Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Cb/147/2014

Medzitýmny rozsudok

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v právnej veci navrhovateľa: Marek Ďurian - Tunnel, IČO: 33 292 906, s miestom podnikania Štepnice 951/12, 900 26 Slovenský Grob, v konaní zast. JUDr. Zoltánom Sťahulom, advokátom v Bratislave, Prídavková 23/A, proti odporcovi: VIAMEDIA SK s.r.o., IČO: 45 564 108, so sídlom Tylova 1046/27, 831 04 Bratislava, v konaní zast. JUDr. Silviou Hricovou, advokátkou v Bratislave, Dudvážska 37, o zaplatenie 7.399,67 eur s prísl., takto

rozhodol:

Základ žalobného nároku je opodstatnený.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 31.1.2014, došlým súdu dňa 4.2.2014, zmeneným dňa 9.12.2014 a čiastočne vzatým späť dňa 16.11.2015, sa navrhovateľ domáha voči odporcovi náhrady škody vo výške 7.399,67 eur.

Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 5.6.2012 ako objednávateľ uzavrel s odporcom ako zhotoviteľom dve zmluvy o dielo a licenčné zmluvy, predmetom ktorých bolo zhotovenie internetových obchodov www.najkrmivo.sk <http://www.najkrmivo.sk> a www.propap.sk <http://www.propap.sk>. V súlade s uzavretými zmluvami mal právo dielo používať a umiestniť internetový obchod na server poskytovateľa webhostingu podľa svojho vlastného výberu. Pri tomto bol navrhovateľ limitovaný iba článkami III a VI, bod 2, zmlúv. V rozpore so zmluvami odporca požadoval od navrhovateľa využívanie webhostingu, ktorý prevádzkuje odporca, a to za absolútne nevýhodných podmienok pre navrhovateľa. Odporca sa vyhrážal navrhovateľovi, že ak nepristúpi na podmienky odporcu, internetové obchody budú zrušené. Svoju hrozbu odporca nakoniec splnil a dňa 13.1.2014 zamedzil navrhovateľovi prístup k obchodom a internetové obchody zrušil. Podľa navrhovateľa žiadne ustanovenie zmlúv mu neukladá povinnosť využívať webhosting u odporcu, preto mu nie je jasné, z čoho odporca vychádza, keď vyžadoval umiestnenie internetových obchodov na webhostingu odporcu. Na základe týchto skutočností navrhovateľ dňa 13.1.2014 odstúpil od zmlúv s okamžitou platnosťou a žiadal odporcu o náhradu spôsobenej škody, spočívajúcej v nákladoch na zhotovenie nových internetových obchodov a v ušlom zisku, s poukazom na ust. §§ 373 a 380 Obchodného zákonníka. Odporca navrhol žalobu zamietnuť a zaviazať navrhovateľa k zaplateniu trov konania. Uviedol, že podľa článku III zmluvy boli navrhovateľovi poskytnuté len obmedzené práva na používanie diela. Podľa § 18 ods. 1 a nasl. autorského zákona č. 618/2003 Z. z., má autor právo udeľovať súhlas na každé použitie diela, pričom práva na použitie diela udelením súhlasu autora nezanikajú, autor je len povinný strpieť použitie diela inou osobou v rozsahu udeleného súhlasu. Zmluva, ktorou sa navrhovateľovi umožnilo používať dielo vytvorené odporcom, obsahuje ustanovenia, ktoré znemožňujú prenos diela k inému poskytovateľovi webhostingu, napr.: „dielo je licencované, nie je predávané ....“, „objednávateľ nesmie poskytovať dielo tretím osobám.....“, „objednávateľ nesmie zasahovať do vnútornej štruktúry diela“. Ak by sa navrhovateľ rozhodol používať dielo prostredníctvom webhostingu na serveri iného poskytovateľa, je možné takéto konanie subsumovať pod zmluvne upravený zákaz/ obmedzenie v zmysle, že objednávateľ nemá právo zasahovať do vnútornej štruktúry diela. Prenesenie diela zo

serveru, na ktorom bolo vytvorené jeho autorom, totiž nie je možné bez zmeny zdrojového kódu - užívateľovi neviditeľnej časti web stránky, ktorá je jej celým jadrom. Vzhľadom na to navrhovateľ nemá právo na používanie diela spôsobom a v rozsahu, akým je prenos a publikovanie diela (vo vlastníctve odporcu) u iného poskytovateľa webhostingu, pretože navrhovateľ bol oprávnený na užívanie diela len v rozsahu stanovenom v zmluve.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, bolo vykonané dokazovanie výsluchom navrhovateľa, svedeckou výpoveďou bývalého konateľa odporcu S. H. a predloženými listinnými dôkazmi. Z vykonaného dokazovania a nesporných tvrdení oboch účastníkov boli zistené/ preukázané tieto skutočnosti :

