Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/1/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobkyne: Y.. B. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., U. I. XXXX/XX, zastúpená: JUDr. Dušan Mikuláš, so sídlom Bratislava, Nejedlého 29, proti žalovanému: S. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., U. I. XXXX/XX, zastúpený: Mgr. Pavol Baláž, so sídlom Bratislava, Pribinova 4, o zaplatenie 3.678 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. -424 zo dňa 8. apríla 2021, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti priznanej istiny 2.570 eur, výroku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok (IV.) a výroku o náhrade trov konania (V.) p o t v r d z u j e a v časti úroku z omeškania m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť zo sumy 2.570 eur úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 31. 05. 2019 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Vo zvyšku požadovaného úroku z omeškania odvolací súd žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd v Nitre v záhlaví označeným rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.570 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 31. 05. 2019 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.) a vo zvyšku súd návrh zamietol (výrok II.). Žalobkyni vrátil preddavok na trovách štátu v sume 344,94 eura (výrok III.). Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra súdny poplatok v sume 154 eur (výrok IV.). Žalobkyni voči žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 39,74 % (výrok V.). Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. , , , , , , , , , , a .

1.2. Konštatoval, že žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 21. 05. 2019 domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 3.678 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia, spočívajúcom v odplate za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu bytu žalovaným vo výške 250 eur mesačne od 09. 02. 2018 do apríla 2019, pričom za február 2018 požaduje len alikvotnú časť 178 eur. Uviedla, že so žalovaným žili v byte spolu s dcérou v spoločnej domácnosti do 08. 02. 2018, kedy kvôli psychickému týraniu žalovaným utiekla aj s dcérou k rodičom, kde žije doposiaľ. Žalovaný hneď po odchode žalobkyne vymenil všetky zámky, prístup do bytu jej povolí len v jeho prítomnosti.

1.3. Žalovaný namietal uplatnený nárok a tvrdenie, že žalobkyňu týral, uvádzal, že domácnosť opustila dobrovoľne, nebránil a ani nebráni jej v užívaní. Mal za to, že nárok je v rozpore s dobrými mravmi, pretože spoluvlastnícky podiel k bytu nadobudla žalobkyňa kúpou na hypotekárny úver, ktorý spláca

on. Poprel tvrdenia žalobkyne, že po jej odchode z bytu sama uhrádzala všetky platby spojené s užívaním bytu, pretože on uhrádzal náklady za dodávku elektrickej energie a aj platby zálohového predpisu Spoločenstvu vlastníkov bytov. Na žiadosť tohto spoločenstva však s úhradami prestal, pretože dochádzalo k ich duplicitnej úhrade tak žalobkyňou ako aj žalovaným. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, tieto žalobkyňa nezdôvodnila, preto ich navrhol jej nepriznať.

1.4. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázané, že sporové strany sú podielovými spoluvlastníkmi bytu zapísanom na LV XXXX kat. úz. P. každý v podiele X/X. Tento byt žalobkyňa opustila dňa 08. 02. 2018, žalovaný bezprostredne vymenil zámok na byte, pivnici patriacej k bytu a na poštovej schránke, čím znemožnil prístup žalobkyni a byt zostal vo výlučnom užívaní žalovaného. Na základe dohody žalovaný uhrádzal splátky úveru poskytnutého na kúpu bytu a žalobkyňa uhrádzala všetky zálohové platby za užívanie bytu, úhrady za dodávku elektrickej energie a SIPO, až do okamihu, kým jej nebol znemožnený prístup k poštovej schránke v mieste trvalého pobytu žalovaným. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia sumy 3.678 eur z titulu nevyplateného bezdôvodného obohatenia vo výške zodpovedajúcej obvyklému nájmu za obdobie od 08. 02. 2018 do apríla 2019 ako aj náhrady za úhrady bytu, ktoré hradila za žalovaného. Konkrétne ich nešpecifikovala. Podľa znaleckého posudku č. XXX/XXXX znalca N.. T. V. bola výška bežného trhového nájomného bez nákladov za energie a služby za užívanie nehnuteľnosti za obdobie od 09. 02. 2018 do 30. 04. 2019 vo výške 5.140 eur. Výška bežného nájomného pripadajúca na spoluvlastnícky podiel žalobkyne tak predstavuje sumu vo výške 2.570 eur. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáha doplatenia sumy 3.678 eur za celé obdobie. Okrem znaleckého posudku aj ponuky nájomného zo spoločností G. Y., B. L., s.r.o., J. G., s.r.o., preukazovali, že suma požadovaná žalobkyňou je cenou obvyklého nájomného za dané obdobie spolu s režijnými úhradami. Žalobkyňa objektívne nemala možnosť byt užívať, nemala k nemu prístup a užíval ho výlučne žalovaný. Vychádzajúc z povahy nehnuteľnosti mal žalovaný možnosť užívať celý byt, pričom nepreukázal, v akom rozsahu priestory zodpovedajúce spoluvlastníckemu podielu žalobkyne za žalované obdobie nevyužíval. So závermi znaleckého posudku obe strany sporu súhlasili a nemali proti nemu žiadne námietky. Týranie žalobkyne nebolo v konaní preukázané, keďže uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru ČVS: ORP-789/1-VYS-NR-2019 bolo trestné stíhanie vo veci zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa písmeno a) podľa písmeno b) s poukazom na zastavené. Žalovaný uhrádzal náklady za byt - elektrickú energiu, za klimatizáciu.

