Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_24S-13-2015.pdf
PDF · 216.55 KB
Case nature
Area
Subarea
24S/13/2015
Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: PEROSA & KODEXI, s.r.o., so sídlom Vajanského 93/5068, 984 01 Lučenec, IČO: 36049549, zastúpeného JUDr. Danielom Přibylom, advokátom, so sídlom AK Dr. Vodu 18, 984 01 Lučenec proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/495745/2014/5002 zo dňa 10.11.2014 takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.01.2015 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/495745/2014/5002 zo dňa 10.11.2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica (ďalej aj „správca dane“) č. 9601403/5/3187002/2014/Kir zo dňa 01.07.2014, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 7 787,63 Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie august 2012,nepriznaný nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie august 2012 vo výške 7283,21 Eur a žalobcovi bola vyrubená vlastná daňová povinnosť na DPH za zdaňovacie obdobie august 2012 vo výške 504,42 Eur.
Žalobca v žalobe uviedol, že sa zaoberá najmä spracovaním dreva na formované drevené polotovary drievka na klasické kefy a metly vrátane ich povrchovej úpravy, ktoré vyváža do krajín EÚ bez uplatnenia DPH na výstupe voči zahraničnému subjektu, čo má za následok vznik uplatnenia nadmerných odpočtov DPH voči štátu. Uvedená výroba nie je pásová, ale dochádza pri nej k prísnej selekcii spracovávanej hmoty a z toho vyplývajúceho vzniku odpadu, resp. nemožnosti použitia všetkej nakúpenej drevnej hmoty. Uvedené je podľa žalobcu dôležité pre vyhodnotenie záverov, ku ktorým dospel žalovaný a správca dane pri vykonávaní kontroly a rozhodovaní. Žalobca v žalobe tvrdil, že v konaní žalovaného správneho orgánu je taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov, je neobjektívne, nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, alebo pre nedostatok dôvodov. Žalobca konkrétne namietal:
- správca dane konal v rozpore s ustanoveniami zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“), konkrétne § 3 ods. 1 a ods. 3, nevzal do úvahy dôkazy v prospech žalobcu, resp. všetky (svedecké výpovede U. G. ako konateľa obchodnej spoločnosti REK s.r.o. v čase uskutočnenia obchodov a P. X. ako konateľa spoločnosti KEVOLA s.r.o. v čase uskutočnenia obchodov, v odvolaní uvádzané skladové evidencie, dodacie listy a pod.) považoval za nepodložené, nevierohodné, účelové a zavádzajúce bez toho, aby sa zaoberal ich výpovednou hodnotou;
- správca dane konal v rozpore s § 3 ods. 2 Daňového poriadku, t. j. v súčinnosti so žalobcom a neposkytol mu poučenie o jeho procesných právach a povinnostiach, nakoľko ho neoboznámil so všetkými skutočnosťami a zisteniami, ktoré počas výkonu daňovej kontroly preveroval takým spôsobom, aby žalobca mohol využiť svoje právo, najmä mu neumožnil vyjadriť sa ku skutočnostiam. Správca dane oboznámil žalobcu s výsledkami zistení a pochybnosťami pri pojednávaní, keď mu doručil Protokol a Výzvu na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole. Tento úkon správca dane podľa žalobcu vykonal len formálne a neposkytol mu reálny časový priestor na oboznámenie sa s výsledkami zisťovania správcu dane. Zápisnice o výsluchu svedkov vykonané policajnými orgánmi neboli zahrnuté medzi skutočnosťami, s ktorými správca dane oboznamoval žalobcu. Daňová kontrola bola ukončená dňom doručenia Protokolu a správca dane svojím postupom žalobcovi neumožnil uplatniť svoje právo podľa § 45 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku (predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do ukončenia daňovej kontroly), právo podľa § 45 ods. 1 písm. d/ Daňového poriadku (nahliadať do zápisníc z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu), právo podľa § 45 ods. 1 Daňového poriadku (klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní). Takýmto postupom správca dane podľa žalobcu porušil základné zásady daňového konania. Správca dane ďalej pri hodnotení dôkazov sa podľa žalobcu zameral na nepriame dôkazy získané v rozpore s Daňovým poriadkom;
- správca dane nepostupoval podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, keď potom ako vznikli pochybnosti o správnosti úplnosti a pravdivosti dokladov, žalobcu nevyzval na ich odstránenie, doplnenie ani vyjadrenie. Výzva na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole o daňovej kontrole, nemôže nahradiť Výzvu podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku;
- podľa § 47 písm. h/ Daňového poriadku Protokol o daňovej kontrole musí obsahovať preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov, čo v tomto prípade nebolo splnené;
- správca dane i žalovaný v daňovej kontrole a v odôvodnení rozhodnutia neprihliadal na všetky skutočnosti a dôkazy, ktoré vyšli najavo, tieto nevyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, a preto takéto rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov;
- napriek skutočnosti, že žalobca preukázal dodanie tovaru obchodnou spoločnosťou REK s.r.o. daňovými dokladmi č. faktúry DF/220 s dátumom dodania 06.08.2012, DF/235 s dátumom dodania 08.08.2012 a DF/241 s dátumom dodania 25.08.2012 a dodacími listami a aj svedok - konateľ dodávateľa U. G. potvrdil nie len ich vystavenie, ale aj dodanie tovaru obchodnou spoločnosťou KEVOLA s.r.o. daňovými dokladmi interné číslo faktúry DF/230 s dátumom dodania 10.08.2012, č. DF /239 s dátumom dodania 17.08.2012 a č. DF/240 s dátumom dodania 24.08.2012 a dodacími listami a aj svedok konateľ dodávateľ P. X. potvrdil nie len ich vystavenie ,ale aj dodanie tovaru, a teda na základe zákonom požadovaných dokladov preukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia - nákupu tovaru žalobcom, správca dane uvedené vyhodnotil ako pochybné;
- spochybnil dodanie tovaru a to, že predmetný tovar žalobcovi nedodal subjekt, ktorý vystavil daňový doklad, dodací list a toto vystavenie potvrdil svedeckou výpoveďou. Správca dane svoje deklarované pochybnosti odôvodňuje obchodnými vzťahmi dodávateľa žalobcu a zmenou jeho vnútorných vlastníckych vzťahov po uskutočnení zdaniteľných obchodov, ktoré boli predmetom daňovej kontroly a napádaného rozhodnutia.;
- žalobca tvrdil, že predložil všetky dôkazy o uskutočnení dodávok, pričom v napadnutom rozhodnutí ani predchádzajúcom rozhodnutí správcu dane nie je uvedené, ako správca dane dospel k záveru, že žalobca nesplnil podmienky podľa § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. (ďalej len „Zákon o DPH“ a to s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR týkajúce sa otázky rozloženia dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane a v žalobe citovaných rozsudkoch Európskeho súdneho dvora, v ktorých Súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca, alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie, alebo nemôže vedieť, žalobca nemôže znášať dôkazné bremeno a preukazovať skutočnosti, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval. Podľa žalobcu správca dane žalobcu postihuje za konanie resp. nekonanie iných subjektov (KALIPO, Econix, Kevola atď.), s ktorými nerealizoval zdaniteľný obchod, ktorý je predmetom rozhodovania;
- správca dane a žalovaný nepostupovali v preskúmavanom prípade v intenciách judikatúry NS SR a judikatúry Súdneho dvora EÚ.
