Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sp/4/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána S. I. M., narodeného X.X.XXXX, štátneho príslušníka Nigérijskej federatívnej republiky, bytom tamtiež, aktuálne umiestneného v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného Centrom právnej pomoci so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava proti odporcovi: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava so sídlom Hrobákova 44, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 7.1.2016 proti rozhodnutiu odporcu PPZ-HCP-BA6-652-006/2015-AV zo dňa 22.12.2015 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu PPZ-HCP-BA6-652-006/2015-AV zo dňa 22.12.2015 z r u š u j e podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku v vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave n a r i a ď u j e, aby bol navrhovateľ S. I. M., narodený 1.1.1989, štátny príslušník Nigérijskej federatívnej republiky, trvale bytom Nigérijská federatívna republika, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, bezodkladne prepustený zo zaistenia, o ktorom bolo rozhodnuté napadnutým rozhodnutím PPZ-HCP-BA6-652-006/2015-AV zo dňa 22.12.2015.

Navrhovateľovi nepriznáva právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozhodnutím PPZ-HCP-BA6-652-006/2015-AV zo dňa 22.12.2015 odporca podľa § 88a ods. 1 písm. e) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) dňom 22.12.2015 zaistil navrhovateľa v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZC“), pričom dĺžku zaistenia stanovil do 1.4.2016.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 7.1.2016, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu a svojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia. Namietal v ňom nedostatočné zistenie stavu veci (keď namietal, že odporca v rozhodnutí neuviedol, či a akým spôsobom bolo konanie o udelenie azylu v Maďarsku skončené), jej nesprávne právne posúdenie (namietal, že navrhovateľ ako žiadateľ o azyl mal byť umiestnený v príslušnom azylovom zariadení) a tiež nepreskúmateľnosť rozhodnutia (nakoľko odporca neodôvodnil značné riziko úteku navrhovateľa, na ktoré v rozhodnutí poukázal a tiež neodôvodnil dĺžku zaistenia navrhovateľa).

Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 12.1.2016 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Zotrval na správnosti a dôvodnosti napadnutého rozhodnutia. Námietky navrhovateľa nepovažoval za dôvodné..

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len „ O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný na pojednávaní v neprítomnosti odporcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil písomne podaním z 21.1.2016, pričom súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Súčasne nariadil bezodkladné prepustenie navrhovateľa zo zaistenia, o ktorom bolo rozhodnuté napadnutým rozhodnutím.

Súd v prejednávanej veci dokazovanie doplnil nahliadnutím do spisov Migračného úradu MVSR ČAS: MU-PO-157/2015-Ž a MU-DS-16/2015-DŽ. Z ich obsahu zistil, že navrhovateľ 12.4. a 13.8.2015 požiadal o azyl v Maďarsku a 28.5.2015 vo Švajčiarsku. Rozhodnutím MÚ MVSR ČAS: MU-DS-16-25/2015- Ž z 5.1.2016 bola navrhovateľova žiadosť o azyl, podaná na Slovensku, zamietnutá ako neprípustná, pričom na konanie je príslušné podľa Dublinského nariadenia Maďarsko a že odovzdanie do Maďarska sa uskutoční najneskôr do šiestich mesiacov od prevzatia zodpovednosti alebo rozhodnutia o odovzdaní alebo revízii. V priebehu pojednávania zástupca navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ z jeho predchádzajúceho zaistenia nebol prepustený príkazom na prepustenie Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu, z obsahu ktorého predovšetkým zistil, že navrhovateľ bol v rámci konania vo veci jeho prevozu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej len „Dublinské nariadenie“) zaistený v ÚPZC podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov. Počas tohto zaistenia požiadal 23.10.2015 o azyl. Podľa úradného záznamu z 22.12.2015 bol pred ÚPZC kontrolovaný a predvedený pred odporcu. Bol pozitívne lustrovaný v IS Eurodac. V zápisnici o podaní vyjadrenia z 22.12.2015 odporca navrhovateľovi oznámil začatie konania o jeho zaistení podľa § 88a ods. 1 písm. e) zákona o pobyte cudzincov. Navrhovateľ o. i. počas svojho výsluchu uviedol, že sa pridržiava svojej výpovede, ako je zaznamenaná v zápisnici č.p.: PPZ-HCP- BA6-595-006/2015-AV z 2.10.2015, že na Slovensku nemá zabezpečené ubytovanie, že nemá žiadne peniaze, že nevie z akého dôvodu v Maďarsku požiadal o azyl a ani prečo Maďarsko opustil - tam mu zobrali odtlačky a potom odtiaľ odišiel. Potvrdil, že počas svojho zaistenia požiadal na Slovensku o azyl. Z obsahu priloženej zápisnice o podaní vyjadrenia č.p.: PPZ-HCP-BA6-595-006/2015-AV z 2.10.2015 vyplýva, že navrhovateľ nedisponuje žiadnym cestovným dokladom, že nevie preukázať zabezpečenie ubytovania na Slovensku, že má iba 110.- eur, že nevie splniť prípadnú povinnosť hlásenia pobytu, resp. zloženia peňažnej záruky a že v Maďarsku požiadal o azyl. V spise odporcu sa ďalej nachádza originál napadnutého rozhodnutia, príslušné poučenia navrhovateľa a písomnosti, týkajúce sa faktického odovzdania navrhovateľa do ÚPZC.