1.5. Z hľadiska právneho posúdenia veci súd prvej inštancie uviedol, že rozhodovacia prax v posudzovanej veci nie je jednotná v tom, či ide o bezdôvodné obohatenie alebo nárok podľa . Súd sa priklonil k bezdôvodnému obohateniu, i keď pre samotný priznaný nárok bol právny postup irelevantný, pretože aj pri posúdení nároku podľa Obč. zákonníka by bolo rozhodnutie rovnaké. Predpokladmi úspešného domáhania sa nároku za užívanie dotknutým spoluvlastníkom je preukázanie, že: a/ v rozhodujúcom čase existovalo podielové spoluvlastníctvo k veci, b/ dotknutý (neužívajúci) podielový spoluvlastník neužíval vec v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, c/ iný spoluvlastník užíval vec nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu, ktorý zasahuje do rozsahu podielu dotknutého podielového spoluvlastníka, pričom d/ dôvodom neužívania veci neužívajúcim spoluvlastníkom nepramení z dohody o bezplatnom alebo inom užívaní iným spoluvlastníkom alebo v bránení v užívaní užívajúcim alebo iným spoluvlastníkom.

1.6. Posúdiac nárok v kontexte vyššie uvedeného výkladu súd žalobe čiastočne vyhovel. V konaní bolo nesporné, že žalobkyňa je so žalovaným podielovou spoluvlastníčkou spornej nehnuteľnosti v podiele 1. Právnym dôvodom na užívanie veci je aj v takomto prípade ich spoluvlastnícke právo. Žalovaný po odchode žalobkyne zo spoločného bytu dňa 08. 02. 2018 žalobkyni znemožnil prístup do bytu tým, že vymenil zámky a neodovzdal jej nový kľuč. Sporné bolo, či vznikol žalobkyni nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a ak áno, v akej výške. V tejto súvislosti uviedol, že spoluvlastník nehnuteľnosti v prípade neexistencie zmluvnej dohody má právo od inej osoby na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti vo výške zodpovedajúcej obvyklému nájmu v rozsahu jeho podielu. Takýto nárok má aj od iného spoluvlastníka užívajúceho nehnuteľnosť a to za každý takpovediac centimeter štvorcový nehnuteľnosti v prípade, že neprišlo k dohode o reálnom rozdelení nehnuteľnosti. Žalobkyňa byt reálne neužíva a ani nemá možnosť ho reálne užívať, keďže nemá k nemu reálny prístup. Naopak, žalovaný aj po jej odchode byt ďalej užíval počas žalovaného obdobia na bývanie. Vyslovil úvahu, že by bolo potrebné dokazovať, či žalovaný užíva nehnuteľnosť nad rozsah svojho podielového spoluvlastníctva, i keď v prípade bytu nie je možné užívať len svoj

podiel vzhľadom aj na spoločné časti ako kuchyňa, kúpeľňa, WC či chodby, ale v tomto prípade bola splnená podmienka, že spoluvlastník nemá možnosť nehnuteľnosť užívať. Nevznikol by nárok, ak by spoluvlastník dobrovoľne nehnuteľnosť neužíval, aj keď by ju druhý spoluvlastník užíval vo väčšom rozsahu. Preukázateľne žalovaný bránil žalobkyni v užívaní nehnuteľnosti.

