Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_38Cb-173-2014.pdf
PDF · 89.54 KB
Case nature
Area
Subarea
38Cb/173/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Novotnou Mlinárcsikovou, v právnej veci navrhovateľa: Peter Pavliščík, s miestom podnikania Pavlovičovo nám. 2, 080 01 Prešov, IČO: 40 151 107, zastúpený JUDr. Martinom Salokom, advokátom so sídlom Zvonárska 8, 040 01 Košice, proti odporcovi: Rastúce domy, s.r.o., so sídlom Horný Val 8/17, 010 01 Žilina, IČO: 44 713 860, zastúpený opatrovníkom X. L., B. C. XXXX/XX, XXX XX A., Č. J., o zaplatenie 350 eur s príslušenstvom
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 330 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne z tejto sumy od 2.12.2013 do zaplatenia, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti návrh zamieta.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi na účet právneho zástupcu navrhovateľa trovy konania vo výške 18,60 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 105,60 €, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa písomným návrhom doručeným súdu 30.04.2014 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 350 € s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne z tejto sumy od 02.12.2012 do zaplatenia a trovy konania. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že v dňoch od 14.10.2013 do 05.11.2013 navrhovateľ poskytol odporcovi na základe ústnej objednávky ubytovacie služby. Následne dňa 06.11.2013 navrhovateľ vystavil faktúru č. 7/2013 so splatnosťou 01.12.2013. Navrhovateľ telefonicky viackrát upozorňoval odporcu na splnenie jeho záväzku, čo však odporca neurobil a ani napriek predžalobnej výzve z 15.02.2014 svoj záväzok voči navrhovateľovi nesplnil.
Súd vo veci vydal dňa 17.06.2014 platobný rozkaz č.k. 21Rob/77/2014-12. Proti platobnému rozkazu podal odporca v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej, v ktorom uviedol, že namieta navrhovateľom uplatnenú sumu, nakoľko žiadnu faktúru č. 7/2013 neeviduje. U navrhovateľa nebol ubytovaný v žalovanom období. Rozporuje, že by bol u navrhovateľa ubytovaný od 14.10.2013 do 05.11.2013 v počte 66 nocľahov. S navrhovateľom nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu, navrhovateľ mu neposkytoval žiadne služby a je pre odporcu neznáma osoba.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odporu z 10.11.2014 uviedol, že s tvrdeniami odporcu nesúhlasí. Navrhovateľ vedie kompletnú dokumentáciu o osobách, ktoré boli v jeho ubytovacích priestoroch ubytované, s uvedením ich mien, bydlísk, dátumov narodenia, čísiel občianskych preukazov a presných dátumov príchodu a odchodu. Za nepravdivé označil tvrdenie odporcu, že navrhovateľ je pre neho neznáma osoba, nakoľko v priebehu roka 2013 odporca uhradil navrhovateľovi faktúru za poskytnuté ubytovacie služby č. 5/2013 zo dňa 10.09.2013 vystavenú na sumu 612 €, faktúru za poskytnuté ubytovacie služby č. 6/2013 zo dňa 01.10.2013 vystavenú na sumu 1.000 € a faktúru za poskytnuté ubytovacie služby č. 8/2013 zo dňa 17.08.2013 vystavenú na sumu 288 €. Uvedené skutočnosti preukazujú, že účastníci konania boli v minulosti v zmluvnom vzťahu, odporca si u navrhovateľa opakovane objednával služby spojené s poskytovaním ubytovania a tieto aj uhrádzal. S poukazom na uvedené navrhovateľ zotrval na podanom návrhu v celom rozsahu.
Na pojednávanie nariadené na 21.01.2016 sa odporca nedostavil. Opatrovník odporcu mal doručenie predvolania na termín pojednávania riadne a včas vykázané, ako vyplýva z č.l. 65 spisu. Svoju neúčasť neospravedlnil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Vzhľadom na uvedené, súd v súlade s ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) prejednal vec v neprítomnosti odporcu.
Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že navrhovateľ v celom rozsahu zotrváva na podanom návrhu. Mala za to, že z predošlých faktúr vyplýva, že zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom existoval, ako aj obchodné zvyklosti, ktoré medzi sebou navrhovateľ a odporca zaviedli pri uhrádzaní faktúr.
Konateľ navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že s odporcom komunikoval telefonicky cestou jeho konateľa. Konateľ odporcu prisľúbil úhradu, avšak poslednú faktúru neuhradil. K odcudzenej posteľnej bielizni uviedol, že chlapi zobrali plachty, ktoré použili vo svojich vozidlách na sedenie, na zabránenie zašpineniu sedadiel. Následne s nimi odišli, išlo o dve kompletné súpravy.