Podľa ust. § 88a ods. 1 písm. e) zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky z dôvodu podľa § 88 ods. 1 písm. c).

Podľa ust. § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny a účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku.

Podľa ust. § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.

Podľa ust. Článku 28 ods. 1, 2 Dublinského nariadenia: 1. Členské štáty nezaistia osobu len z toho dôvodu, že v súvislosti s ňou prebieha konanie podľa tohto nariadenia. 2. Ak existuje značné riziko úteku, členské štáty môžu dotknutú osobu zaistiť na účely zabezpečenia konania o odovzdaní v súlade s týmto nariadením, a to na základe individuálneho posúdenia a len vtedy, ak je zaistenie primeraným opatrením a nie je možné účinne uplatniť iné, miernejšie alternatívne donucovacie opatrenia.

Podľa ust. § 47 ods. 3 zák. č. 781/1967 Zb o správnom konaní () v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa ust. § 250q ods. 3 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Vo veci azylu a doplnkovej ochrany zruší súd rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec na ďalšie konanie aj vtedy, ak po preskúmaní rozhodnutia dospel k záveru, že od vydania rozhodnutia správnym orgánom sa podstatne zmenili okolnosti veci. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne.

Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.

Podľa ust. § 250sa ods. 7 O.s.p. súd v rozhodnutí, ktorým zruší a vráti rozhodnutie o zaistení na ďalšie konanie, zároveň nariadi bezodkladné prepustenie osoby zo zaistenia.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku:

K námietke, že odporca nedostatočne zistil stav veci (keď namietal, že odporca v rozhodnutí neuviedol, či a akým spôsobom bolo konanie o udelenie azylu v Maďarsku skončené):

Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Pre aplikáciu ust. § 88a ods. 1 písm. e) zákona o azyle je okrem iného podstatné, aby zaisťovaná osoba bola na Slovensku žiadateľom o azyl a aby exitovali podmienky postupu podľa Dublinského nariadenia. Je nepochybným fakt, že navrhovateľ počas svojho predchádzajúceho zaistenia v ÚPZC o azyl požiadal. Teda prvá z menovaných podmienok bola splnená. Príslušnosť štátu, zodpovedného za posúdenie podanej žiadosti o azyl, je obsiahnutá v Dublinskom nariadení - v jeho Kapitole III. Dublinské nariadenie sa vzťahuje nielen na cudzincov, ktorí v prvom štáte EÚ požiadali o azyl, ale aj na tých, ktorí na základe vydaného povolenia na pobyt či vydaného víza, alebo aj protiprávne vstúpili na územie štátu EÚ a v inom členskom štáte požiadali o azyl (Článok 7, 12, 13 Dublinského nariadenia). Na preukázanie týchto skutočností slúži informačný systém Eurodac (EÚ č. 603/2013). Okrem toho, že navrhovateľ v priebehu svojho výsluchu, konaného 2.10.2015 výslovne uviedol, že v Maďarsku o azyl požiadal, predpokladu aplikácie § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov svedčí skutočnosť, že navrhovateľ bol v systéme Eurodac pozitívne lustrovaný. Z toho vyplýva, že nebolo potrebné, aby odporca zisťoval, akým spôsobom bolo azylové konanie v Maďarsku ukončené. Pre aplikáciu ust. § 88a ods. 1 písm. e) (v spojení s ust. § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov je podstatné, aby zaisťovaná osoba - navrhovateľ - bol žiadateľom o azyl v Slovenskej republike a aby existovali predpoklady jeho prevozu podľa Dublinského nariadenia. Obidva tieto predpoklady boli splnené