Dňa 5.6.2012 strany uzavreli dve identické zmluvy o dielo a licenčné zmluvy podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorými sa odporca ako zhotoviteľ zaviazal do dvoch mesiacov vytvoriť pre navrhovateľa ako objednávateľa internetové stránky a internetové obchody www.najkrmivo.sk <http://www.najkrmivo.sk> a www.propap.sk <http://www.propap.sk>. V článku II zmluvy sa dohodli, že predmetom zmluvy je vytvorenie internetového obchodu a prevod práv k používaniu diela, ktorého autorom je zhotoviteľ. V článku III, nazvanom Rozsah licencie, sa strany dohodli, že dielo je licencované a nie je predávané, že zmluva udeľuje objednávateľovi obmedzené práva na používanie diela na dobu neurčitú, a že zhotoviteľ má všetky ostatné práva, pričom objednávateľ nesmie: upravovať ani meniť akékoľvek technické obmedzenia diela, zasahovať do vnútornej štruktúry diela, vytvárať kópie diela, publikovať dielo pre iných, požičiavať, predávať, prenajímať dielo, poskytovať k dielu sublicencie a poskytovať dielo tretím osobám.

E-mailom zo dňa 8.10.2013 odporca pripomenul navrhovateľovi, že v novembri uplynie rok, kedy mal u nich zadarmo webhosting na oba obchody, čiže mu bude vystavená faktúra vo výške 29,90 eur na mesiac, pričom môže platiť mesačne, polročne alebo aj ročne. Navrhovateľ obratom žiadal o informáciu, či cena je za oba obchody alebo len za jeden.

Dňa 14.10.2013 spoločnosť Biz s.r.o. vystavila navrhovateľovi zálohovú faktúru na sumu 95,52 eur, splatnú dňa 24.10.2013, za webhosting oboch internetových obchodov na obdobie 1.11.2013 - 31.12.2013.

Dňa 16.10.2013 prebehla medzi stranami rozsiahla e-mailová komunikácia. Odporca oznámil navrhovateľovi, že obchody sú viazané na tento webhosting, ktorý mu nechávajú do konca mesiaca. Ďalej viedol, že vie urobiť zľavu na 19,90 bez DPH na mesiac. Prechod ich riešenia ku konkurencii nie je možný, lebo je to ich licencia. Ešte uviedol, aby sa čím skôr vyjadrili, či webhosting áno alebo nie a uzavreli to. Navrhovateľ obratom odpovedal odporcovi, že keď pán H. s ním nadviazal spoluprácu, v ničom nebol žiaden problém a o webhostingu bola dohoda, že obchody môžu bežať na hocijakom webhostingu. Zo strany odporcu nebola akákoľvek podmienka, že obchody musia bežať len pod odporcom. Táto požiadavka prišla, až keď sa obchody spustili, na čo už vtedy reagoval, že s tým nemá problém, pokiaľ cena za hosťovanie bude zodpovedať tomu, čo vie ponúknuť aj niekto iný za rovnakú kvalitu, pričom momentálne má ponuku za 3,90 eur. Odporca na to odpovedal, že 3,90 eur je pekné, ale neverí, že obchod nebude vedieť predať aj inde. Na záver uviedol, že do konca októbra buď pôjdu s webhostingom alebo ukončia spoluprácu. Navrhovateľ na to poprosil odporcu o návrh, ako ukončiť spoluprácu a uviedol, že si bude nárokovať vrátenie financií, ktoré do toho investoval, keďže k žiadnemu porušeniu zmluvy z jeho strany nedošlo.

Koncom októbra 2013 bol navrhovateľovi predložený návrh všeobecnej zmluvy pre poskytovanie služby webhosting od 1.11.2013 pre doménu www.najkrmivo.sk, za cenu 19,90 eur mesačne. Poskytovateľom mala byť spoločnosť Biz s.r.o. a užívateľom navrhovateľ. Podľa V. článku návrhu zmluvy sa cena mala platiť najneskôr do 31.12. príslušného roka na základe zálohovej faktúry vystavenej poskytovateľom, pričom po pripísaní príslušnej čiastky bude vystavená riadna faktúra. Odplata za pomernú časť roka 2013 vo výške 39,80 eur bez DPH mala byť splatná do 7 dní od podpisu zmluvy, na základe zálohovej faktúry.

