Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/164/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Renáty Šiškovej v právnej veci žalobcu: R. H. - O., miesto podnikania H. XXXX/X, XXX XX R., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Feciľakom, Jesenná 8, 080 05 Prešov proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému advokátom JUDr. Baltazárom Mucskom, Vajnorská 55, 831 03 Bratislava o zaplatenie istiny 8.111,07 eura s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. -487 zo dňa 23.7.2020 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. -504 zo dňa 29.9.2020 takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. -487 zo dňa 23.7.2020 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. -504 zo dňa 29.9.2020 p o t v r d z u j e .

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom č. k. -487 zo dňa 23.7.2020 výrokom I. zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 8.111,07 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 7.631,07 eura od 5.4.2012 a zo sumy 480,- eur od 27.4.2012; výrokom II. rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, výrokom III. rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu, a to s poukazom na ustanovenia , , , , , , , , , , , , nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , , , , veta prvá, , , v spojení s , , (ďalej len „“).

2. Dopĺňacím rozsudkom č. k. -504 zo dňa 29.9.2020 súd prvej inštancie doplnil rozsudok č. k. -487 zo dňa 23.7.2020 o výrok IV., ktorým rozhodol, že znalci Z.. W. X. a Z.. T. Ň. majú nárok na náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov voči žalovanému v rozsahu 100%.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku č. k. -487 zo dňa 23.7.2020 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) uviedol, že rozsudkom č. k. -304 zo dňa 14.10.2016 súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 8.111,07 eura s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 7.631,07 eura od 5.4.2012 a zo sumy 480,- eur

od 27.4.2012 do zaplatenia a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. -354 zo dňa 3.10.2018 predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pričom ustálil záver o nesprávnosti právneho záveru súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu vo veci, a to s poukazom na znenie , , ako aj s poukazom na samotnú poistnú zmluvu, kde je uvedená vinkulácia poistného plnenia a jej podmienky s tým, že podľa názoru odvolacieho súdu mal žalovaný povinnosť poskytnúť leasingovej spoločnosti poistné plnenie z poistnej udalosti len do zániku leasingovej zmluvy. Keďže zmluvný vzťah medzi leasingovou spoločnosťou a žalobcom zanikol a leasingová spoločnosť túto skutočnosť potvrdila k 17.1.2012, dňom skončenia zmluvného vzťahu medzi žalobcom a leasingovou spoločnosťou prešlo právo na prípadné doplatenie poistného plnenia na žalobcu, v nadväznosti na čo odvolací súd ustálil, že povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude uplatniť taký procesný postup, pri ktorom budú zachované všetky procesné práva žalobcu a žalovaného, ktoré im ako stranám sporu prislúchajú, vec znovu preskúmať, doplniť dokazovanie o výške uplatneného nároku a následne rozhodnúť, či uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému a jeho výška je alebo nie je dôvodný.

4. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku ustálil, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 30.11.2011 došlo k poškodeniu motorového vozidla, ktoré bolo predmetom poistenia v takom rozsahu, že žalovaný listom zo dňa 12.1.2013 (správne malo byť uvedené „zo dňa 12.1.2012“ - poznámka odvolacieho súdu vyplývajúca z č.l. 24 súdneho spisu) vyhodnotil škodu ako totálnu. Žalovaný následne, ako vyplýva z jeho listu zo dňa 20.3.2012, po ukončení šetrenia poskytol poistné plnenie na účet Leasing SLSP a.s. vo výške 45.276,33 eura, pričom z priloženého výpočtu vyplýva, že žalovaný určil všeobecnú hodnotu vozidla (ďalej len „VŠH vozidla“) 48.199,29 eura, hodnotu zvyškov vraku 730,- eur a zohľadnil zaplatenie faktúry č. FV 20110022 vo výške 190,- eur s tým, že od celkovej priznanej sumy 47.659,29 eura žalovaný odpočítal spoluúčasť vo výške 2.382,96 eura. Spornou zostala výška uplatneného nároku a jeho dôvodnosť, a to najmä v kontexte znaleckých posudkov vypracovaných vo veci a z nich vyplývajúcich rozdielností vo vzťahu k VŠH vozidla. Traja znalci pre určenie VŠH vozidla pred jeho poškodením (totálnym) použili odlišný (vyšší) koeficient predajnosti oproti jednému znalcovi, ktorý na základe nižšieho koeficientu predajnosti určil nižšiu VŠH vozidla. Žalobca odkazoval práve na tri znalecké posudky s vyšším koeficientom predajnosti, ktoré v spore dal vypracovať a žalovaný považuje za správny znalecký posudok vypracovaný znalcom Z.. X. (č. 35/2015) na základe zadania súdu. Súd prvej inštancie konštatoval, že prejednávaný spor je podriadený zásade kontradiktórnosti, na základe čoho súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu zisteného podľa dôkazov navrhnutých sporovými stranami a výsledok rozhodovania závisel od miery úspešnosti sporových strán preukázať svojou iniciatívou svoje tvrdenia s tým, že pri sporovom konaní je neunesenie dôkazného bremena spojené s následkom „straty“, resp. prehratia sporu. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver o dôvodnosti žaloby. V súvislosti so spornou otázkou výšky škody spôsobenej na predmetnom motorovom vozidle v nadväznosti na výpočet VŠH vozidla žalovaným si žalobca dal vyhotoviť znalecký posudok k 11.1.2012. Znalec z odboru Doprava cestná, odvetvie: technický stav cestných vozidiel, odhad hodnoty vozidiel Z.. Ň. vypracoval dňa 11.1.2012 znalecký posudok č. 2/2012, ktorým určil VŠH vozidla ku dňu poistnej udalosti vo výške 55.502,- eur. Žalovaný predmetnú poistnú udalosť likvidoval ako totálnu škodu a po odpočítaní spoluúčasti priznal poistné plnenie vo výške 45.276,33 eura, ktoré zaslal leasingovej spoločnosti, od ktorej žalobca následne obdržal poistné plnenie vo výške 27.048,97 eura. Žalobca nesúhlasil s takto vypočítanou hodnotou predmetného motorového vozidla, keďže žalovaný zaplatil sumu 45.276,33 eura a sumu 151,31 eura. Podľa žalobcu malo byť poistné plnenie vo výške 52.907,40 eura, a teda rozdiel v poistnom plnení v neprospech žalobcu je vo výške 7.631,07 eura + 480,- eur ako náklady za márnu jazdu spoločnosti Davoauta, s.r.o., spolu teda 8.111,07 eura. Ďalej súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol, že v predmetnej veci sa vykonalo znalecké dokazovanie znaleckým posudkom č. 2/2012 vypracovaným Z.. Ň. dňa 11.1.2012, znaleckým posudkom č. 35/2015 vypracovaným Z.. X. dňa 12.6.2015, znaleckým posudkom č. 202/2016 vypracovaným znaleckou organizáciou JHS s.r.o. dňa 26.4.2016 a znaleckým posudkom č. 002/2019 vypracovaným Z.. F., R.. dňa 6.6.2019. Vypracovanie znaleckých posudkov bolo podľa súdu prvej inštancie vo všetkých prípadoch komplikované predovšetkým s poukazom na rozdielnu výšku koeficientu predajnosti. V znaleckom posudku č. 2/2012 znalec Z.. Ň. určil výpočet koeficientu dopytu trhu K5 ako pomer medzi priemernou predajnou cenou predmetného typu vozidla na voľnom trhu v porovnaní s jeho priemernou technickou hodnotou k rozhodnému dátumu - K5=0,9132 a VŠH vozidla s DPH je 55.502,- eur; v znaleckom posudku č. 38/2015 znalec Z.. X. vypočítal koeficient predajnosti vozidla na 0,7800 = 47.711,- eur, kedy pri výpočte koeficientu K5 boli použité výstupy z oceňovacích

