Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_16C-168-2015.pdf
PDF · 84.57 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/168/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou v právnej veci navrhovateľky: C.. U. T., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. U. X, XXX XX V. zastúpená: Krechňák & Associates, s.r.o., so sídlom Ulica sv. Vincenta 2, 821 03 Bratislava IČO: 36 861 286 proti odporkyni: T. U., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. U. XX, V. zastúpená: JUDr. Katarínou Kalabovou, advokátkou, Krasovského 13, 851 01 Bratislava o zaplatenie 5.400,-€ s príslušenstvom takto,
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 717,64 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.03.2015 domáhala od odporkyne zaplatenia sumy 5.400,-€ spolu s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
Podaný návrh odôvodnila tým, že navrhovateľka je vlastníčkou bytu č.XX nachádzajúceho sa na X. P. V. Y. na U. H. Č.. X X. V.. Odporkyňa mala predmetný byt užívať v období od 01.04.2013 do 31.12.2013 bez toho , aby na jeho užívanie disponovala nejakým právnym titulom. Odporkyňa zároveň za užívanie bytu neposkytla navrhovateľke žiadnu protihodnotu. V dôsledku vyššie uvedených skutočností získala odporkyňa plnením bez právneho dôvodu majetkový prospech na úkor navrhovateľky. Výška navrhovateľkou uplatneného nároku pozostáva z obvyklej výšky nájomného obdobných nehnuteľností akou je byt navrhovateľky, za obdobie 9 kalendárnych mesiacov. Navrhovateľka pri určení výšky nájomného vychádzala z prieskumu zverejnených ponúk prenajímaných nehnuteľností na viacerých realitných portáloch , kde predstavovala obvyklá výška nájmu sumu v rozpätí 500 ,- € až 700,-€. Pri určení výšky obvyklého nájmu v strede zisteného rozpätia t.j. 600,-€ mesačne, výška bezdôvodného obohatenia odporkyne na úkor navrhovateľky za 9 kalendárnych mesiacov užívania bytu predstavuje sumu 5.400,-€. Navrhovateľka vyzvala odporkyňu na vydanie bezdôvodného obohatenia listom zo dňa 20.01.2015, ktorý odporkyňa prevzala dňa 27.01.2015.
Odporkyňa s k podanej žalobe vyjadrila písomne podaním doručeným súdu dňa 02.07.2015. Vo vyjadrení uviedla, že v byte navrhovateľky bývala takmer 10 rokov bez akejkoľvek nájomnej zmluvy či inej zmluvy až do 30.11.2013, kedy sa z bytu vysťahovala. Dôvodom jej pobytu v byte navrhovateľky bola skutočnosť, že navrhovateľka bývala so synom odporkyne v jej dome na U. H. X. V.. Počas celého obdobia v ktorom bývala v byte navrhovateľky riadne platila všetky platby spojené s užívaním predmetného bytu a to buď sama alebo prostredníctvom svojho syna. Dôvod pre ktorý si navrhovateľka od nej uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.04.2013 do konca roka 2013
jej známy nie, nakoľko počas celého obdobia keď bývala v jej byte ju navrhovateľka neoslovila s požiadavkou na úhradu nejakého komerčného nájomného. Navrhovateľka sa so synom odporkyne rozišla začiatkom roka 2012 avšak z domu na Mudroňovej sa dlhšiu dobu odmietla vysťahovať. Z bytu navrhovateľky sa odporkyňa sťahovala po operácii bedrového kĺbu, pričom z nemocnice bola prepustená koncom októbra 2013.
Súd vo veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom odporkyne, výsluchom svedka C.. X. U., oboznámil sa s listinami tvoriacimi obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Z Listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že navrhovateľka je vlastníčkou bytu č.XX nachádzajúceho sa na X. P. V. Y. na U. H. Č.. X X. V..