1.7. Nakoľko žalovaný užíva nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve sporných strán, vznikol žalobkyni nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za žalované obdobie pre neexistenciu dohody o náhrade za užívanie nehnuteľnosti. Sporná bola cena a rozsah užívania. V predloženom znaleckom posudku bola ocenená celá nehnuteľnosť a určená celková suma bežného trhového nájomného bez nákladov za energiu a služby za užívanie nehnuteľnosti za obdobie od 09. 02. 2018 (teda odo dňa, kedy žalobkyňa odišla z bytu) do 30. 04. 2019 vo výške 5.140 eur (suma zodpovedajúca 1 podielu je 2.570 eur). Žalobkyňa žiadala finančnú náhradu vo výške svojho spoluvlastníckeho podielu v sume 3.678 eur. Keďže bola znaleckým dokazovaním preukázaná výška nároku žalobkyne na náhradu za užívanie nehnuteľnosti vo výške 2.570 eur, ktorú strany nespochybnili, súd ju v takejto výške žalobkyni priznal a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

1.8. V závere dodal, že neprihliadol na tvrdenia žalobkyne, že bola nútená z bytu odísť z dôvodu týrania žalovaným, nakoľko tieto tvrdenia sa žalovanej nepodarilo preukázať a trestné stíhanie pre tento skutok bolo zastavené. Neprihliadal ani na tvrdenia strán sporu o tom, akou mierou sa podieľali na úhrade nákladov spojených s nadobudnutím nehnuteľnosti a nákladmi na nehnuteľnosť, pretože tieto nároky strán sú predmetom konania o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Tieto náklady strany uhrádzali na základe ich ústnej dohody uzatvorenej v roku 2010 a spôsobom neovplyvňovali výšku nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže tá vychádza z výšky bežného nájomného, bez nákladov na služby za užívanie bytu zodpovedajúcej spoluvlastníckemu podielu žalobkyne. Ak by ich súd zohľadňoval, bolo by to pre vyporiadanie vzťahov strán zmätočné. Bolo potrebné oddeliť, čo je predmetom vyporiadania podielového spoluvlastníctva a čo nárok za užívanie podielu spoluvlastníka. Úver na byt či splátky úveru súvisia s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva. Obe strany tiež uvádzali ďalšie náklady, ktoré za byt hradili, ako elektrika správa bytu, oprava klimatizácie a podobne. Tieto platby súvisia s vlastníctvom nehnuteľnosti, za správu bytu, elektriku či klimatizáciu by museli vlastníci platiť aj v prípade, že by žiaden z nich nehnuteľnosť neužíval. Súd pripustil, že napríklad pri elektrike by išlo o pravdepodobne nižšiu sumu, ale žiadna strana to týmto spôsobom nešpecifikovala, teda neuniesli dôkazné bremeno.

1.9. Čas splnenia nebol medzi stranami sporu dohodnutý podľa , žalobkyňa preukázateľne požiadala žalovaného o plnenie až doručeným v trojdňovej lehote splatnosti, keď žalovaný prevzal žalobu dňa 27. 05. 2019. Žalovaný si svoj peňažný dlh nesplnil, čím sa dostal podľa veta prvá Obč. zák. do omeškania, priznal súd žalobcovi popri plnení aj úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne určenej podľa nariadenia vlády č. , pretože základná úroková sadzba ECB bola v prvý deň omeškania 0,05 % a žalobkyni patrí úrok o 5 bodov vyšší od 31. 05. 2019 (na ďalší deň po trojdňovej lehote splatnosti od doručenia žaloby) do zaplatenia, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Aj ohľadne splatnosti dlhu súd vo zvyšku žalobu zamietol.

1.10. Podľa , súd vrátil žalobkyni preddavok na trovy znaleckého dokazovania v sume 344,94 eura. Žalobkyňa zaplatila preddavok v sume 500 eur, pričom súd vyplatil znalcovi za znalecký posudok sumu 155,06 eura.

