými zmenami racionalizačné opatrenie, v ktorom je uvedené, že nakoľko počet študentov u odporcu sa neustále znižoval a odporca nemal dostatok finančných prostriedkov na svoju činnosť, je potrebné niektoré samostatné funkcie respektíve pracovné pozície zlučovať. Ďalej uviedol, že pokiaľ navrhovateľ v konaní tvrdil, že mu odporca neponúkol pred výpoveďou funkciu nočného vychovávateľa táto skutočnosť sa nezakladá na pravde, pretože túto funkciu odporca ponúkol navrhovateľovi, ktorý túto odmietol a ponukovú povinnosť odporca splnil dňa 19.5.2010 na pohovore na ktorom boli prítomný okrem navrhovateľa a štatutárneho zástupcu odporcu aj R. S., X. Y. a U. U..
Súd na pojednávaní dňa 11.4.2012 pripustil rozšírenie návrhu podľa podania navrhovateľa zo dňa 10.4.2012, ktorým navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporcu k povinnosti poskytnúť navrhovateľovi náhradu mzdy vo výške 783,- eur mesačne od 1.9.2010 do času, kedy mu odporca umožní pokračovať v práci respektívne času, kedy súd rozhodne o skončení pracovného pomeru a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Svedkyňa Mgr. X. Y. vo svojej výpovedi uviedla, že pracuje u odporcu od roku 1978 a že od marca 2010 je členkou zamestnaneckej rady, ktorá má troch členov, predsedom je R. S. a ďalším členom je J. V.. Ďalej svedkyňa uviedla, že bola prítomná pri prerokovaní organizačnej zmeny, ktorú štatutárny zástupca odporcu odôvodnil racionalizačnými opatreniami keďže počet žiakov študujúcich na škole klesá, preto odporca zrušil tri funkčné miesta zástupcov riaditeľov a že svedkyňa bola prítomná aj pri prerokovaní výpovede, ktorú dal odporca navrhovateľovi, kedy štatutárny zástupca navrhovateľovi oznámil, že bude s ním rozviazaný pracovný pomer s výpoveďou z dôvodu organizačných zmien ale aj z dôvodu, že nespĺňa kvalifikačné predpoklady. Svedkyňa vo svojej výpovedi tvrdila, že na výpise z uznesenia zamestnaneckej
rady zo dňa 24.5.2010 sa nachádza jej vlastnoručný podpis avšak ku skutočnosti, že dňa 19.5.2010 navrhovateľ na pohovore za účastí troch zamestnancov odmietol prácu nočného vychovávateľa uviedla, že nebola prítomná na takomto stretnutí, táto skutočnosť jej bola iba oznámená a na základe tohto oznámenia bol vyhotovený uvedený výpis z uznesenia.
Svedok R. S. vo svojej výpovedi uviedol, že u odporcu pracuje ako učiteľ od roku 1980, že v mesiaci máj na stretnutí boli prítomní svedok, navrhovateľ, štatutárny zástupca odporcu a X. Y., kedy štatutárny zástupca odporcu oznámil, že musí prijať racionalizačné opatrenie, ktoré odôvodnil tým, že škola má finančné problémy, že došlo k poklesu počtu žiakov preto určitý zamestnanci budú nadbytoční. Mala byť zrušená aj funkcia zástupcu riaditeľa, ktorú vykonával navrhovateľ a štatutárny zástupca odporcu na tomto stretnutí oznámil navrhovateľovi, že mu odporca dáva výpoveď avšak svedok si nepamätal ako na túto skutočnosť zareagoval navrhovateľ. Ďalej svedok tvrdil, že nebol prítomný na takom stretnutí navrhovateľa a štatutárneho zástupcu odporcu, na ktorom by štatutárny zástupca ponúkol navrhovateľovi inú vhodnú prácu, avšak na rokovaní, ktorý opísal vo svojej výpovedi štatutárny zástupca odporcu povedal, že ponúkol navrhovateľovi funkciu nočného vychovávateľa.
Svedkyňa C.. U. U. vo svojej výpovedi uviedla, že u odporcu pracuje od roku 1987, že je členkou rady školy a že nebola prítomná na žiadnom stretnutí, na ktorom by sa riešila výpoveď daná navrhovateľovi. Svedkyňa však mala vedomosť o tom, že navrhovateľovi bola ponúknutá práca a že navrhovateľ túto odmietol, túto skutočnosť sa však svedkyňa dozvedela sprostredkovane, pričom si nepamätala kto jej túto skutočnosť oznámil. Svedkyňa si nepamätala či bola prítomná na zasadnutí zamestnaneckej rady dňa 17.5.2010.