Navrhovateľka vo výpovedi pred súdom uviedla, že od roku 1995 žila so synom odporkyne v spoločnej domácnosti v rodinnom dome na U. H. X. V.. Dom vlastnila odporkyňa spolu s jej synom, vtedajším priateľom navrhovateľky. V roku 2001 získala navrhovateľka pôžičku a kúpila 3 izbový byt v Petržalke. V roku 2003 dospela k záveru, že by si mali so synom odporkyne zriadiť spoločnú domácnosť a preto navrhla aby sa z domu odporkyne odsťahovali a v dome zostala bývať odporkyňa. Na to jej mal syn odporkyne oznámiť, že odporkyňa zo svojich príjmov finančne nezvládne užívať rodinný dom sama, pričom následne odporkyňa povedala, že sa pôjde pozrieť na byt navrhovateľky a ak sa jej bude páčiť tak sa do neho presťahuje. Do bytu sa presťahovala posledný novembrový týždeň roku 2003. V predmetnom byte navrhovateľky bývala do konca roka 2013. Počas obdobia kedy bývala v dome odporkyne financovala navrhovateľka celú prevádzku domu. V roku 2012 oznámil navrhovateľke syn odporkyne, že odchádza a odsťahoval sa k novej priateľke, pričom navrhovateľka zostala bývať v dome do marca 2013. Dňa 27.03.2013 sa navrhovateľka z domu odsťahovala a keďže v jej byte bývala odporkyňa musela sa odsťahovať do iného bytu. Následne oznámila odporcovi, že od odporkyne požaduje za užívanie bytu nájomné, pričom syn odporkyne jej povedal, že si platiť nájomné nemôže dovoliť.
Odporkyňa vo výpovedi pred súdom uviedla, že hlavným dôvodom prečo sa odsťahovala do bytu navrhovateľky bolo, že ak mal vzťah jej syna s navrhovateľkou trvať tak im vytvorila priestor na súkromie. Na U. H. sa presťahovala posledný novembrový týždeň roku 2003 a k 30.11.2013 predmetný byt opustila. Pravidelne mesačne uhrádzala šekovými poukážkami SIPO a elektrickú energiu. K odchodu z bytu navrhovateľky uviedla, že keď došlo medzi jej synom a navrhovateľkou k rozchodu ona bola v tom čase na reoperácii bedrového kĺbu. Po operácii došlo k jej vysťahovaniu sa z bytu navrhovateľky. Odporkyňa ďalej uviedla, že navrhovateľka od nej nikdy nepožadovala viac ako jej platila za užívanie bytu.
Svedok Ing. Vladimír Mráz, syn odporkyne a bývalý priateľ navrhovateľky vo výpovedi pred súdom uviedol, že k odsťahovaniu odporkyne do bytu navrhovateľky došlo po ich vzájomnej dohode. Odporkyňa to urobila preto, aby mohli s navrhovateľkou žiť sami spolu v rodičovskom dome . Dohodli sa, že odporkyňa bude hradiť všetky náklady spojené s užívaním bytu. Odporkyňa sa z bytu navrhovateľky vysťahovala dňa 30.11.2013. Dňa 05.06.2013 poslala navrhovateľka svedkovi email v ktorom ho vyzvala , že za užívanie bytu odporkyňou chce nájomné vo výške 270,-€. On sa jej na to opýtal, či je to ďalšia suma okrem toho čo už odporkyňa za byt platí. Svedok ďalej vo výpovedi uviedol, že ohľadom užívania predmetného bytu išlo o ústnu dohodu medzi navrhovateľkou a odporkyňou.
Právna zástupkyňa odporkyne v záverečnej reči pred súdom poukázala na skutočnosť, že odporkyňa za byt riadne platila úhrady na ktorých sa s navrhovateľkou dohodli a v tomto režime fungovala 10 rokov. Odporkyňa nemala dôvod sa domnievať, že sa tento stav zmenil, nakoľko navrhovateľka ju žiadnym spôsobom nežiadala o úhradu platieb ako boli úhrady spojené s užívaním bytu. Taktiež poukázala na skutočnosť, že odporkyňa síce bývala v trojizbovom byte navrhovateľky avšak reálne užívala iba dve izby. S poukazom na vyššie uvedené žiadala návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť.
Podľa § 659 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ) Zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi právo vec po dohodnutú dobu bezplatne užívať.
Podľa § 660 veta prvá OZ požičiavateľ je povinný odovzdať vypožičiavateľovi vec v stave spôsobilom na riadne užívanie.
Podľa § 661 ods.1,2 OZ vypožičiavateľ je oprávnený užívať vec riadne a v súlade s účelom, ktorý sa v zmluve dohodol alebo ktorému obvykle slúži; je povinný chrániť ju pred poškodením, stratou alebo zničením. Ak nie je dohodnuté inak, nesmie vypožičiavateľ prenechať vec na užívanie inému.
Podľa § 662 ods.1,2 OZ vypožičiavateľ je povinný vec vrátiť, len čo ju nepotrebuje, najneskôr však do konca určenej doby zapožičania. Požičiavateľ môže požadovať vrátenie veci aj pred skončením určenej doby zapožičania, ak vypožičiavateľ neužíva vec riadne alebo aj ju užíva v rozpore s účelom, ktorému slúži.