programov EOVO spoločnosti AGENTÚRA AUTO DATA a program SilverDAT Valuate Finance. V znaleckom posudku č. 202/2016 (znalecká organizácia JHS s.r.o.) bol koeficient dopytu trhu vypočítaný ako pomer predajných cien a technických hodnôt vybraných vzoriek ojazdených vozidiel, pričom pre každú vzorku bola vypočítaná technická hodnota osobitne a VŠH vozidla tak predstavuje sumu 52.604,- eur/K5 = 0,8600. V znaleckom posudku č. 002/2019 znalca Z.. F. predstavuje koeficient K5: 0,9200/56.664,- eur, pričom sa vychádzalo z poslednej predajnej ceny nového vozidla príslušného typu. V súlade s ustálenou judikatúrou (napr. rozsudok NS ČR sp. zn. ) hodnotenie dôkazu znaleckým posudkom spočíva v posúdení, či závery posudku sú náležite zdôvodnené, či sú podložené obsahom nálezu, či bolo prihliadnuté ku všetkým skutočnostiam, s ktorými je potrebné sa vysporiadať, či závery posudku nie sú v rozpore s výsledkami ostatných dôkazov a či odôvodnenie zodpovedá pravidlám logického myslenia. Dôkaz znaleckým posudkom hodnotí súd ako každý iný dôkaz, nemôže však preskúmavať vecnú správnosť odborných záverov. Súd prvej inštancie konštatoval, že v tomto spore sa jednalo o odborné posúdenie skutkových okolností škodovej udalosti (určenie všeobecnej hodnoty vozidla) s tým, že v konaní boli vypracované štyri znalecké posudky s rozdielne určenými VŠH vozidla a žalovaný v priebehu konania rozporoval sumu VŠH vozidla určenú tromi znaleckými posudkami. Znalci vychádzali z rozdielnych východiskových hodnôt VŠH vozidla. Vyhodnotením dôkazov vykonaných vyššie uvádzanými znaleckými posudkami sa súd prvej inštancie nestotožnil so záverom znaleckého posudku č. 38/2015 Z.. X., keďže podľa súdu prvej inštancie v ňom znalec nepostupoval v súlade s vyhláškou MS SR č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, resp. podľa usmernenia Ústavu súdneho inžinierstva Žilina, podľa ktorých platí, že pri určovaní východiskovej hodnoty vozidla je východiskovou hodnotou posledná predajná cena nového vozidla príslušného typu v predmetnej výbave zistená z cenníka autorizovaných predajcov predmetných vozidiel, príp. z iných hodnoverných a preskúmateľných zdrojov. V predmetnom posudku znalec vychádzal z nadobúdacej faktúry za kúpu nového vozidla a preto uvedený znalecký posudok podľa súdu prvej inštancie nie je vypracovaný v súlade s vyhláškou. Rovnako z výpovede znalca Z.. X. vyplynulo, že nevedel určiť, z akých presných vzoriek vychádzal pri vypracovaní znaleckého posudku (zo systému, programu, resp. softvéru EOVO a SilverDAT) a v ktorej konkrétnej krajine mali pôvod. Aj znalec Z.. Ň. vo výpovedi spochybnil posudok znalca Z.. X., pričom Z.. Ň. uviedol, že pre čo najväčšiu objektivitu posudku použil pri výpočte čo najviac vzoriek (pre exkluzívnosť modelu bol minimálny počet rovnakých inzerátov) a pri jeho výpočte koeficientu predajnosti (ktorého určenie je v podstate základ sporu) nie sú extrémne rozdiely tak, ako to je napr. v znaleckom posudku Z.. X., ktorý pri prvých dvoch vzorkách použil veľmi nízky koeficient predajnosti, čo však nie je všeobecne zaužívané a výpočet prostredníctvom programov použitých znalcom Z.. X. je podľa názoru znalca Z.. Ň. nepreskúmateľný, pričom hlavným atribútom znaleckého posudku je jeho preskúmateľnosť. Na základe zistených skutočností súd prvej inštancie ustálil, že v danom prípade je potrebné pri určení VŠH vozidla vychádzať zo znaleckého posudku č. 2/2012 vypracovaného Z.. Ň. dňa 11.1.2012, ktorý zodpovedajúcim a presvedčivým spôsobom vysvetlil správnosť svojho postupu pri vyčíslení VŠH vozidla, a to tak, že ju vypočítal z poslednej predajnej ceny daného modelu z databázy autorizovaného predajcu vozidiel Jaguar v sume 87.792,- eur s DPH v zmysle vyhlášky č. . Žalovaný nesprávne vypočítal VŠH vozidla a postupoval v rozpore s vyhláškou č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, keď pri výpočte VŠH vozidla určil východiskovú hodnotu vozidla nie ako poslednú predajnú cenu, ale vychádzal z obstarávacej ceny vozidla v čase uzavretia poistnej zmluvy, t.j. z nadobúdacej faktúry č. 20090006 vo výške 82.984,80 eura. V nadväznosti na uvedené v zmysle znaleckého posudku č. 2/2012 mal žalovaný vypočítať výšku plnenia nasledovne: VŠH: 55.502,- eur, hodnota zvyšku vraku 0,- eur, faktúra č. 20110022 190,- eur, spolu 55.692,- eur

