Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37C-14-2015.pdf
PDF · 91.9 KB
Case nature
Area
Subarea
37C/14/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v právnej veci navrhovateľa W. O., I. X.X.XXXX, Z. I. XX, N., proti odporkyni Ľ. O., I. XX.X.XXXX, Z. I. XX, N., o určenie vyživovacej povinnosti, takto
rozhodol:
Odporkyňa je povinná platiť výživné pre navrhovateľa v sume 60,- eur mesačne počnúc od 13.1.2015 do 31.7.2015 vždy do 15 - teho dňa každého mesiaca vopred.
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi dlžné výživné za obdobie od 13.1.2015 do 31.7.2015 vo výške 34,17 eura do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh zamieta.
Odporkyni náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaním zo dňa 13.1.2015 doručeným súdu dňa 13.1.2015 domáhal voči odporkyni určenia vyživovacej povinnosti rodiča - odporcu pre dospelé dieťa - navrhovateľa vo výške 140,- eur mesačne a to spätne od septembra 2014. Svoj návrh odôvodnil tým, že je študentom piateho ročníka TU v Košiciach. Rodičia sú rozvedení. Byt, na Z.. I. XX O. N., ktorý bol v osobnom vlastníctve rodičov, je predaný. Matka po rozvode neprispievala žiadnou sumou na inkaso, ani sa nepodieľala na splácaní úveru, ktorým bol byt zaťažený. Nebola ochotná pristúpiť na žiadnu dohodu. Nepomohla ani odstávka vody, elektriny, či kúrenia. Otec nevládal utiahnuť všetky výdavky a začali rásť dlhy voči bytovému družstvu a tiež meškali splátky úveru v banke. Situácia bola natoľko neúnosná, že rodičia boli nútení pristúpiť k predaju bytu a tak vyrovnať dlhy. Prišli o vlastnú strechu nad hlavou a od 1.11.2014 býva so svojím otcom v podnájme na sídlisku Ť.. Potreby súvisiace so štúdiom sú cestovné (nakoľko sa presťahovali, predtým mal školu v blízkosti svojho bydliska), ďalej sú to obedy, mobil, internet nákup literatúry a pomôcok do školy, oblečenie, vreckové. Ukončenie štúdia je tiež spojené s výdavkami, a preto žiada súdnou cestou, aby mu matka prispievala na výživné vo výške 140,- eur mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci, počnúc mesiacom september 2014.
Odporkyňa vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že je ochotná prispievať na výživu svojho syna, a to maximálne vo výške 30,- eur, nakoľko býva v podnájme a výška nájmu je 150,- eur, cestovné 20,- eur, strava 50,- eur, mobil 20,- eur, nakoľko volá synovi do F., internet 20,- eur, na nič iné jej už neostane. Samozrejme, na Vianoce a sviatky sa snaží obidvom synom rozdeliť, čo jej ostane. Tohto roku im dala po 100,- eur, takže nemá žiadne usporené peniaze ani žiadne zásoby, aby mu mohla splniť jeho prianie.
V podaní zo dňa 3.8.2015 navrhovateľ uviedol, že jeho náklady spojené s bývaním u otca sú mesačné nájomné vo výške 270,- eur (neprispieva žiadnou čiastkou), stravuje sa doma, v priemere 8,- eur denne (denne x 30 dní cca 250,- eur) mesačne (na stravu ani bežný chod domácnosti neprispieva), internet potrebný k štúdiu mesačný náklad 18,- eur, mobilný telefón, prispieva otec vo výške 10,- eur mesačne, cestovné výdavky spojené s cestou do školy, mimo nej i pri hľadaní zamestnania 10,- eur mesačne, výdavky so štúdiom na vysokej škole (odborná literatúra, diplomová práca, výdavky na promócie) v súvislosti s jej ukončením výdavok 75,- eur jednorazový, vreckové, rôzne aktivity, výlety s priateľkou, kamarátmi 20,- eur mesačne, oblečenie a obuv podľa sezóny (tričko, mikina, oblek na promócie, zimná bunda i obuv) 20,- eur mesačne. Jedná sa o výživné a o výdavky za obdobie od októbra 2014 do júla 2015. Dňom 1.8.2015 nastupuje do svojho prvého zamestnania. Všetky uvedené výdavky hradil otec, keďže on ako študent bol bez príjmu, príležitostne bola nejaká brigáda.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením sa s návrhom a podaniami navrhovateľa, s vyjadrením odporkyne, s potvrdením o štúdiu zo dňa 19.9.2014, s potvrdením o príjme odporkyne s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Z výpovede navrhovateľa vyplynulo, že čo sa týka finančnej stránky, žiada, aby mu mama prispievala na výživné, nakoľko si myslí, že keby býval s mamou, tak by to bolo opačne, že druhá strana, to je otec, by mu bol povinný prispievať na jeho výživu. Vysokú školu už ukončil dňa 26. mája 2015 s titulom Ing. Po ukončení školy išiel na úrad práce, zaevidovali ho ako nezamestnaného, žiadne dávky v nezamestnanosti nepoberal. Jeho odôvodnenými potrebami sú strava, zabezpečenie bývania. Pokiaľ ide o stravu mesačne, stravoval sa aj v čase, keď bol študentom, doma, pokiaľ ide o cestu, jazdil MHD, väčšinou mal zabezpečený odvoz. Má jedného súrodenca, je o rok mladší ročník 1992. Osobnú starostlivosť o neho zabezpečuje otec. Otec pracuje ako výpomoc v jednej firme, je v trvalom pracovnom pomere, jeho príjem je asi okolo 600,- eur mesačne. V spoločnej domácnosti bývam s otcom, brat je mimo Slovenska, brat je zamestnaný.
