Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/38/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci manželov: F. Q., rod. Z. (navrhovateľka - manželka - matka), nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX/XX, G., a W. Q., rod. Q. (manžel - otec), nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. O. XXX, t.č. P. M., o rozvod manželstva a úpravu pomerov rodičov k maloletým deťom: S. Q., nar. XX.XX.XXXX, a W. Q., nar. XX.XX.XXXX, obe deti bytom u matky, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Q.., takto

rozhodol:

I. Manželstvo manželov W. Q., rodeného Q., narodeného dňa XX.XX.XXXX, a F. Q., rodenej Z., narodenej dňa XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Z. - O., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Z. - O., zväzok X, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XX, sa r o z v á d z a .

II. Maloleté deti S. a W. sa na čas po rozvode z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.

III. Otec je p o v i n n ý platiť na maloletú S. výživné v sume 350,- eur mesačne a na maloletú W. výživné v sume 300,- eur mesačne, a to vždy do 10. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

IV. Styk otca s maloletými deťmi sa n e u p r a v u j e .

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 08.07.2022, doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.07.2022, v spojení s jeho doplnením zo dňa 01.08.2022, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd jej manželstvo uzavreté s manželom rozviedol, zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá by ich zastupovala a spravovala ich majetok v bežných veciach, zaviazal otca výživným na maloletú S. v sume 350,- eur mesačne a na maloletú W. v sume 300,- eur mesačne, pričom styk otca s maloletými deťmi by zostal neupravený.

2. Návrh odôvodnila navrhovateľka tým, že manželstvo bolo spočiatku harmonické a plnilo svoju spoločenskú funkciu. Dňa XX.XX.XXXX sa navrhovateľka dozvedela, že manžel bol obvinený z obzvlášť závažného zločinu proti majetku v súbehu s inými trestnými činmi proti majetku. Manžel je z tohto dôvodu od októbra XXXX umiestnený v ústave na výkon trestu odňatia slobody. Manželia teda spolu v súčasnosti nevedú spoločnú domácnosť a intímne nežijú. Aj vzhľadom na skutočnosť, že manžel je umiestnený v ústave na výkon trestu odňatia slobody, medzi manželmi došlo k narušeniu manželských vzťahov, k vzájomnému odcudzeniu, ako aj k nedostatku porozumenia a k celkovému nezáujmu oboch manželov vo vzťahu k druhému manželovi. V nadväznosti na uvedené navrhovateľka momentálne vedie

svoj život samostatne, manželia majú rozdielne názory na ďalšiu budúcnosť a rozdielne názory na trávenie rodinného života po tom, ako bude manžel prepustený z ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Navrhovateľka a manžel nevedia nájsť spoločný konsenzus v bežných otázkach týkajúcich sa spoločnej budúcnosti. Navrhovateľka má za to, že vzájomné vzťahy s manželom sú natoľko vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo už dlhodobo neplní svoj spoločenský účel predpokladaný zákonom. Zároveň má navrhovateľka za to, že obnova manželského spolužitia s manželom nie je možná a z toho dôvodu nemožno očakávať ďalšie obnovenie ich spoločného žitia. Navrhovateľka v doplnení návrhu uviedla, že posledné spoločné bydlisko mali s manželom na adrese O. XXX/XX, G.. Nakoľko od vydania rozhodnutia Okresného súdu Trnava zo dňa 20.09.2019, sp.zn. , ktorým bolo rozhodnuté o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, nedošlo k zmene pomerov, navrhuje aby súd rozhodol rovnako ako v predmetnom rozhodnutí. Navrhovateľka ako dôkazy predložila sobášny list a rozsudok OS Trnava č.k. -90 zo dňa 20.09.2019.

3. Manžel, ktorý návrh na rozvod nepodal, sa k návrhu vyjadril v tom zmysle, že s rozvodom manželstva súhlasí. Manželstvo je nefunkčné z dôvodu, že už tretí rok je umiestnený vo výkone trestu odňatia slobody a za tú dobu došlo medzi ním a navrhovateľkou k úplnému citovému ochladnutiu a celkovému odcudzeniu. Po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody nemá v úmysle ďalej viesť s navrhovateľkou spoločný život. Nevie si predstaviť podmienky, za akých by ešte zotrval v manželstve. O manželstvo s navrhovateľkou už viac nemá záujem. S navrhnutou úpravou rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode súhlasí.