- spoluúčasť 2.784,60 eura = 52.907,40 eura. Žalobca prijal poistné plnenie v sume 45.276,33 eura (resp. časť a zvyšok ešte pôvodný vlastník - leasingový prenajímateľ), správne však malo byť plnenie zo strany žalovaného 52.907,40 eura, rozdiel tak predstavuje sumu 7.631,07 eura, k čomu je potrebné pripočítať sumu 480,- eur ako dôvodne vynaložené náklady na márnu jazdu spoločnosti Davoauta, s.r.o. pre zvyšky vraku, t.j. spolu rozdiel činí 8.111,07 eura. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti ešte doplnil, že žalobca sa odvolával na tri znalecké posudky, ktoré aj sám dal vypracovať a ktorými preukazuje výšku škody, pričom všetky tri znalecké posudky určili odlišnú VŠH vozidla, aj keď s menšími rozdielmi oproti štvrtému znaleckému posudku Z.. X.. Znalecký posudok Z.. Ň. z troch spomínaných (znalecké posudky Z.. Ň., znaleckej organizácie JHS s.r.o. a Z.. F.) určil všeobecnú hodnotu vozidla o niečo nižšiu oproti znaleckému posudku Z.. F. a naopak o niečo vyššiu oproti znaleckému posudku znaleckej organizácie JHS s.r.o., teda ako určitú stredovú sumu z troch citovaných znaleckých posudkov, pričom aj z tohto dôvodu sa súd prvej inštancie priklonil k znaleckému posudku Z.. Ň.. Tým, že sa žalovaný dostal do omeškania, súd prvej inštancie v zmysle príslušnej právnej úpravy priznal žalobcovi aj úroky z omeškania tak, ako si ich žalobca uplatnil v žalobe a na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej

inštancie dospel k záveru, že žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.111,07 eura s príslušenstvom, nakoľko žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného záväzku v tejto výške. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na úspech žalobcu, v nadväznosti na ktorý má žalobca právo na náhradu trov konania v celom rozsahu, ako aj na náhradu trov odvolacieho konania, v ktorom bol tiež plne úspešný, keďže na základe jeho odvolania bol predchádzajúci rozsudok súdu prvej inštancie odvolacím súdom zrušený a spor bol vrátený na nové konanie a rozhodnutie.

