Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžfk/38/2020

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Z. (do 03.09.2019 podnikajúci na základe živnostenského oprávnenia pod obchodným menom Ing. Jozef Hurta - Aquaservis.sk, miesto podnikania Balassiho 688/26, Štúrovo, IČO: 40 351 386), právne zastúpený: JUDr. Ema Zacharová, advokát s.r.o., Forgáchova bašta 7, 940 01 Nové Zámky, proti žalovanému: Daňový úrad Nitra, Damborského 5, 949 01 Nitra, o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného - výkazu daňových nedoplatkov č. 100785587/2019 zostaveného ku dňu 03.04.2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre sp. zn. - 127 zo dňa 04.12.2019 takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

II. Návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti z a m i e t a.

III. Nárok na náhradu trov kasačného konania účastníkom konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Konanie pred správnymi orgánmi

1. Daňový úrad Nitra (ďalej aj „správca dane“ alebo „žalovaný“) zostavil z evidencie daní žalobcu ako daňového dlžníka daňový výkaz nedoplatkov č. 100785587/2019 ku dňu 03.04.2019 znejúci na sumu 29.929,34 Eur (ďalej aj „napadnutý výkaz nedoplatkov“).

2. Obsahom napadnutého výkazu nedoplatkov bol daňový nedoplatok vzniknutý na podklade rozhodnutia správcu dane č. 102154567/2018 zo dňa 06.11.2018 o vyrubení rozdielu dane v sume 29.929,34 Eur na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2016 (ďalej aj „rozhodnutie o vyrubení dane“). Na odvolanie žalobcu Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 100382472/2019 zo dňa 06.02.2019 rozhodnutie o vyrubení dane potvrdilo.

3. Napadnutý výkaz nedoplatkov sa stal exekučným titulom na vymáhanie vzniknutého nedoplatku, pričom správca dane dňa 12.04.2019 vydal rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania č. 100876533/2019 a dňa 16.04.2019 vydal daňovú exekučnú výzvu č. 100898650/2019, ktorú na odvolanie žalobcu potvrdilo Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 101758683/2019 zo dňa 18.07.2019. Následne správca dane vydal daňový exekučný príkaz.

II. Konanie na krajskom súde

4. Správnou žalobou zo dňa 20.06.2019 podanou na Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd“) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného - napadnutého výkazu nedoplatkov. Navrhol ho zrušiť a priznať správnej žalobe odkladný účinok.

5. Podaním zo dňa 23.09.2019 sa k správnej žalobe vyjadril žalovaný. Žalobu žiadal zamietnuť a nepriznať jej odkladný účinok.

6. Uznesením sp. zn. - 127 zo dňa 04.12.2019 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) krajský súd žalobu podľa (ďalej aj „“) odmietol, pričom konštatoval nemožnosť preskúmať rozhodnutie žalovaného v správnom súdnictve. Trovy nepriznal žiadnemu z účastníkov.

7. Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že obsahom výkazu nedoplatkov je podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „“) daňový nedoplatok podľa rozhodnutia o vyrubení dane, ktoré sa stalo právoplatným dňa 05.03.2019 a vykonateľným dňa 21.03.2019 (t. j. deň nasledujúci po lehote splatnosti). Rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu o vyrubení dane malo byť žalobcovi doručené uložením z dôvodu neprevzatia v odbernej lehote. Krajský súd skonštatoval, že správca dane napadnutý výkaz nedoplatkov vystavil k dátumu 03.04.2019, teda po právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia o vyrubení dane.

8. Krajský súd ďalej poukázal na odlišnú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, na ktorú sa odvolávali aj účastníci konania. Žalobcom citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 04.08.2015 pripúšťa, že výkaz daňových nedoplatkov je rozhodnutím, ktorého formálna správnosť a súlad vyrubeného nedoplatku s evidenciou podliehajú súdnemu prieskumu. Na druhej strane v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.01.2015 citovaného žalovaným je výkaz daňových nedoplatkov administratívnym dokumentom, ktorý zostavuje správca dane z údajov v evidencii daní, pričom ide o rozhodnutie, ktoré nie je rozhodnutím podliehajúcim súdnemu prieskumu.