Dňa 5.11.2013 navrhovateľ zaplatil spoločnosti Biz, s.r.o. sumu 95,52 eur.

Dňa 7.11.2013 odporca e-mailom oznámil navrhovateľovi, že s nimi nemá žiadnu zmluvu o webhostingu, že porušil zmluvu už len tým, že za dielo dodnes riadne včas nezaplatil. Myslí, že obchody vypnú hneď a keďže navrhovateľ nemieni nič zaplatiť, nemá čo s ním ďalej riešiť.

Dňa 13.1.2014 bol zamedzený prístup k internetovým obchodom navrhovateľa.

Dňa 15.1.2014 bolo odporcovi doručené oznámenie navrhovateľa zo dňa 13.1.2014 o od-stúpení od oboch zmlúv o dielo a licenčných zmlúv a o uplatnení náhrady škody vo výške 7.281,60 eur, ktorá pozostáva zo sumy 5.181,60 eur za zhotovenie nových obchodov a z ušlého zisku vo výške 2.100,- eur.

Podľa § 1 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, tento upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 261 ods. 1 upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa § 266 ods. 1 až 4 Obchodného zákonníka, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí. Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

Podľa § 331 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní svoj záväzok pomocou inej osoby, zodpovedá tak, akoby záväzok plnil sám, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 375 Obchodného zákonníka, ak porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu spôsobila tretia osoba, ktorej povinná strana zverila plnenie svojej povinnosti, je u povinnej strany vylúčená zodpovednosť len v prípade, keď je u nej vylúčená zodpovednosť podľa § 374 a tretia osoba by takisto podľa tohto ustanovenia nebola zodpovedná, keby oprávnenej strane bola priamo zaviazaná namiesto povinnej strany.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa ods. 3 sa zodpovednosti zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Na základe uvedeného skutkového stavu a citovaných ustanovení mal súd za to, že odporca zodpovedá za škodu vzniknutú navrhovateľovi. Základ žalobného nároku na náhradu škody je preto opodstatnený. Podľa súdu boli splnené všetky zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle cit. ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka, pričom do úvahy podporne prichádzala aj zodpovednosť za škodu podľa § 415 a § 420 Občianskeho zákonníka, pri ktorej sa, okrem porušenia povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti, vyžaduje aj zavinenie, ktoré sa predpokladá.

Dôležitou otázkou pri posudzovaní zodpovednosti odporcu bolo aj to, či uzavreté zmluvy o dielo a licenčné zmluvy umožňovali/zakazovali webhosting u inej osoby než u odporcu, a to pre posúdenie toho, či nesplnenie povinností odporcu bolo spôsobené aj konaním navrhova-teľa alebo nedostatkom

jeho súčinnosti, na ktorú bol ako poškodená strana povinný (§ 376 Obchodného zákonníka), resp. pre posúdenie prípadného spoluzavinenia navrhovateľa (§ 441 Občianskeho zákonníka). Ak by v zmluvách bol dohodnutý webhosting výhradne len u odporcu, musel by sa súd vysporiadať s tým, aké dôsledky má na náhradu škody navrhovateľove odstúpenie od zmluvy.

Súd dospel k záveru, že odporca porušil svoju zmluvnú povinnosť poskytovať webhosting pre internetové obchody navrhovateľa. Medzi stranami nebola sporná ich dohoda, že odporca bude zabezpečovať webhosting internetových obchodov, a to po dobu jedného roka zadarmo, potom za dohodnutú cenu. Táto skutočnosť vyplynula z predložených listinných dôkazov (e-mailu odporcu zo dňa 8.10.2014), uzavretie takejto ústnej dohody odporca potvrdil vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 12.1.2015 a výslovne ju potvrdili obaja účastníci aj na prvom pojednávaní vo veci samej dňa 13.2.2015. Takisto konateľ odporcu S. H. vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil dohodu o tom, že obchody budú vedené rok alebo nejaký čas zdarma. Odporca mal teda zabezpečovať webhosting na neurčitú dobu.