5. Proti rozsudku č. k. -487 zo dňa 23.7.2020 podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu, t.j. odvolanie voči výrokom I., II. a III. z dôvodov podľa , , a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu voči žalovanému zamieta a priznáva mu voči žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalovaný v odvolaní uviedol, že nesúhlasí so závermi súdu prvej inštancie, ktorému vytýkal aj nepresvedčivosť odôvodnenia napadnutého rozsudku, nakoľko konajúci súd sa v ňom nedokázal vysporiadať so všetkými námietkami žalovaného a naproti tomu akceptoval vyjadrenia a predložené dôkazy žalobcu bez toho, aby ich konfrontoval s argumentmi žalovaného a zároveň má žalovaný za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím prijal nezákonný a právne neudržateľný rozsudok. Podľa názoru žalovaného sa konajúci súd nesprávne vysporiadal so zásadnými skutočnosťami, a to vo vzťahu ku spornej otázke - určenie všeobecnej hodnoty vozidla, ktorá bola problematickou a spornou v rámci celého konania a odvíjal sa od nej žalobcom uplatňovaný nárok. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že závery znaleckého posudku vypracovaného súdom ustanoveným znalcom Z.. X. potvrdili správnosť určenia všeobecnej hodnoty žalovaným, pričom dôvodom rozdielne určenej všeobecnej hodnoty vozidla pri porovnaní znaleckých posudkov Z.. Ň. a Z.. X. bola rozdielne určená hodnota koeficientu dopytu trhu k5. Podľa žalovaného boli spornými nad rámec rozsahu predložené znalecké posudky zo strany žalobcu - znalecký posudok č. 202/2016 vypracovaný spoločnosťou JHS s.r.o. a znalecký posudok č. 002/2019 vypracovaný Z.. G. F., ktoré podľa názoru žalovaného spôsobili zmätočnosť v konaní, keďže nimi žalobca neodstránil spornosť vo veci, t.j. riadnu špecifikáciu a zdôvodnenie koeficientu dopytu trhu k5, pričom išlo len o kopírovanie pôvodného posudku predloženého žalobcom v konaní bez toho, aby boli reflektované rozdielne závery súdom ustanoveného znalca Z.. X.. Kumulácia posudkov opakujúcich/ kopírujúcich sa zistení bez priamej konfrontácie s rozpornými skutočnosťami nemôže byť súdom prijatá ako prevaha dôkazných prostriedkov svedčiacich o opaku. Nemožno postupovať tak ako konajúci súd, ktorý závery znaleckého posudku Z.. Ň. akceptoval len preto, lebo boli duplikované v znaleckých posudkoch JHS s.r.o. a Z.. F., čo žalovaný považuje za nesprávnu aplikáciu práva a vysporiadanie sa s dôkaznou situáciou v konaní. Zároveň žalovaný poukázal na skutočnosť, že Z.. X. riadne odôvodnil stanovenie koeficientu dopytu trhu k5 jednak v záveroch svojho znaleckého posudku, ako aj výpoveďou na pojednávaní dňa 4.3.2016, pričom podľa žalovaného nemôže obstáť spochybňovanie znaleckého posudku Z.. X. založené na skutočnosti, že pri stanovení koeficientu dopytu trhu k5 vychádzal z výstupov oceňovacích programov, v nadväznosti na čo žalovaný poukázal na odpoveď Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity zo dňa 28.7.2016. Konajúci súd sa s uvedenými pre konanie rozhodnými skutočnosťami opomenul vysporiadať. Pre rozhodnutie o uplatnenom nároku bolo potrebné posudzovať také odborné otázky, ktoré si podľa názoru žalovaného nemôže vyriešiť súd sám. Zároveň podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie neaplikoval správne zásadu koncentrácie konania podľa civilných sporových predpisov a neodôvodnene sa priklonil k argumentácii jednej strany len v dôsledku kvantity dôkazných prostriedkov a nerešpektoval ich kvalitu. Žalovaný sa nestotožnil ani s posúdením a konštatovaním súdu prvej inštancie, že znalec Z.. X. pri vypracovaní znaleckého posudku nepostupoval v súlade s vyhláškou MS SR č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, resp. podľa Usmernenia Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline, keď podľa žalovaného zo znaleckého posudku Z.. X. vyplýva, že východisková hodnota vozidla bola stanovená z v ňom uvedeného zdroja ako posledná predajná cena vozidla, a nie ako uvádza súd prvej inštancie, že podkladom bola nadobúdacia faktúra za kúpu nového vozidla. Žalovaný zdôraznil, že pri určení konečnej VŠH vozidla, resp. východiskovej hodnoty vozidla vychádzali i znalci JHS s.r.o. a Z.. F. z vyššie uvedeného zdroja, s ktorými sa súd prvej inštancie na druhej strane nelogicky stotožnil. Žalovaný si je vedomý existencie zásady voľného hodnotenia dôkazov, ako aj skutočnosti, že žiaden dôkaz nemá predpísanú dôkaznú silu, avšak napriek tomu zastáva názor, že súd nie je oprávnený nahrádzať vlastnou úvahou odpovede týkajúce sa odbornej oblasti a tým odstraňovať zmätočnosť alebo nesprávnosť/nedostatočnosť znaleckých posudkov. Takýto postup súdu je podľa žalovaného v rozpore s kontradiktórnosťou konania a zásadným zásahom súdu do rovnováhy strán sporu. Podľa žalovaného súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci vychádzal zo záverov znaleckých posudkov, ktoré nie sú náležite odôvodnené, preskúmateľné,

dostatočne doložené, relevantné v posudzovanej veci a ktoré nezodpovedajú pravidlám logického uvažovania. Za tohto stavu a v takejto dôkaznej situácii súd prvej inštancie podľa názoru žalovaného nesprávne rozhodol v prospech žalobcu; v predmetnom konaní došlo k nesprávnostiam v procese zisťovania rozhodujúcich skutkových okolností, vyhodnocovaní výsledkov vykonaného dokazovania a prijímania skutkových záverov vzhľadom na odborné neriešenie zmätočnosti v znaleckých posudkoch na základe subjektívneho názoru súdu. Žalovaný zdôraznil, že v konaní nemôže byť zásada voľného hodnotenia dôkazov zamieňaná so svojvôľou súdneho orgánu vo vzťahu k odbornej otázke, pričom podľa žalovaného je zrejmé, že znalecké dokazovanie nedalo odpoveď na odbornú otázku, či bol koeficient predajnosti určený správne; v konaní existoval zásadný rozpor v tejto odbornej/technickej otázke. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní neoprel svoje závery o vedecké skúmanie tejto problematiky, ale o svoju úvahu, ktorá nemôže byť aplikovaná pri odborných otázkach, ale len pri otázkach právnych. Žalovaný má za to, že konanie má i inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to odňatie súdu prvej inštancie konať pred súdom a nedostatočné a chybné odôvodnenie rozhodnutia, v nadväznosti na čo žalovaný poukázal na a judikatúru Ústavného súdu SR s tým, že podľa jeho názoru sa súd prvej inštancie v odôvodnení nevysporiadal s argumentáciou žalovaného a nad rámec svojej právomoci posudzoval také odborné otázky, ktoré si podľa názoru žalovaného nemôže vyriešiť súd sám. Žalovaný zastáva názor, že súd prvej inštancie v rozpore so zákonom neuviedol, aké skutočnosti považoval za preukázané, ktoré za preukázané nepovažoval, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Odôvodnenie je teda podľa názoru žalovaného nepreskúmateľné.