9. Krajský súd ďalej poznamenal, že mu je známa rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu SR týkajúca sa preskúmavania výkazu daňových nedoplatkov v správnom súdnictve (sp. zn. zo dňa 18.06.2016, sp. zn. zo dňa 28.01.2015 a sp. zn. zo dňa 04.08.2015). Zdôraznil, že v správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť tieto priamo dotknuté, okrem tých, ktoré sú z prieskumu vylúčené.

10. Krajský súd pre úplnosť skonštatoval, že v predmetnej veci nejde o prípad, kedy by sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie dotýkalo základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje SR alebo príslušná medzinárodná zmluva, a kedy by vylúčenie súdneho prieskumu nebolo možné uplatniť.

11. Krajský súd napokon prijal záver, že napadnutý výkaz nedoplatkov je vylúčený zo súdneho prieskumu, nakoľko v danom prípade ide iba o administratívny dokument, ktorý zostavuje správca dane z údajov z evidencie daní a ktorý sa v zmysle § 90 ods. 1 v spojení s § 89 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku stáva exekučným titulom, pričom deň jeho vyhotovenia je aj dňom jeho vykonateľnosti a daňový dlžník sa o jeho zostavení neupovedomuje. Krajský súd doplnil, že daňové exekučné konanie sa začína až na základe vydania rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania, a to dňom jeho vydania.

12. Krajský súd sa teda stotožnil s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vyslovenom v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 28.01.2015 v tom, že v danom prípade je výkaz daňových nedoplatkov iba administratívnym dokumentom. K rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 04.08.2015 (na ktoré poukazoval žalobca) krajský súd uviedol, že na rozdiel od predmetného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v prejednávanej veci výkaz daňových nedoplatkov nemá konštitutívne účinky, pretože nebol zostavený bez právoplatného rozhodnutia o vyrubení dane. Naopak, jeho vydaniu predchádzalo rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane. Krajský súd pripustil, že výkaz daňových nedoplatkov je exekučným titulom, ktorý zakladá povinnosť daňového subjektu zaplatiť nedoplatok, a ktorý je nevyhnutné považovať za vyrubenie nedoplatku iba v prípade, ak mu nepredchádza rozhodnutie. Krajský súd však mal zato, že v danom prípade správnou žalobou napadnutý výkaz nedoplatkov nemá konštitutívne účinky, pretože jeho vydaniu predchádzalo rozhodnutie o

vyrubení dane, pri ktorom žalobca využil právo podať riadny opravný prostriedok, pričom rozhodnutie odvolacieho orgánu môže byť napadnuté správnou žalobou. Z tohto dôvodu ho možno považovať len za administratívny dokument a jeho preskúmavanie je správnym súdom neprípustné.

13. Krajský súd teda dospel k záveru, že napadnutý výkaz nedoplatkov nespĺňa definičné znaky rozhodnutia alebo opatrenia, ktoré podlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, nakoľko nemá povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby.

III. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

14. Proti napadnutému uzneseniu krajského súdu podal žalobca ako sťažovateľ kasačnú sťažnosť. Odôvodnil ju tým, že (i) krajský súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, (ii) krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a (iii) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Sťažovateľ kasačnému súdu navrhol, aby zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žiadal tiež priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok ako aj priznať mu nárok na náhradu trov konania. 15. Sťažovateľ primárne namietal, že krajský súd sa obsahom jeho žaloby vôbec nezaoberal a svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, pričom poukázal na ustanovenie stanovujúce náležitosti na obsah odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Opätovne zopakoval dôvody, pre ktoré sa domáhal zrušenia napadnutého výkazu nedoplatkov, medzi ktoré zaradil najmä ukrátenie na svojich právach, absenciu zákonného predpokladu pre vydanie napadnutého výkazu nedoplatkov a rozpornosť jeho nedoručenia s SR. Ohradil sa aj proti spôsobu uskutočnenia daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane. Namietal aj skutočnosť, že rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane je nepreskúmateľné a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že o odvolaní proti nemu nebolo rozhodnuté, a teda že rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane nie je právoplatné. Preto aj napadnutý výkaz nedoplatkov mal byť vydaný v rozpore so zákonom.

