Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoE/99/2015

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, proti povinnej: M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O. XXX, štátnej občianke Slovenskej republiky, o vymoženie 845,20 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. -13 zo dňa 23.02.2015 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť povinnej trovy odvolacieho konania vo výške 68,23 eura na účet právnej zástupkyne povinnej JUDr. Martiny Fabianovej, advokátky, v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora B.. E. A. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 41 ods. 2 písm. ); 44 ods. 2 Exekučného poriadku, §§ 52 ods. 1, 2; 53 ods. 1 až 3, ods. 5; 54 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka.

Konštatoval, že v posudzovanej veci sa oprávnený domáha návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia sumy 845,20 eura s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok.

Oprávnený a povinná uzavreli rozhodcovskú zmluvu č. 8300045234.

Rozhodcovská zmluva bola podpísaná v ten istý deň ako Zmluva o revolvingovom úvere. Z celkového formátu rozhodcovskej zmluvy vo forme tlačiva vypláva, že ide o rovnaký typ zmluvy, aký veriteľ používa opakovane pri fyzických osobách, pričom ide o zmluvy, ktoré boli vopred veriteľom pripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania.

Rozhodcovská zmluva uzavretá medzi veriteľom a povinným ako dlžníkom je typizovanou, štandardnou zmluvou. uzatvárala sa vo viacerých prípadoch a bolo obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemal možnosť zmeniť. Možnosť povinnej neprijať návrh na pristúpenie k rozhodcovskej zmluve ako aj možnosť odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy do 14 kalendárnych dní od uzavretia zmluvy boli len zdanlivou možnosťou. V prípade rozhodcovskej zmluvy došlo k dopísaniu osobných údajov povinnej, dátumu a miesta podpísania. takto vyplnené tlačivá nie je možné považovať za individuálne dojednané zmluvné podmienky, a to ani v prípade rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená.

Nakoľko tieto podmienky neboli splnené a povinná nemala možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy o úvere a ani rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať rozhodcovskú zmluvu ako zmluvnú podmienku dojednanú individuálne.

Rovnako poučenie povinnej v bode zmluvy 3. o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, nie je možné považovať za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania, poukázania na rozdiely oproti rozhodovaniu na všeobecnom súde a ponechanie spotrebiteľovi za primeraných okolností možnosť rozhodnúť sa vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve. Možnosť výberu je len zdanlivá. Rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom. Rozhodcovská zmluva je neplatná, lebo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Nakoľko neplatná rozhodcovská zmluva nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu, predstavuje rozhodcovský rozsudok nulitný právny akt. Tým je daný rozpor exekučného titulu so zákonom podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Preto súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že exekučný súd sa neúplne zaoberal rozhodcovskou zmluvou, dôsledkom čoho sú zjavné chyby v zistení skutkového stavu a neobstojí právne posúdenie. Rozhodcovská zmluva predstavuje individuálnu dohodu, ktorá nie je (nebola) podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Uvedené vyplýva z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy a z právnych dôsledkov bodu 7 rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je samostatným právnym úkonom, z bodu 1. vyplýva právo na jednostranné odstúpenie od nej a spĺňa charakter individuálneho dojednania. Exekučný súd vychádzal z ničím nezdôvodniteľnej domnienky. Postup uzatvárania akejkoľvek zmluvy primárne vyplýva z právnej úpravy mechanizmu uzatvárania zmluvy (§ 43a a nasl. Občianskeho zákonníka). Povinná sa rozhodla rozhodcovskú zmluvu uzavrieť. Rozhodcovská zmluva obsahuje ustanovenia (hoci ich navrhol veriteľ), ktoré umožňujú spotrebiteľovi rozhodcovskú zmluvu odmietnuť, resp. následným úkonom túto jednostranne zrušiť. Z rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že obsahuje poučenie o možnosti, nie o povinnosti zmluvu uzavrieť bez následkov ohľadne vzniku úverovej zmluvy, dôsledkoch a význame rozhodcovského konania a o možnosti jednostranne rozhodcovskú zmluvu ukončiť. Povinná mala možnosť od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť do 14 dní bez uvedenia dôvodu, t. j. potom, čo jej boli poskytnuté peňažné prostriedky. Súd skutočnosť, že medzi oprávneným a povinnou bola uzatvorená samostatná rozhodcovská zmluva a nie rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o úvere a skutočnosť, že povinná ako dlžník rozhodcovskú zmluvu nemusela uzavrieť, mohla od nej odstúpiť, mohla sa domáhať určenia jej neplatnosti, mohla namietať jej neplatnosť, či mohla podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ponechal stranou. rozhodcovská zmluva popri tom, že je individuálnym dojednaním, by nespĺňala ani definíciu neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 1 resp. od. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská zmluva nikdy nie je neprijateľnou podmienkou a ani žiadnu neprijateľnú podmienku neobsahuje. Z jej obsahu vyplýva, že konanie pred rozhodcovským súdom je len alternatívne. Cieľom ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nie je zneplatnenie rozhodcovskej zmluvy ako takej. Predmetné ustanovenie nemá riešiť a ani nerieši situáciu, kedy žalobu podáva dodávateľ.

Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Oprávnený si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania celkom vo výške 40,96 eura.

K odvolaniu oprávneného sa vyjadrila prostredníctvom svojej právnej zástupkyne povinná. Vo vyjadrení uviedla, že v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu. V čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere mal oprávnený ako dodávateľ služby zákonom explicitne zakázané dojednávať v typových zmluvách podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súdom aplikované ustanovenie § 44 ods. 2, 3 Exekučného poriadku zakotvuje nielen možnosť, ale aj povinnosť exekučného súdu zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak je tu nesúlad žiadosti o poverenie, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Ustanovenie § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní výslovne predpokladá zastavenie exekúcie exekučným súdom, a to i bez návrhu v prípade výskytu niektorých najzávažnejších

nedostatkov rozhodcovského rozsudku reprezentujúceho exekučný titul a tiež v prípade zaviazania takýmto rozhodnutím účastníka na objektívne nemožné, či právom nedovolené plnenie, alebo plnenie odporujúce dobrým mravom. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Spôsob, akým bola rozhodcovská zmluva spotrebiteľovi predložená, je skôr o nevhodnom predložení zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. Rozhodcovská zmluva, ktorá bola predformulovaná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, spĺňa charakteristiku nekalej zmluvnej podmienky. Rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal orgán, ktorá nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, preto je neplatný a nemá právne účinky.

Na základe uvedeného povinná žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

Povinná si zároveň uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho konania celkom vo výške 119,78 eura.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 ods. 1, O.s.p. bez nariadenia pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s dôvodmi tam uvedenými a k odvolacím námietkam oprávneného na doplnenie konštatuje:

Z predloženej zmluvy nepochybne vyplýva, že sa jedná o typovú zmluvu, ktorú nemohla povinná ako spotrebiteľ ovplyvniť. Takáto rozhodcovská zmluva je neprípustná, hoci poskytuje pri voľbe riešenia sporu alternatívu medzi rozhodcovským súdom alebo príslušným súdom Slovenskej republiky. Predmetná rozhodcovská zmluva má síce formálne charakter rozhodcovskej zmluvy a netvorí súčasť formulárovej zmluvy o úvere, taktiež znenie dohodnutej rozhodcovskej doložky zodpovedá požiadavke § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, keď nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s veriteľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Napriek tomu táto rozhodcovská zmluva je neplatná, pretože nespĺňa podmienku individuálneho dojednania. Rozhodcovská zmluva je formulárová dohoda, ktorú povinná nemala možnosť ovplyvniť ani individuálne dohodnúť, alebo zmeniť. Rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobne nevyjednal a nemal na výber, mohol len zmluvu, ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým podmienkam v nej dojednaných, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 4 neplatná.