6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním svojho právneho zástupcu zo dňa 8.12.2020, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného uvádzanými v odvolaní a práve naopak, napadnutý rozsudok považuje v celom rozsahu za správny a odvolanie žalovaného za nedôvodné. Podľa žalobcu sa súd prvej inštancie so spornými skutočnosťami vysporiadal správne a dospel k správnemu právnemu záveru, ktorý zjednodušene povedané spočíva v tom, že žalovaný pochybil, pretože z jeho strany došlo počas likvidácie poistnej udalosti k nesprávnemu výpočtu poistného plnenia - k nesprávnemu určeniu VŠH vozidla. Žalobca poukázal na , , , ako aj na dôvodovú správu k ustanoveniu s tým, že žalobca má za to, že v sporových konaniach riadiacich sa procesnoprávnou úpravou podľa bolo úmyslom zákonodarcu zrovnoprávnenie znaleckých posudkov predložených stranou sporu so znaleckými posudkami súdom ustanovených znalcov, v dôsledku čoho žalovaný nemôže v odvolacom konaní úspešne namietať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko zo strany žalobcu boli do konania predložené 3 znalecké posudky, ktoré jednoznačne potvrdili skutočnosť, že zo strany žalovaného došlo k nesprávnemu určeniu VŠH vozidla - k nesprávnemu výpočtu poistného plnenia. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že v sporových konaniach podľa s poukazom na prejednací princíp a princíp formálnej pravdy platí, že procesnú zodpovednosť za výsledok sporu znášajú procesné strany. Podľa žalobcu ani žalovanému počas konania na súde prvej inštancie nič nebránilo, aby si (rovnako ako žalobca) nechal vyhotoviť súkromný znalecký posudok, ktorým by preukázal nedôvodnosť žalobcom uplatneného nároku. Pokiaľ tak žalovaný neurobil, nemôže zo svojej procesnej neaktivity obviňovať súd prvej inštancie, a to len kvôli tomu, že konajúci súd sa so závermi znaleckého posudku č. 38/2015 vypracovaného Z.. W. X. nestotožnil. Žalobca sa nestotožňuje ani s laickými námietkami žalovaného, ktoré smerujú k spochybneniu žalobcom predložených znaleckých posudkov, keďže podľa žalobcu v nich nedochádza ku „kumulácii opakujúcich/kopírujúcich posudkov“, nakoľko ani jeden z predložených znaleckých posudkov sa nedopracoval k totožnej výške VŠH vozidla k rozhodnému dňu. Podľa názoru žalobcu nedošlo zo strany súdu prvej inštancie k vydaniu vnútorne rozporného, protirečivého a argumentačne neudržateľného rozhodnutia, nakoľko súd prvej inštancie v ňom zreteľne uviedol, že pri rozhodovaní sa v zásade jednalo o odborné posúdenie - určenie VŠH vozidla. Z vykonaného dokazovania celkom jasne vyplynuli skutočnosti, o ktoré súd prvej inštancie svoje rozhodnutie oprel, okrem iných aj o výpoveď znalca Z.. Ň.. V zmysle voľného hodnotenia dôkazov tak súd prvej inštancie dospel k záveru, že v predmetnom konaní nie je možné vychádzať zo znaleckého posudku č. 38/2015, ktorý vypracoval znalec Z.. W. X.. S poukazom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

7. Žalovaný v odvolacej replike zo dňa 13.5.2021 prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu a zotrváva na všetkých ním uvádzaných tvrdeniach v prvostupňovom, ako aj v odvolacom konaní.

8. Žalobca v odvolacej duplike zo dňa 24.8.2021 prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zásade len zopakoval svoje nosné argumenty v zmysle vyjadrenia k odvolaniu zo dňa 8.12.2020.

9. Proti dopĺňaciemu rozsudku č. k. -504 zo dňa 29.9.2020 nebolo žiadnou zo strán sporu podané odvolanie.

10. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle v spojení s po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, keď súd prvej inštancie s prihliadnutím na zásady kontradiktórnosti a koncentrácie súdneho konania dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku.

11. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

12. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalovaného a s obsahom následných vyjadrení strán sporu odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku, s ktorého odôvodnením sa odvolací súd v podstatných častiach stotožňuje a konštatuje súladnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku s dikciou ustanovenia s tým, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku, v nadväznosti na čo odvolací súd konštatuje nedôvodnosť odvolania žalovaného v časti, ktorou namieta nedostatočnosť odôvodnenia rozsudku súdom prvej inštancie. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný v odvolaní namietanú nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku oprel o tvrdenie, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení nevysporiadal s argumentáciou žalovaného a nad rámec svojej právomoci posudzoval také odborné otázky, ktoré si nemohol vyriešiť sám, ako aj o tvrdenie, že súd prvej inštancie v rozpore so zákonom neuviedol, aké skutočnosti považoval za preukázané, ktoré za preukázané nepovažoval, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku podľa žalovaného nepreskúmateľné. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že vyššie uvedená námietka žalovaného vykazuje znaky len formálnej, všeobecnej a vágnej námietky bez uvedenia relevantných konkrétnych skutočností, keď žalovaný v odvolaní vôbec nekonkretizoval, ktoré podstatné skutočnosti a dôkazy nie sú v odôvodnení napadnutého rozsudku uvedené, pričom z obsahu samotného odôvodnenia napadnutého rozsudku je podľa odvolacieho súdu veľmi zrozumiteľným spôsobom zrejmé, z ktorých dôkazov súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré dôkazy naopak považoval za nesmerodajné pre svoje rozhodnutie a z akých dôvodov (týka sa to napr. znaleckého posudku Z.. X.) a akými úvahami dospel k svojmu meritórnemu rozhodnutiu. Vo vzťahu k tej časti predmetnej námietky, ktorou žalovaný namieta, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení nevysporiadal s argumentáciou žalovaného a nad rámec svojej právomoci posudzoval také odborné otázky, ktoré si nemohol vyriešiť sám, je potrebné uviesť, že jednak z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku nepochybne vyplýva, že súd prvej inštancie sa aj s ohľadom na obsah odvolania žalovaného s podstatnou časťou jeho argumentácie založenej na stotožnení sa žalovaného so znaleckým posudkom Z.. X. náležitým spôsobom vysporiadal a jednak námietka týkajúca sa podľa žalovaného nesprávneho posudzovania odborných otázok súdom prvej inštancie už aj z kvalitatívneho hľadiska nespadá pod kategóriu nedostatočného odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

13. Zo znenia vyplýva, že tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

14. Podľa právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

15. Podľa poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

16. Podľa súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

17. Podľa poistiť možno najmä majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku).

18. Podľa právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

19. Podľa plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

20. Podľa ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

21. Podľa poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.

22. Podľa kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

23. Podľa Základných princípov strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

24. Podľa Základných princípov súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich zdravotného stavu a sociálneho postavenia.