Súčasne požiadal o oslobodenie od povinností zaplatiť súdny poplatok za podanie žaloby. Navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí a žalobu navrhol zamietnuť. Podrobne sa vyjadril k jednotlivým námietkam žalobcu uvedeným v žalobe. K námietke, že sa nezaoberal výpovednou hodnotou skladovej evidencie dodacích listov a pod. uviedol, že výpovedná hodnota skladových evidencií a dodacích listov vzhľadom na zistený skutkový stav vo veci dodávateľov deklarovaných na faktúrach bola irelevantná, bez vplyvu na závery formulované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. K porušeniu základných zásad správy daní žalovaný konštatoval, že nezistil namietané porušenie základných zásad správy dane správcom dane, námietka je zároveň nekonkrétna, pričom žalobca neuvádza ako a kedy sa domáhal uplatnenia jeho práv u správcu dane. K námietke, že správca dane neposkytol žalobcovi reálne časový priestor na oboznámenie sa s výsledkami zisťovania správcu dane poukázal žalovaný na § 46 ods. 8 Daňového poriadku, podľa ktorého postupoval, žalobcu vyzval na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole, a to v zákonom stanovenej lehote. K námietke, že zápisnice o výsluchu svedkov vykonané policajnými orgánmi neboli zahrnuté medzi skutočnosťami, s ktorými správca dane oboznamoval žalobcu žalovaný uviedol, že o obsahu týchto zápisníc žalobca mal vedomosť, pretože uvedené vyjadrenia sa nachádzajú v Protokole z daňovej kontroly zo dňa 07.11.2013. Na skutočnosti tam uvedené žalobca nereagoval vo vyjadrení k zisteniam uvedeným v Protokole zo dňa 28.11.2013. Správca dane navyše v odôvodnení rozhodnutia zo dňa 27.01.2014, ktoré žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím zo dňa 05.05.2014 zrušil a vec vrátil do vyrubovacieho konania a obsah zápisníc konkretizoval, vrátane vyjadrenia svedkov. V novom rozhodnutí zo dňa 01.07.2014 správca dane opätovne uviedol výpovede uvedených svedkov vrátane ich vyhodnotenia, žalovaný v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu v tejto časti rozhodnutie nenapadol. Žalovaný poukázal na to, že žalobca konkrétne neuviedol, ako a čím správca dane žalobcovi neumožnil uplatniť jeho právo podľa § 45 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku na predloženie dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia a navrhovanie dôkazov v priebehu daňovej kontroly, pričom poukázal na to, že už v Oznámení o daňovej kontrole zo dňa 30.10.2012 žalobcu poučil o jeho právach v zmysle § 45 Daňového poriadku. Dňa 19.11.2012 bolo vykonané ústne pojednávanie, o čom bola vyhotovená zápisnica, z ktorej je zrejmé, že na tomto pojednávaní neboli žalobcovi upreté žiadne práva, žalobca podpísal zápisnicu bez námietok. Dňa 06.12.2012 bola žalobcovi doručená výzva na predloženie dôkazov zo dňa 30.11.2012, na ktorú výzvu žalobca reagoval odpoveďou zo dňa 17.12.2012, avšak bez predloženia akýchkoľvek dôkazov. Dňa 24.06.2013 bol žalobca osobne prítomný na výsluchu svedka U. G., pričom k Zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 24.06.2013 prítomný konateľ žalobcu nevzniesol žiadne návrhy ani námietky k obsahu zápisnice a neodovzdal žiadne doklady ani iné listiny (dôkazy). Dňa 25.06.2013 bol žalobca osobne prítomný na výsluchu svedka P. X., pričom k Zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 25.06.2013 prítomný konateľ žalobcu nevzniesol žiadne návrhy ani námietky k obsahu zápisnice a neodovzdal žiadne doklady ani iné listiny ( dôkazy). Dňa 07.11.2013 bolo vykonané ústne pojednávanie, priebeh ktorého správca zaznamenal do zápisnice, z ktorej je zrejmé, že na tomto pojednávaní neboli žalobcovi upreté žiadne práva, žalobca podpísal zápisnicu bez návrhov a námietok, nepredložil žiadne dôkazy. Dňa 23.01.2014 bolo vykonané ďalšie ústne pojednávanie, pričom zo zápisnice z tohto pojednávania je zrejmé, že žalobcovi neboli upreté žiadne práva, žalobca podpísal zápisnicu bez návrhov a bez námietok, nepredložil žiadne dôkazy. Žalovaný považoval rovnako za neopodstatnenú námietku žalobcu o nemožnosti uplatniť právo podľa § 45 ods. 1 písm. d/ Daňového poriadku, žalobca konkrétne neuviedol ako a čím mu správca dane neumožnil uplatnenie tohto práva a ani v súvislosti s ktorým daňovým subjektom a kedy sa tohto práva domáhal. Za neopodstatnenú žalovaný považoval aj námietku o nemožnosti žalobcu uplatniť jeho právo podľa § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku, túto považoval za nekonkrétnu. Navyše poukázal, že dňa 24.06.2013 bol žalobca osobne prítomný na výsluchu svedka U. G., pričom zo zápisnice vyplýva, že prítomný konateľ žalobcu nepoložil svedkovi žiadnu otázku, nevzniesol žiadne návrhy ani námietky k obsahu zápisnice a neodovzdal žiadne doklady ani iné listiny. Rovnako dňa 25.06.2013 bol osobne prítomný na výsluchu svedka P. X., kedy prítomný konateľ žalobcu nepoložil svedkovi žiadnu otázku, nevzniesol žiadne návrhy ani námietky k obsahu zápisnice a neodovzdal žiadne doklady ani iné listiny. Žalovaný ďalej vo vyjadrení k námietke žalobcu, že nepostupoval podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku uviedol, že námietka je neopodstatnená, pretože dňa 07.11.2013 vykonal správca dane ústne pojednávanie a prítomného konateľa žalobcu L. U. oboznámil s preukázanými kontrolnými zisteniami. V zápisnici správca dane uviedol kontrolné zistenia, čo z týchto zistení vyplýva a ich dopad z hľadiska dane z pridanej hodnoty. K nadväzujúcej námietke, že žalovaný neprihliadal na všetky skutočnosti a dôkazy, ktoré vyšli najavo, tieto nevyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti uviedol, že uvedená námietka je nekonkrétna. K námietke, že Protokol o daňovej kontrole neobsahuje kontrolné zistenia žalovaný uviedol, že táto je nekonkrétna. Žalovaný poukázal na to, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, ako
dospel k záveru, že žalobca nesplnil zákonné podmienky na odpočítanie DPH, v odôvodnení podrobne uviedol dôkazy a skutkový stav, na základe ktorých dospel k záveru, že fakturovaný tovar nedodali deklarovaní dodávatelia. Z rozsudku ESD v spojených veciach C354/03, C355/03 a C484/03 vyplýva, že predmet veci nie je totožný s vecou žalobcu. Vo veci uvedeného rozsudku ESD nebola sporná otázka deklarovaného dodávateľa, či deklarovaný dodávateľ bol skutočným dodávateľom fakturovaného plnenia. Podľa žalovaného dôkazné bremeno bolo v priebehu daňovej kontroly rozložené rovnomerne medzi žalobcu a správcu dane. Správca dane vykonal ústne pojednávania, vypočul svedkov, žalobca mal možnosť vyjadriť sa, vznášať námietky, predkladať dôkazy. Žalovaný získal dôkazy zákonným spôsobom a z obsahu spisového materiálu nemožno vyvodiť záver, že žalobca bol zo strany správcu dane nadmerne zaťažovaný požiadavkou predložiť také dôkazy, ktoré by presahovali rámec jeho povinností vyplývajúcej z ust. § 45 ods. 2 Daňového poriadku. Poukázal súčasne na § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Žalovaný vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo a postupoval podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Žalobu navrhol zamietnuť.
Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením č. k. 24S/14/2015-30 zo dňa 09.06.2015 o žiadosti žalobcu o oslobodenie súdnych poplatkov rozhodol tak, že žalobcovi priznal oslobodenie od súdnych poplatkov s poukazom na § 138 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie a rozhodnutie, ktorému predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Z administratívneho spisu súd zistil, že na základe poverenia zo dňa 30.10.2012 správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu zameranú na daň z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) za zdaňovacie obdobie august 2012. Oznámenie o výkone daňovej kontroly, v ktorom správca dane žalobcovi oznámil, že daňová kontrola začne dňa 19.11.2012, bolo doručené žalobcovi dňa 06.12.2012. V predmetnom oznámení bol žalobca v zmysle § 46 ods. 1 Daňového poriadku vyzvaný na predloženie dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly v stanovenej lehote, pričom bol súčasne poučený o právach a povinnostiach daňového subjektu pri výkone daňovej kontroly podľa § 45 Daňového poriadku.
Správca vyhotovil o začatí daňovej kontroly Zápisnicu zo dňa 19.1.2012, z ktorej vyplýva, že žalobca bol pri začatí daňovej kontroly poučený o právach a povinnostiach podľa § 45 ods. 1 a 2 Daňového poriadku, o. i. o povinnosti predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady vo forme požadovanej správcom dane, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Zároveň zo zápisnice vyplýva, že správca dane vykonal v priestoroch prevádzky žalobcu obhliadku podnikateľských priestorov a do zápisnice uviedol zoznam žalobcom predložených dokladov. Zároveň žalobcovi uložil do 04.12.2012 predložiť doklady špecifikované v zápisnici. Výzvou z 30.11.2012, ktorá bola žalobcovi doručená 06.12.2012, správca dane vyzval žalobcu na predloženie dokladov uvedených v predmetnej výzve, najmä dôkazov preukazujúcich tvrdenia žalobcu týkajúce sa dodávateľských faktúr od dodávateľa REK s.r.o. za dodávku bukového reziva k faktúram interné číslo DF/220, DF/235 a DF/241 a k okolnostiam vykonávania týchto obchodov, vrátane predloženia všetkých relevantných dôkazov, ako aj k dodávateľským faktúram od dodávateľa KEVOLA s.r.o. interné č. DF/230, DF/239, DF/240 za dodávku sušených bukových prírezov, resp. bukových prírezov s uvedením okolností vykonávania predmetných deklarovaných obchodov a predloženia relevantných dôkazov o ich uskutočnení. Podľa úradného záznamu vyhotoveného správcom dane 04.12.2012 žalobca predložil doklady špecifikované v predmetnom úradnom zázname a zároveň 18.12.2012 predložil správcovi dane písomné vyjadrenie k otázkam uvedeným vo výzve z 30.11.2012 k obchodom vykonávaným so spoločnosťami REK s.r.o. a KEVOLA s.r.o. týkajúcim sa zdaňovacieho obdobia august 2012. Z písomného vyjadrenia žalobcu vo vzťahu k obchodom so spoločnosťou KEVOLA s.r.o. (faktúry DF/230, DF/239 a DF/240) štatutárny zástupca žalobcu uviedol, že materiál zo skladu používa do výroby priebežne, a preto nevie preukázať, na ktorý konkrétny výrobok uvedený materiál použil. K faktúram neboli uzatvorené zmluvy, objednávky boli zadané ústne. Konateľ spoločnosti KEVOLA s.r.o. navštívil žalobcu v jeho firme a ponúkol mu na predaj sušené bukové prírezy, ktoré boli vhodné do jeho výroby. Rokovania prebiehali v areáli žalobcu medzi žalobcom a p. X.. Konečným odberateľom bol žalobca.