Podstatnými náležitosťami zmluvy o výpožičke sú:
- prenechanie konkrétnej veci na užívanie vypožičiavateľovi
- bezodplatnosť užívania
- dočasnosť užívania
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že navrhovateľka je vlastníčkou bytu č. XX O. F. na X. P. V. Y. na U. H. Č.. X X. V.. Z výpovedí účastníkov konania ako aj svedka bolo preukázané, pričom táto skutočnosť v konaní sporná nebola, že odporkyňa užívala byt navrhovateľky s jej súhlasom od novembra roku 2003 až do roku 2013. Navrhovateľka sa podanou žalobou domáha od odporkyne vydania bezdôvodného obohatenia s odôvodnením, že odporkyňa užívala byt v jej vlastníctve od 01.04.2013 až do 31.12.2013 bez právneho dôvodu za čo si od odporkyne uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 5.800,-€ titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
Všeobecným predpokladom vzniku záväzkov z bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka je skutočnosť, že sa niekto obohatil na cudzí úkor a že toto obohatenie je bezdôvodné.
Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia založenej na tom, že zúčastneným osobám chýba od počiatku právny vzťah, ktorý by zakladal právny nárok na predmetné plnenie, ktoré môže spočívať napríklad v tom, že bolo niečo dané alebo bolo v prospech niekoho konané.
S poukazom na vykonané dokazovanie sa súd nemôže stotožniť s právnou argumentáciou navrhovateľky. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že odporkyňa byt navrhovateľky užívala od roku 2003 s jej súhlasom po ich vzájomnej dohode, kedy odporkyňa opustila svoju nehnuteľnosť v ktorej bývala až do roku 2013 navrhovateľka so synom odporkyne. Podľa názoru súdu došlo medzi navrhovateľkou a odporkyňou k uzavretiu zmluvy o výpožičke a to konkludentným spôsobom. Je nesporné, že navrhovateľka o užívaní bytu odporkyňou vedela, s jeho užívaním vyjadrila súhlas a až do januára 2015 , kedy bola odporkyni doručená výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia, odporkyňu na opustenie bytu nevyzvala. Podľa názoru súdu užívala odporkyňa predmetný byt až do novembra 2013 na základe konkludentne uzavretej zmluvy o výpožičke a jeho užívaním sa na úkor navrhovateľky bezdôvodne neobohatila. Súd len okrajovo poznamenáva, že keby tomu aj tak nebolo, bol by nárok navrhovateľky na spätnú úhradu nájomného od apríla 2013 do decembra 2013 s ohľadom na predchádzajúce chovanie sa odporkyne v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd považuje taktiež aspoň vo všeobecnej rovine za potrebné uviesť, že pri skúmaní právne relevantnej vôle účastníkov je potrebné vychádzať i z ich následného správania sa. Čo sa týka aplikácie ustanovenia § 3 ods.1 OZ a síce či určitý výkon práv je podľa zistených skutkových okolností významných pre posudzovanie konkrétnej veci v rozpore s dobrými mravmi súd poznamenáva, že v danej veci je nesporné, že účastníčky konania boli v minulosti v pomerne blízkom vzťahu, pričom zmenu tohto stavu odporkyňa nezapríčinila. S poukazom na vyššie uvedené skutkové zistenia a citované zákonné ustanovenia súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pričom súd účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech priznal náhradu trov konania spojených s účelným uplatňovaním práva voči účastníkovi, ktorý úspech nemal v časti v ktorej bol úspešný.
Trovy právneho zastúpenia súd vyčíslil v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 OSP a Vyhláškou MS SR č. 655/2004 ZU. Z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, podľa § 13a ods.1 písm. a), c.) a d.) a 16 ods. 3 citovanej vyhlášky nasledovne:
- Prevzatie a príprava zastúpenia dňa 02.11.2015 v sume 190,89 €,
- Účasť na pojednávaní konanom dňa 04.11.2015 v sume 190,89 €
- Účasť na pojednávaní konanom dňa 22.01.2016 v sume 190,89 €
- Režijný paušál ku každému úkonu 2 x 8,39 za rok 2015 € a 1 x 8,58 za rok 2016 (podľa § 16 ods. 3 vyhlášky)
Právna zástupkyňa odporkyne si uplatnila aj nárok na zaplatenie DPH, pričom súdu preukázala , že je platiteľom DPH. S poukazom na vyššie uvedené súd priznal právnej zástupkyni aj ňou uplatňovanú DPH vo výške 20 % .
Spolu teda náhrada trov právneho zastúpenia priznaná právnemu zástupcovi odporcu predstavuje sumu 717,64 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).