16. V nadväznosti na vyššie uvedené sťažovateľ uviedol predpoklady riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia ako súčasti základného práva na spravodlivý proces. S poukazom na judikatúru Ústavného súd SR uviedol, že povinnosťou súdu je vždy sa vyrovnať s argumentmi sporových strán, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie a taktiež objasniť dôvody prijatia či neprijatia týchto argumentov. Sťažovateľ mal za to, že krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia neuviedol všetky jeho zásadné skutkové tvrdenia a dôkazy, jeho argumenty ignoroval. Krajský súd konal podľa neho v rozpore so zásadou rovnosti zbraní a jeho odôvodnenie je nedostatočné, nepresvedčivé a v rozpore so zákonnými požiadavkami na obsah riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

17. Ďalej sa sťažovateľ ohradil voči skutočnosti, že krajský súd mu nikdy nedoručil vyjadrenie žalovaného k jeho žalobe, rovnako ani napadnutý výkaz nedoplatkov a ostatné prílohy, ktoré žalovaný k vyjadreniu pripojil. Zdôraznil pritom, že krajský súd vyjadreniu žalovaného v odôvodnení napadnutého uznesenia priznal značnú váhu a na základe tvrdení žalovaného žalobu nezákonne odmietol. Uvedený postup krajského súdu sťažovateľ označil za znemožnenie uskutočňovania jemu patriacich práv v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Sťažovateľ tvrdil, že s vyjadrením žalovaného sa oboznámil až po doručení napadnutého uznesenia vyžiadaním si jeho kópie zo súdneho spisu, a preto až v kasačnej sťažnosti reaguje na tvrdenia žalovaného. Poprel tvrdenia žalovaného o nereálnosti fakturovaných služieb dodaných mu spoločnosťou FERIMPEX SK, s.r.o. a citoval vlastné odvolacie námietky voči rozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane. Poprel aj skutočnosť, že rozhodnutie FR SR, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane, mu bolo niekedy doručené alebo doručované.

18. Sťažovateľ uviedol, že v bode 6 odôvodnenia napadnutého uznesenia dospel krajský súd k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane nadobudlo právoplatnosť. Tvrdil, že žalovaný právoplatnosť nikdy nepreukázal a túto skutočnosť nedokazoval ani správny súd. Následne odmietol záver, že napadnutý výkaz nedoplatkov bol vydaný v súlade s § 89 Daňového poriadku. S ohľadom na skutočnosť, že rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane nenadobudlo právoplatnosť, nesúhlasil ani s názorom krajského súdu, že napadnutý výkaz nedoplatkov nemá konštitutívne účinky.

19. Vo vzťahu k argumentácii krajského súdu o nespôsobilosti výkazu nedoplatkov byť predmetom súdneho prieskumu sťažovateľ trval na tom, že napadnutý výkaz nedoplatkov je rozhodnutím, ktorým sú jeho práva a právom chránené záujmy priamo dotknuté. Z uvedeného dôvodu preto mal krajský súd napadnutý výkaz nedoplatkov preskúmať. Krajský súd však vec nesprávne právne posúdil, keď žalobu ako neprípustnú odmietol. Sťažovateľ vyjadril nesúhlas s názorom krajského súdu, že napadnutý výkaz nedoplatkov je len administratívnym dokumentom. Dôvodil, že ako exekučný titul, na podklade ktorého možno viesť exekúciu, sa priamo dotýka jeho práv ako povinného subjektu.

20. Napokon sťažovateľ svoju argumentáciu o spôsobilosti výkazu nedoplatkov byť predmetom súdneho prieskumu oprel o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 04.08.2015, na ktoré poukázal už v správnej žalobe, a ktoré pripustilo, že výkaz daňových nedoplatkov je rozhodnutím, ktorého formálna správnosť a súlad vyrubeného nedoplatku s evidenciou podliehajú súdnemu prieskumu. Krajskému súdu vytkol, že sa stotožnil s názorom vysloveným Najvyšším súdom SR v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 28.01.2015, čím sa krajský súd odklonil od sťažovateľom uvedeného neskoršieho rozhodnutia. Opätovne poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého ustanovenie druhá veta Daňového poriadku „daňový dlžník sa neupovedomuje o zostavení výkazu daňových nedoplatkov ani o jeho vykonateľnosti“ sa javí ako rozporné s SR. Napokon namietal aj nepredloženie celého administratívneho spisu žalovaným.

21. Návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti sťažovateľ odôvodnil tým, že na podklade napadnutého výkazu nedoplatkov je proti nemu vedené exekučné konanie a hrozí mu závažná finančná ujma.

22. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti považoval napadnuté uznesenie za správne a presvedčivo odôvodnené, a preto žiadal kasačnú sťažnosť zamietnuť.

IV. Právny názor Najvyššieho správneho súdu SR

23. Najvyšší správny súd SR začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 01.08.2021 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu SR na Najvyšší správny súd SR odo dňa 01.08.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.08.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu SR (g ods. 4 a 6 SR v spojení s o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu SR a bola jej pridelená sp. zn. . Od 01.08.2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd SR. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý rozhoduje pod pôvodnou spisovou značkou.

24. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal kasačnú sťažnosť, ktorá bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou ( ), za splnenia podmienok povinného zastúpenia ( ) a zároveň obsahovala zákonom stanovené náležitosti ( ), pričom ňou bolo napadnuté rozhodnutie, proti ktorému je jej podanie prípustné (, , ).

25. Po neverejnej porade senátu bez nariadenia pojednávania ( ) kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

26. Podstata sťažnostných námietok spočívala v poukaze na:

- nesprávne právne posúdenie výkazu nedoplatkov ako rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré nepodlieha súdnemu prieskumu, a nezákonné odmietnutie podania,

- absenciu riadneho odôvodnenia uznesenia krajského súdu, ktorý sa nevysporiadal s podstatnými argumentami žalobcu a

- porušenie rovnosti zbraní v dôsledku nedoručenia vyjadrenia žalovaného žalobcovi.

A) Spôsobilosť výkazu nedoplatkov byť predmetom súdneho prieskumu

27. Primárnou úlohou kasačného súdu bolo posúdiť, či krajský súd postupoval správne, keď odmietol správnu žalobu proti napadnutému výkazu nedoplatkov z dôvodu, že ide o nespôsobilý predmet súdneho prieskumu v správnom súdnictve.

28. Kasačný súd si je vedomý odlišnej rozhodovacej praxe, resp. posunov v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR v otázke spôsobilosti výkazu daňových nedoplatkov byť predmetom súdneho prieskumu, vrátane rozhodnutí, na ktoré poukazoval sťažovateľ. Povaha výkazu nedoplatkov ako opatrenia spôsobilého zasiahnuť do právnej sféry fyzických a právnických osôb bola sporná, rovnako aj súlad ustanovenia Daňového poriadku s článkom 46 ods. 1 SR. Pochybnosti v tomto smere odstránil Ústavný súd SR vo svojom náleze citovanom nižšie potom, čo mu Najvyšší súd SR vo veci vedenej pod sp. zn. predložil návrh na vyslovenie nesúladu ustanovenia Daňového poriadku s článkom 46 ods. 1 SR.

29. Ústavný súd SR nálezom sp. zn. -40 zo dňa 08.09.2021 (ďalej aj „nález ÚS SR“) návrhu Najvyššieho súdu SR na vyslovenie nesúladu právnych predpisov nevyhovel. V konaní pred Ústavným súdom SR napádaný výkaz nedoplatkov sa týkal nedoplatku na odvode, ktorý bol žalobca povinný odviesť priamo na základe zákona o hazardných hrách. Ústavný súd SR uzavrel, že výkaz daňových nedoplatkov nemožno považovať za rozhodnutie ukladajúce daňovému subjektu novú daňovú povinnosť. Hoci ide o exekučný titul, výkaz nedoplatkov má deklaratórny charakter reflektujúci údaje správcu dane z evidencie daní. Výkaz nedoplatkov nemá konštitutívny charakter, nespôsobuje ani vznik novej daňovej povinnosti a nemá ani vplyv na splatnosť dane. Ústavný súd SR poukázal na to, že správca dane zostavuje výkaz nedoplatkov z evidencie daní, pričom jednou z náležitostí výkazu nedoplatkov (podľa § 89 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku) je označenie pôvodnej splatnosti dane. Z uvedeného je zrejmé, že výkaz nedoplatkov sa vzťahuje na daňovú povinnosť, ktorá vznikla pred jeho zostavením a zároveň sa pred jeho zostavením stala splatnou. Povinnosť zaplatiť daň uvedenú vo výkaze nedoplatkov nie je nevyhnutne podmienená vydaním rozhodnutia daňového orgánu ukladajúceho daňovú povinnosť.

