Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3C/6/2016

Uznesenie

Okresný súd Senica v právnej veci žalobcu: S.A.S. GROUP, a.s., IČO: 47 162 678, so sídlom Bratislava, Odborárska 23, právne zastúpený: JUDr. Milan Trylč, advokát so sídlom Senica, J. Kráľa 738/12, proti žalovaným: 1/ KALI - 17, s.r.o., IČO: 36 347 825, so sídlom Košeca 487 a 2/ T. R., nar. XX.X.XXXX, bytom J. B. P., B. W. XX/XX, štátne občianstvo SR, rozhodujúc o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia takto

rozhodol:

Súd zakazuje žalovaným v 1. a 2. rade nakladať s nehnuteľnosťami parcela KN C č. 1412/6 o výmere 8.746 m2, ostatné plochy, parcela KN C č. 1412/27 o výmere 615 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela KN C č. 1412/50 o výmere 435 m2, zastavané plochy a nádvoria, stavba obilný mlyn 25 so súpisným č. 1406 stojaca na parcele KN C č. 1412/27, stavba príst. exped. skladu so súpisným číslom č. 1468, stojaca na parcele KN C č. 1412/50 zapísanými na LV č. XXXX pre k.ú. U.a vedenom Okresným úradom Senica, katastrálny odbor tak, aby tieto nehnuteľnosti nescudzovali a nezaťažovali.

Žalobca je povinný v lehote 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia podať na tunajší súd návrh na začatie konania vo veci samej o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX5 vedenom Okresným úradom Senica, katastrálny odbor, pre k.ú. U..

odôvodnenie:

Dňa 15.1.2016 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd nariadil žalovaným v 1. a 2. rade nenakladať s nehnuteľnosťami zapísanými Okresným úradom Senica, katastrálnym odborom na LV č. XXXX. Svoj návrh odôvodnil tým, že návrhom zo dňa 5.5.2015 sa žalobca spolu s H. B. ako žalobcom v 2. rade domáhali nariadenia totožného predbežného opatrenia. Okresný súd Senica uznesením č. k. -110 zo dňa 13.5.2015 návrhu v celom rozsahu vyhovel, Krajský súd v Trnave však uznesením č. k. -178 zo dňa 16.12.2015 konanie vo veci vydania predbežného opatrenia týkajúce sa žalobcu v 1. rade zastavil, nakoľko za žalobcu v 1. rade nepodala návrh oprávnená osoba, keďže žalobca v 2. rade nebol v čase podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia predsedom predstavenstva žalobcu a vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade predmetné uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh žalobcu v 2. rade na vydanie predbežného opatrenia zamietol, a to z dôvodu, že žalobca v 2. rade nemal aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu. Žalobca uviedol, že podľa jeho názoru je návrh nespochybniteľne podaný oprávnenou osobou na konanie za žalobcu, nakoľko podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I je predsedom predstavenstva žalobcu pán H. B., a preto žalobca navrhol návrhu vyhovieť. Poukázal na skutočnosť, že oproti predchádzajúcemu konaniu k zmene skutkového stavu nedošlo, t.j. kúpnou zmluvou zo dňa 17.4.2015 predala žalovaná v 2. rade v tom čase ako predseda predstavenstva žalobcu nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. a obec Senica za kúpnu cenu 120.000 €, pričom všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom bola 542.000 €. Znalecký posudok bol v čase predaja týchto nehnuteľností žalovanej v 2. rade známy. Žalovaná v 2. rade tak porušila povinnosť stanovenú podľa 194 ods. 5 Obchodného zákonníka, čo zakladá rozpor s dobrými mravmi a uvedená kúpna zmluva je absolútne neplatná. V dôsledku týchto skutočností vzniká odôvodnená obava,

že bez okamžitej úpravy pomerov účastníkov vznikne škoda, keďže nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy je dané. Povolením vkladu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam vnikne žalobcovi škoda vo výške 422.000 €.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. mal súd preukázané, že uznesením č. k. -110 zo dňa 13.5.2015 súd vydal predbežné opatrenie, ktorým žalobcom v 1. a 2. rade nariadil, aby nenakladali s predmetnými nehnuteľnosťami. Uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. -178 zo dňa 16.12.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.1.2016, bolo konanie vo veci vydania predbežného opatrenia týkajúce sa žalobcu v 1. rade zastavené a vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade (H. B.) zmenené tak, že návrh žalobcu v 2. rade na vydanie predbežného opatrenia bol zamietnutý.