Z výpovede svedkyne Bc. M. Q. súd zistil, že s odporcom uzavrela pracovnú zmluvu v roku 2002, že od roku 2002 do roku 2008 vykonávala funkciu pomocnej vychovávateľky, následne doplnila svoje vzdelanie a od 1.9.2008 respektíve 1.9.2009 pracovala vo funkcii vychovávateľky. Štatutárny zástupca odporcu poveril svedkyňu v auguste 2009 výkonom funkcie vedúci vychovávateľ, ktorú svedkyňa vykonávala jeden rok teda do 31.8.2011 pričom od 1.9.2011 vykonáva funkciu vychovávateľa. Ďalej svedkyňa tvrdila, že do mája 2010 nebola u odporcu zriadená samostatná funkcia vedúci vychovávateľ, keďže túto vykonával pán T., ktorý bol zástupcom riaditeľa pre výchovu mimo vyučovania. Svedkyňa od 1.9.2010 vykonávala u odporcu iba funkciu vedúceho vychovávateľa a to na základe poverenia, pričom poberala za výkon uvedenej funkcie vyššiu mzdu ako počas výkonu funkcie vychovávateľky a rozdiel na mzde bol v príplatku za vedenie. Svedkyňa vo svojej výpovedi ďalej tvrdila, že v auguste 2011 oznámila štatutárnemu zástupcovi odporcu, že funkciu vedúcej vychovávateľky už nechce vykonávať z osobných dôvodov, preto následne s odporcom uzavreli dohodu o zmene pracovnej zmluvy a že v čase kedy vykonávala funkciu vedúci vychovávateľ jej priamo nadriadenou zamestnankyňou bola pani X. O., zástupkyňa riaditeľa pre teoretické vyučovanie.
Z Pracovnej zmluvy č. j. XXX-XXXX-X-X súd zistil, že ČSD Východná dráha v Bratislave, prevádzkový oddiel ČSD Košice ako organizácia a Ing. R. F. teda navrhovateľ ako pracovník uzavreli dňa 1.4.1981 pracovnú zmluvu, pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú s dňom nástupu do práce od 1.4.1981.
Z Pracovnej zmluvy č. j. XXX/XXXX súd zistil, že Správa východnej dráhy v Bratislave, Stredné odborné učilište železničné v Košiciach a Ing. R. F. - navrhovateľ uzavreli dňa 5.10.1982 Pracovnú zmluvu, podľa ktorej dohodnutý druh práce bol majster odbornej výchovy, deň nástupu do práce 1.10.1982, miesto výkonu práce Stredné odborné učilište železničné v Košiciach. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú.
Z Pracovnej zmluvy č. j. XXX/XX súd zistil, že Správa východnej dráhy v Bratislave, Stredné odborné učilište železničné, Košice ako organizácia, navrhovateľ ako pracovník uzavreli dňa 17.6.1985 pracovnú zmluvu, podľa ktorej dohodnutý druh práce bol zástupca riaditeľa, miesto výkonu práce Stredné odborné učilište železničné, Košice a deň nástupu do práce 1.2.1983. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú.
Zo Zriaďovacej listiny č.2008/00159-47 zo dňa 1.9.2008 súd zistil, že Krajský školský úrad v Košiciach ako zriaďovateľ zriadil Strednú odbornú školu železničnú, Palackého 14, 040 01 Košice, IČO: 035570563 ako príspevkovú organizáciu s právnou subjektivitou, ktorá v zmysle § 28 ods. 2,3 zák. č.
523/2004 Z. z. môže vykonávať podnikateľskú činnosť. Podľa zriaďovateľskej listiny dátum zriadenia školy je 25.6.1991 a súčasťou školy je po a) školská jedáleň, Palackého 14, Košice a po b) internát, Palackého 14, Košice.
Z listiny označenej ako Výpoveď v súlade s § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce súd zistil, že odporca ako zamestnávateľ dal navrhovateľovi ako zamestnancovi výpoveď z pracovného pomeru dňa 25.5.2010 podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktorú odporca skutkovo vymedzil tým, že dňa XX.X.XXXX riaditeľ školy vydal rozhodnutie o organizačných zmenách na základe organizačného poriadku a systematizácie pracovníkov školy s účinnosťou od 1.9.2010 v zmysle ktorého bola zrušená pracovná pozícia zástupcu riaditeľa pre praktické vyučovanie, ktorú navrhovateľ vykonával na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa od 1.4.1981 na dobu neurčitú a na základe tejto skutočnosti sa navrhovateľ stal pre odporcu od 1.9.2010 nadbytočným pracovníkom. Ďalej odporca vo výpovedi uviedol, že v zmysle Zákonník práce nemôže ponúknuť žiadne iné pracovné miesto a to ani na skrátený pracovný úväzok. Podľa uvedenej výpovede pracovný pomer skončí uplynutím trojmesačnej výpovednej doby, ktorá končí dňom 31.8.2010.