Vypnutie, resp. pozastavenie obchodov po tom, čo nedošlo k dohode o cene, odporca odôvodňoval článkom IX zmluvy. Podľa tohto článku však licenčná zmluva zaniká odstúpením od zmluvy zo strany zhotoviteľa v prípadoch, ak dôjde k porušeniu licenčných alebo autorských práv alebo k inému podstatnému porušeniu povinnosti objednávateľa alebo k nepodstatnému porušeniu povinností, pričom nie je na výzvu zhotoviteľa vykonaná do siedmych dní náprava.

Odporca však od zmluvy ani neodstúpil, dokonca v konaní ani bližšie nevysvetlil, akú povinnosť mal navrhovateľ porušiť. Podľa súdu navrhovateľ žiadnu povinnosť neporušil, takže odporca by ani nemal dôvod na odstúpenie. Naopak, od zmluvy odstúpil navrhovateľ.

Súd dospel tiež k záveru, že navrhovateľ ani nebol povinný platiť cenu vo výške 19,90 eur mesačne za webhosting pre každý internetový obchod, lebo k dohode o tejto cene nedošlo. Navrhovateľ neprijal písomný návrh zmluvy, ktorý mu bol predložený koncom októbra 2013. Navrhovateľ zaplatil za webhosting len z obavy pred vypnutím obchodov. Navyše, ak by súd aj pripustil, že zaplatením požadovanej ceny za mesiace november a december 2013 došlo k dohode aj na rok 2014, bolo by potrebné prihliadať na skutočnosť, že podľa návrhu zmluvy o webhostingu, ktorý navrhovateľovi predložil jeho faktický poskytovateľ Biz s.r.o., sa cena na nasledujúci rok 2014 mala platiť do konca tohto roka, a na základe zálohovej faktúry. Odporca, ani Biz s.r.o., však žiadnu zálohovú faktúru za január 2014 alebo na rok 2014 navrhovateľovi nevystavili, navrhovateľovi preto do 13.1.2014 nevznikla povinnosť platiť za webhosting.

Z týchto dôvodov odporca nebol oprávnený jednostranne vypnúť internetové obchody.

Súd umožnil obom účastníkom vyjadriť sa k oprávneniu/možnosti jednostranne ukončiť poskytovanie webhostingu, aby nedošlo k tzv. prekvapivému rozhodnutiu. Odporca na to reagoval formálnymi námietkami ohľadne dovtedy vykonávaného dokazovania. Uviedol tiež, že zhodné tvrdenia účastníkov sa môžu týkať len skutkových okolností, a nie právnych hodnotení, že je potrebné rozlišovať konštatovanie právneho zástupcu na pojednávaní, od právne relevantnej skutočnosti, kým bol webhosting poskytovaný, na základe doložených listinných dôkazov, a od svedeckých výpovedí, nakoľko právny zástupca odporcu nebol v postavení svedka. V tej súvislosti odporca zdôraznil, že webhosting nebol poskytovaný odporcom, ale spoločnosťou Biz s.r.o., ktorej konateľom je K. X., s ktorým navrhovateľ aj rokoval. Ústnu dohodu s odporcom o poskytovaní webhostingu navrhovateľ nepreukázal. Z dôkazov, ktoré navrhovateľ predložil - návrhu všeobecnej zmluvy a platieb za webhosting podľa vystavených faktúr, navrhovateľ nielenže nepreukázal dohodu s odporcom, naopak, preukázal existenciu dohody s inou osobou. Preto odporca namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie.

Túto obranu odporcu súd vyhodnotil ako účelovú a neudržateľnú.

Podľa súdu dohoda o webhostingu bola uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom. Z vykonaných dôkazov a nesporných tvrdení vyplynulo, že všetky rokovania súvisiace s vytvorením internetových obchodov a ich prevádzkovaním, viedol navrhovateľ najprv s S. H. a potom súčasne s ním, N. D. a K. X.. Všetci traja boli v roku 2012 konateľmi odporcu, ktorí boli oprávnení konať samostatne. Dohodu o zabezpečení webhostingu uzavreli v súvislosti so zmluvou o dielo, keďže webhosting bol poskytovaný od novembra 2012. Bol to odporca, konkrétne N. D., account manager VIAMEDIA SK s.r.o., kto dňa