Podľa § 74 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa § 76 ods. 1 O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby a) platil výživné v nevyhnutnej miere; b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd; c) poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje; d) zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde; e) nenakladal s určitými vecami alebo právami; f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal, g) nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba blízka alebo osoba, ktorá je v jeho starostlivosti alebo vo výchove, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia, h) sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva.

Podľa § 76 ods. 4 O.s.p. ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.

Podľa § 171 ods. 2 O.s.p. ak nebola v uznesení uložená povinnosť na plnenie, je uznesenie vykonateľné, len čo bolo doručené, a ak netreba doručovať, len čo bolo vyhlásené alebo vyhotovené.

Predbežné opatrenie slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov konania a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Navrhovateľ musí mať právny záujem na predbežnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov (musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku), ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Možno ho nariadiť z dvoch dôvodov; jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým zabezpečenie výkonu rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Znakom predbežného opatrenia je jeho predbežný, dočasný charakter. Znamená to, že sa ním upravujú pomery účastníkov alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Predbežné opatrenie musí mať preto vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania. Od predmetu prebiehajúceho konania alebo konania, ktoré len začne podaním žaloby, okrem iného závisí vecná i miestna príslušnosť súdu, ale aj spôsob, akým sa má obmedziť časové trvanie predbežného opatrenia (§ 76 ods. 3, § 77 ods. 1 písm. a/, b/, c/ O.s.p.). Už z návrhu na vydanie predbežného opatrenia podávaného pred začatím konania musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ v budúcom konaní domáhať, teda akú žalobu mieni podať. Len tak je možné posúdiť, či navrhované predbežné opatrenie má vzťah k predmetu budúceho konania o žalobe, najmä či vzťah, ktorý sa predbežným opatrením upraví, bude vyriešený konečným rozhodnutím vydaným na základe žaloby.

O predbežnom opatrení súd spravidla rozhoduje bez nariadenia pojednávania a bez výsluchu účastníkov konania. Povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť (dôkazné bremeno) i v takomto konaní spočíva výlučne na navrhovateľovi. Unesenie dôkazného bremena v konaní, v ktorom sa zásadne dokazovanie nevykonáva, potom predpokladá, aby navrhovateľ súdu navrhol aspoň dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený predbežným opatrením.

V danom konaní má súd za to, že sú splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia. Z návrhu na vyplýva, že žalobca sa bude návrhom vo veci samej domáhať určenia vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam (t.j. je daný prvý predpoklad pre nariadenie predbežného opatrenia, a to osvedčenie nároku navrhovateľa, ktorý bude uplatňovať návrhom vo veci samej), pričom súčasne je splnený aj ďalší predpoklad, ktorým je nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v možnom prevode vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.4.2015, ktorou žalovaná v 2. rade ako predseda predstavenstva žalobcu predala nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. a obec U. za kúpnu cenu 120.000 €, hoci podľa znaleckého posudku znalca Ing. Roberta Gombára č. 108/2013 zo dňa 9.9.2013 mali hodnotu 542.000 €.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa súd stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, a preto mu v celom rozsahu vyhovel. Súd takto rozhodol aj s prihliadnutím na podstatu a zmysel predbežného opatrenia, nakoľko sa ním nevytvára nenávratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi účastníkmi konania a zároveň žalovaným v 1. a 2. rade nevzniká neprimeraná ujma.