K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci (namietal, že navrhovateľ ako žiadateľ o azyl mal byť umiestnený v príslušnom azylovom zariadení):

Vzhľadom ku skutočnosti, že napadnuté rozhodnutie odporcu bolo zrušené z dôvodu § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. súd túto námietku neposudzoval. Pokladá si však za povinnosť poukázať na skutočnosť, že odporcovi v konaní podľa zákona o pobyte cudzincov neprináleží umiestňovať cudzincov do azylových zariadení - o tom rozhoduje iný správny orgán - Migračný úrad MVSR.

K námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia (nakoľko odporca neodôvodnil značné riziko úteku navrhovateľa, na ktoré v rozhodnutí poukázal a tiež neodôvodnil dĺžku zaistenia navrhovateľa):

Podľa názoru súdu táto námietka je v časti absencie odôvodnenia značného rizika úteku dôvodná. Dublinské nariadenie je právnym aktom, priamo aplikovateľným, teda bez ohľadu na znenie zákona o pobyte cudzincov je potrebné v praxi uplatňovať jeho obsah, včítane cit. Článku 28. Z obsahu

odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že odporca sa pri vydaní rozhodnutia zaoberal aj možnosťou aplikácie iných - miernejších donucovacích prostriedkov (hlásenia pobytu, zloženia peňažnej záruky). Odporca sa však nezaoberal skutočnosťou, či v prípade navrhovateľa existuje značné riziko úteku ako elementárneho predpokladu zaistenia navrhovateľa ako osoby, voči ktorej prebieha konanie podľa Dublinského nariadenia. Posudzovaniu - vyhodnocovaniu tohto predpokladu odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevenoval žiadnu pozornosť. Nezmienil o tom, či takéto riziko úteku vôbec existuje, resp. v čom videl existenciu takéhoto rizika. Takýmto postupom konal v rozpore s ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku.

Pretože odporca v napadnutom rozhodnutí vôbec neodôvodnil existenciu značného rizika úteku navrhovateľa ako základného predpokladu zaistenia navrhovateľa v zmysle Článku 28 ods. 2 Dublinského nariadenia, súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

S poukazom na ust. § 250sa ods. 7 O.s.p. nariadil súd bezodkladné prepustenie navrhovateľa zo zaistenia, o ktorom bolo rozhodnuté napadnutým rozhodnutím PPZ-HCP-BA6-652-006/2015-AV zo dňa 22.12.2015.

V súvislosti s týmto výrokom súd poznamenáva, že do pripojeného administratívneho spisu odporcu nebolo založené rozhodnutie o prepustení navrhovateľa z jeho predchádzajúceho zaistenia (konanie č.p.: PPZ-HCP-BA6-595/2015-AV).

V ďalšom konaní (nakoľko odporca navrhovateľovi oznámil začatie konania o jeho zaistení podľa ust. § 88a ods. 1 písm. e) zákona o pobyte cudzincov), pokiaľ v ňom bude odporca pokračovať, bude potrebné, aby odporca vypočul navrhovateľa na otázky jeho správania sa (úmyslu) po jeho ev. prepustení „na slobodu“. Obsah navrhovateľovej výpovede odporca náležite posúdi - vyhodnotí s poukazom na ust. Článku 28 Dublinského nariadenia. Pokiaľ dôjde k zisteniu, že v prípade navrhovateľa existuje značné riziko jeho úteku (viď Článok 2 písm. n) Dublinského nariadenia, § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov) a pokiaľ rozhodne opätovne o zaistení navrhovateľa, bude potrebné, aby správnu úvahu v tomto smere náležite odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku.

O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p.. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, trovy konania si však neuplatnil a preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Záverom súd poznamenáva, že odporca i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. a/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).