Z listinných dôkazných prostriedkov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, mal súd zistené nasledovné skutočnosti:
Faktúrou č. 7/2013 s dátumom vystavenia 06.11.2013 a dátumom splatnosti 01.12.2013 navrhovateľ vyúčtoval odporcovi na základe telefonickej objednávky odporcu za poskytnuté ubytovacie služby 66 nocľahov á 5 €, spolu 330 € za fakturované obdobie 14.10.2013 - 05.11.2013, a za odcudzenú posteľnú bielizeň sumu 20 €. Na úhradu dlžnej sumy navrhovateľ vyzýval odporcu predžalobnou výzvou na zaplatenie z 15.02.2014.
Na č.l. 6 a 7 spisu sú doklady navrhovateľa, z obsahu ktorých vyplýva meno a priezvisko osôb ubytovaných u navrhovateľa v období od 14.10. do 31.10.2013 v celkovom počte 58 nocľahov a za november 2013 v celkovom počte 8 nocľahov.
Súčasťou spisového materiálu na č.l. 37 - 42 spisu sú faktúry, ktoré navrhovateľ vystavil odporcovi za poskytnuté ubytovacie služby v období mesiacov júl, august, september a október do 14.10.2013, vrátane dokladov o úhrade fakturovaných súm zo strany odporcu. Z predmetných faktúr vyplýva fakturovaná suma za nocľah 4,50 €, resp. 5 € za obdobie od 10.09.2013 do 14.10.2013, kedy suma účtovaná faktúrou č. 6/2013 vo výške 1.000 € bola odporcom uhradená podľa predloženého dokladu na č.l. 37 spisu.
Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Obchodný zákonník), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
Podľa ustanovenia § 754 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník), zo zmluvy o ubytovaní vznikne objednávateľovi právo, aby mu ubytovateľ poskytol prechodné ubytovanie na dohodnutú dobu alebo na dobu vyplývajúcu z účelu ubytovania v zariadení na to určenom (hotely, nocľahárne, ubytovne a iné zariadenia). Za ubytovanie a služby s ním spojené je objednávateľ povinný zaplatiť ubytovateľovi cenu v lehotách určených ubytovacími poriadkami.
Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
Podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka, (1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. (2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. (3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 veta prvá OSP, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Predmetom konania v prejednávanej veci bol navrhovateľom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 350 € s príslušenstvom vyúčtovanej navrhovateľom odporcovi faktúrou č. 7/2013, pozostávajúcej zo sumy 330 € za poskytnuté ubytovacie služby na základe telefonickej objednávky odporcu 66 nocľahov v cene 5 € za noc v období od 14.10.2013 do 05.11.2013 a zo sumy 20 € za posteľnú bielizeň, ktorá mala byť odcudzená ubytovanými osobami. Záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania súd, vzhľadom na postavenie navrhovateľa a odporcu ako subjektov záväzkového vzťahu a predmet ich záväzkov, vyhodnotil ako vzťah obchodno-právny podľa ust. § 260 ods. 1 Obchodného zákonníka, konkrétne ako zmluvu o ubytovaní uzatvorenú podľa ust. § 754 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom sa v súlade s ust. § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka spravuje ustanoveniami upravujúcimi zmluvu o ubytovaní ako zmluvný typ (§ 754 a nasled. Občianskeho zákonníka) a v ostatných otázkach Obchodným zákonníkom.
Pokiaľ odporca v rámci procesnej obrany voči uplatnenému nároku uviedol, že faktúru č. 7/2013 neeviduje, že u navrhovateľa v žalovanom období od 14.10.2013 do 05.11.2013 v počte nocľahov 66 nebol ubytovaný a že nebol s navrhovateľom v žiadnom zmluvnom vzťahu, navrhovateľ mu neposkytoval žiadne služby a je pre odporcu neznáma osoba, súd považuje túto obranu odporcu za účelovú. Navrhovateľ predloženými listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré sú súčasťou spisového materiálu na č.l. 37 - 42 spisu preukázal, že ubytovacie služby poskytoval odporcovi aj v období od 29.07.2013 do 14.10.2013 a za tieto fakturoval cenu faktúrami č. 8/2013, 5/2013 a 6/2013, ktoré boli odporcom uhradené. Uvedené tvrdenia navrhovateľa a listinné dôkazné prostriedky, resp. ich obsah neboli zo strany odporcu namietané, čím boli vyvrátené tvrdenia odporcu v odpore proti platobnému rozkazu, že nikdy nebol s navrhovateľom v žiadnom zmluvnom vzťahu a tento je pre neho neznáma osoba. Rovnako, odporca konkrétnymi vecnými argumentmi nespochybnil obsah listinných dôkazných prostriedkov predložených navrhovateľom na č.l. 6 a 7 spisu, ktoré boli doručené odporcovi spolu s návrhom na začatie konania v prejednávanej veci a z ktorých vyplývajú mená a priezviská osôb, ktoré mali byť na základe objednávky odporcu u navrhovateľa v konkrétnych termínoch od 14.10. do 05.11.2013 ubytované. V ďalšom konaní ostal odporca nečinný a na nariadený termín pojednávania sa bez ospravedlnenia nedostavil.