Zo Zápisu z prerokovania výpovede so zamestnancom zo dňa 5.5.2010 je zrejmé, že odporca oboznámil navrhovateľa s rozhodnutím o organizačnej zmene zo dňa XX.X.XXXX, podľa ktorého bol znížený počet zamestnancov školy, bola zrušená pracovná pozícia zástupcu riaditeľa pre praktické vyučovanie a navrhovateľ sa stal nadbytočným a odporca ho nemal možnosť zamestnávať a to ani na kratší pracovný čas na mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce a nedisponuje preňho ani inou vhodnou prácou. Na uvedenom zápise sa nachádzajú podpisy dvoch zamestnancov odporcu, štatutárneho zástupcu odporcu, ktorí boli prítomní pri prerokovaní výpovede s navrhovateľom. V uvedenom zázname navrhovateľ uviedol svoje stanovisko teda, že s výpoveďou nesúhlasí nakoľko je podaná v rozpore so zákonom, najmä z dôvodu neponúknutia iného vhodného pracovného zaradenia, konkrétne porušenie ustanovení príslušného zákona uvedie písomne, najskôr do uplynutia výpovednej lehoty. Navrhovateľ pripojil pod uvedené stanovisko svoj vlastnoručný podpis.
Zo Žiadosti o prerokovaní ukončenia pracovného pomeru s nadbytočnými zamestnancami zo dňa 10.5.2010 vyplýva, že odporca požiadal Zamestnaneckú radu pri Strednej odbornej škole železničnej, Palackého 14, Košice - zástupcu zamestnancov, o prerokovanie skončenia pracovného pomeru s nadbytočným zamestnancom podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Predmetná žiadosť odporcu bola doručená zamestnaneckej rade dňa 10.5.2010 o ktorej skutočnosti svedčí vlastnoručný podpis Mgr. X. Y., členky zamestnaneckej rady.
Zo Zápisnice zamestnaneckej rady pri SOŠ-železničnom v Košiciach, Palackého 14 zo dňa 17.5.2010 vyplýva, že ako bod č. 2 programu boli prerokované organizačné zmeny na SOSŽ dňa 17.5.2010, zamestnanecká rada a školská rada súhlasila s navrhnutými organizačnými zmenami, že ako bod č. 3 programu bola prerokovaná žiadosť riaditeľa školy o skončenie pracovného pomeru s nadbytočnými zamestnancami z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) a že zamestnanecká rada udelila svoj súhlas dňa 17.5.2010. Z uvedenej zápisnice je zrejmé, že zamestnanecká rada súhlasila so zrušením funkčných miest z racionalizačných a organizačných dôvodov: zástupcu riaditeľa pre technicko-ekonomické činnosti, zástupcu riaditeľa pre odborný výcvik a zástupcu riaditeľa pre výchovu mimo vyučovania.
Z pripojenej prezenčnej listiny zo zasadnutia zamestnaneckej rady a rady školy pri SOŠ-železničnej, Palackého 14, Košice zo dňa 17.5.2010 je zrejmé, že na zasadnutí okrem štatutárneho zástupcu odporcu boli prítomní traja členovia zamestnaneckej rady a ďalší dvaja členovia rady školy o čom svedčia ich vlastnoručné podpisy na prezenčnej listine.
Z Oznámenia navrhovateľa zo dňa 30.8.2010 vyplýva, že navrhovateľ oznámil odporcovi okrem iného, že výpoveď odporcu považuje za neplatnú keďže neboli splnené všetky zákonné podmienky a to podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce a že trvá na tom, aby ho odporca naďalej zamestnával podľa pracovnej zmluvy.
Z Výpisu uznesenia zamestnaneckej rady pri SOŠ - železničnej v Košiciach, Palackého 14 zo dňa 24.5.2010 vyplýva, že zamestnanecká rada nemá žiadne výhrady ku skončeniu pracovného pomeru výpoveďou s Ing. R. F., teda navrhovateľom z dôvodu nadbytočnosti podľa § 63 os. 1 písm. b) Zákonníka práce a zamestnanecká rada konštatovala, že navrhovateľ dňa 19.5.2010 na pohovore za účasti troch
zamestnancov odmietol prácu nočného vychovávateľa. Na uvedenom výpise uznesenia sa nachádza vlastnoručný podpis členky zamestnaneckej rady Mgr. X. Y..