25. Podľa Základných princípov strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

26. Podľa Základných princípov strany sporu postupujú v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu.

27. Podľa Základných princípov súd môže určiť záväzné procesné lehoty na niektoré procesné úkony.

28. Podľa Základných princípov kto sa v styku so súdom alebo verejne prihlási k určitej profesijnej odbornosti, považuje sa za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou.

29. Podľa ak tento zákon neustanovuje lehotu na vykonanie úkonu, môže ju určiť súd.

30. Podľa lehotu určenú súdom môže súd primerane predĺžiť.

31. Podľa prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

32. Podľa strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

33. Podľa na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

34. Podľa ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

35. Podľa po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu.

36. Podľa ak strana alebo jej zástupca nie sú schopní predniesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia a označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie, súd im môže určiť lehotu na dodatočné splnenie tejto povinnosti. Po márnom uplynutí tejto lehoty nemusí súd na tieto skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy prihliadať. Tým nie sú dotknuté ustanovenia a 154 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20210801>.

37. Podľa pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

38. Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

39. Podľa ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

40. Podľa právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

41. Za rešpektovania zásady viazanosti odvolacími dôvodmi vyplývajúcej z ustanovenia sa odvolací súd v rámci odvolacieho prieskumu zaoberal jednotlivými odvolacími námietkami žalovaného. V nadväznosti na tvrdenie žalovaného, ktorým namieta nesprávnosť procesného postupu súdu prvej inštancie spočívajúcu v nesprávnej aplikácii zásady koncentrácie konania podľa , odvolací súd konštatuje, že žalovaný v súvislosti s touto odvolacou námietkou neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali nesprávnej aplikácii zásady koncentrácie konania súdom prvej inštancie, keď ani len neuviedol vo vzťahu ku ktorému konkrétnemu dôkazu, resp. dôkazom jeho námietka smeruje a v čom má spočívať pochybenie súdu prvej inštancie v tomto smere z pohľadu platnej a účinnej procesnoprávnej úpravy. Pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že na základe obsahu spisu sa možno domnievať, že uvedená námietka súvisí s aplikovaním zásady sudcovskej koncentrácie konania zo strany súdu prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 30.6.2020

(s priebehom ktorého sa odvolací súd oboznámil nielen oboznámením sa s písomnou zápisnicou o pojednávaní, ale aj vypočutím si zvukového záznamu z pojednávania) vo vzťahu k zamietnutiu návrhu žalovaného na vykonanie dokazovania konfrontáciou znalcov Z.. X. a Z.. F., ktorý bol obsiahnutý v písomnom podaní žalovaného zo dňa 10.9.2019 a na ktorý v zmysle predmetného podania nadväzoval aj návrh žalovaného na kontrolné znalecké dokazovanie v zmysle v prípade, ak by konfrontáciou znalcov nedošlo k odstráneniu rozporov v záveroch jednotlivých znaleckých posudkov. Súd prvej inštancie zamietol predmetný návrh žalovaného na vykonanie dokazovania z dôvodu jeho predloženia až po uplynutí sudcovskej lehoty 20 dní, ktorá bola stranám sporu spolu s poučením podľa a uložená na pojednávaní konanom dňa 28.6.2019 za účelom prípadného doručenia posledných návrhov na doplnenie dokazovania v reakcii na posledný znalecký posudok, ktorým bol znalecký posudok č. 002/2019 vypracovaný znalcom Z.. G. F. obsahujúci znaleckú doložku v zmysle . Zo zápisnice o pojednávaní dňa 28.6.2019 nepochybne vyplýva, že právny zástupca žalovaného na ňom potvrdil, že mu toho dňa, t.j. 28.6.2019 bol predmetný znalecký posudok doručený s tým, že je pravdepodobné, že žalovaný ním už disponuje a oboznamuje sa s ním. Na tomto pojednávaní žalobca súčasne predložil súdu prvej inštancie mailovú správu zo dňa 11.6.2019, ktorou zaslal žalovanému vyjadrenie žalobcu spolu so znaleckým posudkom. V každom prípade je však z vyššie uvedeného zrejmé, že žalovaná strana preukázateľne disponovala predmetným znaleckým posudkom najneskôr od dátumu konania pojednávania 28.6.2019, na ktorom právny zástupca žalovaného uviedol, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania, avšak nesúhlasí s rozhodnutím veci na tomto pojednávaní, nakoľko je potrebné sa zo strany žalovaného riadne oboznámiť so znaleckým posudkom, v nadväznosti na čo právny zástupca žalovaného navrhol odročenie pojednávania za účelom oboznámenia sa so znaleckým posudkom a do úvahy prichádzajúceho ukončenia súdneho sporu mimosúdnou cestou. Práve na toto vyjadrenie žalovanej strany následne nadväzovala vyššie uvádzaná súdom prvej inštancie uložená povinnosť na doručenie posledných návrhov na doplnenie dokazovania v súdom stanovenej lehote 20 dní od dátumu konania pojednávania, t.j. od 28.6.2019, ktorej posledným dňom bol deň 18.7.2019 (štvrtok - pracovný deň). Podanie právneho zástupcu žalovaného zo dňa 10.9.2019 obsahujúce návrhy žalovaného na vykonanie dokazovania bolo teda súdu prvej inštancie zjavne doručené takmer dva mesiace po uplynutí súdom stanovenej procesnej lehoty, a to bez toho, aby žalovaný či už v konaní pred súdom prvej inštancie alebo v rámci odvolacieho konania akýmkoľvek spôsobom toto svoje omeškanie a nedôslednosť vo vzťahu k navrhovaniu dôkazov zdôvodnil a svoje prípadné tvrdenia v tomto smere preukázal, v nadväznosti na čo je odvolací súd nútený konštatovať správnosť aplikácie sudcovskej koncentrácie konania v zmysle , , keďže zo spisu nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by nasvedčovala tomu, že žalovaný nemohol uvedené návrhy na vykonanie dokazovania predložiť už skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania a zároveň niet pochýb o tom, že vykonanie dôkazov navrhnutých žalovaným po uplynutí sudcovskej lehoty by vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, ako aj vykonanie ďalších úkonov súdu, v dôsledku čoho odvolací súd konštatuje správnosť procesného postupu súdu prvej inštancie vo vzťahu k aplikácii sudcovskej koncentrácie konania v nadväznosti na návrhy žalovaného na doplnenie dokazovania prezentované v jeho podaní zo dňa 10.9.2019, a teda neopodstatnenosť s tým súvisiacej odvolacej námietky žalovaného, keďže je nesporné, že žalovaný disponoval všetkými potrebnými informáciami pre zaujatie svojho stanoviska k dokazovaniu včas a bolo jeho zodpovednosťou, aké prostriedky procesnej obrany v ďalšom konaní uplatní, a to za dodržania súdom prvej inštancie stanovenej lehoty, v prípade ktorej išlo o procesnú lehotu, o predĺženie ktorej mohol žalovaný v zmysle súd požiadať v prípade, ak z objektívnych dôvodov nebolo ich dodržanie možné, k čomu však nepochybne nedošlo. Zároveň však odvolací súd považuje za potrebné súdu prvej inštancie vytknúť tú skutočnosť, že v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje zdôvodnenie nevykonania predmetných dôkazov navrhnutých žalovanou stranu, čo jednoznačne predstavuje procesné pochybenie konajúceho súdu, ktoré však nie je pochybením, ktoré by malo za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia za situácie vyššie konštatovanej správnosti aplikácie sudcovskej koncentrácie konania, pričom súčasne je nutné uviesť, že predmetný odvolaním žalovaného dotknutý rozsudok predstavuje už v poradí druhé meritórne rozhodnutie súdu prvej inštancie, v dôsledku čoho nastupuje v danom prípade aplikácia ustanovenia znemožňujúca opätovné zrušenie rozhodnutia vo veci samej.