1.11. Podľa o súdnych poplatkoch, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 154 eur, pretože žalobkyňa bola od poplatku za podanie žaloby oslobodená a súd jej žalobe z časti vyhovel, je žalovaný podľa výsledku konania povinný zaplatiť pomernú časť súdneho poplatku.

1.12. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žalobkyni voči žalovanému priznal pomerné právo na náhradu trov konania v rozsahu 39,74% (úspech suma 2.570 eur 69,87% mínus neúspech suma 1108 eura 30,13%). Súd nevidel dôvod pre postup podľa . Žalovaný svojim subjektívnym konaním zapríčinil začatie konania, pričom čiastočný neúspech bol zohľadnený v pomernej náhrade trov konania.

2. Proti vyhovujúcej časti výroku rozsudku, súvisiacemu výroku o náhrade trov konania (výroky I., IV., V.) podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal rozsudok zmeniť, žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania v rozsahu 100%, alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poprel tvrdenia žalobkyne o týraní, ktoré mali byť dôvodom jej odchodu zo spoločnej domácnosti, pričom ani súd prvej inštancie ich nepovažoval za preukázané a trestné stíhanie bolo zastavené. Uviedol, že nemôže žalobkyňu nútiť bývať v byte proti jej vôli, ale súčasne ani on nemôže byť obmedzený v spoluvlastníckom práve tým, že ak užíval spoločnú vec len on, druhý spoluvlastník má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Ako má konať v súlade s právom, ak žalobkyňa odmieta bývať v spoločnom byte. Uviedol, že zaplatil celú kúpnu cenu za byt, zobral si hypotekárny úver, ktorý sám spláca a len vďaka nemu aj žalobkyňa nadobudla spoluvlastnícky podiel k veci. Je podľa neho v rozpore s dobrými mravmi, aby žalobkyňa takýmto spôsobom získala cez spoluvlastnícky podiel a uplatňovala si nárok za neužívanie bytu. Vytkol súdu prvej inštancie, že sa nevysporiadal s otázkou súladu uplatneného nároku s dobrými mravmi, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil. Ďalej uviedol, že neužíval spoločný byt vo väčšom rozsahu ako zodpovedá veľkosti spoluvlastníckeho podielu, čo v konaní nebolo ani preukázané. Odmietol tvrdenie, že zamedzil užívanie bytu žalobkyni. Vymenil zámky na byte až potom, čo sa z bytu odsťahovala z dôvodu, aby zabránil zásahom žalobkyne do jeho súkromia pre opakované negatívne skúsenosti a dôvodné obavy o svoju bezpečnosť a majetok. Žalobkyňa sa nedomáha umožnenia užívania bytu, ale účelov a špekulatívne sa snaží obohatiť na vzniknutej situácii.

2.2. Za nezákonnú považoval výšku úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne, keď základná úroková sadzba ECB je 0% nie 0,05% a to od 16. 03. 2016, odkedy je úrok z omeškania 5%, t. j. aj v období vzťahujúcom sa na predmet konania, čo namietal aj v prvoinštančnom konaní a nemal možnosť sa k tejto skutočnosti, určenej až v rozsudku, vyjadriť.

2.3. Odvolateľ namietal správnosť výroku o uložení povinnosti zaplatiť na účet súdu súdny poplatok 154 eur. Žalobkyňa napriek vlastnému právnemu vzdelaniu je zastúpená v konaní viacerými advokátmi. Dňa 01. 01. 2021 už nastúpila do práce po rodičovskej dovolenke, má pravidelný príjem, preto navrhol vykonať dokazovanie dožiadaním Sociálnej poisťovne, či pracuje, od akého obdobia za ňu zamestnávateľ odvádza odvody, keď súd môže kedykoľvek, aj so spätnou účinnosťou odňať priznané oslobodenie až do právoplatného skončenia veci v zmysle . Súd mu odňal možnosť namietať tieto skutočnosti, pretože rozhodol o oslobodení žalobkyne a platenia súdneho poplatku až na pojednávaní 08. 04. 2021 po záverečných rečiach a vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania. Poukázal na vady uznesenia o priznaní oslobodenia od platenia súdneho poplatku v tom, že nie je dôvodné priznanie žalobkyni, je nutné ho zrušiť a nie je opodstatnená ani aplikácia zák. č. 71/92 Zbierky o súdnych poplatkoch.