8.10.2013 oznámil navrhovateľovi, že v novembri „uplynie rok, kedy ste mali u nás zadarmo hosting na oba vaše shopy, čiže Vám bude vystavená faktúra vo výške 29,90 € na mesiac.....“. Je teda evidentné, že dohodu navrhovateľ uzavrel s odporcom a záväzok poskytovať webhosting mal odporca, hoci jeho plnením poveril spoločnosť BIZ s.r.o.. Pri tomto závere súd prihliadal aj na fakt, že spoločnosť Biz s.r.o. bola spoločníkom odporcu, že K. X. bol konateľom oboch spoločností, no N. D. ani S. H. nikdy neboli konateľmi Biz s.r.o, nemohli preto konať v mene tejto spoločnosti. Odporca v konaní netvrdil, že dohodu o webhostingu uzavrel navrhovateľ so spoločnosťou Biz s.r.o., preto takáto dohoda ani nebola ako sporná skutočnosť dokazovaná. Iba návrh všeobecnej zmluvy o webhostingu, vystavenie faktúr a ich zaplatenie, dohodu o webhostingu nepreukazujú. Odporca vo svojom vyjadrení nakoniec sám uviedol to, k čomu dospel aj súd, že ročný bezplatný webhosting bol navrhovateľovi poskytovaný spoločnosťou Biz s.r.o. na základe spolupráce odporcu so spoločnosťou Biz s.r.o.. Teda na základe dohody medzi odporcom a spoločnosťou Biz s.r.o., nie na základe dohody navrhovateľa so spoločnosťou Biz s.r.o..

Pokiaľ ide o právne posúdenie oboch zmlúv o dielo a licenčných zmlúv, súd dospel k záveru, že tieto nezakazovali webhosting u inej osoby.

Zmluva neobsahuje žiadne ustanovenie, z ktorého by takýto zákaz jasne a určite vyplýval. V článku II zmluvy je uvedené, že jej predmetom je prevod práv k používaniu vytvorených obchodov. V článku III zmluvy je vyjadrené, že navrhovateľ má všetky práva na používanie diela, okrem tých, ktoré sú uvedené v nasledujúcom odseku, a to tak, čo objednávateľ nesmie: upravovať ani meniť akékoľvek technické obmedzenia diela, zasahovať do vnútornej štruktúry diela, vytvárať kópie, publikovať dielo pre iných, poskytovať dielo tretím osobám. Podľa súdu z toho nevyplýva záväzok umiestniť obchody len na webhostingu odporcu.

Pri tomto závere súd vychádzal z citovaného § 266 Obchodného zákonníka. V tomto ustanovení sú upravené pravidlá pre výklad právnych úkonov, a to v poradí podľa jednotlivých odsekov. Z ods. 1 vyplýva, že rozhodujúce je subjektívne kritérium spočívajúce v úmysle konajúceho, t.j. odporcu, ktorý predložil navrhovateľovi návrh zmluvy. Úmyslom odporcu bolo umiestniť vytvorené internetové obchody len na svojom serveri, ako to odporca deklaroval vo svojich vyjadreniach.

Ďalším predpokladom, ktorý však musí byť podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka súčasne splnený, je, že tento úmysel bol navrhovateľovi známy, resp. mu musel byť známy. Vzhľadom na znenie zmluvy, a potvrdili to aj výsluchy navrhovateľa a bývalého konateľa odporcu, navrhovateľ nepoznal, ani nemohol poznať, tento úmysel odporcu. Navrhovateľ ani nebol povinný žiadať niekoho iného, tretiu osobu, aby mu vysvetlil, čo znamenajú pojmy použité v zmluve, ako to naznačoval odporca. Argumentácia odporcu tzv. zdrojovým kódom, ako neviditeľnej časti a jadrom web stránky, je podľa súdu tak odborná vec, ktorá bežnému podnikateľovi nemusí byť zrejmá. Odporca na túto technickú skutočnosť navrhovateľa pred uzavretím zmluvy ani neupozornil. Navrhovateľ preto nemusel vedieť, že pod zákazom zasahovať do vnútornej štruktúry diela alebo upravovať a meniť akékoľvek technické obmedzenia diela sa rozumie to, že dielo môže byť umiestnené len na webhostingu odporcu. V tej súvislosti bolo potrebné prihliadať na výkladové pravidlo v cit. § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, že prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila. To znamená na ťarchu odporcu, ktorý zmluvy pripravil. Ak mal odporca uvedený úmysel, mal ho tak aj jednoznačne vyjadriť v zmluve. Mal si uvedomiť, že návrh zmluvy predkladá navrhovateľovi, ktorý nie je IT odborník, nepodniká v tejto oblasti, ale podľa predmetu činnosti je predovšetkým obchodník a na tento účel si dal internetové obchody zhotoviť. Preto mal odporca svoj úmysel formulovať tak jasne a zrozumiteľne, aby navrhovateľ tento úmysel bez akýchkoľvek pochybností pochopil. Ak to neurobil, nemožno zmluvy a jej články II a III interpretovať podľa významu, ktorý mu prikladal odporca, ale iba podľa § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorý objektivizuje prejav vôle vyjadrený v zmluve. Tento právny úkon sa teda vykladá podľa objektívnych hľadísk, t.j. aký význam by článkom II a III prikladal bežný podnikateľ - fyzická osoba, vykonávajúca obchodnú činnosť. V tej súvislosti nie je vôbec rozhodujúce, že navrhovateľ nie je spotrebiteľ, lebo tí majú osobitnú zákonnú ochranu.