30. K námietke Najvyššieho súdu SR o nesúlade § 89 ods. 3 druhej vety Daňového poriadku s právom na súdnu ochranu z dôvodu, že daňový subjekt nemusí mať vedomosť o svojom daňovom nedoplatku, jeho dôvode a výške, poukázal Ústavný súd SR na právnu domnienku ignorantia iuris non excusat vyjadrenú v o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v čase vydania žalobou napádaného výkazu nedoplatkov vyjadrenú v o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov).

31. Ústavný súd SR ďalej uviedol, že ak by bol daňový nedoplatok v daňovej evidencii evidovaný v nesprávnej výške, čo by malo za následok obsahovú nesprávnosť výkazu nedoplatkov, má daňový subjekt možnosť využiť svoje právo podľa § 91 ods. 5 Daňového poriadku podať u správcu dane odvolanie voči daňovej exekučnej výzve. V nadväznosti na prostriedky právnej ochrany daňového dlžníka v daňovom exekučnom konaní (odvolanie voči daňovej exekučnej výzve, návrh na zastavenie daňového exekučného konania) Ústavný súd SR zdôraznil požiadavku ústavne konformného výkladu a uplatňovania ustanovení Daňového poriadku, ktoré ich zakotvujú. Predmetná požiadavka vystupuje do popredia pri vykonateľných výkazoch daňových nedoplatkov, ktoré nevznikli v dôsledku právoplatných a vykonateľných rozhodnutí ukladajúcich daňovú povinnosť. V takýchto prípadoch je procesné prostriedky, ktorými sa daňový dlžník domáha právnej ochrany, potrebné posúdiť a uplatniť tak, aby popri sledovaní účelu daňovej exekúcie dôsledne rešpektovali základné právo daňového dlžníka na právnu ochranu.

32. Kasačnému súdu teda pripadá posúdiť, či krajský súd vec správne právne posúdil, keď napadnutý výkaz nedoplatkov nepovažoval za spôsobilý predmet súdneho prieskumu, a to vo svetle záverov vyššie citovaného nálezu Ústavného súdu SR týkajúcich sa právnych účinkov výkazu daňových nedoplatkov. V nadväznosti na to kasačný súd skúmal, či napadnutý výkaz nedoplatkov je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu podľa príslušných ustanovení .

33. V zmysle rozhodnutím orgánu verejnej správy sa rozumie „správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.“

34. V zmysle opatrením orgánu verejnej správy sa rozumie „správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.“

35. Podľa zákonného znenia i podľa právnej vedy teda musí ísť o také „rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ktorým bola fyzická alebo právnická osoba ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.“ (Baricová, Fečík, Števček, Filová: , 1. vydanie, 2017). V zmysle právnych záverov Ústavného súdu SR vyslovených v náleze citovanom vyššie výkaz nedoplatkov nemožno považovať za rozhodnutie ukladajúce daňovému subjektu novú daňovú povinnosť. Výkaz nedoplatkov má len deklaratórny charakter reflektujúci údaje správcu dane z evidencie daní. Nemá konštitutívny charakter a nespôsobuje vznik novej daňovej povinnosti a ani nemá vplyv na splatnosť dane. Je len administratívnym evidenčným úkonom správcu dane. Kasačný súd podotýka, že v prejednávanej veci daňová povinnosť žalobcu vznikla priamo na základe rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane. Napadnutý výkaz nedoplatkov preto nepredstavuje ani rozhodnutie ani opatrenie orgánu verejnej správy, pretože nemá za následok ujmu na právach alebo právom chránených záujmoch žalobcu, tzn. nedochádza ním k vzniku, zmene alebo zániku práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu ani ním nemohli byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté. Kasačný súd dopĺňa, že pokiaľ Ústavný súd SR považoval výkaz daňových nedoplatkov za deklaratórny akt aj v prípade, kedy daňová povinnosť vznikla priamo na základe zákona bez vydania osobitného rozhodnutia (v čom sa líši od argumentácie krajského súdu), o to viac je deklaratórna povaha nesporná v prejednávanej veci, keď výkaz daňových nedoplatkov obsahuje nedoplatok, ktorý už predtým bol vyrubený správcom dane vydaním osobitného rozhodnutia.