Za individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy treba považovať také, ktorému predchádzalo poučenie spotrebiteľa o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy so zameraním na zhoršenie procesných práv a povinností v neprospech spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním. Spotrebiteľovi musí byť pritom daná reálne možnosť voľby, či prijme alebo neprijme rozhodcovskú zmluvu. Voľba spotrebiteľa v prospech všeobecného súdu nesmie byť spojená s možnosťou neuzavretia samotnej spotrebiteľskej zmluvy. Veriteľ (dodávateľ) musí splnenie týchto podmienok individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy v prípade pochybností preukázať (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka), inak sa nepovažuje rozhodcovská zmluva za individuálne dojednanú.

Ani z rozhodcovskej zmluvy, ani z ďalších listín nevyplýva, že povinná pred podpisom zmluvy bola oprávneným poučená o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy, čiže o zhoršení procesných práv a povinností v neprospech spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním. V dôsledku toho platí zákonom stanovená domnienka, že tam dohodnutá rozhodcovská zmluva sa nepovažuje za individuálne dojednanú, inými slovami povedané, bola uzavretá neplatne.

Vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného, čo sa týka ustanovenia rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorého mala povinná právo od zmluvy jednostranne odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od jej doručenia, odvolací súd konštatuje, že od zmluvy možno odstúpiť len v prípade,

že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy. Taktiež za individuálne dohodnutú zmluvu sa nepovažuje zmluva, ktorá bola vopred dodávateľom (veriteľom) naformulovaná a spotrebiteľ jej obsah nemal možnosť ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou len tým, že spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť. Uvedené tiež nemení nič na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď v posudzovanom prípade bola spotrebiteľovi v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde (kto mlčí tam, kde nie je povinný sa vyjadriť, nie je možné toto jeho mlčanie považovať ani za súhlas ani za nesúhlas).

Dodávateľ núti spotrebiteľa spotrebiteľskou zmluvou ku konaniu, ktoré nie je povinný vykonať, s cieľom dosiahnutia prejednania veci pred rozhodcovským súdom a obchádzania ustanovení Občianskeho zákonníka chrániacimi spotrebiteľa. Znenie rozhodcovskej zmluvy nemusí odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza. O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný.

Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci .)

Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad. Súdna kontrola neprijateľných podmienok sa uplatňuje aj za stavu, že zmluvný vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca.

V predmetnej veci je rozhodcovská zmluva predformulovaná na tlačive dodávateľa, pričom podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia.

Spotrebiteľ, ak si želá niečo z určitých dôvodov, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce niečo individuálne vyjednať. Skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je formulovaná v rámci štandardnej formulárovej zmluvy, neodôvodňuje záver, že oprávnený preukázal osobitné vyjednanie. Naopak, ide o sofistikované docielenie stavu, ktorý má formálne indikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu súdnej kontroly, čo odvolací súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku.

Javí sa nanajvýš nevierohodné, že by si spotrebitelia osobitne vyjednávali rozhodcu, o pravidlách postupu ktorého, zdá sa, nemajú ani tušenia a oprávnený nemôže očakávať od súdu len akési „formálne“ odklepnutie exekúcie. Aj exekučné konanie je konaním, v ktorom sa má poskytnúť spravodlivá ochrana práv, a to aj práv povinného v zmysle vnútroštátneho práva a v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že oprávnený v odvolaní neuviedol žiadnu takú relevantnú skutočnosť, ktorá by bola spôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a privodiť tým jeho zrušenie.

Preto odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s ustanovením § 219 Občianskeho súdneho poriadku ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V odvolacom konaní neúspešný oprávnený nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní úspešná povinná si uplatnila trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní.

Odvolací súd priznal povinnej trovy odvolacieho konania v celkovej výške 68,23 eura, pozostávajúce z odmeny za: 2 úkony právnej pomoci a) prevzatie a príprava zastúpenia v sume 25,73 eura (základná sadzba za 1 úkon 51,45 eura x 1 v zmysle ust. § 13a ods. 2 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z. z.), b) vyjadrenie k odvolaniu 25,73 eura, t. j. spolu 51,45 eura + 2 x režijný paušál á 8,39 eura = 68,23 eura.

Priznané trovy povinnej uložil odvolací súd zaplatiť oprávnenému na účet právnej zástupkyne povinnej v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.