Z Racionalizačného opatrenia pri zabezpečovaní výchovno-vzdelávacích činností SOŠ-železničnej, Palackého 14, Košice na obdobie rokov 2010-2015 súd zistil, že podľa článku 1 cieľom racionalizačných opatrení riaditeľa školy v období nasledujúcich piatich rokov je zvýšiť efektívnosť práce a úspora finančných prostriedkov školy, na normatívne financovanie školy.
Podľa článku 2., bod 1 Racionalizačných opatrení riaditeľ školy v termíne do konca mája 2010 mal spracovať novú organizačnú štruktúru školy a nadväznosti spracovať základnú dokumentáciu riaditeľa školy.
Podľa článku 2., bod 2 Racionalizačných opatrení riaditeľ mal prehodnotiť počet riadiacich funkcií (zástupca riaditeľa školy) ako aj počet ďalších pedagogických a nepedagogických pracovníkov školy s dôrazom na kvalifikačné spôsobilosti zamestnancov. Celkový počet všetkých zamestnancov školy je podmienený počtom žiakov školy a výškou poskytnutej dotácie z normatívnych prostriedkov MŠ SR.
Podľa článku 2., bod 3 Racionalizačných opatrení riaditeľ školy mal prehodnotiť doterajšiu organizačnú štruktúru školy pri zabezpečení efektívneho riadenia školy. Odborné úseky, ktoré doteraz riadili zástupcovia riaditeľa školy mal preorganizovať tak, aby ich činnosť riadili vedúci pracovníci školy a to riaditeľ a dvaja zástupcovia. V nadväznosti s týmito opatreniami v nevyhnutných prípadoch môže riaditeľ školy kumulovať viaceré funkcie do jednej pracovnej pozície.
Z Dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 31.8.2010 vyplýva, že medzi odporcom a zamestnankyňou Bc. M. Q. bola uzavretá dohoda o zmene pracovnej zmluvy podľa ktorej obsah pracovnej zmluvy sa mení s účinnosťou od 1.9.2010 tak, že Bc. M. Q. je poverená do funkcie vedúci výchovy do uskutočnenia výberového konania najviac však na dobu 6 mesiacov (§5 ods. 9 zák. 552/2003 Z.z.). K zmene funkcie denného vychovávateľa na funkciu poverený vedúci výchovy dochádza z organizačných dôvodov.
Právny zástupca odporcu na pojednávaní dňa 5.10.2012 uviedol, že o skutočnej potrebe počtu pedagogických zamestnancov na školský rok 2010/2011 sa odporca reálne mohol dozvedieť až dňa 1.9.2010, kedy bol zrejmý skutočný počet žiakov nastupujúcich do 1. ročníka a počet ubytovaných študentov v priebehu akademického roka 2010/2011.
Štatutárny zástupca doplnil svoju výpoveď na pojednávaní dňa 5.10.2012 a uviedol, že od 1.9.2010 u odporcu vykonávali dvaja zamestnanci funkciu nočného vychovávateľa, nakoľko chod internátu respektíve situácia na ubytovni vyžadovala, aby túto pracovnú pozíciu zastávali dvaja zamestnanci odporcu a že o posilnení respektíve o rozšírení o jednu pracovnú pozíciu nočného vychovávateľa rozhodol štatutárny zástupca odporcu.
Na pojednávaní dňa 4.1.2013 navrhovateľ a odporca zhodne tvrdili, že navrhovateľ spĺňal v roku 2010 kvalifikačné predpoklady na to, aby mohol zastávať funkciu nočného vychovávateľa prípadne vedúceho vychovávateľa alebo vedúceho výchovy a to na základe Vysvedčenia o absolvovaní doplnkového pedagogického štúdia zo dňa 27.4.1984 a Potvrdenia o vykonaní záverečnej skúšky zo dňa 2.5.1984.
Z Rozhodnutia riaditeľa SOŠŽ č. 1/2010 o organizačných zmenách zo dňa 17.5.2010 s účinnosťou od 1.9.2010 č. j. 30/10-01 (č. l. 175 - 183 súdneho spisu), ktoré odporca považoval za relevantné rozhodnutie štatutárneho zástupcu odporcu a ktoré vstúpilo do platnosti dňa 19.5.2010 s účinnosťou od 1.9.2010 a to konkrétne z článku 1 vyplýva, že štatutárny zástupca odporcu rozhodol o organizačných zmenách školy v súvislosti s racionalizačnými opatreniami školy a s prihliadnutím na efektívnosť práce a úsporu finančných prostriedkov školy a že v tejto súvislosti zmenil organizačný poriadok školy a systematizáciu pracovníkov školy. Z uvedeného rozhodnutia štatutárneho zástupcu odporcu jednoznačne vyplýva aj tá skutočnosť, že v dôsledku tejto organizačnej zmeny došlo ku zrušeniu funkcie zástupcu riaditeľa pre praktické vyučovanie, ktorú na základe uvedenej pracovnej zmluvy vykonával navrhovateľ.