3. K odvolaniu podala písomné vyjadrenie žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, i keď sa nestotožnila so závermi v zamietajúcej časti. Odvolanie nepodala z dôvodu hospodárnosti. Jedinou chybou je nesprávne uvedená výška úroku z omeškania 5,05% ročne, keď správne má byť 5% ročne. Ďalej uviedla, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi stranami sporu vznikali nezhody vo výchove spoločnej dcéry, preto opustila spoločnú domácnosť a odišla k rodičom s dieťaťom. Spoločnou domácnosťou bol byt v podielovom spoluvlastníctve. Pri byte nemožno ani hovoriť o ideálnom užívaní polovice nehnuteľnosti tým ktorým z podielových spoluvlastníkov. Bolo preukázané aj právoplatným rozhodnutím vydaným v priestupkovom konaní, že žalovaný zamedzil jej prístup do bytu tým, že vymenil zámky, ako aj na schránke. Napriek jej viacerým výzvam byt nesprístupnil, iba jej odpísal, že jej umožní prístup výlučne v jeho prítomnosti. Na priznaný nárok nemôže mať vplyv skutočnosť, kto zaplatil kúpnu cenu bytu. Nie je pravdou, že na zdôvodnenie svojho nároku uvádzala nepravdivé tvrdenia, keďže ako sám uvádza vo veci týrania blízkej a zverenej osoby bola vec späť od vyšetrovateľa ORPZ postúpená na Okresný úrad Nitra na prejednanie priestupku. Otázku trestného stíhania otvoril vo veci sám prokurátor, ktorému bol postúpený jej podnet proti zastaveniu pôvodného konania na Okresnom úrade Nitra, teda iniciatíva pochádzala z orgánov činných v trestom konaní, keďže sa opakovane domáhala užívania bytu, ktorého užívanie jej žalovaný zamedzil a stále prístup do bytu nemá, za čo bol aj potrestaný v priestupkovom konaní. Nie je možné konštatovať, že nárok uplatnila v rozpore s dobrými mravmi, ak jej práva porušoval a neustále žalovaný porušuje.

4. Žalovaný v replike k vyjadreniu žalobkyne zotrval na dôvodoch odvolania konštatujúc, že rozsudok je nezákonný, vecne nesprávny a vyjadrenie žalobkyne považuje za nedôvodné, opakujúce svoju predošlú

argumentáciu. Nevyjadruje sa k oslobodeniu platenia súdneho poplatku, k nepreukázaniu užívania bytu vo väčšom rozsahu ako je jej spoluvlastnícky podiel.

5. Žalovaný v podanom odvolaní výslovne vymedzil rozsah podávaného odvolania tak, že ním napáda predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti výroku I., IV. a V.

6. Odvolací súd ( - ďalej len „“ alebo „CSP“) po zistení, že boli splnené procesné podmienky vecného prejednania odvolania ( a contrario ) preskúmal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v uvedenom rozsahu, ktorým je viazaný ( ), rovnako tak aj odvolacími dôvodmi ( , a contrario ) a po vykonaní odvolacieho prieskumu dospel z nižšie uvedených dôvodov k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočné dôvodné, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

7. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 3.678 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia v dôsledku nadužívania bytu č. XX., kat. úz. P., zapísaný na LV č. XXXX, na adrese U. I. XXXX/XX, P., ktorého je spolu so žalovaným podielovou spoluvlastníčkou na tom skutkovom základe, že v predmetnom byte odo dňa 08. 02. 2018 nežije spolu s jej dcérou; po jej odchode žalovaný na byte, pivnici, poštovej schránke vymenil všetky zámky. Uviedla, že žalovaný na jej výzvy ohľadom sprístupnenia bytu nereagoval a uviedol, že byt sprístupní len v jeho prítomnosti.