4. Procesný opatrovník vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode odporučil v prípade rozvodu manželstva návrhu matky vyhovieť.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie uvedenými listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľkou, výsledkami elektronickej lustrácie rodičov v Registri obyvateľov a v Sociálnej poisťovni a výsledkom elektronickej lustrácie manžela v E., potvrdením o príjme otca, obsahom pripojeného spisu sp.zn. (z neho rozsudok č.l. 90 a zápisnica zo dňa 20.09.2019) a obsahom pripojeného spisu sp.zn. (z neho rozsudok č.l. 36), ako aj výsluchom navrhovateľky, keď pojednával v neprítomnosti manžela, ktorý žiadal pojednávať v jeho neprítomnosti (na č.l. 32), pričom súd zistil nasledovný skutkový stav:

6. Manželia sú slovenskí štátni občania, ktorí dňa XX.XX.XXXX v Z. - O. uzavreli manželstvo, pričom z ich vzťahu sa narodili dňa XX.XX.XXXX maloletá S. a dňa XX.XX.XXXX maloletá W.. Posledné spoločné bydlisko účastníkov bolo v G., kde žije navrhovateľka. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. -90 zo dňa 20.09.2019 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej boli maloleté deti s účinnosťou od 01.11.2018 zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach, otec sa zaviazal platiť výživné na maloletú S. v sume 350,- eur mesačne a na maloletú W. v sume 300,- eur mesačne, a zároveň sa otec zaviazal zložiť peňažnú sumu 7.800,- eur na výživné, ktoré sa stane splatné v nasledujúcich 12 kalendárnych mesiacoch, na osobitný účet zriadený v prospech maloletých detí matkou, pričom styk otca s maloletými deťmi zostal neupravený. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. -36 zo dňa 18.12.2019 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej sa otec zaviazal zložiť sumu XX.XXX,- eur ako bežné výživné na maloletú S. a sumu XX.XXX,- eur ako bežné výživné na maloletú W., určené otcovi rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. -90 zo dňa 20.09.2019, ktoré sa stane splatné v budúcich 72 kalendárnych mesiacoch na osobitné účty maloletých detí, do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia, pričom z účtu sa následne bude formou trvalého príkazu poukazovať mesačné výživné maloletým deťom. Obaja manželia majú vyživovaciu povinnosť iba voči týmto maloletým deťom. Navrhovateľka je zamestnaná v spoločnosti J. G. s.r.o., pričom dosahuje priemerný hrubý mesačný príjem vo výške XXX,- eur. Navrhovateľka spolu s maloletými deťmi býva v byte, ktorý je v jej vlastníctve, kde striedavo býva aj jej priateľ, ktorý má čistý príjem 1.500,- eur mesačne a na bývanie prispieva sumou 300,- eur mesačne. Matka má mesačné náklady na bývanie: fond opráv 50,- eur, elektrina 35,- eur, plyn 65,- eur, vodné a stočné 50,- eur, TV 29,- eur. Ďalšie mesačné náklady matky sú: hypotéka 650,- eur, bezúčelové úvery splácané za manžela 400,- eur, telefón 20,- eur. Matka okrem bytu iné nehnuteľnosti nevlastní. Nevlastní žiadne motorové vozidlo; používa služobné vozidlo, na ktoré pohonné hmoty platí firma. Otec je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody, kde je zamestnaný ako administratívno-technický pracovník s priemernou čistou mzdou vo výške 209,- eur mesačne. Nevlastní žiaden nehnuteľný majetok. Vlastní staršie motorové vozidlo B. Z. a legálne držané strelné zbrane, ktoré

by mali byť v držbe polície, ktorá ich preventívne zaistila. Maloletá S. navštevuje X. ročník ZŠ, mesačné náklady na obedy sú 35,- eur a na školský klub detí 30,- eur. Maloletá W. navštevuje MŠ, mesačné náklady na obedy sú 35,- eur a na školné 15,- eur. Zdravotný stav detí je dobrý.