Materiál bol uskladnený pod prístreškami v areáli, nebol pri nakládke prírezov, a preto nemá vedomie, kde sa nakládka uskutočnila. Bol len pri vykladaní prírezov v jeho firme, kde si tovar aj prevzal. Za spoločnosť KEVOLA s.r.o. odovzdal tovar p. X. v areáli žalobcu. Vo vzťahu k obchodom so spoločnosťou REK s.r.o. (faktúry č. DF/220, DF/235 a DF/241) štatutárny zástupca žalobcu uviedol, že materiál zo skladu používa do výroby priebežne, a preto nevie preukázať, na ktorý konkrétny výrobok uvedený materiál použil. K faktúram neboli uzatvorené zmluvy, objednávky boli zadané ústne. S konateľom spoločnosti REK s.r.o. sa pozná niekoľko rokov, pričom táto spoločnosť mala voľné kapacity, a preto mu ponúka výrobu uvedeného tovaru. Rokovania prebiehali v areáli žalobcu medzi ním a p. G.. Konečným odberateľom bol žalobca, materiál bol uskladnený pod prístreškami v jeho firme. Keďže si tovar prevzal v areáli svojej firmy - pri vykládke, nevedel uviesť, kde sa uskutočnila jej nakládka. Prepravu uskutočnil dodávateľ. Tovar si prevzal žalobca v areáli svojej firmy, za spoločnosť REK s.r.o. odovzdal tovar p. G. v areáli žalobcu. Z dožiadania vykonaného správcom dane zo dňa 14.02.2013 adresovaného správcovi dane spoločnosti KEVOLA s.r.o. vyplýva, že KEVOLA s.r.o. v čase výkonu daňovej kontroly zmenila konateľa na p. H. J., ktorý je podľa preverenia osobou neexistujúcou. Spoločnosť KEVOLA s.r.o. k výkonu daňovej kontroly za rok 2012 nepredložila doklady (okrem mája 2012). Bývalý konateľ v postavení svedka na ústnom pojednávaní zdaniteľné obchody potvrdil, avšak nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by tento obchod potvrdili. Spoločnosti KEVOLA s.r.o. bola zrušená registrácia DPH 28.02.2013. Vzhľadom na uvedené skutočnosti príslušný správca dane spoločnosti KEVOLA s.r.o. nemohol potvrdiť, že sa zdaniteľný obchod uskutočnil. Zo Zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 24.06.2013, ktorá tvorí súčasť administratívneho spisu, predmetom ktorého bolo vykonanie výsluchu svedka p. U. G., bývalého konateľa spoločnosti REK s.r.o., ktorého výsluchu sa zúčastnil aj konateľ žalobcu, vyplýva, že U. G. potvrdil vystavenie faktúr týkajúcich sa dodávok bukového reziva a sušeného bukového reziva, pričom uviedol, že bol osobne pri nakládke tovaru, rezivo mal buď vyrobené alebo ho zakúpil a následne predal, ak bolo zakúpené nepamätal si od koho. Prepravu zabezpečovala spoločnosť REK s.r.o. ako dodávateľ vozidlom patriacim spoločnosti DREVO DM s.r.o., vodičom bol pravdepodobne pán T.. Fakturovaná cena bola spolu s dopravou. Dodanie materiálu bolo do areálu spoločnosti žalobcu a preberanie bolo buď konateľom žalobcu alebo jeho synom. Zmluva uzatvorená nebola, obchod prebehol na základe ústnej objednávky, cena bola stanovená dohodou. Nevedel uviesť, či predmetné faktúry boli uhradené. Zo Zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 25.06.2013, ktorá sa nachádza v administratívnom spise vo fotokópii, predmetom ktorého bolo vykonanie výsluchu svedka P. X., bývalého konateľa spoločnosti KEVOLA s.r.o., na ktorom bol prítomný aj štatutárny zástupca žalobcu, vyplýva, že už nie je konateľom spoločnosti, spoločnosti predal H. J., občanovi Rumunska a tomuto odovzdal aj účtovné doklady. K faktúram týkajúcim sa dodávky bukových prírezov v mesiaci august 2012 uviedol, že faktúry vystavil on ako konateľ spoločnosti, tovar kúpil od spoločnosti KALIPO s.r.o. Bratislava. Pri nakladaní nebol prítomný, presné miesto nakládky nevedel uviesť. Prepravu zabezpečovala spoločnosť KALIPO s.r.o. Bratislava z miesta jemu neznámeho priamo do Lučenca, meno vodiča, vlastníka a evidenčné číslo motorového vozidla nevedel uviesť, nakoľko prepravu zabezpečovala spoločnosť KALIPO s.r.o. Bratislava. Ani pri odovzdávaní tovaru nebol prítomný, ale o jeho odovzdaní bol telefonicky informovaný štatutárnym zástupcom žalobcu p. U.. Písomná zmluva nebola uzavretá, objednávka bola daná ústne pri osobnom stretnutí s p. U. buď v Šahách alebo v Lučenci, nevedel presne, kde to v týchto prípadoch bolo. Cena bola stanovená dohodou. Nepamätal si, či faktúry boli uhradené. Z dožiadania vykonaného správcom dane dňa 17.09.2013 adresovaného správcovi dane spoločnosti REK s.r.o. za účelom potvrdenia uskutočniteľných zdaniteľných obchodov medzi spoločnosťou REK s.r.o. a spoločnosťou PEROSA & KODEXI s.r.o. a z následnej odpovede správcu dane spoločnosti REK s.r.o. vyplýva, že za obdobie august a september 2012 správca dane nemá k dispozícii doklady (zhoreli pri požiari). Protokol bude urobený podľa pomôcok. Z úradného záznamu zo dňa 25.09.2013 vyplýva, že zamestnanci správcu dane nazreli do spisovej zložky z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za máj 2012 u spoločnosti žalobcu, pričom v rámci preverovania nadobudnutia a následného predaja tovaru zistili údaje týkajúce sa preverenia obchodných vzťahov spoločnosti KALIPO s.r.o., a to na základe odpovede príslušného správcu dane zo dňa 23.11.2012. V administratívnom spise sa nachádza fotokópia odpovede na dožiadanie z 23.11.2012 vyhotovenej Daňovým úradom v Bratislave týkajúcej sa preverovania spoločnosti KALIPO s.r.o. Bratislava, z ktorej vyplýva, že spoločnosť KALIPO s.r.o. má sídlo na základe Zmluvy o poskytovaní služieb z 08.03.2010, podľa ktorej sa prijímajú a uchovávajú písomnosti, avšak na uvedenej adrese nemá a ani nikdy nemal žiadne administratívne priestory a v prenájme ani fyzicky nesídli. Od 07.05.2012 je konateľom spoločnosti U. W. z Maďarska, ktorý bol nekontaktný. Rovnako bývalí konatelia I. C. a T. W. neboli kontaktní. Správca dane šetrením na Sociálnej poisťovni zistil, že spoločnosť KALIPO s.r.o. nie je registrovaná v registri zamestnávateľom vedenom Sociálnou poisťovňou. Správca dane prostredníctvom
medzinárodnej výmeny informácií na maďarskú daňovú správu zaslal žiadosť, na ktorú bola doručená správcovi dane 15.04.2013 odpoveď, z ktorej vyplynulo, že U. W. sa dostavil na výsluch svedka a uviedol, že nevie o tom, že je štatutárnym zástupcom - konateľom slovenského daňového subjektu, predtým nikdy nepočul názov KALIPO s.r.o., nevedel nič o slovenskej spoločnosti ani o jej činnosti, nevedel vymenovať žiadne osoby a nepodpísal žiadne dokumenty. Od roku 2012 nebol na Slovensku. Uviedol, že v lete 2011 stratil svoje identifikačné dokumenty v Budapešti.
Zo Zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 07.11.2013 je zrejmé, že predmetom pojednávania bolo oboznámenie konateľa žalobcu s preukázanými kontrolnými zisteniami a vyjadreniami kontrolovaného daňového subjektu (žalobcu) k nim. Z toho vyplýva, že konateľ žalobcu bol oboznámený so skutočnosťami, ktoré sú podrobne špecifikované v predmetnej zápisnici (poznatky získané v súvislosti s výkonom daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie jún 2012, vyplývajúce z doručených odpovedí na výzvy na súčinnosť získaných prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií, ako aj získaných od inštitúcií špecifikovaných v predmetnej zápisnici). Pri preverovaní splnenia podmienok nároku na odpočet podľa § 49 Zákona o DPH vo výške 3.645,60 Eur z prijatých faktúr vyhotovených spoločnosťou KEVOLA s.r.o. Šahy za dodanie bukových prírezov a sušených bukových prírezov (faktúry int. č. DF/230 z 10.08.2012, DF/239 z 17.08.2012, DF/240 z 24.08.2012) bolo zistené, že nebolo preukázané, že fakturovaný tovar bol skutočne dodaný daňovým subjektom KEVOLA s.r.o. Žalobca v zápisnici poukázal na výsluch žalobcu, výsledky šetrenia prostredníctvom miestne príslušného Daňového úradu Nitra vo vzťahu k prevereniu obchodných vzťahov so spoločnosťou KEVOLA s.r.o. a na obsah Zápisnice z výsluchu svedka P. X. zo dňa 25.06.2013, bývalého konateľa spoločnosti KEVOLA s.r.o., ktorá sa nachádza vo fotokópii v administratívnom spise, predmetom ktorého pojednávania bolo vykonanie výsluchu svedka P. X., ktorého výsluchu sa zúčastnil aj konateľ žalobcu, pričom z tejto zápisnice vyplýva, že tovar zabezpečovala spoločnosť KEVOLA s.r.o. prostredníctvom jedného dodávateľa - spoločnosti KALIPO s.r.o. Bratislava. Svedok sa vyjadril, že nevie kto konkrétny uvedený tovar doručil, k predmetnej dodávke nebola uzavretá žiadna zmluva, tovar zabezpečovala spoločnosť KEVOLA s.r.o. Z odpovede na dožiadanie Daňového úradu Bratislava správca dane vykonávajúci kontrolu žalobcu za zdaňovacie obdobie máj 2012, ktorej kópiu vyhotovil a nachádza sa v administratívnom spise, zistil skutočnosti týkajúce sa spoločnosti KALIPO s.r.o. ohľadne jej neexistujúceho sídla, pričom poukázal na zmenu konateľa, ktorým sa podľa údajov v obchodnom registri stal U. W. z Maďarska. Správca dane súčasne poukázal v zápisnici na výsledok zisťovania prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií, kedy maďarská daňová správa vykonala výsluch U. W. s výsledkom, ako je vyššie uvedené. Vo vzťahu k preverovaniu splnenia podmienok nároku na odpočet dane podľa § 49 Zákona o DPH vo výške 4.142,03 Eur z prijatých faktúr vyhotovených spoločnosťou REK s.r.o. Lučenec za dodanie bukového reziva (faktúry č. DF/220 zo 06.08.2012, DF/235 z 08.08.2012, DF/241 z 25.08.2012) bolo zistené, že nebolo preukázané, že fakturovaný tovar bol skutočne dodaný daňovým subjektom REK s.r.o. Žalobca poukázal na obsah Zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 24.06.2013, ktorá sa nachádza vo fotokópii v administratívnom spise, predmetom ktorého bolo vykonanie výsluchu svedka p. U. G., bývalého konateľa spoločnosti REK s.r.o., ktorého výsluchu sa zúčastnil aj konateľ žalobcu, pričom z tejto zápisnice vyplýva, že U. G. bol osobne pri jednotlivých nakládkach, materiál bol buď ich spoločnosťou vyrobený alebo ho zakúpili a následne predali, ak bol nakúpený, nepamätal si od koho. Prepravu zabezpečila spoločnosť REK s.r.o. ako dodávateľ vozidlom patriacim spoločnosti DREVO DM s.r.o., vodič bol pravdepodobne p. T.. Dodanie materiálu bolo vykonané v areáli žalobcu a bolo prebraté buď konateľom alebo jeho synom. Zmluva nebola uzavretá, obchod prebehol na základe ústnej objednávky, nepamätal si dátumy a spôsob úhrad faktúr. Zo zápisnice vyplýva, že správca dane v rámci vykonávanej daňovej kontroly oslovil kontrolnú skupinu vykonávajúcu kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012 u daňového subjektu REK s.r.o. Zo zaslanej odpovede doručenej dňa 19.09.2013 vyplynulo, že daňový subjekt ku kontrole nepredložil žiadne doklady, podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti doklady zhoreli pri požiari. Správca dane v zápisnici poukázal na to, že na základe vykonaného dokazovania sa nepreukázalo dodanie tovaru kontrolovanému daňovému subjektu PEROSA & KODEXI s.r.o. od tuzemských dodávateľov KEVOLA s.r.o. a REK s.r.o. a správca dane uviedol v zápisnici dôvody, pre ktoré považuje odpočítanie dane z pridanej hodnoty za neoprávnené. Správca napokon v zápisnici konštatoval, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane v rozpore s ustanoveniami zákona o dani z pridanej hodnoty v celkovej výške 7.787,63 Eur. Zo zápisnice vyplýva, že konateľ žalobcu po oboznámení s výsledkami zistení, nepredložil správcovi dane žiadne doklady a nemal žiadne námietky alebo návrhy smerujúce proti obsahu zápisnice.