8. Súd prvej inštancie poukazujúc na rozdielnu rozhodovaciu prax v predmetných veciach, keď predmetný nárok súdy posudzujú jednak ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia ako aj nárok podľa sa priklonil k posúdeniu nároku žalobkyne ako nároku titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie následne dospel k záveru o dôvodnosti nároku, avšak len v rozsahu 2.570 eur s tým, že v uvedenom rozsahu uložil žalovanému povinnosť žalobkyni zaplatiť sumu 2.570 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 31. 05. 2019 do zaplatenia, to všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti uvedeného rozsudku (výrok I.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.). Súd prvej inštancie rozhodol, že žalobkyni vracia preddavok na trovy štátu v sume 344,94 eura (výrok III.), ďalej žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra súdny poplatok v sume 154 eur do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok IV.) a zároveň žalobkyni voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 39,74 % (výrok V.).

9. Žalovaný v podanom odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ako aj to, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9.1. K odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd uvádza, že právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký (medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv

na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.). Zároveň nie je možné prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, tvoriace právo na spravodlivý súdny proces, zákon normuje ako samostatné odvolacie dôvody.

9.2. Odvolací dôvod podľa , t. j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený vadami konania, ktorými sú všetky vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v , ktoré spočívajú v chybnom postupe súdu, napr. pri dokazovaní (ak pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ustanoveniami), pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), v chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch jeho činnosti, ku ktorým došlo počas konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom tieto vady nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušenia predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

9.3. K nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení až .

9.4. Nesprávnym právnym posúdením veci podľa je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

10. Ak spoluvlastník neužíva (nemôže užívať) spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu, obohatenie druhého spoluvlastníka (ostatných spoluvlastníkov) spočíva v užívaní väčšieho rozsahu predmetu spoluvlastníctva, než ktorý zodpovedá jeho (ich) spoluvlastníckemu podielu. Nevyhnutným predpokladom je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi) nad rozsah jeho (ich) spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom užívaní celej veci alebo jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav (obdobne ako v prejednávanom prípade). Je zrejmé, že ak by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok na náhradu za jej neužívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu, a to užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod, pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva, nie je právne významný a rovnako tak nie je významné ani prípadné užívanie časti veci treťou osobou. Pri posudzovaní rozsahu užívania spoločnej veci však nemusí byť rozhodujúca len veľkosť užívanej časti veci (výmera časti pozemku), ale rozhodujúca môže byť úžitková (hospodárska) hodnota užívanej časti veci, ak je táto hodnota, vzhľadom na konkrétne okolnosti, u jednotlivých častí veci, rozdielna (obdobne Najvyšší súd SR sp. zn. ).

11. V tejto súvislosti odvolací súd (obiter dictum) konštatuje, že súd prvej inštancie správne vo svojom odôvodnení konštatoval, že predmetný nárok žalobkyne môže byť v rozhodovacej praxi posúdený ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako aj nárok podľa s tým, že ak súd prvej inštancie v konkrétnom prípade posúdil nárok žalobkyne ako nárok z bezdôvodného obohatenia tak táto skutočnosť, nemôže mať vplyv na vecnú správnom rozhodnutia súdu prvej inštancie, napriek tomu, že aktuálna rozhodovacia prax Najvyššieho súdu prvej inštancie smeruje k posúdeniu predmetného nároku ako nároku podľa . Odvolací súd sa s poukazom na vyššie uvedené stotožnil s právnym posúdením nároku žalobcu zo strany súdu prvej inštancie, preto sa v ďalšom vyjadrí k podstatným odvolacím námietkam žalovaného.

12. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zdôrazňuje, že právnym dôvodom na užívanie veci je v danom prípade spoluvlastnícke právo. Spoluvlastnícky podiel vyjadrujúci mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach k spoločnej veci nie je totiž podiel na veci reálne vymedzený, je len podielom ideálnym s tým, že v rámci neho nie je možné oddeliť, čo je výlučne podiel jedného spoluvlastníka a čo je výlučne podiel druhého spoluvlastníka, resp. podiely ostatných spoluvlastníkov (obdobne uznesenie NS SR zo dňa 24. 11. 2009, sp. zn. ). V priebehu prvoinštančného konania bolo preukázané, že žalovaný po odchode žalobkyne zo spoločného bytu dňa 08. 02. 2018 jednoznačne žalobkyni znemožnil prístup k bytu tým, že vymenil zámky a žalovanej neodovzdal nový kľuč. Rovnako tak preukázaná bola aj skutočnosť, že žalobkyňa mala vôľu užívať predmetný byt, keď na základe výziev (odoslaných listinne aj elektronicky - č. l. 17, 20) preukázateľne odoslanými žalovanému, ho vyzývala k umožneniu riadneho výkonu spoluvlastníckeho práva. Na základe uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa byt reálne neužíva a ani nemala možnosť ho reálne užívať poukazujúc na skutočnosť, že nemala k nemu reálny prístup. Naopak, žalovaný aj po odchode žalobkyne byt ďalej užíval počas žalovaného obdobia. V tejto súvislosti odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že v prípade bytu nie je možné užívať len svoj podiel vzhľadom aj na spoločné časti ako kuchyňa, kúpeľňa, toaleta či spoločné priestory. Spoluvlastník nehnuteľnosti v prípade neexistencie zmluvnej dohody má právo od inej osoby na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti vo výške zodpovedajúcej obvyklému nájmu v rozsahu jeho podielu s tým, že tento nárok má aj od iného spoluvlastníka užívajúceho nehnuteľnosť, a to za každý takpovediac centimeter štvorcový nehnuteľnosti v prípade, že neprišlo k preukázateľnej dohode o reálnom rozdelení nehnuteľnosti.

13. V konkrétnom prejednávanom prípade, obdobne ako konštatoval súd prvej inštancie (bod 25. odôvodnenia) je preukázané, že bola splnená podmienka, že spoluvlastník (t. j. žalobkyňa) nemá možnosť nehnuteľnosť užívať tým, že nevznikol by nárok, ak by žalobkyňa ako spoluvlastníčka dobrovoľne nehnuteľnosť neužívala, aj keď by ju druhý spoluvlastník užíval vo väčšom rozsahu. V danom prípade však preukázateľne žalovaný bránil žalobkyni v užívaní nehnuteľnosti, preto je nevyhnutné dospieť k záveru o danosti nároku žalobkyne. Na základe uvedeného sa preto odvolací súd nemohol stotožniť s odvolacou argumentáciu žalovaného a zároveň s tým, že by bol nárok žalobkyne v rozpore s dobrými mravmi, keď v danom prípade došlo k naplneniu všetkých predpokladov nevyhnutných pre dôvodnosť nároku žalobkyne s tým, že v priebehu konania nebola preukázaná žiadna rozpornosť s dobrými mravmi, tak ako to tvrdí žalovaný.

14. Odvolaciu argumentáciu žalovaného, že nárok žalobkyne je rozporný s dobrými mravmi, keď zaplatil celú kúpnu zmluvu odvolací súd tiež vyhodnotil za nedôvodnú, keď týmto sa zaoberal v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie (v bode odôvodnenia 27.), ktorý správne uviedol, že neprihliadal na tvrdenia o tom, akou mierou sa strany podieľali na úhrade nákladov spojených s nadobudnutím nehnuteľnosti a nákladmi na nehnuteľnosť, pretože tieto vzájomné nároky strán sú predmetom samostatného konania o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. V tejto súvislosti sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s vyššie uvedeným názorom súdu prvej inštancie s tým, že v ďalšom pre podporu správnosti ďalej zdôrazňuje, že v prípade, ak žalovaný pri kúpe predmetného bytu zaplatil vyššiu kúpnu cenu ako pripadá na jeho spoluvlastnícky podiel, tak uvedený nárok si môže uplatňovať ako regresný nárok voči podielovému spoluvlastníkovi, nie však ako procesnú obranu v tomto konaní, pretože táto je pre posúdenie predmetného nároku žalobkyne irelevantná.