Z výpovede odporkyne vyplynulo, že výživnému sa nebráni, ani sa nebránila, rodinné prídavky, ktoré poberala donedávna na navrhovateľa chodia z jej účtu na jeho účet. Od septembra sa to zmenilo, bral to otec, dostával na neho rodinné prídavky, ale ona to nezrušila. Na Vianoce prispela sumou 100,- eur, prispela mu na oblek, ktorý kupoval vo výške 150,- eur, narodeniny 30,- eur, meniny tiež. Nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť, druhý syn je zamestnaný v Anglicku. Predtým nebola určená vyživovacia povinnosť. Je rozvedená, žije v podnájme, za ktorý platí 150,- eur mesačne, na lieky potrebuje mesačne 50,- eur, cestovné, telefón, atď. a svoje ďalšie potreby. Žije sama v podnájme. Nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty, ani osobné motorové vozidlo. Maximálne by vedela prispievať na výživu navrhovateľa sumou 30,- eur mesačne. Platí jednu pôžičku. Bývalý manžel zarábal okolo 750,- eur mesačne.
Z potvrdenia o štúdiu zo dňa 19.9.2014 súd zistil, že navrhovateľ bol v školskom roku 2014/2015 študentom 2. ročníka denného študijného programu ELIN na Technickej univerzite v Košiciach, Fakulte elektrotechniky a informatiky.
Z potvrdenia o príjme odporkyne vydaného zamestnávateľom Technická univerzita v Košiciach zo dňa 4.2.2015 a zo dňa 15.7.2015 súd zistil, že priemerný čistý mesačný príjem odporkyne bol v mesiacoch od septembra 2014 až do januára 2015 vo výške 474,50 eura a v mesiacoch od februára 2015 až do júna 2015 vo výške 466,28 eura.
Súd vec právne posúdil nasledovne:
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (Zákon o rodine) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ustanovenia § 65 ods. 3 Zákona o rodine právo výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že vyživovacia povinnosť odporkyne voči navrhovateľovi doposiaľ nebola súdom určená, že navrhovateľ bol v čase podania návrhu študentom piateho ročníka Technickej univerzity v Košiciach a po skončení štúdia bol od 27.5.2015 do 31.7.2015 nezamestnaný (ako to vyplýva z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 2.6.2015 na č.l. 27), teda nebol v čase podania tohto návrhu (13.1.2015) schopný sám sa živiť a preto vo vzťahu k nemu trvala zákonná vyživovacia povinnosť jeho rodičov, na ktorú plnenie má nárok do času, kým nebude schopný sám sa živiť. Nespornou bola aj skutočnosť, že navrhovateľ je od 1.8.2015 zamestnaný.
Takisto v tomto konaní nebolo sporné, že ako odporkyňa teda matka navrhovateľa, tak aj jeho otec sú zamestnaní, pričom priemerný čistý mesačný príjem odporkyne je vo výške cca 470,- eur, že odporkyňa okrem vyživovacej povinnosti k navrhovateľovi nemala v rozhodnom období od 13.1.2015 do 31.7.2015 ďalšiu vyživovaciu povinnosť, že odporkyňa nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok väčšej hodnoty a býva v nájme.
Pokiaľ ide o odôvodnené potreby navrhovateľa, jeho mesačné výdavky boli hlavne výdavkami na stravu, na mobilný telefón, na študijné pomôcky, na oblečenie, na hygienu a na rôzne záujmy, pričom tieto výdavky resp. odôvodnené potreby vyčíslil navrhovateľ v podaní zo dňa 3.8.2015 na sumu v celkovej výške 328,- eur mesačne bez výdavkov na nájomné a jednorázového výdavku v súvislosti so štúdiom na vysokej škole.
Odporkyňa svoje mesačné náklady vyčíslila na sumu 240,- eur, z toho jej mesačné náklady na bývanie sú vo výške 150,- eur.
Pri rozhodovaní o rozsahu výživného je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb v príprave na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov dovoľujú má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná situácia umožňuje vyšší životný štandard, možno očakávať, že rovnaký štandard umožnia svojmu dieťaťu a to formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, ktorého rodičia nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo (§ 62 ods. 2, § 75 ods. 1 Zákona o rodine).