Vzhľadom na vyššie uvedené, súd považoval obranu odporcu v prejednávanej veci za nedôvodnú a účelovú, odporca v konaní neoznačil ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazné prostriedky vyvracajúce obsah tvrdení a listín predložených navrhovateľom, a preto vyhovel návrhu navrhovateľa v časti uplatneného nároku na zaplatenie ceny poskytovaných ubytovacích služieb v sume 330 €, ktorej výška zodpovedala obsahu skorších záväzkových vzťahov medzi účastníkmi. Nakoľko v konaní nebola preukázaná iná dohoda účastníkov konania o splatnosti ceny za poskytnuté zmluvné plnenie, odporca bol povinný splniť svoj záväzok voči navrhovateľovi bez zbytočného odkladu po tom, čo ho navrhovateľ o plnenie požiadal. Za výzvu na plnenie súd považoval samotnú faktúru č. 7/2013, v rámci ktorej navrhovateľ prejavil vôľu, aby mu odporca uhradil fakturovanú sumu v lehote splatnosti faktúry 01.12.2013. Odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry sa odporca dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku voči navrhovateľovi a navrhovateľovi vznikol nárok uplatňovať si popri plnení aj zákonné úroky z omeškania v zmysle ust. § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka. Pokiaľ sa navrhovateľ ďalej domáhal zaplatenia sumy 20 € s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 02.12.2013 do zaplatenia, ktorá suma mala predstavovať hodnotu odcudzenej posteľnej bielizne osobami ubytovanými u navrhovateľa, tak súd konštatuje, že v tejto časti navrhovateľ ním uplatnený nárok nepreukázal. Navrhovateľ neoznačil, ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazné prostriedky, ktoré by preukazovali, že k spôsobeniu škody v tvrdenej výške na strane navrhovateľa došlo práve konaním osôb, ktoré boli ubytované u navrhovateľa na základe objednávky odporcu. Zároveň, pokiaľ by aj niektorá z uvedených osôb túto škodu navrhovateľovi spôsobila, na základe vykonaného dokazovania nebolo možné prijať jednoznačný záver o zodpovednosti odporcu v zmysle ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kedy z vykonaného dokazovania ani tvrdení navrhovateľa nevyplynulo, že škoda by mala byť spôsobená pri činnosti odporcu fyzickou osobou, ktorú odporca na určitú činnosť použil. Vzhľadom na uvedené, súd zamietol návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 20 € spolu s úrokom z omeškania 9,25 % ročne z tejto sumy od 02.12.2013 do zaplatenia.
Vo výroku o náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, príp. vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Pre potreby rozhodnutia o náhrade trov konania, súd vyčíslil ku dňu rozhodnutia súdu 21.01.2016 hodnotu predmetu konania, ktorého sa navrhovateľ domáhal 419,27 € (350 € + úrok z omeškania 9,25 % ročne z tejto sumy od 02.12.2013 do 21.01.2016), hodnotu predmetu konania, v ktorej bol navrhovateľ úspešný 395,31 € (330 € + úrok z omeškania 9,25 % ročne z tejto sumy od 02.12.2013 do 21.01.2016), hodnotu predmetu konania v časti, v ktorej bol návrh navrhovateľa zamietnutý 23,96 € a čistý úspech na strane navrhovateľa 371,35 € (395,31 € - 23,96 €), ktorý vo vzťahu k predmetu konania, ktorého sa navrhovateľ domáhal, predstavuje 88,57 %.
Navrhovateľovi v konaní vznikli trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 21 € a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 119,23 € v zmysle písomného vyčíslenia z 22.01.2016 za 3 úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia 02.09.2014, vyjadrenie k odporu z 10.11.2014 a účasť na pojednávaní 21.01.2016 pri základnej sadzbe tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby 24,90 € + 2x režijný paušál 8,04 € + 1x režijný paušál 8,58 € + 20 % DPH. Vzhľadom na zistenú mieru úspechu navrhovateľa v konaní, súd priznal navrhovateľovi náhradu 88,57 % trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva, t.j. v sume 18,60 € titulom súdneho poplatku zaplateného za návrh na začatie konania a v sume 105,60 € titulom trov právneho zastúpenia. Priznanú náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia je odporca povinný v súlade s ust. § 149 ods. 1 OSP zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).