36. Tvrdenie žalobcu, že výkazom nedoplatkov došlo k porušeniu jeho práv, pretože na jeho podklade je vedená exekúcia, nezodpovedá skutočnosti, pretože k ujme na jeho právach by mohlo dôjsť až v následnom exekučnom konaní. Najvyšší správny súd SR poukazuje na vyššie uvedený právny názor Ústavného súdu SR, v zmysle ktorého v prípade formálnych vád výkazu nedoplatkov má daňový subjekt možnosť podať odvolanie proti daňovej exekučnej výzve či návrh na zastavenie daňového exekučného konania. Z administratívneho spisu žalovaného vyplynulo, že žalobca sa v daňovom exekučnom konaní aj bránil dostupnými právnymi prostriedkami, ktoré však spadajú mimo rámca tohto súdneho konania, ktorého predmetom je samotný napadnutý výkaz nedoplatkov.

37. Najvyšší správny súd SR po preskúmaní napadnutého uznesenia, ako aj predchádzajúceho konania a rešpektujúc závery Ústavného súdu SR konštatuje, že napadnutý výkaz nedoplatkov nemožno považovať za rozhodnutie alebo opatrenie, ktoré je preskúmateľné súdom v správnom súdnictve podľa . Vecný záver krajského súdu teda považuje za správny a sťažnostnú námietku nesprávneho právneho posúdenia výkazu nedoplatkov a nezákonného odmietnutia podania za nedôvodnú.

B) Nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia

38. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti ďalej namietal, že krajský súd sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami namietanými v žalobe a poukázal na zákonné požiadavky odôvodňovania súdnych rozhodnutí. Kasačný súd si je plne vedomý požiadaviek kladených na obsah odôvodnenia súdneho rozhodnutia podľa a precizovaných aj judikatúrou Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva. Avšak upozorňuje sťažovateľa na zásadný rozdiel medzi meritórnym rozhodnutím a procesným rozhodnutím, ktorými sa konanie môže skončiť. Kým meritórnemu rozhodnutiu predchádza vecné prejednanie žaloby správnym súdom a jeho výsledkom môže byť zamietnutie žaloby ako nedôvodnej alebo zrušenie rozhodnutia správneho orgánu z dôvodu jeho nezákonnosti, procesné rozhodnutie o odmietnutí žaloby bolo vydané práve pre absenciu právomoci správneho súdu žalobu meritórne prejednať. Ak správny súd zistí absenciu jednej z procesných podmienok, nieže nemusí, ale nesmie vec meritórne prejednať (a contrario k ).

39. Vo svetle uvedeného treba chápať aj zákonné požiadavky na obsah súdneho rozhodnutia. V meritórnom rozhodnutí by správny súd bol povinný vysporiadať sa s vecnými dôvodmi tvrdenej nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Naopak v procesnom rozhodnutí o odmietnutí žaloby z dôvodu nespôsobilého predmetu súdneho prieskumu sa s napadnutým rozhodnutím vysporiadava len z tej

stránky, či napadnuté rozhodnutie spĺňa alebo nespĺňa definičné znaky rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy podliehajúceho súdnemu prieskumu.