Súd konštatuje, že odôvodnené potreby navrhovateľa ako dospelého muža pripravujúceho sa na budúce povolanie sú rozhodne vyššie ako potreby rodičov, ktoré sú už stabilizované a výživné určené súdom pokryje iba časť skutočných mesačných výdavkov navrhovateľa. Súd dodáva, že odporkyňa je povinná korigovať svoje potreby tak, aby mohla zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku ktorému má zákonnú vyživovaciu
povinnosť výživné v čo najväčšom rozsahu. Súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je vyslovene uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Súd preto neprihliadol na výdavky odporkyne súvisiace s jej úverovou zaťaženosťou.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ sa nebol schopný v rozhodnom období od 13.1.2015 (od podania návrhu) do 31.7.2015 (do času, kedy nastúpil do zamestnania) sám živiť, trvala v tomto období zo strany oboch rodičov voči nemu vyživovacia povinnosť. Keďže navrhovateľ žil v rozhodnom období so svojim otcom, ktorý sa o neho výlučne osobne staral, čím si plnil svoj diel vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi ako svojmu dieťaťu, súd zaviazal navrhovateľku prispievať na jeho výživu výživným, pri určovaní ktorého vychádzal z odôvodnených potrieb oprávneného plnoletého dieťaťa, ako aj zo schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov. Súd pri určovaní výživného pre navrhovateľa zohľadnil skutočnosť, že navrhovateľ študoval na vysokej škole, čím mu vznikali výdavky súvisiace s jeho vzdelaním a prípravou na budúce povolanie a že odporkyňa má pravidelný príjem vo výške cca 470,- eur mesačne. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že odporkyňa bude schopná pravidelne mesačne prispievať na výživu pre navrhovateľa sumou vo výške 60,- eur, ktorú súd považoval vzhľadom na odôvodnené potreby oprávneného navrhovateľa za primeranú.
Súd preto určil výživné pre navrhovateľa tak, ako to uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda v sume 60,- eur mesačne počnúc od 13.1.2015 (od podania návrhu) do 31.7.2015 (do času, kedy nastúpil do zamestnania) aj s ohľadom na to, že je v schopnostiach a možnostiach odporkyne uhrádzať výživné v takto určenej výške. V prevyšujúcej časti nad sumu 60,- eur mesačne súd návrh zamietol. Súd takisto zamietol návrh v časti určenia výživného od 1.9.2014 do podania návrhu (do 12.1.2015) z dôvodu, že podľa špeciálnej úpravy obsiahnutej v Zákone o rodine možno výživné pre plnoleté deti priznať len odo dňa začatia súdneho konania (ide o návrhové konanie - § 77 ods. 1 zákona o rodine).
Pri vyčíslení nedoplatku výživného za obdobie od 13.1.2015 do 31.7.2015 súd odpočítal platby na výživné, ktoré odporkyňa preukázateľne poukazovala navrhovateľovi. Zo súhlasných vyjadrení účastníkov má súd za preukázané, že odporkyňa za obdobie od 13.1.2015 do rozhodnutia súdu uhradila navrhovateľovi titulom výživného sumu 362,60 eura (január až máj 2015 5 x 16,60 eura + 150,- eur v mesiaci marec 2015 a 30,- eur v mesiaci máj 2015, t.j. 263,- eur, júl 2015 - 16,60 eura, september 2015 až január 2016 5 x 16,60 eura, t.j. 83,- eur). Výživné určené týmto rozsudkom za dobu od 13.1.2015 do 31.7.2015 činí 396,77 eura, t.j. 6 mesiacov (február 2015 až júl 2015) x 60 eur a v januári 2015 mala dať 36,77 eura (za 19 dní v mesiaci sumu 60,- eur / 31 dní x 19 dní, t.j. 36,77 eura), pričom bolo zaplatené 362,60 eura, teda odporkyni ostáva zaplatiť dlžné výživné vo výške 34,17 eura.
Súd neprihliadol na skutočnosť, že odporkyňa poukazovala na účet navrhovateľa mesačne aj platbu vo výške 25,- eur, keďže z výpovedí účastníkov má súd za preukázané, že predmetná mesačná platba vo výške 25,- eur bola odporkyňou uhrádzaná na splátku študentskej pôžičky navrhovateľa a nie na jeho výživu.
Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 a 2 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporkyňa mala vo veci pomerný úspech (navrhovateľ sa domáhal určenia výživného vo výške 140,- eur mesačne počnúc od 1.9.2014 do 31.7.2015, teda v celkovej výške 1.540,- eur, pričom súd mu priznal výživné vo výške 396,77 eura, teda jeho úspech vo veci je 25,76% k 74,24% úspechu odporkyne), nepožadovala však náhradu trov konania, resp. žiadne trovy jej nevznikli, tak jej ich náhradu súd nepriznal.
Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).