O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol č. 9601403/54975623/2013/DobI zo dňa 07.11.2013, ktorý spolu s Výzvou zo dňa 07.11.2013, ktorou žalobcu v zmysle § 46 ods. 8 Daňového poriadku vyzval na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie august 2012 v lehote 15 dní, pričom predmetný Protokol a Výzva boli žalobcovi doručené osobne 07.11.2013 a konateľ žalobcu potvrdil ich prevzatie. Žalobca v stanovej lehote správcovi dane doručil vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole dňa 03.12.2013. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že nesúhlasí so záverom daňovej kontroly v tom, že nebolo preukázané dodanie fakturovaných tovarov (sušených bukových prírezov, bukových prírezov int. č. faktúr DF/230, DF/239 a DF/240) obchodnou spoločnosťou KEVOLA s.r.o., nakoľko uvedený tovar bol žalobcovi dodaný a za tento riadne zaplatili. Uviedol, že nerozumie, z akého dôvodu správca dane usudzuje, že sa uskutočnenie zdaniteľných obchodov nepreukázalo. Ďalej uviedol, že z uvedeného materiálu, ktorý bol zaevidovaný v skladovom hospodárstve žalobca zhotovil výrobky, ktoré sa predali a uvedený tovar slúžil na vykonávanie jeho podnikateľskej činnosti. Uvádzané odôvodnenie uvedené v Protokole sa týka obchodných vzťahov medzi dodávateľom KEVOLA s.r.o. a KALIPO s.r.o., resp. týkajú sa sídla obchodnej spoločnosti, s ktorou neuzatváral obchod a nesúvisia s uskutočneným obchodom medzi žalobcom a dodávateľom KEVOLA s.r.o. Zároveň uviedol, že nesúhlasí so záverom daňovej kontroly o tom, že nebolo preukázané dodanie fakturovaného tovaru: bukové rezivo, int. č. faktúr DF/220, DF/235 a DF/241 obchodnou spoločnosťou REK s.r.o., nakoľko uvedený tovar bol spoločnosti žalobcu dodaný, za tovar riadne zaplatili, nerozumie prečo správca dane usudzuje, že sa nepreukázalo uskutočnenie zdaniteľných obchodov. V Protokole nie je uvedená skutočnosť podľa žalobcu relevantne zdôvodnená. Z uvedeného materiálu, ktorý bol zaevidovaný v skladovom hospodárstve, žalobca vyhotovil výrobky, ktoré predal, uvedený tovar teda slúžil na vykonávanie podnikateľskej činnosti žalobcu a uvádzané odôvodnenie týkajúce sa nepredloženia dokladov daňovým subjektom REK s.r.o. ku kontrole nie je žalobcom zavinené. K skutočnostiam zisteným z výsluchov uviedol, že v obchodných vzťahoch za dodaný tovar, ktorý ďalej spracovali a následne vyrobili a predali výrobky, riadne zaplatili, preto správca dane zaujate posudzuje a vyhodnocuje relevantné skutočnosti, keď neuznáva zdaniteľné plnenia, ktoré nastali reálne a tieto obchody mali za cieľ zabezpečenie materiálu a polotovarov za účelom jeho ďalšieho spracovania a predaja, nie na získanie daňovej výhody, čo je predpokladom pre preukázanie zneužitia.
Z Protokolu z daňovej kontroly zo dňa 07.11.2013 okrem zistení vykonaných správcom dane v súvislosti s preverovaním dodania tovaru od spoločnosti REK s.r.o. a od spoločnosti KEVOLA s.r.o. a KALIPO s.r.o. (obsah faktúr, vyjadrenie konateľa žalobcu, výsledky zistené na základe oznámení správcov dane vykonávajúcich kontrolu DPH u spoločnosti REK s.r.o., KEVOLA s.r.o., zápisnice o výsluchu svedka U. G. a P. X.) vyplýva, že obsahuje aj informácie a kópie dokumentov poskytnutých z PPZ, NAKA, NJFP Expozitúra stred Banská Bystrica, oznámené správcovi dane listom z 03.04.2013, konkrétne obsah výsluchu svedkov P. X., T. K., I. C. a T. W., ktorí boli vypočutí v súvislosti s výkonom obchodnej činnosti spoločnosti KALIPO s.r.o. Zo Zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 23.01.2014, predmetom ktorého bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom k Protokolu zo 07.11.2013, vyplýva obsah vyjadrenia žalobcu k zisteniam uvedeným v predmetnom Protokole so záverom, že s týmito závermi nesúhlasí, k čomu správca dane zaujal stanovisko, že žalobca nepreukázal, že nadobudnutie tovaru bolo realizované od platiteľov DPH a že kontrolovanému daňovému subjektu vznikol nárok na odpočítanie DPH. Správca dane nespochybnil nákup tovaru. Konateľ žalobcu vyjadril v zápisnici nesúhlas s výsledkami daňovej kontroly. Pri prejednaní uvedeného vyjadrenia neboli predložené žalobcom žiadne doklady.
Zistenia správcu dane uvedené v Protokole z daňovej kontroly vykonanej u žalobcu na DPH za obdobie august 2012 zo dňa 07.11.2013 boli podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia správcu dane zo dňa 27.01.2014, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku vyrubený rozdiel DPH v sume 7.787,63 Eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 1100301/1/211658/2014/5002 zo dňa 05.05.2014 tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane zo dňa 27.01.2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Správca dane následne rozhodnutím č. 9601403/5/3187002/2014/Kir zo dňa 01.07.2014 opätovne vyrubil žalobcovi rozdiel DPH v sume 7.787,63 Eur. V odôvodnení rozhodnutia správca dane poukázal na vykonané dokazovanie v predmetnej veci špecifikované zhodne ako v Protokole z daňovej kontroly, na ktoré súd odkazuje so záverom, že pri kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2012 mal správca dane zistené, že žalobca si v predmetnom zdaňovacom období uplatňoval odpočítanie dane na základe faktúr č. DF/230 zo dňa 10.08.2012, DF/239 zo dňa 17.08.2012 a DF/240 zo dňa 24.08.2012 za dodávku
sušených bukových prírezov, resp. bukových prírezov od dodávateľa KEVOLA s.r.o. Šahy, pretože žalobca nepredložil dostatočné dôkazy, ktoré by dodanie tovaru dodávateľom - spoločnosťou KEVOLA s.r.o. preukázali čo do priebehu a výsledku a zisťovaním v rámci dokazovania správcu dane sa dodanie tovaru nepreukázalo, a preto nárok na odpočítanie DPH na základe predmetných faktúr od dodávateľa
- spoločnosti KEVOLA s.r.o. správca dane neuznal. Rovnako bolo zistené, že žalobca si v predmetnom zdaňovacom období uplatňoval odpočítanie dane na základe faktúr č. DF/220 zo dňa 06.08.2012, DF/235 zo dňa 08.08.2012 a DF/241 zo dňa 25.08.2012 za dodávku bukového reziva od dodávateľa REK s.r.o. Lučenec, pričom z vykonaného dokazovania správca dane rovnako dospel k záveru, že nebolo preukázané, že fakturovaný tovar bol skutočne dodaný daňovým subjektom REK s.r.o., pretože žalobca nepredložil dostatočné dôkazy, ktoré by dodanie tovaru dodávateľom REK s.r.o. preukázali čo do priebehu a výsledku a zisťovaním v rámci dokazovania správcu dane sa dodanie tovaru nepreukázalo, v dôsledku čoho nárok na odpočítanie DPH na základe predmetných faktúr od dodávateľa REK s.r.o. správca dane neuznal. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia poukázal na to, že žalobca napriek výzve na predloženie dôkazov správcovi dane nepredložil okrem vyššie uvedených faktúr žiadne dôkazy preukazujúce uskutočnenie dodávky spoločnosťou KEVOLA s.r.o. a REK s.r.o. pre žalobcu. Ďalej poukázal na obsah vyjadrenia štatutárneho zástupcu žalobcu, na výsledky preverenia skutočností týkajúcich sa zdaniteľných obchodov medzi žalobcom a REK s.r.o. získaných od správcu dane vykonávajúceho daňovú kontrolu DPH za august 2012 vykonávanej u spoločnosti REK s.r.o., na obsah výpovede U. G., konateľa spoločnosti, pričom dospel k záveru, že nedošlo k žiadnemu zdaniteľnému obchodu medzi daňovým subjektom PEROSA & KODEXI s.r.o. a spoločnosťou REK s.r.o. ako dodávateľom, a preto si kontrolovaný daňový subjekt neoprávnene uplatnil odpočítanie dane podľa § 49 Zákona o DPH. Správca dane rovnako konštatoval, že žalobca napriek výzve na predloženie dôkazov správcovi dane nepredložil okrem predmetných faktúr žiadne doklady preukazujúce uskutočnenie dodávky spoločnosťou KEVOLA s.r.o. pre žalobcu. Poukázal na obsah vyjadrenia štatutárneho zástupcu žalobcu, na výsledky preverenia skutočností týkajúcich sa spoločnosti KEVOLA a jeho dodávateľa KALIPO s.r.o., na výsledky preverenia skutočností týkajúcich sa zdaniteľných obchodov medzi žalobcom a spoločnosťou KEVOLA s.r.o. získaných od správcu dane - Daňový úrad Nitra, na obsah výpovede svedka P. X., bývalého konateľa spoločnosti KEVOLA s.r.o., z ktorého výpovede vyplynulo, že tovar, ktorý dodal žalobcovi mu bol dodaný od spoločnosti KALIPO s.r.o. Bratislava, ďalej správca dane poukázal na zistenia získané od správcu dane vykonávajúceho daňovú kontrolu DPH u žalobcu za máj 2012, pričom z písomností získaných prostredníctvom dožiadania z Daňového úradu Bratislava, zistil skutočnosti týkajúce sa vykonávania podnikateľskej činnosti spoločnosti KALIPO s.r.o., ďalej poukázal na zistenia získané z medzinárodnej výmeny informácií prostredníctvom maďarskej daňovej správy, ktorá vypočula konateľa spoločnosti KALIPO s.r.o. U. W.. Z vyššie vykonaného dokazovania dospel k záveru, že neprišlo k žiadnemu zdaniteľnému obchodu medzi daňovým subjektom KEVOLA s.r.o. a KALIPO s.r.o., v dôsledku čoho nemohlo dôjsť k žiadnemu zdaniteľnému obchodu ani medzi žalobcom a jeho dodávateľom spoločnosťou KEVOLA s.r.o., a preto si kontrolovaný daňový subjekt neoprávnene uplatnil odpočítanie dane podľa § 49 Zákona o DPH. Správca dane navyše v odôvodnení poukázal na obsah výpovedí svedkov získaných prostredníctvom PPZ, NAKA, NJFP Expozitúra stred Banská Bystrica (list z 03.04.2013), a to na obsah výsluchu svedka I. C., bývalého konateľa spoločnosti KALIPO s.r.o., T. W., bývalého konateľa spoločnosti KALIPO s.r.o., P. X., bývalého konateľa spoločnosti KEVOLA s.r.o. a T. K., ktorá vykonávala účtovníctvo spoločnosti KEVOLA s.r.o. Na základe vykonaného dokazovania dospel správca dane k záveru, že žalobca nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných obchodov, resp. že nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľných obchodov v zmysle faktúr vystavených daňovými subjektami KEVOLA s.r.o. a REK s.r.o. Správca dane konštatoval, že vzhľadom na to, že sa nepreukázalo dodanie tovaru kontrolovanému daňovému subjektu od tuzemských dodávateľov KEVOLA s.r.o. a REK s.r.o., neboli splnené zákonné podmienky na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1, 2 Zákona o DPH, a preto správca dane žalobcovi vyrubil rozdiel dane 7.787,63 Eur. Tak, ako bolo vyššie uvedené, správca dane navyše v odôvodnení rozhodnutia poukázal na obsah výsluchov svedkov I. C., T. W., P. X. a T. K., ktoré pre účely daňovej kontroly správcovi dane postúpil žalovaný, ktorých obsah na základe pokynu odvolacieho orgánu v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia vyhodnotil vo vzťahu k preverovaným zdaniteľným plneniam deklarovaným žalobcom faktúrami od dodávateľov W. s.r.o. a REK s.r.o. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia konštatoval, že napriek tomu, že žalobca viedol v účtovníctve a predložil v daňovej kontrole faktúry za nákup tovarov, z ktorých si uplatnil odpočítanie dane podľa § 49 Zákona o DPH, správca dane zistil, že v prípade dodávateľov spoločnosti KEVOLA s.r.o. a REK s.r.o. nedošlo k žiadnym skutočným zdaniteľným obchodom medzi žalobcom a uvedenými daňovými subjektami ako dodávateľmi, a preto si žalobca neoprávnene uplatnil odpočítanie dane podľa § 49 Zákona o DPH. Predloženie dokladov je len jednou z hmotnoprávnych podmienok na uznanie
odpočítania dane. Faktúry a výdavkové pokladničné doklady samé o sebe ešte nie sú preukázaním realizácie obchodnej transakcie, nakoľko tieto doklady nie sú bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia dôkazom o tom, že určité plnenie bolo aj reálne uskutočnené, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne realizované bolo alebo nie. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia, t.j. skutočnosť, že zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa, ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie. Pokiaľ nie je preukázané, že by tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené, nepostačuje na vznik nároku na odpočet dane len samotná existencia dokladu, hoci by obsahoval všetky formálno-právne náležitosti. Odpočítanie dane v zmysle § 49 - § 51 Zákona o DPH je viazané na kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok, pričom už nesplnenie jednej z nich vylučuje priznanie nároku.
Žalobca včas podaným odvolaním napadol prvostupňové rozhodnutie správcu dane, o ktorom žalovaný rozhodol napadnutým rozhodnutím zo dňa 10.11.2014 tak, že podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na priebeh a výsledky daňovej kontroly vykonanej u žalobcu na DPH za zdaňovacie obdobie august 2012 podľa Zákona o DPH, počas ktorej zistil, že žalobca porušil ust. § 49 ods. 1 písm. a/ a § 51 ods. 1 Zákona o DPH, a preto mu nebolo uznané odpočítanie dane, ktoré si v kontrolovanom zdaňovacom období august 2012 uplatnil na základe dodávateľských faktúr od dodávateľa KEVOLA s.r.o. (faktúry int. č. DF230/12, DF239/12 a DF240/12), ako aj dodávateľských faktúr od dodávateľa tovaru REK s.r.o. (int. č. faktúr DF220/12, DF235/12 a DF241/12). Ďalej poukázal na výsledky preverovania oprávnenosti uplatneného odpočítania dane a dokazovanie vykonané správcom dane. Správca dane zdaniteľné obchody deklarované predmetnými dodávateľskými faktúrami preveroval aj u dodávateľov uvedených na dodávateľských faktúrach, pričom ako svedkov vypočul bývalého konateľa spoločnosti KEVOLA s.r.o. P. X. a bývalého konateľa spoločnosti REK s.r.o. U. G.. Žalovaný vo vzťahu k preverovaniu splnenia podmienok na odpočet DPH z faktúr vystavených dodávateľom KEVOLA s.r.o. poukázal na obsah odpovede na výzvu správcu dane doručenú správcovi 18.12.2012, v ktorej sa konateľ žalobcu vyjadril k okolnostiam predmetných dodávok od spoločnosti KEVOLA s.r.o. Následne správca dane požiadal Daňový úrad Nitra o preverenie, či spoločnosť KEVOLA s.r.o. priznala a uplatnila DPH v kontrolovanom zdaňovacom období august 2012 s výsledkom, že spoločnosť nepredložila daňové priznanie, došlo k zmene spoločníka a konateľa na občana Rumunska p. H. J., ktorý je podľa preverenia neexistujúcou osobou. Z vykonaného výsluchu bývalého konateľa spoločnosti KEVOLA s.r.o. P. X. vyplýva, že tento zdaniteľné obchody síce ústne potvrdil, ale nepredložil žiadne relevantné dôkazy. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na obsah predmetnej výpovede P. X., z ktorej o.i. vyplynulo, že tovar odkúpil od spoločnosti KALIPO s.r.o., pri nakládke nebol prítomný, prepravu zabezpečovala spoločnosť KALIPO s.r.o., meno vodiča vlastníka a ev. č. motorového vozidla nevedel uviesť, ani pri odovzdávaní tovaru nebol prítomný. Písomná zmluva nebola uzatvorená, objednávka bola daná ústne. Podrobnosti a konkrétne údaje si nepamätal, rovnako si nepamätal, či bola faktúra uhradená. Žalovaný poukázal na výsledky dožiadala z 29.10.2012 vyplývajúce zo spisu z daňovej kontroly vykonanej u žalobcu na DPH za mesiac máj 2012, kedy miestne príslušný správca dane (Daňový úrad Bratislava) subjektu KALIPO s.r.o. uviedol, že tento subjekt na adrese nesídli, ani nikdy nesídlil, spoločnosť nie je registrovaná v registri zamestnávateľov Sociálnej poisťovne, t.j. nemá zamestnancov a zmenila konateľa. Z výpovede konateľa U. W. získanej prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií od maďarskej daňovej správy vyplýva, že nevedel, že je konateľom slovenskej spoločnosti KALIPO s.r.o., nepozná spoločnosť, ani jej činnosť, nemá žiadne dokumenty a jeho identifikačnú kartu odcudzili. Vyhodnotením vyššie uvedených dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, žalovaný skonštatoval, že sa stotožňuje so správcom dane v tom, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno vo veci preukázania, že tovar fakturovaný faktúrami č. DF/230, DF/239 a DF/240 dodal v zdaňovacom období august 2012 deklarovaný dodávateľ KEVOLA s.r.o. Žalovaný uviedol, že výsledok dokazovania vo veci obchodného vzťahu medzi dodávateľom KALIPO s.r.o. a odberateľom KEVOLA má priamy dosah na obchodný vzťah medzi dodávateľom KEVOLA s.r.o. a odberateľom - žalobcom. Poukázal na výpoveď konateľa deklarovaného dodávateľa, ktorý uviedol, že faktúry vystavil, ale nemal vedomosť o skutočnostiach súvisiacich s nakladaním tovaru, prepravou, odovzdaním tovaru, nevedel miesto nakládky, nedisponoval žiadnou dokumentáciou. Výsledok vykonaného dožiadania v nadväznosti na výsledok medzinárodnej výmeny informácií je v rozpore s tvrdením žalobcu a vylučuje dodanie bukových prírezov dodávateľom KEVOLA s.r.o., ktorý ich mal odkúpiť od dodávateľa KALIPO s.r.o., pričom v podrobnostiach poukázal na výpoveď konateľa spoločnosti KALIPO s.r.o. U. W.. Vo vzťahu k preverovaniu splnenia podmienok na odpočet DPH z faktúr vystavených dodávateľom REK s.r.o. Lučenec poukázal na obsah odpovede štatutárneho zástupcu žalobcu zo dňa 17.12.2012 k okolnostiam
realizácie deklarovaného obchodu, z ktorej vyplýva, že materiál zo skladu používa do výroby priebežne a nevie preukázať, na ktorý konkrétny výrobok uvedený materiál použil, k faktúram neboli uzatvorené zmluvy, objednávky boli zadané ústne. Konečným odberateľom bol žalobca, materiál bol uskladnený u žalobcu, kde si ho prevzal. Poukázal na obsah výpovede U. G., bývalého konateľa spoločnosti REK s.r.o., ktorý potvrdil vystavenie faktúr, uviedol, že sa zúčastnil nakládky osobne, rezivo buď vyrobili alebo zakúpili a následne predali, nepamätá si, od koho bol nakúpený tovar. Písomná zmluva nebola uzavretá, obchod prebehol na základe ústnej objednávky. Nepamätal si spôsob úhrady faktúry. Žalovaný konštatoval, že uvedené ničím nepodložené alternatívne odpovede nepreukazujú dodanie tovaru uvedeného na predmetných faktúrach, U. G. potvrdil vystavenie faktúr, avšak nevedel preukázať nadobudnutie tovaru, nedisponoval žiadnymi dokladmi. Žalovaný poukázal na podanie príslušného správcu dane z 19.09.2013 vykonávajúceho kontrolu DPH za obdobie august až september 2012 u spoločnosti REK s.r.o., z ktorej vyplynulo, že spoločnosť REK s.r.o. nemá doklady, tieto zhoreli pri požiari. Žalovaný poukázal na to, že správca dane disponoval Zápisnicou Prezídia Policajného zboru o výsluchu svedka zo dňa 23.11.2012, predmetom ktorého boli okolnosti svedkovi známe v súvislosti s výkonom obchodnej činnosti a prevodom obchodných podielov REK s.r.o. Jedná sa o svedka R. R., pričom predmetnú svedeckú výpoveď správca dane uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a vyhodnotil ju v kontexte kontrolných zistení. Výpoveď uvedeného svedka korešponduje so závermi daňovej kontroly. Žalovaný zároveň poukázal na odvolacie dôvody uvedené žalobcom v odvolaní zo dňa 23.07.2014. K tvrdeniam žalobcu uvedeným v odvolaní, pokiaľ k faktúram od spoločnosti REK s.r.o. uviedol dodacie listy s dátumom prevzatia tovaru, čísla príjemiek, objem bukového reziva spotrebovaného vo výrobe a objem bukového reziva, ktoré odpredal spoločnosti REK s.r.o., žalovaný uviedol, že tieto skutočnosti nemožno vyhodnotiť bez zohľadnenia skutočností, ktoré uviedol žalobca v priebehu daňovej kontroly vo svojej výpovedi zo dňa 17.12.2012, pričom tvrdenia žalobcu v odvolaní sú v porovnaní s tvrdeniami uvedenými