15. V nadväznosti na uvedené, odvolací súd sa plne stotožnil aj s právnym názorom súdu prvej inštancie vyjadreným v odôvodnení svojho rozhodnutia (bod 27. odôvodnenia), keď dospel k záveru, že je bezvýznamné aj tvrdenie žalovanej, že bola nútená z bytu odísť z dôvodu týrania žalovaným, nakoľko tieto tvrdenia sa žalovanej nepodarilo preukázať a trestné stíhanie pre tento skutok bolo zastavené

a dopĺňa, že uvedené nemení nič na dôvodnosti jej nároku. Je tomu tak preto, že k predpokladom úspešného domáhania sa nároku za užívanie dotknutým spoluvlastníkom patrí preukázanie: a/ že v rozhodujúcom čase existovalo podielové spoluvlastníctvo k veci, b/ dotknutý (neužívajúci) podielový spoluvlastník neužíval vec v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, c/ iný spoluvlastník užíval vec nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu, ktorý zasahuje do rozsahu podielu dotknutého podielového spoluvlastníka, pričom d/ dôvodom neužívania veci neužívajúcim spoluvlastníkom nepramení z dohody o bezplatnom alebo inom užívaní iným spoluvlastníkom. Ako už odvolací sú v rámci odôvodnenia uviedol k naplneniu uvedených predpokladov v danom prípade došlo, a to bez ohľadu na zastavenie trestného stíhania pre týranie, pretože výsledok trestného konania v tomto prípade nie je obligatórnym predpokladom nevyhnutným pre dôvodnosť nároku žalobkyne. Na základe vyššie uvedeného sa teda odvolací súd nemohol stotožniť ani s odvolacou argumentáciou žalovaného, keď v podanom odvolaní poukazoval na nedôvodnosť nároku žalobkyne z dôvodu, že trestné konanie, resp. trestné stíhanie pre týranie bolo zastavené.

16. Na základe vyššie uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil s právnymi závermi súdu prvej inštancie o danosti nároku žalobkyne (istiny) a zároveň o nedôvodnosti odvolacej argumentácie žalovaného v uvedenom smere.

17. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

18. Odvolací súd však vzhliadol potrebu zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti výšky úrokov z omeškania, keď sa nestotožnil s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie v časti úrokov z omeškania, keď jednak v súlade s odvolacou argumentáciou žalovaného mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne určil výšku úrokovej sadzby podľa ECB, pretože základná úroková sadzba ECB bola odo dňa 16. 03. 2016 do súčasnosti 0,00 % s tým, že podľa nariadenia vlády č. je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Na základe uvedeného je teda zrejmé, že žalovaná má nárok na úrok z omeškania vo výške 5,00 %, keď základná úroková sadzba ECB bola 0,00 % v čase, keď došlo ku skutočnosti, že žalobkyňa nemohla užívať predmetný byť, ktorý nad rámec svojho podielu užíval žalovaný, ako aj ku začatia omeškania 27. 05. 2019, keď čas splatnosti nebol medzi stranami sporu dohodnutý a žalobkyňa preukázateľne požiadala žalovaného o zaplatenie až dňom doručenia žaloby žalovanému zo strany súdu. Na základe uvedeného preto odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti výšky úrokov z omeškania tak, že žalobkyňa má nárok na úroky z omeškania vo výške 5,00 % a vo zvyšku žalobu zamietol.

19. Odvolanie žalovaného proti výroku o uložení povinnosti zaplatiť na účet súdu súdny poplatok 154 eur s odôvodnením, že u žalobkyne sa zmenila jej finančná situácia, ktorá odôvodňuje odňatie priznaného oslobodenia od platenia súdnych poplatkov, dokonca spätne odvolací súd nevzhliadol dôvodným, pretože v čase začatia konania zo spisu vyplýva, že boli dané dôvody pre jej oslobodenia od platenia súdnych poplatkov a pokiaľ ide o aktuálnu situáciu, táto v konaní pred súdom prvej inštancie namietaná a ani preukázaná nebola, keďže žalovaný tento návrh uplatnil až v odvolaní; túto skutočnosť odvolací súd vyhodnotil z hľadiska odvolacích dôvodov ako neprípustnú novotu ( ), preto na ňu neprihliadol.

20. Odvolací súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle a v rozsahu 100%, keď vychádzal z názoru, že žalovaný podal odvolanie do istiny a príslušenstva. V časti, ktorou bol zaviazaný na zaplatenie istiny úspešný nebol a keďže predmetom odvolacieho prieskumu nebolo len príslušenstvo (nebolo samostatným predmetom konania) úspech žalobkyne sa odvíja od jej celkového úspechu v konaní. Žalobkyni bola priznaná istina spolu s príslušenstvom, preto z hľadiska posúdenia nároku na náhradu trov konania v zmysle a možno uzavrieť, že má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).