Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9CoP-38-2022.pdf
PDF · 72.78 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/38/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci navrhovateľa R. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. Q. X. XXX, zastúpeného JUDr. Annou Mozolíkovou, advokátkou so sídlom R. XXXX, A. proti manželke navrhovateľa M. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. Q. X. XXX, zastúpenej JUDr. Michaelou Poláčkovou, LL.M., so sídlom Palárikova 88, Čadca, IČO: 42 071 828, za účasti maloletých detí Y. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. Q. X. XXX a G. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. Q. X. XXX, zastúpených Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č.k. 9P/12/2021-197 zo dňa 28. apríla 2022, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výrokoch o výživnom pre maloleté deti (V., VI.) p o t v r d z u j e .
V ostatných častiach (I., II., III., IV.), odvolaním nenapadnutých, p o n e c h á v a rozsudok okresného súdu nedotknutý.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Čadca po tom, čo rozviedol manželstvo rodičov a maloleté deti zveril do striedavej osobnej starostlivosti, zaviazal otca platiť výživné na maloletú Y. X. sumou 100,- eur mesačne a na maloletého G. X. sumou 60,- eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci k rukám matky vopred počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode. Matke vyživovaciu povinnosť neurčil. Pri rozhodovaní o výživnom vychádzal z ust. § 62 ods. 6 Zákona o rodine, keď prihliadol na dĺžku striedavej starostlivosti, osobné, majetkové a zárobkové pomery rodičov, ako aj na potreby maloletých detí.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie otec maloletých detí. Žiadal napadnutý rozsudok vo výroku o výživnom zmeniť tak, že bude povinný prispievať na výživu maloletej Y. titulom bežného výživného sumou 20,- eur mesačne a titulom tvorby úspor 30,- eur mesačne a na maloletého G. sumou 10,- eur mesačne bežné výživné a na tvorbu úspor 20,- eur mesačne. Prvostupňový súd podľa jeho názoru nedostatočne vyhodnotil všetky rozhodujúce skutočnosti, keď neprihliadol na to, že deťom zabezpečuje bežné potreby a s tým spojené náklady ako sú strava v škole, družina, poistenie, školské výlety a pomôcky. Matka naviac v priebehu konania podľa jeho názoru dostatočne nešpecifikovala výšku nákladov, ktoré má v súvislosti so zabezpečovaním osobnej starostlivosti a s prihliadnutím na svoje vzdelanie je podľa jeho názoru v jej schopnostiach si zabezpečiť i lepšie platené zamestnanie, než ako deklarovala. V minulosti jej ponúkal,
aby si zo spoločného bytu zobrala všetko potrebné zariadenie, čo odmietla s tým, že ona si svoje bývanie zabezpečí podľa vlastných predstáv, a preto vyslovuje i pochybnosť, či výživné určené súdom bude v skutočnosti slúžiť na zabezpečenie potrieb maloletých detí.
3. Matka vo svojom vyjadrení žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Poukazovala na to, že svoje výdavky podrobne špecifikovala vo vyjadrení zo dňa 21. 06. 2021 a na pojednávaní boli špecifikované i ďalšie výdavky, ktoré jej vznikli s odsťahovaním zo spoločnej domácnosti pozostávajúce z nájomného a úhrad za služby spojené s užívaním bytu. Pokiaľ by otec prispieval výživným, tak ako to navrhuje v odvolacom návrhu, výživné za 10 mesiacov by predstavovalo jeho jednu mesačnú splátku za osobné motorové vozidlo. Mala za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu detí tak, ako to určil prvostupňový súd.
4. Vo vzájomných vyjadreniach (otec zo dňa 13. 07. 2022, matka zo dňa 20. 07. 2022) zotrvali na svojich doterajších prednesoch.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65, § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
6. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci v napadnutej časti, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať.
7. Z dôvodov napadnutého rozhodnutia (najmä v bode 24.) je zrejmé, z ktorých konkrétnych okolností súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal, na ktoré skutočnosti prihliadol a akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, s ktorými dôvodmi sa napokon i odvolací súd v celom rozsahu stotožnil.
8. Pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti v situácii, keď sú maloleté deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti, musí súd v prvom rade prihliadať na to, aby maloleté deti mali aspoň približne rovnaké životné podmienky v každej domácnosti, t. j. aby každý z rodičov mal možnosť zabezpečiť deťom ich potreby v rovnakom rozsahu. Jedná sa o autoritatívne rozhodnutie súdu, ktoré prichádza do úvahy len v prípade, ak sa rodičia nevedia dohodnúť na výške a rozsahu vyživovacej povinnosti, pričom vychádza z okolností, ktoré tu existujú v čase rozhodovania. Nie je totiž v možnostiach súdu predpokladať, ako sa budú podieľať rodičia na zabezpečovaní potrieb detí v budúcnosti, a preto jeho rozhodnutie musí smerovať i k zabezpečeniu potrieb maloletých detí a ich životnej úrovne do budúcna, t. j. na čas po rozvode manželstva.
9. Prihliadajúc na všetky tieto skutočnosti potom dospel i odvolací súd v súlade s názorom súdu prvej inštancie k presvedčeniu, že výživné vo výške 100,- eur pre maloletú Y. a 60,- eur pre maloletého G. v období, keď ich starostlivosť zabezpečuje matka, je primerané, a to s prihliadnutím na možnosti a schopnosti obidvoch rodičov, a preto rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.
10. Záverom je potrebné zdôrazniť, že rodičia majú vždy možnosť formou dohody rozsah svojej vyživovacej povinnosti upraviť tak, aby v prvom rade zabezpečili potreby maloletých detí, poprípade akým spôsobom sa budú podieľať na hradení výdavkov v súvislosti s poplatkami v školských zariadeniach a pod.
11. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP s použitím ust. § 396 ods. 1 CSP a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže nezistil žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady niektorému z účastníkov.
12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).