žalobcom odlišné. Vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu daňovej kontroly žalobca nedisponoval dokumentáciou súvisiacou s faktúrami od dodávateľa REK s.r.o., žalovaný nepovažoval žalobcom uvádzané dodacie listy a dodatočne predložené doklady za vierohodné dôkazy. Žalobca ani v priebehu daňovej kontroly, ani v odvolaní z 20.02.2014 neuviedol, že časť dodaného objemu bukového reziva vyselektoval pre výrobu a zvyšok bukového reziva odpredal spoločnosti REK s.r.o. Toto nie je potvrdené ani výpoveďou U. G., konateľa spoločnosti REK s.r.o. Tvrdenia žalobcu v odvolaní z 23.07.2014 v porovnaní s tvrdeniami uvedenými v odvolaní zo dňa 20.02.2014 sú diametrálne odlišné. Pokiaľ žalobca v odvolaní uvádza nové skutočnosti (skutočnosť, že z dodaného tovaru vyselektoval vhodný materiál a zvyšok tovaru následne odpredal dodávateľovi) tieto skutočnosti žalobca neuviedol ani v priebehu daňovej kontroly, ani v odvolaní z 20.02.2014, ale až v odvolaní z 23.07.2014, keď disponoval rozhodnutím žalovaného z 05.05.2014. Žalovaný preto nezohľadnil nové argumenty uvádzané v odvolaní žalobcu z 23.07.2014 a tieto vyhodnotil ako účelové a zavádzajúce. Žalovaný konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vyplývajúce mu z ust. § 24 ods. 1 a § 45 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku a jeho tvrdenia uvádzané v odvolaní v nadväznosti na skutočnosti zistené daňovou kontrolou sa ukázali ako zavádzajúce a nevierohodné. Pokiaľ žalobca v odvolacom konaní navrhol vykonať dokazovanie porovnaním skladovej evidencie nákupu suroviny, úkolových listov zamestnancov a predaja tovarov na preukázanie reálnej existencie tovaru a jeho spracovanie, žalovaný konštatoval, že pri uplatnení odpočítania DPH je rozhodujúcou skutočnosťou splnenie zákonom vymedzených podmienok vo väzbe na preukázanie skutočnej realizácie zdaniteľných plnení a na hodnoverné doklady preukazujúce deklarované zdaniteľné plnenie. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia napokon skonštatoval, že faktúry predložené v rámci daňovej kontroly dokumentujú účtovné prípady, avšak nepreukazujú reálnu stránku veci. Obsah predložených faktúr, t.j. dodanie fakturovaného tovaru preveril správca dane daňovou kontrolou, pričom skúmal aj iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Okrem faktúr daňový subjekt nepredložil žiadne iné dôkazy obvykle preukazujúce a dokumentujúce obchodný vzťah napr. obchodná korešpondencia, písomné zmluvy, písomné objednávky a pod. a navyše reálne uskutočnenie obchodných transakcií nepotvrdil ani výsledok medzinárodnej výmeny informácií. Predložením faktúry, jej zaúčtovaním a zápisom do záznamov DPH nie je splnená podmienka preukaznosti, ale len formálna stránka účtovnej operácie. Listinné dôkazy a ústne tvrdenia v konaní nie sú bez ďalšieho preukázania dôkazom o tom, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený. V odôvodnení rozhodnutia správca dane citoval ustanovenia Zákona o DPH a to § 49 ods. 1, 2, § 51 ods. 1 a konštatoval, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane v rozpore s cit. ustanovením. Žalovaný poukázal na to, že dôkazná povinnosť je na strane daňového subjektu. Žalobca dôkazné bremeno vyplývajúce z cit. ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku neuniesol a nepredložil dôkazy, ktoré by vierohodným spôsobom preukázali splnenie zákonných podmienok na odpočítanie DPH zo sporných faktúr.
Z fotokópie faktúry int. č. DF/230 zo dňa 10.08.2012 vyplýva, že dodávateľ KEVOLA s.r.o. Šahy vyfakturoval žalobcovi ako odberateľovi sušené bukové prírezy s uvedením množstva jednotkovej ceny, celkovej ceny 6.991,20 Eur + 20% DPH 1.398,24 Eur, spolu k úhrade 8.398,44 Eur. K predmetnej faktúre je pripojený dodací list, ktorý obsahuje rovnaké údaje ako predmetná faktúra z 10.08.2012, na dodacom liste sa síce nachádza podpis, neobsahuje však pečiatku odberateľa, nie sú zrejmé identifikačné údaje, kto tovar prevzal, na dodacom liste nie je uvedený spôsob prepravy, ani skutočnosť, kto prepravu vykonal, prípadne akým motorovým vozidlom s uvedením jeho ev. čísla, prípadne mena a priezviska vodiča. Chýba pečiatka a dátum prevzatia. Obdobne tomu tak je aj u faktúry int. č. DF/239 zo dňa 17.08.2012, ku ktorej je pripojený dodací list, ktorý rovnako neobsahuje náležitosti tak, ako boli uvedené pri dodacom liste k faktúre DF/239. Obdobne je tomu i pri faktúre int. č. DF/240 z 24.08.2012, ku ktorej je rovnako pripojený dodací list, ktorý obdobne ako v predchádzajúcich prípadoch neobsahuje potrebné náležitosti.
Z fotokópie faktúry int. č. DF/220 zo dňa 06.08.2012 vyplýva, že dodávateľ REK s.r.o. Lučenec vyfakturoval žalobcovi ako odberateľovi bukové rezivo s uvedením množstva, jednotkovej ceny a celkovej ceny vrátane DPH 8.952,34 Eur, ku ktorej je pripojená fotokópia dodacieho listu bez číselného označenia datovaného 06.08.2012, podľa ktorého dodávateľ REK s.r.o. Lučenec mal dodať odberateľovi
- žalobcovi tovar, pri ktorom nie je vyplnený údaj o názve a druhu tovaru, v tejto kolónke sú vyplnené rozmery dodávaného tovaru a jeho množstvo. Na dodacom liste sa nachádza údaj o ev. č. automobilu I pečiatka a podpis dodávateľa, avšak na dodacom liste absentuje označenie subjektu, ktorý zásielku prevzal, kedy zásielku prevzal, jeho identifikačné údaje, pečiatka a podpis. Obdobne je tomu aj pri faktúre int. č. DF/235 z 08.08.2012, z ktorej vyplýva, že dodávateľ REK s.r.o. Lučenec vyfakturoval žalobcovi ako odberateľovi bukové rezivo s uvedením množstva jednotkovej ceny a celkovej ceny vrátane DPH 8.875,33 Eur, ku ktorej je pripojený dodací list, ktorý neobsahuje požadované náležitosti tak, ako je tomu pri dodacom liste pripojenom k faktúre int. č. DF/220. Rovnako z fotokópie faktúry int. č. DF/241 vyplýva, že dodávateľ REK s.r.o. vyfakturoval žalobcovi ako odberateľovi dodávku bukového reziva s uvedením množstva jednotkovej ceny a celkovej ceny vrátane DPH 7.024,48 Eur, ku ktorej je pripojená fotokópia dodacieho listu, ktorý neobsahuje požadované náležitosti zhodne, ako je tomu v predchádzajúcich prípadoch dodacích listov pripojených k faktúram vystaveným spoločnosťou REK s.r.o.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 45 ods. 1 písm. c/, d/, e/, f/ Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,
Podľa § 45 ods. 2 písm. e/ Daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.
Podľa § 46 ods. 1, 2, 5, 8, 9 Daňového poriadku (1) Daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. (2) Ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, kontrolované zdaňovacie obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. (5) Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. (8) Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, 1)zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov 1)nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela.
Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. (9) Daňová kontrola je ukončená dňom a) doručenia protokolu podľa odseku 8, b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu. 36a)
Podľa § 63 ods. 1, 2, 3, 5 Daňového poriadku (1) Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu 2)možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1)neustanovuje inak. (3) Ak tento zákon alebo osobitné predpisy 1)neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, b) číslo a dátum rozhodnutia, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; 33)ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu, d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu príslušných poskytovateľov platobných služieb, na ktorý má byť suma zaplatená, e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku, f) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca finančného riaditeľstva alebo správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením jeho mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky, ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom. (5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
Podľa § 68 ods. 5, 6 Daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.
Podľa § 8 ods. 1 Zákona o DPH v znení účinnom k 30.09.2012 ( ďalej len „ Zákon o DPH“) dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Podľa § 71 ods. 1, 2 Zákona o DPH pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a predtým, ako je poskytovanie služby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej alebo viacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré prijal jednu alebo viac platieb, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci. Platiteľ nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo službu, ktorá je dodaná s oslobodením od dane podľa § 28 až 42. (2) Faktúra musí obsahovať a) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, a jeho identifikačné číslo pre daň, b) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne alebo bydliska príjemcu tovaru alebo služby a jeho identifikačné číslo pre daň, ak mu je pridelené, c) poradové číslo faktúry, d) dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba podľa odseku 1 prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry, e) dátum vyhotovenia faktúry, f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby, g) základ dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene, h) uplatnenú sadzbu dane alebo údaj o oslobodení od dane, i) výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť.