Z výpovede štatutárneho zástupcu na pojednávaní dňa 21.11.2012 vyplýva, že odporca uzavrel pracovný pomer s V. N., ktorý vykonával u odporcu funkciu nočného vychovávateľa, pričom pracovný
pomer bol dohodnutý na dobu určitú od 1.9.2009 do 30.6.2010, že v čase kedy odporca dal výpoveď navrhovateľovi bolo u odporcu zriadené iba jedno funkčné miesto nočného vychovávateľa a že následne odporca od 1.9.2010 prijal na funkciu nočného vychovávateľa dvoch zamestnancov a to R. F. na dobu určitú od 1.9.2010 do 30.6.2011 a pána J. na dobu určitú od 6.9.2010 do 30.6.2011.
Právny zástupca odporcu na pojednávaní dňa 23.10.2015 argumentoval, že v čase dania výpovede navrhovateľovi odporca nemal voľné pracovné miesto nočného vychovávateľa, pretože bolo obsadené V. Legényom, s ktorým odporca uzavrel pracovnú zmluvu na dobu určitú od 1.9.2009 do 30.6.2010, keďže toto pracovné miesto počas školských prázdnin obsadené nebolo z dôvodu, že v študentskom domove sa študenti nenachádzali, a že nočný vychovávateľ vykonával svoju prácu len počas nočných hodín, teda od 22.00 hod. do 6.00 hod..
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 23.10.2015 argumentoval, že nie je sporné, že splnenie ponukovej povinnosti zamestnávateľa sa posudzuje podľa stavu v dobe výpovede, avšak odporca organizačné opatrenie prijal s účinnosťou od 1.9.2010 a v čase dania výpovede navrhovateľovi jeho funkčné miesto zrušené nebolo vzhľadom na účinnosť organizačných opatrení. Zároveň z organizačného opatrenia vyplýva a odporca sám tvrdil, že od 1.9.2010 mal už vytvorené dve funkčné miesta nočného vychovávateľa. Podľa názoru navrhovateľa medzi účastníkmi konania nie je sporné, že pracovné miesto vedúceho výchovy do 31.8.2010 u odporcu vytvorené nebolo, avšak toto pracovné miesto už od 1.9.2010 vytvorené bolo. Podstata argumentácie navrhovateľa spočíva v tom, že v čase dania výpovede navrhovateľa odporca síce nemal voľné pracovné miesto, avšak mal vedomosti o tom, že v čase, kedy vstupuje organizačná zmena do účinnosti, teda od 1.9.2010, pracovné miesta dvoch nočných vychovávateľov a vedúceho výchovy voľné bude mať a napriek tomu tieto pracovné miesta po 1.9.2010 obsadil svojimi zamestnancami a neponúkol ich navrhovateľovi.
Právny zástupca odporcu na pojednávaní dňa 23.10.2015 poukázal na to, že nakoľko sa jedná o školu, účinnosť organizačných zmien sa vždy posúva na začiatok školského roka, teda v danom prípade 1.9.2010.
Z Pracovnej zmluvy zo dňa 31.8.2010 vyplýva, že medzi odporcom a Karolom Legényom bol uzavretý pracovný pomer s nástupom do práce dňa 2.9.2009 s dohodnutým druhom práce: 17.05.01 pomocná práca, vykonávaná pri realizácii výchovno-vzdelávacieho procesu, dohľad v noci v školskom internáte, s miestom výkonu práce: SOŠ Železničná, Palackého 14, Košice a pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 30.6.2010.
Podľa ust. § 61 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce účinného do 31.12.2010, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
Podľa § 61 ods. 2 citovaného zákona, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
Podľa § 62 ods. 1 citovaného zákona, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre zamestnávateľa aj pre zamestnanca a je najmenej dva mesiace. Ak je daná výpoveď zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov je výpovedná doba najmenej tri mesiace.
Podľa § 62 ods. 2 citovaného zákona, výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak nie je ustanovené inak.
Podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách,
Podľa ust. § 63 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce.
Podľa § 77 citovaného zákona, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa ust. § 74 citovaného zákona, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.