42. Vzhľadom na dôkazný stav priamo súvisiaci kontradiktórnosťou civilného sporového konania a s procesnou zodpovednosťou strán sporu za výsledok konania bol pre rozhodovanie súdu prvej inštancie rozhodujúci stav existujúci v čase vyhlásenia rozsudku, ktorý predstavoval skutkový základ pre ustálenie právnych záverov súdom. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, ktorou namietal,

že súd prvej inštancie nad rámec svojej právomoci posudzoval také odborné otázky, ktoré si podľa názoru žalovaného nemôže vyriešiť súd sám a nesprávne sa vysporiadal so zásadnými skutočnosťami vo vzťahu ku spornej otázke - určenie všeobecnej hodnoty vozidla. Z obsahu napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie primárne posudzoval dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku na základe hodnotenia presvedčivosti dvoch znaleckých posudkov, a to znaleckého posudku Z.. T. Ň. pod č. 2/2012 a znaleckého posudku Z.. W. X. pod č. 38/2015 v spojení so skutočnosťami vyplynuvšími z následných výsluchov oboch znalcov, ktoré boli vykonané práve za účelom odstránenia rozporov, a to predovšetkým v súvislosti s rozdielmi vo výpočtoch koeficientu predajnosti, čo je nepochybne zrejmé z bodov 11 a 12 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie vo vzťahu k ním aplikovanému postupu poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR pod sp. zn. vo vzťahu k hodnoteniu dôkazu znaleckým posudkom, k čomu odvolací súd podporne poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 16.6.2012 pod sp. zn. , z ktorého rovnako vyplýva, že aj dôkaz znaleckým posudkom podlieha hodnoteniu súdom čo do jeho úplnosti a vnútornej logiky a súčasne že nie je porušením práva na spravodlivý proces, ak všeobecné súdy nebudujú vlastné závery na podrobnej oponentúre (a vyvracaní) jednotlivo vznesených námietok, ale proti nim stavajú vlastný ucelený argumentačný systém, ktorý logicky a podľa práva vyložia tak, že podpora správnosti ich záverov je sama osebe dostatočná (nález Ústavného súdu ČR zo dňa 12.2.2009 pod sp. zn. ). V danom prípade súd prvej inštancie za účelom odstránenia rozporov medzi týmito dvomi vyššie spomínanými znaleckými posudkami nariadil výsluchy znalcov, ktoré v súlade s dikciou ustanovenia , podrobil hodnoteniu podľa svojej úvahy, čo aj v odôvodnení napadnutého rozsudku náležitým spôsobom zdôvodnil a rovnako zrozumiteľným spôsobom aj uviedol dôvody, pre ktoré sa priklonil k záverom znaleckého posudku č. 2/2012 vypracovaného Z.. T. Ň..