Žalobca podľa uplatnených žalobných dôvodov namietal a teda medzi účastníkmi konania bolo sporné, či správca dane pri výkone daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie august 2012 postupoval podľa Daňového poriadku. Žalobca ďalej namietal záver žalovaného, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na odpočet DPH, ktorú si uplatnil v kontrolovanom zdaňovacom období august 2012 z faktúr od dodávateľa REK s.r.o. za dodávku bukového reziva a od dodávateľa KEVOLA s.r.o. za dodávku sušených bukových prírezov a bukových prírezov, pričom žalobca súčasne namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Medzi účastníkmi konania bola sporná aj otázka rozloženia, resp. rozsahu dôkazného bremena.
Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v konaní podľa piatej časti O.s.p. je zisťovanie, či je rozhodnutie a jeho postup v konaní predchádzajúcom vydaniu rozhodnutia, v súlade so zákonom z dôvodov nezákonnosti uplatnených žalobcom v žalobe. Rozsah súdneho prieskumu teda určuje žalobca tým, že v žalobe uplatní dôvody, pre ktoré považuje rozhodnutie alebo postup správneho orgánu za nezákonné. Žalobca podľa uplatnených žalobných dôvodov namietal, že správca dane konal v rozpore s Daňovým poriadkom (§ 3 ods. 1 a 2), keď nevzal do úvahy dôkazy v prospech žalobcu, resp. všetky (svedeckú výpoveď U. Reháneka, svedeckú výpoveď P. X., skladové evidencie, dodacie listy) považoval za nepodložené, nevierohodné, účelové a zavádzajúce, bez toho, aby sa zaoberal ich výpovednou hodnotou. Túto žalobnú námietku súd vyhodnotil ako
nedôvodnú. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, i rozhodnutia správcu dane vyplýva, že správca dane i žalovaný pri rozhodovaní zobrali do úvahy všetky dôkazy predložené žalobcom i zadovážené správcom dane, tieto boli označené a podrobne vyhodnotené jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, a to vrátane žalobcom dodatočne predložených dodacích listov a skladovej evidencie (ktoré boli vyhodnotené ako účelové), v odôvodnení je uvedené aj vyhodnotenie svedeckej výpovede U. G. (bývalého konateľa označeného dodávateľa žalobcu - spoločnosti REK s.r.o. a svedeckej výpovede P. X. (bývalého konateľa označeného dodávateľa žalobcu -spoločnosti KEVOLA s.r.o.), správne orgány k nim zaujali svoje stanovisko a aplikujúc príslušné ustanovenia Daňového poriadku a Zákona o DPH vyslovili v odôvodnení svojich rozhodnutí konkrétne právne závery. Skutočnosť, že žalobca s takýmto vyhodnotením a so závermi správnych orgánov nesúhlasí, nemôže spôsobiť nezákonnosť napadnutých rozhodnutí.
Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane postupoval v rozpore s Daňovým poriadkom (§ 3 ods. 2), t.j. nepostupoval v súčinnosti so žalobcom a neposkytol mu poučenia o jeho procesných právach a povinnostiach, táto námietka nie je dôvodná. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane žalobcovi poskytol potrebné poučenia (o.i. aj o povinnosti predkladať dôkazy) už pri začatí daňovej kontroly, ako aj v priebehu daňovej kontroly pri jednotlivých úkonoch (zápisnice o vypočutí svedkov, zápisnica o pojednávaní, zápisnica o oboznamovaní). Uvedená námietka žalobcu je zároveň nekonkrétna, žalobca len všeobecne poukazuje na to, že žalobca mu neposkytol potrebné poučenia, bez ich označenia. Žalobca ďalej namietal, že správca dane ho neoboznámil so všetkými skutočnosťami a zisteniami, ktoré počas výkonu daňovej kontroly preveroval a ktoré správca dane vykonal, čím mu neumožnil vyjadriť sa k nim. Rovnako táto námietka neobstojí. Zo Zápisnice o oboznamovaní zo dňa 07.11.2014 vyplýva, že správca dane oboznámil konateľa žalobcu so všetkými zisteniami správcu dane, ktoré vyplývajú zo správneho spisu, ako aj so závermi, že žalobca nepreukázal, že fakturovaný tovar bol dodaný žalobcovi od spoločnosti REK s.r.o. a od spoločnosti KEVOLA s.r.o. a s tým, aké majú také zistenia vplyv na posúdenie otázky splnenia podmienok na odpočet DPH podľa Zákona o DPH. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v tomto prípade nešlo o „pochybnosti“ správcu dane (§ 46 ods. 5 Daňového poriadku), o takýto prípad by išlo vtedy, ak by žalobca preukázal relevantnými dokladmi uplatnený nárok na odpočet DPH a správca dane by napriek tomu spochybnil ním predložené doklady v rozsahu, ako to vyžaduje Zákon o DPH. V tomto prípade však žalobca okrem faktúr správcovi dane v priebehu daňovej kontroly nepredložil žiadne iné doklady osvedčujúce splnenie podmienok na odpočet DPH (dodatočne predložené dodacie listy bez potrebných náležitostí a skladová evidencia neosvedčovala dodanie tovaru žalobcovi práve spoločnosťou REK s.r.o., resp. spoločnosťou KEVOLA s.r.o). Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca mal možnosť vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam a predložiť dôkazy počas daňovej kontroly. Keďže počas daňovej kontroly vykonávanej u žalobcu správcom dane nebolo vykonané zisťovanie prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní (zápisnice o výsluchu svedkov), čo vyplýva z administratívneho spisu, správca dane nebol povinný žalobcu oboznamovať s ich obsahom, keď navyše správca dane na týchto výpovediach ani nezaložil svoje rozhodnutie o nepriznaní odpočtu DPH, a preto táto námietka nemá vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Pokiaľ žalobca namietal, že nemal reálny časový priestor na oboznámenie sa s výsledkami zistení pri pojednávaní, keď mu správca dane doručil Protokol a Výzvu na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole, súd považuje túto námietku za nedôvodnú. Správca dane postupoval v súlade s Daňovým poriadkom (§ 46 ods. 8 Daňového poriadku), doručil žalobcovi Protokol o výsledku daňovej kontroly obsahujúci o.i. vyhodnotenie dôkazov a spolu s Protokolom doručil žalobcovi výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole. Vo výzve správca dane určil žalobcovi 15-dňovú lehotu (t.j. lehotu v zákonom /minimálne/ stanovenej dĺžke) na vyjadrenie, predloženie listín a označenie dôkazov, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. V tejto výzve bol žalobca správcom dane riadne poučený o jeho právach. Žalobca sa k Protokolu písomne vyjadril, avšak ani v stanovenej lehote nedoložil žiadne listiny, ani neoznačil žiadne dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia o dodávke tovaru od spoločnosti REK s.r.o. a KEVOLA s.r.o. Z uvedeného vyplýva, že postupom správcu dane mu neboli upreté práva stanovené Daňovým poriadkom.
Žalobca ďalej v žalobe namietal, že mu nebolo umožnené uplatniť právo podľa § 45 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku a to predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, resp. navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane. Táto námietka žalobcu je jednak nekonkrétna a jednak z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane ho o práve i povinnosti predkladať dôkazy opakovane poučil, vyzval ho na predloženie všetkých listín a dôkazov, avšak žalobca toto právo nevyužil. Rovnako námietku, že správca dane ho neoboznámil s výsledkami miestneho zisťovania a
medzinárodného dožiadania, súd vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže z administratívneho spisu vyplýva, že konateľ žalobcu bol s výsledkami miestnych zisťovaní i medzinárodnej výmeny informácií zápisnične oboznámený a mal možnosť s k výsledkom zistení vyjadriť. Pokiaľ žalobca namietal, že mu bolo odňaté právo podľa § 45 ods. 1 Daňového poriadku klásť svedkom otázky na ústnom pojednávaní, súd uvádza, že opäť táto námietka je nekonkrétna, keďže žalobca v žalobe nešpecifikuje, pri ktorých konkrétnych výsluchoch a u ktorých svedkov mu nebolo právo klásť svedkom otázky umožnené. Súd napriek tomu uvádza, že z administratívneho spisu vyplýva, že pokiaľ sa týkalo vykonania výsluchu svedkov, ktoré vykonával správca dane počas daňovej kontroly, žalobca bol o termíne a mieste výsluchu svedkov U. G. a P. X. riadne a včas písomne upovedomený a aj zo Zápisníc o výsluchu týchto svedkov vyplýva, že štatutárny zástupca žalobcu bol pri výsluchu týchto svedkov osobne prítomný, mal možnosť klásť svedkom otázky, avšak toto právo nevyužil a svedkom nepoložil žiadne otázky. Jeho právo vyplývajúce z Daňového poriadku preto nebolo porušené. Pokiaľ by mal žalobca na mysli možnosť klásť otázky osobám, ktoré boli vypočúvané orgánmi činnými v trestnom konaní (čo však v žalobe žalobca konkrétne neuviedol), súd uvádza, že tieto výsluchy nevykonával správca dane postupom podľa Daňového poriadku, uvedené výsluchy boli vykonávané orgánmi činnými v trestnom konaní podľa ustanovení Trestného poriadku, a preto nemohlo dôjsť k porušeniu ust. § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku správcom dane.
K námietke žalobcu, že správca dane nepostupoval podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku súd uvádza, že tak, ako už bolo vyššie uvedené, v tomto prípade žalobca počas daňovej kontroly nepredložil na preukázanie nároku na uplatnený odpočet DPH žiadne doklady okrem faktúr (napr. zmluvy, objednávky, dodacie listy s označením druhu dodaného tovaru, množstva a jeho ceny, s vyznačením skutočnosti kto, kde, kedy a akým spôsobom tovar k odberateľovi prepravil, napr. uvedením evidenčného čísla motorových vozidiel alebo identifikácie vodičov týchto motorových vozidiel, s vyznačením dátumu prevzatia, uvedením osoby, ktorá tovar prevzala, prípadne pečiatkou a podpisom). Správca dane teda nemal pochybnosti, ale priamo konštatoval, že žalobca nepredložil relevantné doklady a nepreukázal splnenie podmienok podľa § 49 Zákona o DPH a tento záver oznámil aj štatutárnemu zástupcovi žalobcu. Právo žalobcu preto nebolo porušené.