Na základe vykonaného dokazovania v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd bol toho názoru, že návrh navrhovateľa o určenie, že výpoveď z pracovného pomeru daná odporcom navrhovateľovi listom odporcu zo dňa 25.5.2010 je neplatná a pracovný pomer navrhovateľa založený pracovnou zmluvou zo dňa 1.4.1981 u odporcu ďalej trvá a o náhradu mzdy nie je dôvodná. Súd mal za preukázanú tú skutočnosť, že navrhovateľ pracoval u odporcu na základe pracovnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 17.6.1985 podľa ktorej pracovný pomer bol uzavretý na neurčitú dobu a vykonával funkciu zástupcu riaditeľa školy pre praktické vyučovanie s dohodnutým miestom výkonu práce Stredné odborné učilište železničné Košice (v súčasnosti Stredná odborná škola železničná Košice). Dňa 17.5.2010 štatutárny zástupca odporcu písomne rozhodol o organizačnej zmene v súvislosti s racionalizačnými opatreniami školy a s prihliadnutím na efektívnosť práce a úspor finančných prostriedkov školy, v dôsledku ktorej odporca okrem iného zrušil aj funkčné miesto navrhovateľa - zástupca riaditeľa pre praktické vyučovanie. Organizačná zmena v zmysle písomného rozhodnutia štatutárneho zástupcu odporcu vstúpila do platnosti dňa XX.X.XXXX s účinnosťou od 1.9.2010. Uvedená organizačná zmena bola prerokovaná dňa 17.5.2010 zamestnaneckou radou pri SOŠ - železničné v Košiciach o ktorej skutočnosti svedčí zápisnica zo dňa 17.5.2010 (zo zasadnutia zamestnaneckej rady) na ktorom boli prítomní traja členovia zamestnaneckej rady, štatutárny zástupca odporcu a členovia rady školy pri Strednej odbornej škole železničnej, pričom tieto skutočnosti boli súdu preukázané predloženou prezenčnou listinou zo dňa 17.5.2010. Tieto skutočnosti medzi účastníkmi konania neboli sporné. Z výpovede zo dňa 25.5.2010 danej navrhovateľovi vyplýva, že dôvodom skončenia pracovného pomeru bola nadbytočnosť navrhovateľa, pretože rozhodnutím odporcu zo dňa 17.5.2010 došlo k organizačným zmenám s účinnosťou od 1.9.2010. Zároveň odporca vo výpovedi uviedol, že bola zrušená pracovná pozícia navrhovateľa - zástupcu riaditeľa pre praktické vyučovanie s tým, že sa navrhovateľ stal nadbytočným a že odporca nemôže poskytnúť žiadne iné pracovné miesto a to ani na skrátený pracovný úväzok. Súd v prejednávanej právnej veci mal preukázanú aj tú skutočnosť, že odporca dňa 10.5.2010 doručil zamestnaneckej rade pri Strednej odbornej škole železničnej žiadosť o prekovanie skončenia pracovného pomeru s nadbytočnými zamestnancami a že dňa 17.5.2010 zamestnanecká rada prerokovala organizačné zmeny odporcu a skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom výpoveďou z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Ďalej súdu bolo preukázané, že odporca oboznámil navrhovateľa za prítomnosti dvoch členov zamestnaneckej rady s rozhodnutím o organizačnej zmene, podľa ktorého bol znížený počet zamestnancov školy a s tým, že došlo k zrušeniu funkčného miesta navrhovateľa. O tejto skutočnosti svedčí zápis z prerokovania výpovede so zamestnancom zo dňa 25.5.2010.
Zhrnúc vyššie uvedené skutočnosti medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že výpoveď spĺňala zákonom vyžadované náležitosti, že odporca písomne rozhodol o organizačnej zmene ešte pred tým ako dal navrhovateľovi výpoveď, že navrhovateľ s organizačnou zmenou bol oboznámený pred tým ako mu bola daná výpoveď a že bola splnená aj ďalšia hmotno-právna podmienka platnosti výpovede tým, že odporca výpoveď danú navrhovateľovi vopred prerokoval so zamestnaneckou radou. Spornou zostalo medzi účastníkmi konania splnenie ponukovej povinnosti odporcu, keďže navrhovateľ tvrdil, že odporca nesplnil túto svoju povinnosť voči navrhovateľovi. Odporca v priebehu konania tvrdil, že ponukovú povinnosť splnil, keďže dňa 19.5.2010 ponúkol navrhovateľovi pri pohovore funkčné miesto
nočného vychovávateľa a to za prítomnosti svedkov Mgr. X. Y., R. S. a U. U.. Výsluchom uvedených svedkov súdu nebolo preukázané, že odporca ponúkol navrhovateľovi funkciu nočného vychovávateľa, pretože svedkyňa Mgr. X. Y. tvrdila, že výpis z uznesenia zo dňa 24.-5.2010 síce podpísala, ale skutočnosti uvedené vo výpise boli jej iba oznámené a ona nebola prítomná na pohovore, na ktorom by navrhovateľ odmietol funkčné miesto nočného vychovávateľa. Svedok R. S. taktiež tvrdil, že nebol prítomný na stretnutí na ktorom štatutárny zástupca odporcu ponúkol navrhovateľovi inú vhodnú prácu ale bol prítomný iba na stretnutí na ktorom štatutárny zástupca povedal, že ponúkol navrhovateľovi miesto nočného vychovávateľa. Svedkyňa C.. U. U. tvrdila, že mala vedomosti o tom, že navrhovateľovi bola ponúknutá iná práca a že navrhovateľ ju odmietol avšak o tejto skutočnosti sa dozvedela iba sprostredkovane od iného, ktorého meno a priezvisko súdu nevedela uviesť, pretože si to nepamätala.