43. V súvislosti so základnou spornou otázkou, s ktorou sa identifikoval aj žalovaný, a to stanovenie koeficientu predajnosti vozidla v nadväznosti na stanovenie koeficientu dopytu trhu - k5 odvolací súd poukazuje na znenie Prílohy č. 6 k vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, z ktorej vyplýva, že koeficient predajnosti vozidla - kP vyjadruje predajnosť hodnoteného vozidla k rozhodnému dátumu. Je súčinom koeficientu platnosti kontroly technického stavu vozidla, koeficientu poškodenia vozidla haváriou, koeficientu počtu držiteľov vozidla, koeficientu spôsobu prevádzky vozidla a koeficientu dopytu trhu, pričom koeficient dopytu trhu - k5 vyjadruje pomer medzi priemernou predajnou cenou predmetného typu vozidla na voľnom trhu v porovnaní s jeho priemernou technickou hodnotou (TH) k rozhodnému dátumu s tým, že pri výpočte koeficientu dopytu trhu znalec vychádza z reálnych predajných cien porovnateľných ojazdených vozidiel rovnakého typu a porovnateľného technického stavu, ktoré zistí z inzertnej tlače, z inzertných portálov verejnej informačnej elektronickej siete Internet, z vlastného prieskumu trhu, prípadne z iných preskúmateľných a hodnoverných zdrojov, pričom práve použitie pojmu „prípadne“ naznačuje, že primárne je potrebné vychádzať zo zdrojov pochádzajúcich z inzertnej tlače, z inzertných portálov verejnej informačnej elektronickej siete Internet, z vlastného prieskumu trhu a až následne z iných zdrojov, pri ktorých sa okrem ich hodnovernosti zdôrazňuje aj ich preskúmateľnosť. Zo znaleckého posudku Z.. Ň. vyplýva, že pri stanovení koeficientu dopytu trhu k5 vychádzal z inzertných zdrojov a naproti tomu zo znaleckého posudku Z.. X. vyplýva, že pri stanovení koeficientu dopytu trhu k5 použil ako zdroje aj z oceňovacie programy, pričom práve preskúmateľnosť zdrojov bola okrem iného jednou z otázok, na ktoré bol zameraný výsluch znalca Z.. X. na pojednávaní konanom dňa 4.5.2016 a výsluch znalca Z.. Ň. na pojednávaní konanom dňa 17.6.2016. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku poukázal na výpoveď znalca Z.. X., z ktorej vyplynulo, že nevedel určiť, z akých presných vzoriek vychádzal pri vypracovaní znaleckého posudku (zo systému, programu, resp. softvéru EOVO a SilverDAT) a v ktorej konkrétnej krajine mali pôvod. Odvolací súd tiež uvádza, že samotný znalec Z.. X. vo svojej výpovedi uviedol, že každý znalecký posudok musí byť objektívny, pričom je potrebné, aby boli použité čo najpresnejšie údaje o predajných cenách uvedeného typu vozidla na území Slovenskej republiky a bolo zistených čo najviac vzoriek a zároveň uviedol, že v programoch EOVO a SilverDAT sa nedá zistiť, aké boli reálne vzorky použité pri výpočte a znalec nemá vedomosť, aké vzorky systém pri výpočte použil. Práve na nepreskúmateľnosť výpočtov vykonaných prostredníctvom takýchto programov poukázal vo svojej výpovedi znalec Z.. Ň.. Aj z odpovedí spoločností AGENTURA AUTO DATA spol. s r.o. Bratislava, IČO: 30 840 244 a DAT CZECH & SLOVAK s.r.o. - organizačná zložka Slovensko, IČO: 45 376 760 na výzvu súdu prvej inštancie vyplynula nemožnosť zistenia, z ktorých konkrétnych porovnateľných vozidiel systém, resp. program vychádza. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie v súvislosti s hodnotením dôkazov predstavujúcich znalecké posudky Z.. Ň. (znalecký posudok predložený žalobcom pri uplatnení žalobného nároku) a Z.. X. (znalecký posudok vypracovaný súdom ustanoveným

znalcom) neposudzoval odborné otázky, ako uvádzal vo svojom odvolaní žalovaný, ale zameral sa pri odstraňovaní existujúcich rozporov na skúmanie presvedčivosti znaleckých posudkov, a to aj z pohľadu preskúmateľnosti použitých zdrojov. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie akceptoval závery znaleckého posudku Z.. Ň. len preto, lebo boli duplikované v znaleckých posudkoch JHS s.r.o. a Z.. F.. Uvedené tvrdenie nemá oporu v odôvodnení napadnutého rozsudku, nakoľko skutočnosť, že súd prvej inštancie v ňom poukázal aj na ďalšie dva predložené znalecké posudky, sama osebe neznamená, že dôvodom meritórneho rozhodnutia súdu prvej inštancie bola kvantitatívna prevaha znaleckých posudkov so závermi znejúcimi v prospech žalobcu. Súčasne je potrebné zo strany odvolacieho súdu uviesť, že žalovaný v odvolaní prezentoval viacero všeobecných a vágnych tvrdení bez ich bližšej konkretizácie, keď napríklad vytýkal súdu prvej inštancie, že vychádzal zo záverov znaleckých posudkov, ktoré nie sú náležite odôvodnené, preskúmateľné, dostatočne doložené, relevantné v posudzovanej veci a ktoré nezodpovedajú pravidlám logického uvažovania, avšak žalovaný už neuviedol, ktorého konkrétneho znaleckého posudku alebo posudkov sa jeho námietka dotýka a v čom konkrétne vidí namietanú nepreskúmateľnosť, nedostatočnú doloženosť, irelevantnosť a rozpor s logickým myslením. Zároveň odvolací súd s ohľadom na zásadu viazanosti odvolacími dôvodmi poukazuje na skutočnosť, že žalovaný v odvolaní neuviedol vôbec žiadne námietky, ktoré by sa týkali záverov súdu prvej inštancie vo vzťahu k ustálenej hodnote zvyšku vraku 0,- eur a vo vzťahu k sume 480,- eur predstavujúcej náklady vynaložené na márnu jazdu spoločnosti Davoauta, s.r.o. pre zvyšky vraku.

44. Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také skutkovo a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v súlade so zásadou kontradiktórnosti a koncentrácie civilného súdneho procesu, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a napokon aj vec správne rozhodol po právnej stránke. Rozsudok je podrobne odôvodnený, súd prvej inštancie v ňom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil.

45. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom v zmysle ako vo výroku vecne správny potvrdil.

46. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a s tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný.

47. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (, veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných a má za následok odmietnutie dovolania (, ).