Ústna dohoda strán o tom, že webhosting môže pre vytvorené obchody poskytovať aj tretia osoba, nebola preukázaná, v tom dal súd odporcovi za pravdu. Výsluchom navrhovateľa a svedeckou výpoveďou konateľa odporcu nebola takáto dohoda dostatočne preukázaná. Na druhej strane z

ich výpovedí vyplynulo, že odporca vedel, že navrhovateľ zvažuje umiestniť obchody aj na inom webhostingu a spolu aj rokovali o možnosti fungovania obchodov na inom webhostingu.

Z písomných zmlúv o dielo a licenčných zmlúv však nevyplýva také obmedzenie práv na používanie diela, ktoré by navrhovateľa obmedzovalo len na webhosting u odporcu. Nakoniec, ak by tomu tak skutočne bolo, obe strany by nepochybne venovali pozornosť cene, ktorá sa po roku bude za webhosting platiť, keďže práve z toho vznikol celý spor.

Navrhovateľ a odporca nechali otázku ceny webhostingu vytvoreného diela po uplynutí jedného roka otvorenú, nedoriešenú, hoci odporca obvykle uzatváral so svojimi klientmi dve zmluvy - jednu na vytvorenie internetového obchodu a jednu na webhosting. Takto to uviedol vo svojej výpovedi bývalý konateľ odporcu S. H., ktorý aj podpisoval s navrhovateľom obe zmluvy o dielo a licenčné zmluvy.

Za týchto okolností odporca nemohol jednostranne obchody vypnúť a znemožniť tak účel, na ktorý obchody pre navrhovateľa vytvoril. Nebolo zrejmé, že by navrhovateľ vôbec nebol ochotný nič platiť, ako to tvrdil odporca v e-maile zo dňa 7.11.2013, lebo už dňa 5.11.2013 mu navrhovateľ zaplatil za webhosting až do konca roka. Naopak, navrhovateľ sa chcel dohodnúť na cene, a pokiaľ to nebude možné, žiadal od odporcu o predloženie návrhu na ukončenie spolupráce. Odporca preto mal povinnosť rokovať o ukončení webhostingu. Ak by nedošlo k dohode o cene, ani k dohode o ukončení webhostingu, mal odporca podať žalobu o určenie ceny alebo o zaplatenie primeranej ceny za webhosting, lebo iba súd mohol ich spor rozhodnúť. Odporca však žiadny návrh nepredložil a obchody bez predchádzajúceho upozornenia vypol. V tejto situácii si odporca podľa súdu musel byť vedomý, že navrhovateľovi v dôsledku toho vznikne škoda, najmä ak odporca vedel, že navrhovateľ si obchody nemôže premiestniť na iný webhosting. Je preto dané jeho zavinenie a tým aj jeho prípadná zodpovednosť za škodu aj podľa §§ 415 a 420 Občianskeho zákonníka.

Príčinnú súvislosť mal súd tiež za zrejmú, nakoľko medzi vzniknutou škodou a protiprávnym konaním odporcu je zrejmý vzťah príčiny a následku.

Súd považoval za účelné rozhodnúť podľa § 152 Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.) najskôr o základe žalobného nároku, pretože predovšetkým ten bol medzi účastníkmi sporný. Výška škody nie je značná, dá sa preto predpokladať, že v prípade právoplatného vyriešenia základu sporu v prospech navrhovateľa, bude možná dohoda účastníkov. Pokiaľ k dohode nedôjde, o výške škody a o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku.

Pre úplnosť súd ešte uvádza, že otázku autorských práv nepovažoval pre rozhodnutie za dôležitú, preto sa argumentáciou strán nezaoberal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O. s. p.).

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrh- nuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.