7. Podľa Zákon o rodine (ďalej len „“), k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

8. Podľa až 3 , súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. (1) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. (2) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa a 19. (3)

9. Podľa , manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

10. Podľa , o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

11. Podľa (ďalej len „“), s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

12. Podľa zákona , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa veta prvá (ďalej len „“), pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

14. Podľa a , v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (1) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. (4)

15. Podľa , , a , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (1) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (2) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (4) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (5)

16. Podľa , ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

17. Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Podľa , výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

19. Podľa a , rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (1) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (2)

20. Na základe výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky k rozvodu manželstva navrhovateľky a manžela, ktorý návrh nepodal, keďže manželstvo účastníkov je hlboko a trvale rozvrátené. Súd mal v priebehu konania za preukázané, že existuje vážny a trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi a manželstvo si neplní svoj účel, a to z dôvodu, že manželia od októbra 2018, t.j. tri roky žijú oddelene a nevedú spoločnú domácnosť, nehospodária spolu, nevedú spoločný intímny život, nestarajú sa spoločne o maloleté deti. Uvedenému pritom predchádzalo vzatie manžela do väzby, pričom od XX.XX.XXXX . sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý trest má skončiť XX.XX.XXXX. Za takéhoto stavu je zrejmé, že manželstvo navrhovateľky a manžela si neplní žiadnu zo svojich základných funkcií, je neusporiadané a obnovenie manželského spolužitia je vzhľadom na postoj oboch manželov, úplnú absenciu citového vzťahu navrhovateľky k manželovi, ale aj vzhľadom na výkon trestu odňatia slobody manželom (keď nemožno od navrhovateľky žiadať, aby tolerovala pobyt manžela vo výkone trestu odňatia slobody, resp. vyčkala na jeho návrat) medzi nimi nereálne. Ďalšie trvanie tohto formálneho zväzku nie je v spoločenskom záujme, ani v záujme účastníkov konania, a tento neusporiadaný stav nie je v záujme ani maloletých detí pochádzajúcich zo vzťahu navrhovateľky a manžela, keďže ich manželstvo nevytvára harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré by zabezpečovalo riadne výchovné prostredie. Z uvedených dôvodov súd manželstvo účastníkov vo výroku I. rozsudku rozviedol, pričom ako dôvod rozvratu súd ustálil odsúdenie manžela za trestnú činnosť, čo viedlo k strate dôvery navrhovateľky k manželovi a k úplnému citovému odcudzeniu.

21. S konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

22. Súd vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode dospel k záveru, že v záujme maloletých je, vzhľadom na spôsobilosť matky zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti, ako aj vzhľadom na to, že otec maloletých sa nachádza v ústave na výkon trestu odňatia slobody, aby boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky, v ktorej starostlivosti sa po rozchode rodičov už tri roky nachádzajú, a ktorú matka riadne vykonáva. Z uvedených dôvodov súd vo výroku II. rozsudku zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky.

23. Pokiaľ ide o zastupovanie maloletých detí a spravovanie ich majetku v bežných veciach, súd mal za to, že je namieste, aby k tomuto bola oprávnená matka, ktorá má maloleté deti v osobnej starostlivosti, pričom otec s takýmto zastupovaním výslovne súhlasil. Súd preto vo výroku II. rozsudku zároveň rozhodol, že matka bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.

24. Rodičia sa zhodli na výške výživného otca na maloletú S. v sume 350,- eur mesačne a na maloletú W. v sume 300,- eur mesačne, a to vždy do 10. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky, ktorú výšku výživného súd považoval za určenú v záujme maloletých detí. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že v rovnakej výške bolo výživné dohodnuté aj v rámci rodičovskej dohody v predchádzajúcom konaní sp.zn. , pričom k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej nižšie výživné odvtedy neprišlo.

