Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-185-2015.pdf
PDF · 77.73 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-5C/185/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Štefanom Ťažkým v právnej veci žalobcu: Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, právne zastúpeného: Mgr. Henrich Schindler, advokát, advokátska kancelária so sídlom ul. Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti žalovanému: J. J., V.. XX. X. XXXX, P. V. XXX/XX, XXX XX X., štátny občan SR, o zaplatenie 240,39 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 140,-- € s úrokom z omeškania 5,5 % ročne od 25. 10. 2013 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania vo výške 16,50 €, to všetko v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu náhradu trov konania vo výške 71,93 € v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
odôvodnenie:
Žalobca podanou žalobou z dňa 23. 10. 2015 sa domáhal zaviazať žalovaného sumou 240,39 € a úrokom z omeškania vo výške 5,5 % odo dňa 25. 10. 2013 do zaplatenia zo sumy 175,39 €, ako aj náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 4. 10. 2013 uzavrel so žalovaným rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanému krátkodobý bezúčelový bezúročný úver vo výške 140,-- € a žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver spolu s dohodnutou odplatou vrátiť jednorázovo v dohodnutej lehote do dňa 24. 10. 2013. Uviedol, že žalovaný nevrátil žalobcovi dlžnú sumu v lehote splatnosti, preto si žalobca uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania, ktorých výška je 5,5 % zo sumy 175,39 € odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti až do zaplatenia.
Súd vytýčil pojednávanie na deň 22. 1. 2016. Účastníci konania ospravedlnili svoju neúčasť na vytýčenom pojednávaní a súhlasili s tým, aby súd konal a rozhodol v ich neprítomnosti. Preto súd konal v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi žalobcu, z čoho mal zistený tento skutkový stav:
Účastníci konania uzavreli dňa 4. 10. 2013 rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie. V predmetnej rámcovej zmluve v článku 4 bodu 1 sa klient zaviazal zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so
spracovaním a poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy. V článku 4 bodu 5 predmetnej rámcovej zmluvy v prípade omeškania so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS, e-mailové správy, písomné výzvy, ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta. Tieto náklady sú vyrátané nasledovne:
- spracovanie a urgencia pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky - celkové náklady 15,-- €,
- spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky - celkové náklady vo výške 10,-- €, to isté je uvedené aj pri vypracovaní tretej upomienky,
- spracovanie a urgencia pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky - celkové náklady vo výške 30,-- €.
Účastníci zároveň v ten istý deň uzavreli aj zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, v ktorej sa veriteľ na základe rámcovej zmluvy a zmluvy zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 140,-- € s jednorazovým čerpaním, s bezhotovostným prevodom z účtu v banke veriteľa na bankový účet spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa zaviazal vrátiť veriteľovi úver s príslušenstvom v celkovej výške 175,39 € bezhotovostne na bankový účet veriteľa so splatnosťou 24. 10. 2013. V predmetnej zmluve sa ďalej uvádza, že celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou 35,39 €.
V predmetnej veci súd posúdil právny vzťah medzi účastníkmi konania podľa Občianskeho zákonníka, konkrétne podľa § 657a a nasl. o pôžičke.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Ako vyplýva z ustanovení § 657 a 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, avšak odplata je možná len vo forme úrokov /§ 658 ods. l Občianskeho zákonníka/. V spornej zmluve sa však výslovne uvádza, že úver je bezúročný. Účastníci si teda nedohodli úroky a inú formu odplaty zákon neumožňuje. Dohoda o poplatku za poskytnutie pôžičky je preto absolútne neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva a povinnosti, keďže takýto úkon je neplatný od začiatku. V zmysle § 41 Občianskeho zákonníka sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, a to spomínaný poplatok, a preto neplatnou je len táto časť právneho úkonu, keďže z jeho obsahu vyplýva, že túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy.
Žalobca preukázal v konaní platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých ostatných náležitostí predmetnej zmluvy, t. j. reálne poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému ako dlžníkovi, dočasnosť zmluvného vzťahu, ako aj povinnosť žalovaného vrátiť peniaze. Keďže žalobca preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku zo zmluvy o pôžičke a reálne poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 140,-- €, ako to vyplýva aj z ním predloženého výpisu z jeho účtu, žalovanému vznikla povinnosť žalobcovi vrátiť požičanú sumu do 24. 10. 2013. Žalovaný túto svoju povinnosť ani čiastočne nesplnil, preto žaloba o zaplatenie istiny vo výške 140,-- € bola dôvodná a súd v tejto časti žalobe vyhovel.
Žalobca si v podanej žalobe uplatnil aj náhradu nákladov v súvislosti s výzvami žalovaného na úhradu jeho dlhu, a to vo výške 65,-- €. Podľa rámcovej zmluvy má ísť o skutočne vynaložené náklady. Výzvy boli zasielané elektronicky, a teda žalobcovi žiadne finančné náklady spojené so zasielaním týchto výziev nevznikli. V tejto súvislosti však treba podotknúť, že zmluva v časti týkajúcej sa vyčíslenia tzv. skutočných nákladov podľa druhu upomienky je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi a zároveň ju súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. l Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa /ďalej len „neprijateľná podmienka“/. To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Žalobca na jednej strane uvádza skutočne vynaložené náklady a na strane druhej ich stanovil v paušálne neprimeranej výške. Táto zmluvná podmienka je teda výrazne v neprospech spotrebiteľa /žalovaného/ a nepochybne nebola individuálne vyjednaná, keďže žalovaný nemohol ovplyvniť obsah rámcovej zmluvy. S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd žalobu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol.
Z prisúdenej istiny súd priznal žalobcovi úroky z omeškania s poukazom na § 517 ods. l, 2 Občianskeho zákonníka, a pretože žalovaný ako dlžník svoj dlh riadne a včas nesplnil, je v omeškaní, a preto je povinný platiť poplatok z omeškania v rozsahu ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § l42 ods. 3 O.s.p. podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.
Súd priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania, pretože v predmetnej veci mal 58 % úspech a pritom jediná možnosť žalobcu ako sa domáhať vrátenia požičanej sumy bolo podanie žalobného návrhu na súd.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).