Žalobca v žalobe ďalej namietal, že Protokol o výsledku zistení daňovej kontroly nemal náležitosti, neobsahoval preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenia dôkazov. Táto námietka je jednak nekonkrétna a súd nie je oprávnený všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať, alebo ich dopĺňať, jednak z administratívneho spisu vyplýva, že Protokol obsahoval všetky zákonom stanovené náležitosti (§ 47 písm. h/ Daňového poriadku), t.j. obsahoval preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov, ktoré boli predložené počas daňovej kontroly žalobcom i získané správcom dane a ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, ktoré vychádzalo zo záveru správcu dane, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na odpočet DPH podľa Zákona o DPH (nepredložil doklady o dodaní tovaru na faktúrach deklarovaným dodávateľom). Pokiaľ predmetný Protokol obsahoval navyše obsah výpovedí svedkov, ktoré boli vyhotovené orgánmi činnými v trestnom konaní (výpovede P. X., T. W., I. C. a T. K.), z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by tieto zistenia (výsluchy) vykonal správca dane a tieto ani neboli podkladom na záver, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok stanovených Zákonom o DPH na odpočet DPH. Tieto výpovede boli v Protokole uvedené len z dôvodu, že navyše osvedčovali už správcom dane zistené skutočnosti a vyhodnotenie dôkazov, resp. závery vyvodené z dôkazov získaných správcom dane potvrdzovali.
Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutia správcu dane i žalovaného sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Takáto námietka rovnako nie je dôvodná, pretože tak rozhodnutie správcu dane ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti (§ 63 Daňového poriadku). Skutočnosť, že žalobca nesúhlasí s rozhodnutím, resp. s jeho odôvodnením, nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Pokiaľ žalobca v žalobe tvrdil, že preukázal dodanie tovaru obchodnou spoločnosťou REK s.r.o. daňovými dokladmi - faktúry č. DF/220,DF/235 a DF/241, dodacími listami a svedeckou výpoveďou U. G., resp. daňovými dokladmi -faktúry č. DF/230, DF/239 a DF/240, dodacími listami a svedeckou výpoveďou P. X., a napriek tomu správca dane vyhodnotil tieto dôkazy ako pochybné a účelové, pričom svoje pochybnosti odôvodnil obchodnými vzťahmi dodávateľa žalobcu a zmenou jeho vnútorných vlastníckych vzťahov po uskutočnení zdaniteľných obchodov, teda žalobca tvrdil, že splnil podmienky pre odpočet DPH, pretože doručil všetky dôkazy, pričom správca dane svoj záver riadne neodôvodnil,
súd uvádza, že aj túto námietku považuje za nedôvodnú. Podstatnou skutočnosťou pre rozhodnutie v prejednávanej veci bolo, že žalobca nepreukázal, že nadobudol tovar deklarovaný v predmetných faktúrach, z ktorých si uplatnil odpočet dane v kontrolovanom zdaňovacom období od dodávateľa REK s.r.o. a KEVOLA s.r.o. tak, ako bolo deklarované v týchto faktúrach, a teda nepreukázal, že boli splnené podmienky stanovené v Zákone o DPH na to, aby odpočet dane mohol uplatniť. Správca dane i žalovaný pri vydaní svojich rozhodnutí vychádzali z toho, že žalobca nepreukázal nadobudnutie tovarov od spoločnosti REK s.r.o. a KEVOLA s.r.o., teda od svojich dodávateľov, a teda neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Žalobcom predložené faktúry, prípadne doklady o zaplatení týchto faktúr, nie sú dôkazmi, na základe ktorých by bolo možné (bez ďalšieho) preukázať splnenie podmienok na odpočet dane, pretože len predloženie samotnej faktúry, pokiaľ by obsahovala všetky náležitosti stanovené zákonom, nepostačuje na to, aby takýto odpočet mohol byť priznaný. Plnenie, resp. deklarované plnenie (dodávka tovaru) musí byť reálne preukázaná, t.j. žalobca musí preukázať reálne dodanie tovaru deklarovaného v predmetných faktúrach a to dôkazmi o nadobudnutí tohto tovaru od toho subjektu, ktorý predmetné faktúry vystavil a o ktorom žalobca tvrdí, že mu tento tovar dodal, pričom v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Následne podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Žalobca v daňovom konaní dôkazy o splnení podmienok na odpočet dane nepredložil. Žalobca predkladal počas daňovej kontroly len faktúry, ktoré sami o sebe nepreukazujú, že tovar, ktorého cena je predmetnou faktúrou vyfakturovaná, bol dodaný žalobcovi dodávateľom uvedeným na faktúre. Žalobca v konaní nepredložil relevantné dôkazy, ktorými by dodanie tovaru dodávateľom deklarovaným na faktúre REK s.r.o. a KEVOLA s.r.o. preukázal (napr. kúpna zmluva, objednávka, dodacie listy potvrdené odberateľom s uvedením druhu tovaru, jeho množstva, ceny, s označením fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá vykonala alebo zabezpečila prepravu /ŠPZ motorového vozidla, záznam o prevádzke motorového vozidla, identifikácia vodičov a pod./). Navyše z výpovedí konateľa žalobcu v priebehu daňového konania vyplýva, že jeho výpovede ohľadne okolností realizácie predmetných dodávok obsahovali len všeobecné a nekonkrétne údaje a okolnosti dodávok boli opisované v priebehu daňovej kontroly inak, než potom uviedol napr. v podanom odvolaní, resp. následne v podanom odvolaní proti novému rozhodnutiu správcu dane. Samotné výpovede konateľa žalobcu obsahovali rozpory, resp. protirečenia. V takomto kontexte potom pokiaľ správca dane i žalovaný dodatočné dôkazy vyhodnotili ako účelové, takéto vyhodnotenie dôkazov je v súlade so zásadami logického uvažovania a to aj vo vzťahu k zisteniam získaných z výpovede svedka G., ktorý rovnako uviedol len všeobecné údaje k realizácii predmetného deklarovaného obchodu, nepodložené žiadnymi listinnými dôkazmi, ako aj k zisteniam získaným prostredníctvom šetrenia príslušným správcom dane u spoločnosti REK s.r.o., keď predmetná spoločnosť dodávateľa žalobcu (REK s.r.o.) nepodala daňové priznanie k DPH, DPH neuhradila a nepredložila svojmu správcovi dane k daňovej kontrole žiadne doklady (s odôvodnením, že tieto zhoreli pri požiari). Rovnako vo vzťahu k zisteniam získaným z výpovede svedka P. X., ktorý uviedol, že tovar odkúpil od spoločnosti KALIPO s.r.o., nepredložil však žiadne dôkazy, ako aj k zisteniam získaným prostredníctvom príslušného správcu dane spoločnosti KEVOLA s.r.o. , ktorá nepredložila účtovné doklady, nepodala daňové priznane, došlo k zmene konateľa a spoločníka na rumunského št. občana, ktorého existencia sa nepotvrdila, ako aj k zisteniam získaným prostredníctvom šetrenia príslušným správcom dane spoločnosti KALIPO s.r.o., ktorá spoločnosť mala len fiktívne sídlo, neboli predložené žiadne účtovné doklady, zmenila konateľa a šetrením prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií bolo zistené, že nový konateľ U. W. nevedel, že je konateľom slovenskej spoločnosti, túto nepoznal, nevedel sa vyjadriť k jej činnosti, nemal žiadne účtovné doklady, jeho identifikačné osobné doklady mu boli odcudzené. Rozhodnutie správcu dane i žalovaného obsahuje správnu úvahu, z ktorej správca dane i žalovaný vychádzali pri závere, že žalobca nesplnil podmienky podľa § 49 Zákona o DPH. Uvedené závery a skutočnosti boli podstatné pre rozhodnutie správcu dane o nepriznaní odpočtu DPH a vyrubení DPH. Vo vzťahu k tomuto záveru bolo rozhodnutie žalovaného (i správcu dane) riadne odôvodnené.
Ustanovenie § 24 ods. 1 Daňového poriadku upravuje povinnosť daňového subjektu preukázať skutočnosti uvedené v cit. ust. § 24 ods. 1 písm. a/, b/ a c/, pričom správca dane nie je povinný vyzývať alebo označovať dôkazy, ktoré má daňový subjekt predložiť. K prenosu dôkazného bremena v tomto prípade nedošlo, a preto žalobcom označené rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a rozhodnutia ESD nebolo možné na preskúmavaný prípad aplikovať. Z uvedeného dôvodu námietka, že správca dane i žalovaný pri svojom postupe a rozhodovaní nepostupovali v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR i ESD, preto nie je dôvodná. Žalobcom v žalobe uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, resp. ESD sa týkali prípadov, keď daňový subjekt preukáže, že tovar deklarovaný vo faktúrach nadobudol
od osoby uvedenej na faktúre a súčasne preukáže, že sú splnené podmienky na odpočet DPH a správca dane to spochybní. Len v takomto prípade prechádza dôkazné bremeno na správcu dane. V preskúmavanom prípade sa o prípad zneužitia práva nejedná a podstatné pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane, nie je skutočnosť, že tretí subjekt (deklarovaný dodávateľ) nesplnil svoje povinnosti (nepriznal, ani nezaplatil DPH, nepredložil správcovi dane účtovníctvo, zmenil svoje vlastnícke pomery, resp. bol účastný podvodu), pričom toto neplnenie by malo za následok prenesenie následkov na žalobcu. Podstatná pre rozhodnutie žalovaného i správcu dane bola skutočnosť, že žalobca bol povinný preukázať splnenie podmienok na odpočet DPH a dôkazné bremeno neuniesol. V daňovom ani v preskúmavacom konaní žalobca nepredložil dôkazy osvedčujúce splnenie podmienok na odpočet dane, t.j. relevantné dôkazy, ktorými by preukazoval reálne dodanie deklarovaného tovaru. V preskúmavanom prípade sa nejedná ani o prípad, kedy by bolo možné aplikovať rozhodnutia ESD označené žalobcom v žalobe (C-354/03, C-355/03 a C-484/03, resp. C-439/04 a C-440/04).
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia a predchádzajúceho konania z dôvodov uvedených v žalobe dospel súd záveru, že z týchto dôvodov je rozhodnutie v súlade so zákonom, a preto podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol.
Podľa § 250k O.s.p. v konaní podľa piatej časti O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov má žalobca právo na náhradu trov konania len v prípade, že je celkom, alebo z časti úspešný. Keďže žalobca v tomto konaní nebol úspešný, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.