25. Pokiaľ ide o výšku výživného na maloleté deti, pri jej určení nebolo možné vychádzať zo skutočnosti, že otec sa momentálne nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a dosahuje čistú mzdu vo výške cca 209,- eur mesačne. Otec maloletých si totiž si daný stav odsúdenia za trestný čin zavinil sám svojim

úmyselným konaním. Súd je názoru, že nie je možné, aby boli maloleté deti ukrátené na výživnom preto, že otec sa pripravil o možnosť zabezpečiť si primeraný príjem tým, že úmyselne spáchal trestný čin. Súd pritom poukazuje na nález Ústavného súdu ČR - IV. ÚS 1181/2007 ÚS ČR: „Pokiaľ sa rodič zbavil úmyselným konaním, kvôli ktorému na neho bola uvalená väzba, alebo pre ktoré bol následne odsúdený na trest odňatia slobody, objektívnej možnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu, nemožno túto skutočnosť vykladať na ťarchu tohto dieťaťa, ktoré má podľa článku 32 ods. 4 Listiny základných práva a slobôd, základné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.“ Okrem toho súd poukazuje na ustálenú súdnu prax v tejto otázke a napr. na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. -59 zo dňa 30.04.2019, v ktorom odvolací súd vyslovil záver, že „k otcom uplatnenej odvolacej argumentácii, ktorá spočíva v tom, že jeho príjmy vo výkone trestu odňatia slobody sú obmedzené, sa žiada dodať, že v danom prípade súd prvej inštancie správne uplatnil princíp potencionality príjmov otca povinného výživným pred princípom fakticity jeho príjmov. To znamená, že súd neprihliada len na skutočné faktické príjmy povinného rodiča, ktoré dosahuje, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená z príjmov, ktoré povinný rodič mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax a dopyt na trhu práce. Je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné zaistenie výživy svojich nezaopatrených detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť zabezpečenia ich výživy. Princíp prednosti potenciality príjmov sa uplatní aj vtedy, ak povinný rodič sa dopustil úmyselného protiprávneho konania majúceho znaky trestnej činnosti, za ktoré bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu, prípadne k strate jeho príjmov. Skutočnosť, že takýmto protiprávnym konaním sa povinný rodič vzdal objektívnej možnosti platiť primerané výživné nemôže byť na úkor výživou oprávneného dieťaťa. Vzhľadom na uvedené v danom prípade boli splnené podmienky pre analogické uplatnenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine keď otec sa v dôsledku spáchania trestnej činnosti, za ktorú je aktuálne trestaný, fakticky vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania resp. zárobku. V danom prípade je rovnako nevyhnutné uplatniť aj ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné má prednosť pred všetkými inými výdavkami rodičov, teda aj pred tými, ktoré otec vyvolal spáchanou trestnou činnosťou a následným trestom výkonu odňatia slobody.“

26. S poukazom na všetko vyššie uvedené súd vo výroku III. rozsudku zaviazal otca platiť na maloletú S. výživné v sume 350,- eur mesačne a na maloletú W. výživné v sume 300,- eur mesačne, a to vždy do 10. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

27. Súd dodáva, že toto rozhodnutie v časti výživného nemá žiaden vplyv na rozsudok tunajšieho súdu č.k. -36 zo dňa 18.12.2019 o tezaurácii výživného, ktoré rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné.

28. Vzhľadom na skutočnosť, že obaja rodičia žiadali styk otca s maloletými deťmi neupraviť a zároveň sa otec ku dňu vyhlásenia rozsudku nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody, súd tento styk neupravil, čo uviedol vo výroku IV. rozsudku.

29. Podľa , o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

31. Podľa , súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

32. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa , keď vo výroku V. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení a nasl. a zároveň účastníci náhradu trov konania ani nežiadali.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava, avšak odvolanie podané navrhovateľkou a procesným opatrovníkom by nebolo právne účinné, pretože títo sa práva podať odvolanie výslovne vzdali do zápisnice na súde po vyhlásení rozhodnutia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa , ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť príslušnému matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.