40. Krajský súd preto správne nezachádzal do vecného prieskumu podanej žaloby. Sťažovateľ v podanej žalobe a kasačnej sťažnosti predostrel množstvo námietok smerujúcich proti samotnému vyrubenému rozdielu dane namietajúc i daňovú kontrolu a vyrubovacie konanie, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane. Takéto námietky je však potrebné uplatniť v správnej žalobe proti samotnému rozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane a rozhodnutiu, ktorým Finančné riaditeľstvo toto rozhodnutie potvrdilo. Resp. pokiaľ sťažovateľ mal za to, že rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR mu doručené nebolo, mohol si skutočnosti týkajúce sa doručenia tohto rozhodnutia a nadobudnutia právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia preveriť nahliadnutím do príslušného administratívneho spisu, resp. sa domáhať doručenia rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR prostredníctvom žaloby opomenutého účastníka v zmysle a následne podať správnu žalobu na preskúmanie zákonnosti doručeného rozhodnutia na správny súd. Predmetom tohto konania je však výkaz nedoplatkov, ktorý je len evidenčným úkonom správcu dane reflektujúcim údaje o už vzniknutom daňovom nedoplatku a nadväzujúcim na vydané právoplatné a vykonateľné rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane.

41. Kasačný súd preto považuje uznesenie krajského súdu nielen za vecne správne, ale i náležite odôvodnené, pretože sa vysporiadalo s argumentami pre vec podstatnými, teda tými ktoré determinujú spôsobilosť napadnutého výkazu nedoplatkov byť predmetom súdneho prieskumu.

C) Nedoručenie vyjadrenia žalovaného

42. Kasačný súd napokon vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku sťažovateľa, podľa ktorej tým, že mu krajský súd nedoručil vyjadrenie žalovaného k ním podanej žalobe s prílohami, malo dôjsť k porušeniu jeho procesných práv a práva na spravodlivý proces.

43. Kasačný súd z obsahu súdneho spisu zistil, že vyjadrenie žalovaného nebolo žalobcovi doručené zámerne, a to s poukazom na (Ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenia alebo nerozhodne vo veci bez nariadenia pojednávania, zašle bezodkladne žalobcovi vyjadrenie žalovaného a ďalších účastníkov k žalobe). Podľa právnej teórie, ak je v ustanovení uvedené, že ak správny súd „nerozhodne vo veci bez nariadenia pojednávania“, nemožno tým myslieť rozhodnutie vo veci samej, ale najmä odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania.

44. Z uvedeného vyplýva, že právna veda pripúšťa možnosť nedoručiť vyjadrenie žalovaného žalobcovi, ak správny súd rozhodne vo veci odmietnutím žaloby z procesných dôvodov. Obdobne sa k tomu postavil aj Nejvyšší správní soud ČR vo veci sp. zn. : „K odmítnutí žaloby totiž musí soud přistoupit vždy, kdy jsou pro to splněny předpoklady, tj. v případech, kdy nejsou splněny podmínky řízení, přičemž tento nedostatek je neodstranitelný, k nimž soud přihlíží z úřední povinnosti a zkoumá je kdykoliv za řízení. Proto ani situace, kdy krajský soud neodeslal vyjádření žalovaného žalobci a místo toho žalobu odmítl, nezakládá nezákonnost jeho rozhodnutí. Opačná situace, kdy by soud poté, co učiní jakýkoliv procesní úkon, byl zavázán dovést řízení do konce a meritorně rozhodnout, ačkoliv by byla žaloba neprojednatelná, by byla zcela absurdní a v právním státě nepřípustná.“

45. Vo veci sp. zn. však Nejvyšší správní soud ČR zaujal iný názor: V dané věci krajský soud odmítl žalobu z důvodu opožděnosti. Z obsahu soudního spisu (tj. zejména časové posloupnosti jednotlivých listin) je zcela nepochybné, že tak učinil v návaznosti na vyjádření žalovaného, jehož obsahem je právě a jen vcelku podrobná a komplexní argumentace týkající se otázky včasnosti (resp. opožděnosti) žaloby. (…) S ohledem na shora uvedené Nejvyšší správní soud uzavírá, že se krajský soud dopustil vady řízení, jestliže nezaslal stěžovateli na vědomí vyjádření žalovaného dříve, než žalobu odmítl. Tímto postupem porušil § 74 odst. 1 a § 36 odst. 1 SŘS.“