Súd v konaní zameral dokazovanie na zistenie tej skutočnosti, či odporca splnil svoju ponukovú povinnosť voči navrhovateľovi podľa ustanovenia § 63 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce.
Z citovaného ustanovenia § 63 ods. 2 Zákonníka práce vyplýva, že zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď len vtedy, ak sú súčasne splnené aj podmienky uvedené v tomto odseku. Ide o hmotnoprávne podmienky platnosti výpovede zo strany zamestnávateľa, ktoré musia byť splnené ešte pred daním výpovede zamestnancovi. V prípade, ak zamestnávateľ mal voľné pracovné miesto a zamestnancovi ho neponúkol, je výpoveď z tohto dôvodu neplatná. Nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať znamená, že zamestnávateľ nemá pre zamestnanca žiadnu prácu; ide tu o absolútne nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať. Citované ustanovenie §-u 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce nevyžaduje, aby sa organizačná zmena realizovala v čase, keď sa zamestnancovi dáva výpoveď. Musí však byť o nej určitým spôsobom rozhodnuté, aby bolo nepochybné, že zamestnanec sa v istom okamihu v dôsledku jej realizácie stane pre zamestnávateľa nadbytočným. Zamestnávateľ môže robiť organizačné zmeny aj skôr, napr. písomne rozhodne o organizačnej zmene v predstihu tak, aby do účinnosti organizačnej zmeny uplynula aj výpovedná lehota.
V prípade výpovede danej zamestnávateľom z dôvodu organizačných zmien, v dôsledku ktorých sa zamestnanec stane nadbytočným, je rozhodujúce, aby v čase, keď je výpoveď daná, bolo už o organizačnej zmene rozhodnuté a realizácia tejto zmeny bola zabezpečená tak, aby bolo nepochybné, že v dôsledku tejto zmeny zamestnávateľ v dohľadnom čase, ktorý sa spravidla rovná výpovednej lehote, vôbec stratí možnosť zamestnanca zamestnávať, alebo, že zamestnanec sa stane nadbytočným.
V právnej teórii a súdnej praxi, nie sú pochybnosti o tom, že platnosť právnych úkonov (vrátane právnych úkonov urobených podľa pracovno-právnych predpisov) je treba posudzovať v okamihu a so zreteľom na okolnosti, kedy bol právny úkon urobený. Túto zásadu súd uplatňuje i pri posúdení platnosti právneho úkonu, smerujúceho k rozviazaniu pracovného pomeru (dohody, výpovede, okamžitého skončenia, zrušenie v skúšobnej dobe). Právne účinky výpovede z pracovného pomeru nastávajú okamihom, kedy bola doručená druhému účastníkovi pracovného pomeru. Vzhľadom k tomu, že splnenie povinnosti zamestnávateľa vyplývajúcich z ust. § 63 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce, je predpokladom pre podanie platnej výpovede z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, súd podľa stavu v dobe doručenia výpovede zamestnancovi skúma aj to, či zamestnávateľ splnil svoju ponukovú povinnosť podľa uvedeného ustanovenia.
Berúc vyššie uvedené skutočnosti na prejednávanú právnu vec je zrejmé, že za situácie, kedy predmetná výpoveď z pracovného pomeru bola navrhovateľovi doručená dňa 25.5.2010, bolo potrebné splnenie povinnosti zamestnávateľa vyplývajúceho z ust. § 63 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce, zásadne posudzovať podľa stavu, aký tu bol ku dňu 25.5.2010. Preto bolo významné zistiť tú skutočnosť, či odporca disponoval s voľným pracovným miestom v okamihu, kedy bola navrhovateľovi doručená výpoveď (t.j. 25.5.2010).
V prejednávanej právnej veci navrhovateľ v konaní tvrdil, že medzi účastníkmi konania nie je sporné, že pracovné miesto vedúceho výchovy do 31.8.2009 u odporcu vytvorené nebolo, toto samostatné pracovné miesto odporca vytvoril až v zmysle organizačných zmien účinných od 1.9.2010, a že až od 1.9.2010 u odporcu boli vytvorené dve pracovné miesta nočného vychovávateľa. Ďalej argumentoval, že v čase dania výpovede navrhovateľovi odporca síce nemal voľné pracovné miesto, ale mal vedomosť o tom, že v čase, kedy vstupuje organizačná zmena do účinnosti (1.9.2010) od 1.9.2010 pracovné miesta
dvoch nočných vychovávateľov a vedúceho výchovy voľné bude mať a napriek tomu ich po 1.9.2010 obsadil inými zamestnancami a neponúkol ich navrhovateľovi.
Z vykonaného dokazovania bolo súdu preukázané, že v čase kedy odporca dal výpoveď navrhovateľovi, teda dňa 25.5.2010 odporca mal vytvorené jedno funkčné miesto nočného vychovávateľa pričom túto funkciu zastával pán V. N. s ktorým odporca mal uzavretú pracovný pomer na dobu určitú a to od 2.9.2009 do 30.6.2010. Z vykonaného dokazovania bola súdu preukázaná aj tá skutočnosť, že odporca s účinnosťou od 1.9.2010 mal vytvorené dva funkčné miesta nočného vychovávateľa a že na uvedené funkčné miesta prijal R. F., s ktorým uzavrel pracovný pomer od 1.9.2010 do 30.6.2011 teda na dobu určitú a prijal pána J., s ktorým uzavrel pracovný pomer na dobu určitú od 6.9.2010 do 30.6.2011.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd posudzoval splnenie ponukovej povinnosti odporcu voči navrhovateľovi v súlade s ust. § 63 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce (ktoré je hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede) ku dňu dania výpovede navrhovateľa, teda ku dňu 25.5.2010. K uvedenému dňu odporca nedisponoval s voľným pracovným miestom nočného vychovávateľa, ani vedúceho výchovy, čo napokon tvrdil aj sám navrhovateľ. Súd argumentáciu navrhovateľa o tom, že odporca v čase dania výpovede navrhovateľovi mal vedomosti o tom, že v čase, kedy vstupuje organizačná zmena do účinnosti, teda 1.9.2010, budú voľné funkčné miesta dvoch nočných vychovávateľov a vedúceho výchovy a napriek tomu ich obsadil inými zamestnancami a neponúkal ich navrhovateľovi považoval bez právneho významu. Súd už vyššie uviedol, že splnenie ponukovej povinnosti zo strany odporcu voči navrhovateľovi súd posudzuje v súlade s ustálenou judikatúrou podľa stavu, ktorý existoval v dobe, kedy právny úkon bol urobený, teda 25.5.2010, kedy bola výpoveď doručená navrhovateľovi, a preto splnenie tejto povinnosti nemohol súd skúmať podľa okolností, ktoré nastali až v budúcnosti, teda až od účinnosti organizačnej zmeny 1.9.2010. Z vykonaného dokazovania napokon súdu bolo preukázané, že organizačná zmena odporcu vstúpila do platnosti dňa 19.5.2010 a bola účinná od 1.9.2010 a že odporca prijal na voľné pracovné miesta dvoch nočných vychovávateľov, a to R. F. na základe pracovnej zmluvy, podľa ktorej pracovný pomer vznikol na dobu určitú od 1.9.2010 do 30.6.2011 a p. J. na základe pracovnej zmluvy, podľa ktorej pracovný pomer vznikol na dobu určitú od 6.9.2010 do 30.6.2010 a s výkonom funkcie vedúci výchovy poveril M. Q. od 1.9.2010. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ odporca navrhovateľovi doručil výpoveď dňa 25.5.2010, pričom 3-mesačná zákonná výpovedná doba plynula od 1.6.2010 do XX.X.D., odporca ani počas plynutia výpovednej doby navrhovateľovi nedisponoval s dvoma voľnými pracovnými miestami nočného vychovávateľa a vedúceho výchovy, ktoré boli vytvorené až s účinnosťou od 1.9.2010 a že tieto pracovné miesta obsadil až po uplynutí výpovednej doby navrhovateľovi, teda od 1.9.2010, resp. od 6.9.2010.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu považoval za nedôvodný a preto ho zamietol.
Súd o trovách konania rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.