46. Potrebu posudzovať obsah vyjadrenia žalovaného a jeho vplyv na rozhodnutie správneho súdu v kontexte sťažnostného dôvodu podľa akcentoval aj Najvyšší správny súd SR, a to v rozsudku sp. zn. z 27.10.2021: „Nedoručenie dupliky žalovaného žalobcovi zo strany krajského súdu je síce porušením kontradiktórnosti správneho súdneho konania a princípu rovnosti zbraní, avšak či toto porušenie má povahu porušenia práva žalobcu na spravodlivý proces, ako

dôvodu kasačnej sťažnosti podľa , bude závislé od posúdenia obsahu dupliky. Posúdenie obsahu pritom neznamená posudzovanie správnosti právnych záverov obsiahnutých v duplike, ale toho, či obsah dupliky bol v niečom odlišný od predchádzajúceho vyjadrenia žalovaného a či nebol celkom zjavne bezobsažný, prípadne mohol mať vplyv na rozhodnutie krajského súdu.“

47. Preskúmajúc obsah vyjadrenia žalovaného v prejednávanej veci, kasačný súd konštatuje, že nejde o prípad, žeby krajský súd postavil svoje rozhodnutie na obsahu vyjadrenia žalovaného, resp. že by toto vyjadrenie ovplyvnilo rozhodnutie krajského súdu. Vyjadrenie žalovaného zahrňovalo prevažne vecné argumenty ohľadne zákonnosti výkazu nedoplatkov a k otázke vylúčenia výkazu nedoplatkov zo súdneho prieskumu poukázalo len na existujúce rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktoré krajskému súdu i účastníkom konania bolo, resp. mohlo byť známe. Nedoručením vyjadrenia žalovaného podľa názoru kasačného súdu teda nedošlo k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie sťažovateľa ako žalobcu, pretože krajský súd bol povinný skúmať procesné podmienky vo svetle existujúcej rozhodovacej praxe kasačného súdu aj ex offo. 48. Len na okraj kasačný súd uvádza, že zrušenie napadnutého uznesenia a vrátenie veci krajskému súdu na ďalšie konanie, v ktorom by došlo k odstráneniu tohto procesného nedostatku, by sa vo svetle najnovšieho vývoja judikatúry javilo ako nehospodárne a nadbytočné, pretože by žalobcovi nemohlo privodiť priaznivejší výsledok. Vzhľadom na právoplatné vyriešenie spornej otázky súladu dotknutého ustanovenia Daňového poriadku s SR nálezom ÚS SR, na ktorý už zareagovala aj prax Najvyššieho správneho súdu SR konštatovaním nespôsobilosti výkazu daňových nedoplatkov byť predmetom súdneho prieskumu (napr. rozsudok sp. zn. zo dňa 14.04.2022, sp. zn. zo dňa 28.06.2022), by krajský súd rešpektujúc závery najvyšších súdnych autorít dospel k rovnakému záveru ako v napadnutom uznesení.

49. Kasačný súd záverom konštatuje, že kasačná sťažnosť žalobcu neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia krajského súdu. Preto rozhodol o zamietnutí kasačnej sťažnosti postupom podľa .

50. Sťažovateľ sa v kasačnej sťažnosti domáhal priznania odkladného účinku podanej kasačnej sťažnosti. Kasačný súd návrh sťažovateľa posudzoval zohľadniac ustanovenia a (Kasačný súd môže priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia kasačného súdu podľa odseku 1 sa do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia krajského súdu a takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej moci).

51. V súdenej veci kasačný súd nezistil procesné dôvody na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ neosvedčil svoju argumentáciu o hroziacej vážnej ujme, ale ani skutočnosti vyplývajúce zo súdneho spisu nevypovedávajú o dôvodnosti sťažovateľových tvrdení. Kasačný súd dospel k názoru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku podanej kasačnej sťažnosti, pretože kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa považoval za nedôvodnú a týmto rozsudkom sa konanie o kasačnej sťažnosti právoplatne končí, preto kasačný súd návrh sťažovateľa na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením zamietol.

52. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa a contrario k a , tak že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania, pretože sťažovateľ nebol v kasačnom konaní úspešný a v prípade žalovaného nedošlo k naplneniu predpokladu obsiahnutého v .

53. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.